Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-33-2020.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcov: 1. rade H.. Y. F., X. Ú., F. XX, F., A.: XX XXX XXX, 2. rade H.. Y. F., L. X, F., proti žalovanému: H.. G. J., Č. X, F. o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovanému z a k a z u j e používať slovom alebo písmom na adresu žalobcov v 1. a 2.rade alebo v súvise s týmito osobami a ich činnosťou, a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová: podvod, sfalšované podpisy, falošné zmluvy, bytová mafia, organizovaná zločinecká skupina, resp. synonymické výrazové prostriedky, ktoré by mohli evokovať spáchanie ich akejkoľvek trestnej činnosti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou zo dňa 1.10.2020 sa domáhajú zaplatenia nemajetkovej ujmy každému v sume 15.000,-€, ako aj ospravedlnenia zo strany žalovaného v znení v petitu žaloby. Požadujú aj náhradu trov konania.
2. Žalobný návrh odôvodnili skutočnosťami, že dňa 24.8.2020 do Notárskeho úradu žalobcu E.. A.. V. doručil osočujúce podania H.. J. zo dňa 15.10.2018, 26.11.2018, 27.12.2018, 19.2.2019 a 6.5.2019, vrátane podanej žaloby a neodkladného opatrenia, ktorá je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 12C/215/2010, aby notársky úrad nadobudol vedomosť o osočujúcich slovách žalovaného na žalobcu v 1.rade, pričom žalobca v 2.rade je výkonnou a zodpovednou osobou v notárskom úrade žalobcu. V uvedených podaniach žalovaný označuje notársky úrad a zhodne i osobu H.. F. za osobu, ktorá spáchala trestný čin na H. C. V. L. s deťmi vo forme organizovanej zločineckej skupiny, spolu s E.. A.. V. a ďalších neznámych osôb.
3. V podaní zo dňa 27.12.2018 výslovne uvádza že: „Sám exekútor má vážne obavy a vážny problém exekvovať byt, ktorý bol nadobudnutý evidentným podvodom žalovaného a jeho bytovej mafie od manželov L. a evidentným dôkazom podvodu sú falošné podpisy v osvedčovacej knihe u notára H.. F. v Košiciach pri prevode predmetného bytu zo dňa 5.2.2010. Svedčí o tom súdnoznalecký posudok z oblasti grafológie a písmoznalectva. O tom, že bol evidentne spáchaný trestný čin zrejme aj samotným notárom H.. Y. F.ým, svedčí nie len predložený znalecký posudok z odboru grafológie a písmoznalectva, ale aj písomná správa z Notárskej komory zo dňa 7.10.2015 na žiadosť KR PZ Košice zo dňa 25.9.2015, strana 211 až 214 spisu č. ČVS: F.-XXX/X-Y.-F.-XXXX, kde sú overované voľným okom viditeľné falošné podpisy manželov L., zapísané v Osvedčovacej knihe v piatok ráno 5.2.2010 od 9:28 hod. do 9:33 hod., kedy sa u notára H.. F. žalobcovia L. nenachádzali, ale k notárovi prišli až o 11:00 hod. dňa 5.2.2010 a svoje podpisy overovali od 11:16 do 12:24 hod. Medzi falošnými podpismi zapísanými v osvedčovacej knihe ráno o 9:28 až 9:33 hod., pod poradovým číslom OP - osvedčených podpisov a pravými podpismi zrealizovanými od 11:16 do 12:24 hod. je rozdiel cca 2500 podpisov pri celkovom počte cca 300 notárov v SR. Je podozrivé, či toľko podpisov bolo zrealizovaných vôbec v ten istý deň. Dňa 5.2.2010, v priebehu
necelých dvoch hodín, lebo každý jeden notár na Slovensku by musel overiť minimálne 8-9 podpisov, čo v prípade u notára Mgr. Kavečanského to bolo 8 podpisov za viac ako 5 hodín, od 9:33 hod. do 15:19 hod“.
4. V podaní doručeného na Okresný súd Košice I dňa 17.10.2018 žalovaný na strane 3, odsek 1 uvádza: „Svedčia o tom aj voľným okom viditeľné a rozoznateľné falšovania podpisov pri úradnom osvedčovaní u notára F.“.
