Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_KE-8S-39-2020.pdf
PDF · 129.43 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: Green Project Investments s .r.o. Pod Furčou 7, Košice, IČO : 36 184 683 právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ partners, s.r.o.,, ul. Žižkova 4D, Košice, IČO : 47 240 482 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100247904/2020 zo dňa 23.01.2020, takto
rozhodol:
I. Ruší rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100247904/2020 zo dňa 23.1.2020 a vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Správca dane - Daňový úrad Košice po vykonanej daňovej kontroly, rozhodnutím číslo 102257560/2019 zo dňa 02.10.2019 určil žalobcovi ako daňovému subjektu (do 14.03.2019 obchodné meno AQUA PRO, s.r.o.) podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 16 590,- Eur za zdaňovacie obdobie júl 2017.
2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľov tovaru a služieb a tým aj právo na odpočítanie dane platiteľom za reálne preukázané. Správca dane teda neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 9000,- Eur zo 4 faktúr od deklarovaného dodávateľa - spoločnosti Build Production Media s.r.o., so sídlom Hubeného 7, Bratislava, IČO : 46382461 a to:
- z faktúry č. 20170750 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : nájom reklamnej plochy na závodnom a sprievodnom vozidle, základ dane : 20 000,- Eur a DPH 4000,- Eur
- z faktúry č. 20170754 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : Kampaň WESTLAKE RACE, základ dane : 10 000,- Eur, DPH : 2 000,- Eur
- z faktúry číslo 20170755 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : Kampaň CHECH DRIFT SERIES 2017, základ dane : 8 000,- Eur, DPH 1 600,- Eur
- z faktúry číslo 20170756 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : reklamná kampaň OMEGA TE BEST, základ dane : 7 000,- Eur, DPH X XXX,- Eur.
a z dvoch faktúr od deklarovaného dodávateľa PEJT, spol. s r.o., ul. Miletičova 1, Bratislava, IČO : 4796100 a to :
- z faktúry číslo 20170737 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : odvysielanie reklamných spotov Bratislava, Dolný Kubín, základ dane : 22 950,- Eur, DPH : 3 000,- Eur
- z faktúry číslo 20170738 s dátumom dodania dňa 31.07.2017, predmet fakturácie : odvysielanie reklamných spotov Prešov, Košice, základ dane : 15 000,- Eur, DPH: 3 000,- Eur.
2. Správca dane na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi Build Production Media, s.r.o. uzavrel, že faktúry, ktorým spoločnosť v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2017 vyfakturovala kontrolovanému daňovému subjektu dodanie služieb nemajú reálny základ, pretože sa nepreukázalo, že osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ dodanie služieb tieto služby aj reálne uskutočnila. Faktúry nie je možné považovať za vierohodné, správne a vystavené na základe reálnych podkladov. K takémuto záveru dospel správca dane po tom, čo sa mu nepodarilo preveriť, kto reálne vykonal služby pre Build Production Media, s.r.o., pretože nemal k dispozícii účtovníctvo tejto spoločnosti, jej prijaté faktúry, záznamy DPH a tiež z dôvodu, že preverenie nebolo možné ani v účtovníctvach u jeho deklarovaných subdodávateľov, pretože zanikli a zároveň nepovažoval samotné vyjadrenie bývalého konateľa tejto spoločnosti a jeho prehlásenie o tom, že faktúry vystavil a k obchodnej spolupráci so spoločnosťou AQUA PRO, s.r.o. došlo, za dôkaz o reálnom dodaní služieb.
