Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/64/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, generálnym riaditeľom PhDr. Jaroslavom Rezníkom, proti žalovanému W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, A. C., o zaplatenie 264,05 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. -37 zo dňa 28. mája 2020, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby a výroku IV. o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79,92 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. konanie o sumu 115,68 eur zastavil, výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších zmien a doplnkov, , , .

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 264,05 eur spolu s úhradou poštových sadzieb vo výške 1,45 eur. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný je zo o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 eur mesačne. Žalobca kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle cit. zákona za kontrolované obdobie od 01.01.2014 do 30.06.2019, o čom svedčí prehľad predpisov a platieb z databázy žalobcu za obdobie od roku 2008 do 2019, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri sumu 20 eur. Písomnou výzvou zo dňa 21.06.2019, adresovanou žalovanému na adresu J. XXX/12, A. C., odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. oznámil žalobca žalovanému nedoplatok na úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS a vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných úhrad a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, žalovanému vznikla povinnosť v zmysle cit. zákona zaplatiť aj pokutu vo výške 17 eur. Dlh žalovaného predstavuje sumu 247,05 eur, ktorá pozostáva z 53 neuhradených mesačných predpisov v zmysle cit. zákona, a to v kontrolovanom období od 01.01.2014 do 30.06.2015. Pohľadávka žalobcu je vo výške 264,05 eur, ktorá pozostáva zo sumy 247,05 eur (ktorá predstavuje 53 neuhradených mesačných predpisov v zmysle cit. zákona), z pokuty vo výške 17 eur a z poštovej sadzby vo výške 1,45 eur. Žalobca si uplatnil aj trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur. Žalovaný uznal časť dlhu za posledných 28 nezaplatených úhrad vo výške 129,92 eur, resp. za

posledné tri roky od podania žaloby a vo zvyšku uplatnil námietku premlčania. Následne žalobca zobral žalobu späť v časti o sumu 115,68 eur (zameškané úhrady za obdobie od 08/2014 do 02/2017) a vo zvyšku sa domáha zaplatenia istiny vo výške 129,92 eur, pokuty vo výške 17 eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur. Žalovaný uznal v konečnom dôsledku len sumu 79,92 eur, ktorú uhradí žalobcovi z dôvodu, že namietal zaplatenie sumy 50 eur, a to v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur. Žalobca k uvedenému tvrdil, že platby spolu vo výške 50 eur uhradené v júni 2017 a novembri 2017 zo strany žalovaného neobsahovali žiaden popis obdobia, za ktoré sa hradí a preto žalobca uvedené platby započítal na najstaršie nezaplatené úhrady v zmysle Občianskeho zákona. Žalovaný uviedol, že byt má vo vlastníctve označený v žalobe s trvalým pobytom od roku 2009, preto namietal v prehľade predpisov a platieb uvedený rok 2008. Nedoplatok má byť od 01.01.2014 do 30.06.2019. Ďalej tvrdil, že nie je možné 50 eur (uhradených v júni a novembri 2017) započítať na najstarší nezaplatený dlh v roku 2008. Nie je zrejmé, na akú dlžnú pohľadávku žalobca započítal túto sumu 50 eur, ktorú žalovaný uhradil. Žalovaný neuznal ani pokutu vo výške 17 eur, pretože neboli splnené podmienky stanovené zákonom a výzva nebola žalovanému doručená do vlastných rúk, pričom podpis na doručenke nie je jeho podpisom a z toho dôvodu neuznal ani poplatok vo výške 1,45 eur ako sadzbu za upomienku, teda náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