5. V podaní doručenému na Generálnu prokuratúru SR zo dňa 26.11.2018 na strane 2 odsek 2 uvádza, že „svedčia o tom voľným okom viditeľné a rozoznateľné falšovania podpisov pri úradnom osvedčovaní podvodom zmenených zmlúv u notára Kavečanského.“
6. V podaní zo dňa 15.10.2018, podané súdnemu exekútorovi Mgr. L. žalovaný uviedol totožný vyššie uvedený text.
7. V osočujúcej ústavnej sťažnosti, podanej 9.5.2019 na Ústavný súd SR žalovaný uviedol nasledujúce nepravdivé a osočujúce tvrdenia, teraz už pred Ústavným súdom SR: „Postupne sťažovateľka s manželom v priebehu trestného konania sp.zn. ČVS: ORP-XXXX/TH-F.-XXXX a neskoršieho trestného konania sp. zn. ČVS: F.-XXX/X-Y.-F.-XXXX zistili nielen to, že zmluva o pôžičke, ktorú podpísali na sumu 25.400,-€ dňa 5.2.2010 už zrejme neexistuje, ale zistil aj jasne preukázateľnú a dokázateľnú skutočnosť, že ich podpisy (t.j. podpisy sťažovateľky H. L. a jej manžela V. L.) boli u notára H.. Y. F. falšované a podpisované v čase, kedy sa sťažovateľka H. L. a jej manžel V. L. na notárskom úrade vôbec nenachádzali, teda v čase od 9:28 hod. do 9:33 hod. dňa 5.2.2010 a v čase od 12:24 do 12:25 hod. dňa 5.2.2010. Skutočnosť, že podpisy H. L. a jej manžela V. L. sú z uvedeného dňa v osvedčovacej knihe falošné, preukazuje znalecký posudok č. 120/2015 znalkyne H. X., e. v. z odboru písmoznalectva zo dňa 27.10.2015. Podobne, falošné podpisy boli a aj na (neskôr získaných) predmetných zmluvách (o prevode členských práv k družstevnému bytu) a nepatria účastníkom zmlúv.“
8. V každom podaní žalovaný uvádza, že žalobcovia boli priamymi participantmi na podvode E.. V. a nejakej jeho zločineckej skupiny, či Košickej bytovej mafii, že podpisy na zmluvách boli sfalšované, že sa overovali podpisy manželov L. na zmluvách a v osvedčovacej knihe, kedy ani neboli prítomní pri podpisoch a podobné klamlivé výroky. Z týchto tvrdení podľa žalobcov nič nie je pravdivé, nikdy nespáchali žiaden podvod a nefalšovali žiadne podpisy uvedených manželov. Podpisy sa overovali u žalobcu v 1.rade osobou vo výkone funkcie - žalobcom v 2.rade a prebehli zákonne a bez akéhokoľvek falšovania, či podvodu ako nepravdivo žalovaný uvádza. Úradným osvedčovaním nespáchal, ani nemohol spáchať žiaden podvod. Zmluvy, tak ako ich zväzoval notár boli podpisované, žiadne strany na nich neboli vymenené, sú autenticky usporiadané a pravé.
9. Žalovaný porušil prezumpciu neviny žalobcov, keď o nich systematicky, viacnásobne a úmyselne vyhlasoval rôznym štátnym orgánom, že sa jedná o podvodníkov a falšovateľov, ktorý podvodom pomohol nadobudnúť byt E.. A.. V.X. a je členom organizovanej skupiny, ktorá pripravila ľudí o byty a bytovej mafie, čo nie je pravdou. Žalobca v 1. rade je dôveryhodný notár, žalobca v 2 .rade bezúhonný občan SR, ktorý sa žiadneho trestného činu, ani obdobného protiprávneho činu nedopustil. V tomto smere poukázal na judikatúru, podľa ktorej nik nesmie byť označovaný v právnom štáte za toho, čo spáchal trestný čin, bez toho, aby bol právoplatne uznaný za vinného zo spáchania tejto trestnej činnosti. Opačný postup, ktorý zvolil žalovaný je porušením prezumpcie neviny žalobcov a má svoj priemet v porušení osobnostných práv žalobcov.