3. Uvedený záver ako pri spoločnosti Build Production Media, s.r.o. prijal správca dane aj vo vzťahu k faktúram od spoločnosti PEJT, spol s r.o.. K tomuto záveru správca dane dospel po tom, čo sa mu nepodarilo získať žiadne daňové a účtovné doklady tejto spoločnosti ani evidencie a iné písomnosti tejto spoločnosti, ktoré by preukazovali, že reálne došlo k zdaniteľným obchodom spoločnosti PEJT, spol. s r.o. Správcovi dane tak bolo znemožnené zistiť a preveriť v deklarovanej dodávateľskej spoločnosti zaúčtovanie jednotlivých faktúr v jej účtovníctve a v záznamoch DPH vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania. Nástupnícka spoločnosť spoločnosti PEJT spol. s r.o. je nekontaktnou spoločnosťou, preto nebolo možné počas daňovej kontroly preveriť zaúčtovanie vystavených faktúr. Za dôležitú správca dane nepovažoval výpoveď bývalého konateľa spoločnosti PEJT, spol. s r.o., ktorý potvrdil obchodovanie so spoločnosťou AQUA PRO , s.r.o. a potvrdil aj vystavenie faktúr. Jeho výpoveď považoval za rozpornú, nakoľko nezodpovedala údajom, ktoré sú na dokumentoch predložených daňovým subjektom ako napr.: tvrdenie, že bolo uzavretých viacero zmlúv, keď k daňovej kontrole bola predložená len jedna, tvrdenie, že objednávky predchádzali zmluve, keď dátumy uvedené na predložených dokumentoch túto skutočnosť nepotvrdzujú, nakoľko objednávky boli vystavené následne po zmluve. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na to, že podľa výpovede bývalého konateľa spoločnosti PEJT spol. s r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiaden majetok a všetky obchody boli realizované subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti KATAMARAN s.r.o.. Táto spoločnosť však zanikla v dôsledku zlúčenia dňa 03.02.2018 a jej právnym nástupcom sa stala ďalšia nekontaktná spoločnosť. V konaní sa správcovi dane nepodarilo vypočuť ani konateľa spoločnosti KATAMARAN s.r.o. pána A.. Za hodnoverné nepovažoval správca dane ani predložené fotografie o umiestnení reklamných zariadení, z ktorých nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené, kedy boli jednotlivé reklamné spoty na nich odvysielané a šetreniami sa ani nepreukázalo, že by deklarovaný dodávateľ požiadal stavebné úrady o umiestnenie reklamných zariadení.
4. Záverom správca dane vo vzťahu k obom deklarovaným dodávateľom žalobcu uviedol, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve spoločnosťami Build Production Media, s.r.o. a PEJT , spol. s r.o. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie faktúr, ale platiteľ musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to osobou uvedenou na faktúrach. Správca dane nespochybnil, že reklamné služby neboli vykonané vôbec, ale vo všetkých prípadoch spochybnil, že tieto služby vykonali osoby uvedené na faktúrach. Zároveň však správca dane akceptoval ekonomický prínos reklamy.
4. Žalovaný svojim rozhodnutím číslo : 100247904/2020 zo dňa 23.01.2020 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice číslo 102257560/2019 zo dňa 02.10.2019, ktorým tento žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil podľa ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 zákona č, 563/2009 Z. z. o správe daní určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 16 590,- Eur za zdaňovacie obdobie júl 2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že : „ daňový subjekt nepreukázal, že
zdaniteľné obchody boli uskutočnené práve spoločnosťami Build Production Media s.r.o. a PEJT, spol. s r.o.. Podľa názoru žalovaného, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, nepostačuje iba predloženie faktúr, ale platiteľ musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to osobou na faktúrach uvedenou. „ Ďalej žalovaný zopakoval konštatáciu správcu dane o tom, že faktúry nemajú reálny základ, keďže sa nepreukázalo, že osoba, ktorá je uvedená na faktúrach ako dodávateľ, dodanie služieb aj reálne uskutočnila ako aj to, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno tým, že správcovi dane nepredložil dôkazy, ktorými by dodanie služieb deklarované preverovanými faktúrami reálne preukázal. Zároveň však v odôvodnení rozhodnutia ďalej žalovaný na strane 18 konštatuje to, že správca dane nespochybnil, že reklamné služby neboli vykonané vôbec, ale vo všetkých prípadoch spochybnil, že tieto služby vykonali osoby uvedené na predložených faktúrach. Túto skutočnosť – nespochybnenie vykonania reklamných služieb opätovne uvádza aj na strane 23 odôvodnenia rozhodnutia, kde zároveň uvádza, že žalobca nepreukázal, že fakturované služby dodávateľ resp. jeho subdodávateľ skutočne dodali. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj k ekonomickému prínosu reklamy , kde skonštatoval, že správca dane akceptoval vyjadrenie zástupcu žalobcu o zvýšenom obrate spoločnosti o ekonomickom prínose na základe čoho správca dane uzavrel, že v prípade uskutočnenia reklamných kampaní, tieto mohli ovplyvniť trh, mohli ovplyvniť dopyt po vode.