3. Súd zhodnotením skutkového stavu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len sčasti. Žalobca sa žalobou domáhal o zaplatenie sumy 264,05 eur, žiadal zaplatiť úhradu poštových výziev, s čím sú spojené náklady vo výške 1,45 eur a uplatnil aj trovy konania. Na svoje tvrdenia predložil nedoplatok ku dňu 30.6.2019 v sume 248,50 eur, prehľad predpisov a platieb od roku 2008 do roku 2019 a tiež jednotlivé platby za toto obdobie, kedy bol žalovaný povinný platiť poplatok vo výške 4,64 eur každý mesiac. Tiež predložil doručenku prevzatú dňa 28.8.2019, ktorou mal potvrdiť prevzatie výzvy na zaplatenie dlhu. Žalovaný uznal len sumu 79,92 eur, nakoľko tvrdil, že pohľadávka je za obdobie od mesiaca marca 2017 do mesiaca júna 2019 premlčaná, pričom uhradil sumu 50 eur, teda uznal len pohľadávku 79,92 eur. Táto suma predstavuje platbu za 28 mesiacov vo výške 4,64 eur s prihliadnutím na už zaplatenú sumu 50 eur. Nebol ochotný uhradiť ani pokutu vo výške 17 eur, pretože neboli splnené podmienky stanovené zákonom, lebo mu výzva nebola doručená do vlastných rúk, pričom podpis na doručenke nie je jeho podpisom a z toho dôvodu nie je ochotný zaplatiť ani poplatok vo výške 1,45 eur ako sadzbu za upomienku, teda náklad s vymáhaním pohľadávky. Žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť o sumu 115,68 eur, ide o poplatky za obdobie 8/2014 - 2/2017, ktoré sú premlčané a žiadal uhradiť istinu vo výške 129,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17 eur a dvakrát úhrady s vymáhaním pohľadávky po 1,45 eur (6/2017 a 6/2019). V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur, čo súd mal preukázané z výpisu označený ako Sumár predpisov a platieb. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol, na ktorú najstaršiu pohľadávku sumu 50 eur započítal, ale podľa názoru súdu bolo potrebné túto sumu odpočítať od upraveného dlhu žalobcom sumy 129,92 eur, lebo preukázateľne sumu 50 eur žalovaný zaplatil a dlh predstavuje potom sumu 79,92 eur. Súd uvedené dal do pozornosti z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom bytu označeného v žalobe v roku 2008, preto žalobca nemohol započítať sumu 50 eur v roku 2008 na dlh. Žalovaný má potom dlh na poplatkoch len 79,92 eur s prihliadnutím už na vyššie uvedenú zaplatenú sumu 50 eur (28 mesiacov x 4,64 eur = 129,92 eur - 50 eur = 79,92 eur). K zmluvnej pokute súd uviedol, že žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21.6.2019, prevzatá dňa 28.8.2019, avšak žalovaný predložil súdu k nahliadnutiu viaceré listy z tohto obdobia, vrátane vlastného podpisu pred sudcom na pojednávaní a z vizuálneho pohľadu bolo možné konštatovať, že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného. Tvrdil, že keby mal vedomosť o tom, že má dlh, určite by vec riešil a dlh by uhradil. Predložené podpisy na listinách sa nestotožňujú s podpisom na doručenke z 28.8.2019, preto súd dospel v tejto časti k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému v zmysle z. č. , v zmysle ktorého, ak platiteľ podľa nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy podľa odseku 2 platiteľ, v danom prípade žalovaný je povinný zaplatiť vyberateľovi žalobcovi úhradu aj pokutu 17 eur. Z tohto dôvodu žalovaný nie je povinný zaplatiť úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky 1,45 eur. Naviac žalobca si uplatňuje takúto úhradu aj z výzvy z júna 2017, avšak takáto výzva v spise založená nie je. Keďže žalovanému nebola kvalifikovane doručená výzva na zaplatenie dlhu, teda nebola mu doručená do jeho majetkovej sféry, lebo podpis na doručenke nie je jeho podpisom, žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi ani zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Pokiaľ žiadal žalobca viac, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca zobral sčasti žalobu späť, čo sa týka premlčaného nároku v sume 115,68 eur. Žalobca zobral žalobu sčasti späť, preto súd akceptoval toto späťvzatie a v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil. K späťvzatiu nebol potrebný súhlas žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo žalobca mal v konaní úspech len čiastočný.

4. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom III. a IV., podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalovaného úhrady v mesiaci jún a november 2017 spolu vo výške 50 eur odpočítal od dlhu žalovaného vo výške 129,92 eur (dlh na úhradách za služby poskytované RTVS po čiastočnom späťvzatí žaloby). Žalovaný pri plnení dlhu vo výške 50 eur neuviedol, ktorý z viacerých dlhov chce plniť, preto bolo potrebné uvedené plnenie žalovaného započítať na dlh najskôr splatný, aj keď by mohol byť premlčaný. Z predloženého výpisu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil v mesiaci jún a november 2017 spolu sumu 50 eur, pričom do popisu uviedol len: „platba koncesionárske poplatky V.“. Jednoznačne teda neuviedol, ktoré predpisy úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS za dlžné obdobie týmito platbami plní. Žalovaný v úhrne zaplatil sumu 60,64 eur (jún 2017 suma 30 eur, november 2017 suma 20 eur, máj 2016 suma 4,64 eur, jún 2016 suma 6 eur). Žalobca tieto úhrady žalovaného započítal na najstaršie splatné dlhy. Táto suma pokryla predpisy za obdobie od januára 2014 do januára 2015 (13 predpisov/úhrad x 4,64 eur = 60,32 eur) a časť predpisu za február 2015 vo výške 0,32 eur a za tento mesiac ostalo neuhradených 4,32 eur. Žalovaná istina bola vypočítaná ako súčet neuhradených predpisov vo výške 4,64 eur za obdobie od marca 2015 do júna 2019 (52 mesiacov/úhrad x 4,64 eur) + 4,32 eur (zvyšok predpisu za obdobie február 2015) + 1,45 eur (poštovné). Po vznesení námietky premlčania zo strany žalovaného zobral žalobca časť žaloby spať (premlčaná časť pohľadávky) a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 129,92 (28 neuhradených predpisov za obdobie od marca 2017 do júna 2019). Námietku premlčania vzniesol žalovaný až v podanom odpore proti platobnému rozkazu, teda až po zaplatení sumy spolu vo výške 60,64 eur, preto žalobca nemal inú možnosť ako túto uhradenú sumu započítať na najstaršie splatné predpisy, aj keď už boli premlčané. Ak by žalobca rešpektoval názor súdu prvej inštancie, že žalovaným zaplatenú sumu bolo potrebné odpočítať už od upraveného dlhu po čiastočnom späťvzatí žaloby, zaplatené platby by tak boli zohľadnené dvakrát. Z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. nie je možné akceptovať. K návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 26.02.2020 bola priložená doručenka, ktorá jednoznačne preukazuje, že žalovaný výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 21.06.2019 prevzal dňa 28.06.2019. Písomná výzva na zaplatenie úhrady a zaplatenie poštových sadieb súvisiacich s jej odoslaním je v zmysle predpokladom na to, aby si žalobca mohol uplatniť svoj nárok v zmysle cit. zákona. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému nebola kvalifikovane doručená výzva v zmysle cit. zákona, mal celú žalobu zamietnuť. Keď súd vo výroku I. napadnutého rozhodnutia zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 79,92 eur, súd tak musel zohľadniť, že výzva bola žalovanému kvalifikovane doručená a žalovaný ju prevzal. Žalobca namietal i výrok o náhrade trov konania. Pri správnom skutkovom a právnom posúdení veci sa zmení pomer úspechu strán v predmetnej a veci a tým aj náhrada trov konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68,45 eur a vo výroku IV. zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby a výroku IV. o náhrade trov konania podľa zrušiť a vec vrátiť podľa súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 79,92 eur a vo výroku II. o zastavení konania v časti 115,68 eur, odvolaním napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým prevyšujúcej časti žalobu zamietol nie je správne. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadal uhradiť istinu vo výške 129,92 eur, zmluvnú pokutu vo výške 17 eur a dvakrát úhrady s vymáhaním pohľadávky po 1,45 eur (6/2017 a 6/2019). V konaní nebolo sporné, že žalovaný uhradil v júni 2017 sumu 30 eur a v novembri 2017 sumu 20 eur, čo bolo preukázané z výpisu označený ako Sumár predpisov a platieb. Súd prvej inštancie následne dospel k záveru, že túto sumu je potrebné odpočítať od upraveného dlhu žalobcom sumy

129,92 eur, lebo preukázateľne sumu 50 eur žalovaný zaplatil a dlh predstavuje potom sumu 79,92 eur, z dôvodu, že žalovaný nebol vlastníkom bytu označeného v žalobe v roku 2008, preto žalobca nemohol započítať sumu 50 eur v roku 2008 na dlh. Odvolací súd sa však s týmto záverom nestotožňuje. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že v súvislosti s peňažným plnením dlžníka a jeho započítaním na konkrétny dlh je potrebné identifikovať, či mal v čase plnenia dlžník voči veriteľovi viac ako jeden nesplnený splatný záväzok a či vo vzťahu k plnenému dlhu postačuje peňažná suma na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávky. Vo všeobecnosti sa uplatňuje princíp voľby na strane dlžníka, ktorý je pri plnení vždy oprávnený určiť dlh, na ktorý sa má plnenie započítať, ako aj to či má ísť o započítanie na istinu alebo na niektorú časť príslušenstva. Ak dlžník svoje peňažné plnenie v uvedenom zmysle nevymedzí, započíta sa jeho platba na uspokojenie jeho viacerých samostatných splatných pohľadávok veriteľa v súlade so zásadou priority a pri rovnosti relevantných kritérií podľa zásady proporcionality. To znamená, že ak má tomu istému veriteľovi splniť dlžník niekoľko dlhov a plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov, je vyrovnaný ten dlh, o ktorom dlžník pri plnení vyhlási, že ho chce splniť, inak sa plnením uhradí dlh najskôr splatný, aj keby už mal byť premlčaný. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, a to z predloženého výpisu účtu žalovaného nevyplýva, na ktoré konkrétne mesačné úhrady mienil započítať zaplatené úhrady vo výške 50 eur (30 eur za jún 2017 a 20 eur za november 2017), pričom žalobca sa domáhal zaplatenia zameškaných mesačných úhrad v zmysle o úhrade za služby verejnosti poskytované RTV za obdobie od januára 2014 do júna 2019 ( nie aj za rok 2008 ako uviedol súd prvej inštancie), pričom súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou dostatočne nevysporiadal. Čo sa týka nepriznania zmluvnej pokuty a úhrady s vymáhaním pohľadávky súd prvej inštancie dospel v tejto časti k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému v zmysle z. č. a z tohto dôvodu žalovaný nie je povinný zaplatiť úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním pohľadávky 1,45 eur ani zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Konštatoval, že žalobca zaslal žalovanému výzvu zo dňa 21.6.2019, prevzatá dňa 28.8.2019, avšak žalovaný predložil súdu k nahliadnutiu viaceré listy z tohto obdobia, vrátane vlastného podpisu pred sudcom na pojednávaní a z vizuálneho pohľadu bolo možné podľa súdu prvej inštancie konštatovať, že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného. Predložené podpisy na listinách sa nestotožňujú s podpisom na doručenke z 28.8.2019, preto dospel v tejto časti k záveru, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanému v zmysle z. č. . Odvolací súd rovnako aj v tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne a predčasné. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca súdu predložil listinu zo dňa 21.6.2019 označenú ako Výzva na zaplatenie nedoplatku adresovanú žalovanému, z obsahu ktorej je zrejmé, že ide o výzvu adresovanú žalovanému, na základe ktorej mu žalobca oznamuje nedoplatok na úhrade za služby verejnosti, za ktoré mu v zmysle z. č. - o úhradách za služby verejnosti poskytované RTVS vzniká povinnosť platiť úhradu a nedoplatok, ktorý eviduje vyberateľ úhrady za kontrolované obdobie od 1.1.2014 ku dňu 30.6.2019 v sume 248,50 eur. Žalobca ho vyzval, aby túto sumu, vrátane poštových sadzieb 1,45 eur uhradil do 30-tich dní od doručenia tejto výzvy. Na č.l. 7 súdneho spisu je pripojená doručenka od výzvy na zaplatenie dlhu, ktorá bola adresovaná žalovanému na adresu označenú v žalobe do vlastných rúk a je opatrená podpisom s dátumom 28.8.2019. Z predloženej doručenky teda vyplýva, že žalovaný mal dňa 28.06.2019 prevziať výzvu na zaplatenie nedoplatku, čo vyplýva i zo samotnej doručenky, na ktorej žalovaný potvrdil prevzatie výzvy svojim podpisom, pričom doposiaľ podľa odvolaciu súdu nebol preukázaný opak. Odvolací súd sa teda v tomto štádiu konania nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že výzva zo dňa 21.06.2019 nebola žalovanému kvalifikovane doručená a žalobcovi nevznikol nárok domáhať sa zaplatenia pokuty vo výške 17 eur a poštovej sadzby vo výške 1,45 eur, a tento považoval za nesprávny. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na konštatovanie nepreukázania doručenia výzvy nepostačuje len skutočnosť, že súd prvej inštancie vizuálne porovnal podpis žalovaného na doručenke s iným podpisom žalovaného na listinách so záverom nestotožnenia podpisov a teda, že podpis na doručenke nie je podpisom žalovaného, pokiaľ nebolo riadne a dostatočne preukázané, že podpis na doručenke nie je žalovaného, napr. znaleckým posudkom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp.zn. , kde zaujal stanovisko, že doručenka je verejnou listinou preukazujúcou skutočnosti v nej vedené a pokiaľ sú vyplnené všetky kolonky pre doručenie a opakované doručovanie písomností, predpokladá sa, že adresát sa v mieste doručovania zdržiava. Dokladom o doručení písomnosti je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, súd preto vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručovaní, kým nie je preukázaný opak, súd považuje tieto údaje na doručenke za pravdivé.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby ale aj v súvisiacom výroku IV. o náhrade trov podľa § 389

ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a jeho úlohou bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu a opätovne potom vo veci ohľadne prevyšujúcej časti žaloby žalobcu rozhodnúť. V novom rozhodnutí je súd prvej inštancie povinný rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa . 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).