10. Žalobcovi súčasne podali návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali, aby súd žalovanému zakázal používať slovom, alebo písmom na adresu žalobcov, alebo v súvise s týmito osobami a ich činnosťou a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová ako podvod, sfalšované podpisy, falšované zmluvy, bytová mafia, organizovaná zločinecká skupina, resp. synonymické výrazové prostriedky, ktoré by mohli evokovať spáchanie ich akejkoľvek trestnej činnosti a to až do právoplatného skončenia súdneho sporu.
11. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnili skutočnosťou, že výroky žalovaného za žiadnych okolností nechránia právo na slobodu prejavu, a ani článok 10 Dohovoru, keďže sa jedná o zrejmé excesívne výroky, ktoré nie sú hodnotiacimi úsudkami, ale skutkovými tvrdeniami, bez
akejkoľvek dôkaznej opory a teda sa nezakladajú na pravdivom skutkovom základe. Na podporu právnej argumentácie žalobcovia použili judikatúru najvyššej súdnej autority a do Európskeho súdu pre ľudské práva. To, že sa hodnotiaci úsudok (aj keď v prípade nepravdivých výrokov žalovaného sa jedná o skutkové tvrdenia) nemusí dokazovať, neznamená, že nemusí byť podporený pravdivým skutkovým základom. Navyše excesívne výroky nechráni Článok 10 Dohovoru. V tomto smere poukázali aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva: Jerusalem vs. Rakúsko.
12. V zmysle ustálenej juditakatúry najvyšších súdnych autorít je zrejmé, že excesívne výroky (medzi ktoré je možné subsumovať i nepravdivé výroky žalovaného o žalobcoch) nepožívajú ochranu čl. 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a teda ani čl. 26 ods. 1,2 Ústavy SR, naopak, plne sa na nich musí aplikovať klauzula č. 26 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého dôvodu podľa tvrdenia žalobcov niet dôvodu nevydania neodkladného opatrenia pre naplnenie dikcie § 13 ods. 1 OZ.
13. Žalobcovia súčasne oznámili, že neodkladné opatrenie v obdobnom znení bolo vydané aj v konaní XXC/X/XXXX dňa 25.2.2019 v prospech E.. A.. V.na, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom, z ktorého dôvodu sa žalobcovia v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP opierajú o toto rozhodnutie v plnej miere. Výroky žalovaného sú škodlivé a poškodzujú dobrú povesť, meno i dôstojnosť žalobcov, sú lžami a čírymi nepravdami, ktoré mali zo strany žalovaného oklamať konajúce súdy a očierniť čestne konajúce osoby.
14. Súčasťou žalobného návrhu sú následovné listinné dokazy:
- Výpis z registra trestov Y. F., preukazujúci skutočnosť, že uvedená osoba nemá záznam v Registri trestov Generálnej prokuratúry SR
- Vyjadrenie žalovaných, t.j. H. C. V. L., adresované Okresnému súdu Košice I v konaní k sp.zn. XXC/ XX/XXXX o vypratanie nehnuteľnosti a nariadení neodkladného opatrenia, na ktorý listinný doklad poukazoval žalobca v žalobnom návrhu
- Sťažnosť uvedených manželov adresovanú Exekútorskému úradu Doc. Mgr. U. L., Okresnému súdu Banská Bystrica proti uzneseniu sp.zn. 6Ek/1130/2018 Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.12.2018 o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie exekúcii, ktorý listinný doklad má rovnako svedčiť o vyjadreniach žalovaného na adresu žalobcov
- Opakovaný podnet adresovaný Generálnej prokuratúre SR v trestnej veci sp.zn. 3Pv405/14/8803 Okresného prokurátora Košice II, skončenej nezákonným uznesením dňa 19.1.2016 o odňatí veci zákonnému vyšetrovateľovi a následným uznesením o zastavení trestného stíhania zo dňa 12.2.2016, na ktoré podanie sa žalobcovia odvolávali
- Opätovná žiadosť o rozhodnutie o odklade vykonateľnosti, adresovaná Najvyššiemu súdu SR voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 11Co/127/2017 a rozsudku Okresného súdu Košice I, sp.zn. 12C/215/2010
- Sťažnosť sťažovateľky H. L.E.V., adresovaná Ústavnému súdu SR v Košiciach proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, na ktoré listinné doklady žalobcovia poukazovali v žalobnom návrhu, i výroky žalovaného, v týchto dôkazoch sa nachádzajúce.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1, 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2, písm.d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 326 ods.2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Neodkladné opatrenie v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Skutočnosti, z ktorých sa odôvodňuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi, je postačujúce, pokiaľ sú okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa návrhu a k nemu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich.