II. Správna žaloba
7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe namieta nesprávne právne posúdenie veci, ktoré vidí v tom, že tak správca dane ako aj žalovaný nesprávne posúdili na základe zisteného skutkového stavu rozhodujúce skutočnosti a dospeli k nesprávnemu určeniu daňovej straty a z toho vyplývajúci rozdiel dane vo výške 16 590,- Eur. Zároveň žalobca namieta aj nesprávne zistený skutkový stav, v ktorej námietke žalobca uviedol, že správcovi dane za účelom preukázania skutočnej realizácie obchodov predložil faktúry, doklady vydané spoločnosťami ako podklady k fakturácii a k preukázaniu reálneho dodania služieb, fotodokumentáciu a iné, pričom z predložených materiálov jednoznačne vyplýva to, že služby boli skutočne dodané – realizované. Skutočnosť, že niektorý subjekt ako dodávateľ, nebol vlastníkom reklamného zariadenia na ktorom sa reklama uskutočnila, alebo nemal na daný bilboard stavebné povolenie, nie je zodpovednosťou žalobcu ako daňového subjektu, ale je to zodpovednosť daného subjektu vo vzťahu k jeho obchodným partnerom, dodávateľom, štátnym orgánom. Za to žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Nebolo povinnosťou žalobcu, aby preveroval odberateľské vzťahy svojho dodávateľa a taktiež nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo zabezpečiť dokumentáciu od dodávateľov žalobcu, resp. subdodávateľov.
8. Žalobca dňa 04.11.2020 doručil súdu Znalecký posudok číslo 3/2020 vypracovaný dňa 29.09.2020 znalcom z odboru Ekonomika a Manažment, odvetvie – Kontroling, - Dr.h.c. B. C. D. E., CSc. Týmto žalobca poukazuje na závery tohto posudku v zmysle ktorých znalec dospel k záveru, že kontrolované reklamné a marketingové služby nemožno považovať za finančne nadhodnotené v porovnaní s trhovými cenami poskytnutých služieb. Taktiež rozsah poskytovaných reklamných a marketingových služieb nebol vo vzťahu k ekonomickým parametrom v sledovanom období neprimeraný. Zároveň poukázal žalobca aj na odpoveď v závere posudku o zisteniach skutočného dodania služieb, kde znalec dospel k záveru, že časť služieb bola preukázateľne dodaná, dodanie bolo aj zdokumentované.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.09.2020 uviedol, že žalobné dôvody sú zhodné s odvolacími námietkami, pričom sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní . Z obsahu rozhodnutí vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali, akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. boli vecne správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane ako aj žalovaného bol v súlade so zákonom, práva žalobcu neboli porušené. Žalobné dôvody nie je možné akceptovať a je treba žalobu zamietnuť. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami predloženými ku daňovej kontrole sa neuskutočnili týmito spoločnosťami. Žalobca nepreukázal, že služby fakturované spoločnosťami Build Production Media s .r.o. a PEJT, spol. s r.o. tieto spoločnosti resp. ich subdodávatelia skutočne dodali. Žalobca síce preukázal, že
fakturované služby existovali, čo správca dane ani nespochybnil, ale podstatné podľa žalovaného je to, že okrem formálnych dôkazov žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce dodanie fakturovaných služieb dodávateľskými spoločnosťami. Keďže reálne dodanie služieb dodávateľom na faktúre nebolo preukázané tak sa správca dane nezaoberal účasťou žalobcu na podvode, resp. neskúmal, či žalobca mohol vedieť o podvodnom konaní u jeho dodávateľa ,resp. o zneužití práva v reťazci.
11. Žalobca v replike zo dňa 01.03.2021 zotrval na tom, že žalobcom predložená dokumentácia jednoznačne predstavuje ucelenú sieť dôkazov o tom, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili. Zároveň preukázal aj ekonomickú opodstatnenosť zdaniteľných obchodov, k čomu aj súdu doložil Znalecký posudok č. 3/2020, na ktorého závery opätovne poukázal.
12. Podľa tvrdenia žalovaného v duplike zo dňa 12.04.2023 vyjadrenia žalobcu o ekonomickom prínose a zvýšenom obrate nepreukazujú, že fakturované služby boli dodané preverenými dodávateľmi. Pokiaľ ide o predložený Znalecký posudok č. 3/2020 tento bol vypracovaný pre účely trestného konania a nezaoberal sa otázkami súvisiacimi so splnením podmienok pre uplatnenie odpočítania dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. a navyše bolo jeho vypracovanie zadané po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Opätovne uviedol, že vykonaným dokazovaním správca dane získal počas daňovej kontroly dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca odpočítal daň z dodávateľských faktúr neoprávnene, keďže dodania deklarované preverovanými faktúrami a ďalšími dokladmi predloženými žalobcom za preverované zdaňovacie obdobie sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované.
IV.
Rozhodnutie o odkladnom účinku
13. Uznesením č. konania : 8S/39/2020 zo dňa 19.10.2020 v tom čase príslušný na konanie Krajský súd v Košiciach zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
V.
Konanie na správnom súde
14. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov.
15. Správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 26.03.2024, na ktorom rozhodol v prítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na správnej žalobe a jej žalobných dôvodoch a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil včas a riadne.
VI.
Relevantná právna úprava
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
17 . Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
19. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
21. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
22. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
23. Podľa § 51 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
24. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
VII.
Právny názor správneho súdu
26. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
32. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu ( žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písmeno e) SSP ) a zároveň žalovaný vec nesprávne právne posúdil ( žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písmeno c) SSP ) a teda žaloba žalobcu je dôvodná a z dôvodov uvedených v ustanovení § 191 ods.1 písmeno e) SSP a písmeno c) SSP bolo namieste zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.
34. V danom prípade žalovaný nepostupoval dôsledne v intenciách platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR vo veci nepriznania odpočtu dane z pridanej hodnoty a súd konštatuje, že jeho správna úvaha prezentovaná v napadnutom preskúmavanom rozhodnutí nemá požadovanú kvalitu nakoľko dostatočným spôsobom žalobcovi ako účastníkovi konania z neho nemohlo byť objektívne zrejmé, prečo v súlade touto judikatúrou o nepriznaní odpočtu DPH konštatoval žalobcom nesplnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.. V dôsledku tohto pochybenia žalovaný zaťažil svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.
36. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: 3Sžfk/15/2020).
37. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.
38. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: I. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty) II. daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty) III. daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) IV. a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.
39. Súd zároveň poukazuje na to, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
40. V prejednávanej veci správca dane uzavrel po vykonanom dokazovaní to, že daňový subjekt nesplnil podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v neskorších predpisov z dôvodov, ako súd uviedol v bode 4 odôvodnenia tohto rozsudku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na strane 18 ako aj na strane 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane nespochybnil reálnu existenciu dodaných služieb, ale spochybnil to, že tieto služby dodali deklarovaní dodávatelia – Build Production Media, s.r.o. a PEJT spol. s r.o. Vzhľadom na skutočnosť nebol žalobcovi priznaný odpočet DPH z faktúr uvedených v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku.
41. Súd na tomto mieste poukazuje na vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR pod bodom 36, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).