25. Vychádzajúc z ust. § 325 CSP je nutné vyvodiť záver, že žalobcovia v danom prípade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podávali z dôvodu potrebnej a bezodkladnej úpravy pomerov.
26. Inštitút neodkladného opatrenia je upravený v Civilnom sporovom poriadku, pre ktorý platia určité základné zásady, bez naplnenia ktorých neodkladné opatrenie nemožno nariadiť. Predovšetkým ide o návrhové konanie, ktorého účelom je buď potreba úpravy pomerov alebo poskytnutie ochrany pre obavu ohrozenia budúcej exekúcie za súčasnej podmienky, že riešenie daného stavu neznesie odklad a za súčasnej podmienky aspoň predpokladu danosti práva, ktorému sa má poskytnúť navrhovaná ochrana.
27. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie predpokladá návrh na jeho vydanie a potrebu, aby boli pomery strán sporu neodkladne dočasne (len po určený čas) alebo trvalo (bez obmedzenia - arg. a contrario podľa § 330 ods. 1 CSP, resp. do jeho zrušenia - ak odpadnú dôvody pre ktoré bolo nariadené podľa § 334 CSP) upravené. Táto potreba by mala vychádzať z toho, že strana má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa domáha, a že bez tejto neodkladnej ochrany jej bezprostredne hrozí ujma, či už v podobe nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, zhoršenia právnej pozície, alebo vzniku nenávratného stavu v právnych vzťahoch strán, a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
28. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
29. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.
30. Na základe uvedených skutočností, predložených listinných dokladov súd vyhovel neodkladnému opatreniu žalobcov, keďže jeho nariadenie považoval za dôvodné.
31. Žalobcovia listinnými dokladmi preukázali, že žalovaný v písomných podaniach, adresovaných štátnym orgánom - Okresnému súdu Košice I, Exekútorskému úradu súdneho exekútora G.. H.. L., Generálnej prokuratúre SR, Najvyššiemu súdu SR Bratislava i Ústavnému súdu SR, opakovane označuje žalobcov ako osoby, ktoré spáchali trestný čin, falšovali podpisy v osvedčovacej knihe, falšovali podpisy sťažovateľov H. C. V. L. v čase, kedy sa títo na notárskom úrade vôbec nenachádzali. Skutočnosť, že podpisy týchto manželov sú falošné, žalovaný preukazoval aj znaleckým posudkom znalkyne H. X. z odboru písmoznalectvo, pričom podľa sťažovateľov, falošné podpisy boli aj na neskôr získaných predmetných zmluvách o prevode členských práv k družstevnému bytu. Uvedené skutočnosti a vyjadrenia vychádzajú z podaní žalovaného zo dňa 15.10.2018, 26.11.2018, 27.12.2018, 19.2.2019 a 6.5.2019. Žalobca predložil súdu výpis z registra trestov, v ktorom nemá žiaden záznam s poukazom na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd mal za to, že je potrebné poskytnúť okamžitú ochranu žalobcom uložením zákazu používať slovom, alebo písmom na ich adresu v súvise s týmito osobami a ich činnosťou a to v komunikácii s akoukoľvek osobou, či orgánom verejnej moci slová uvedené v jednotlivých podaniach.
32. Preto je toho názoru, že v danom prípade boli splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, upravujúceho pomery medzi stranami sporu, z ktorého dôvodu návrhu v celom rozsahu vyhovel s tým, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k zásahu do ústavných práv žalovaného nadmieru primeraným pomerom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.