42. V tomto prípade je deklarovaným dodávateľom žalobcu spoločnosť Bulid Produktion Media, s.r.o. a PEJT spol s r.o., ktorých dodávateľov správca dane a následne aj žalovaný spochybňovali ako subjekty, ktoré dodali služby deklarované na faktúrach.
43. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ - v tomto prípade spoločnosť Build Production Media, s.r.o. zabezpečil dodanie reklamy prostredníctvom subdodávateľských spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu, že správca dane nemal k dispozícii účtovníctvo dodávateľa a jeho subdodávateľov, k čomu viedli závery tak správcu dane aj žalovaného. A taktiež to, že žalobca nevie preukázať, že pre spoločnosť PEJT spol. s r.o. dodal deklarované služby jeho dodávateľ – spoločnosť KATAMARAN, s.r.o., nakoľko spoločnosť PEJT spol. s r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov ani nemala žiaden majetok, nie je v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a NSS SR bez ďalšieho dôvod pre nepriznanie odpočtu DPH. Za situácie, keď je zrejmé, že v čase dodania služieb obaja deklarovaní dodávatelia boli subjektmi registrovanými pre DPH ( prvá hmotnoprávna podmienka pre priznanie odpočtu DPH – bod 37 odôvodnenia tohto rozsudku ), že reálne poskytnuté služby neboli správcom dane spochybnené aj potvrdil žalovaný vo svojom odôvodnení na strane 18, ako aj na strane 23 odôvodnenia svojho rozhodnutia (druhá hmotnoprávna podmienka), a keď zároveň správca dane a v zhode s ním aj žalovaný uznali ekonomickú opodstatnenosť poskytnutých služieb ( tretia hmotnoprávna podmienka ) je možné nepriznať odpočet DPH len v prípade, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.
44. K tomuto súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo : „ Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu súdu.
44. Vychádzajúc z právneho názoru uvedeného vo vyššie citovanom rozsudku NSS SR, pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného dodávateľa sťažovateľa, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia, resp. boli nekontaktné v čase vykonania daňovej kontroly. V prípade spochybnených subdodávateľov deklarovaného dodávateľa je možné nepriznať odpočítanie dane žalobcovi ak bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.
45. V tomto prípade však ani správca dane ani žalovaný nezaujali v rámci správnej úvahy v zmysle platnej judikatúry postoj ani k tomu, či žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky pre priznanie odpočtu DPH a ak nesplnil, ktoré konkrétne a ktoré zistené skutočnosti viedli k tomuto záveru, ani k tomu, či k nepriznaniu odpočtu DPH z predmetných faktúr došlo preto, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. Tak žalovaný ako aj správca dane nesprávne zistili skutkový stav a vec aj nesprávne právne posúdili, preto súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
46. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
47. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav a pri jeho právnom posúdení dôsledne rešpektovať platnú judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci nepriznania odpočtu DPH, posúdiť splnenie hmotnoprávnych podmienok na strane žalobcu na priznanie odpočtu DPH, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé v prípade ak neprizná žalobcovi odpočet DPH, pre nesplnenie ktorých podmienok mu nebol priznaný odpočet, resp. či mu nebol priznaný pre jeho účasť na podvode alebo pre zneužitie práva, zároveň je povinnosťou žalovaného dôsledne sa vysporiadať s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo odôvodnenie rozhodnutie jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.
48. Súd ešte poukazuje na to, že aj v prípade ak žalovaný, resp. správca dane sa ustália na tom, že žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu DPH, tieto závery ešte bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na odpočet DPH z deklarovaných obchodov. Je teda na správcovi dane/žalovanom, aby relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok ( napr. : reálnym spochybnením dodaných služieb prípadne aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Uvedené vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ napr.: rozsudok Optigen spojené veci C – 354/03, C-355/03, C-484/03. V takýchto situáciách správca dane a žalovaný aplikuje Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode ( rozsudok Súdneho dvora EÚ C-439/04.
48. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
50. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.
51. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
52. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).