Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-46-2020.pdf
PDF · 95.31 KB
Case nature
Subarea
22Co/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne L.. J. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/X, XXX XX Y., zastúpenej: LYSINA-ROŠKO & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému T. U., M.. XX.XX.XXXX, Q. N. XXX/XX, XXX XX Y., zastúpeného: LEGAL & CORP s. r. o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 5C/20/2020-62 zo dňa 18.06.2020 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje sa uznesenie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto cit.:
„N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami:
- pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,
- stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2,
spoločne nachádzajúcimi sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom P., katastrálnym odborom a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/20/2020.“
2. Citoval ustanovenia § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že s ohľadom na deklarovaný zámer žalovaného zriadiť vo vzťahu k nemu vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach záložné právo, ako aj z dôvodu, že na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Y. je toho času vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva) a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne na účelovom konaní žalovaného majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody v nadchádzajúcom súdnom konaní zneužívajúc ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného, súd prvej inštancie predbežne uložil žalovanému povinnosť spočívajúcu v zákaze nakladania s
nehnuteľnosťami, a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Dodal, že záložné právo má byť zriadené na menšinový podiel žalovaného k nehnuteľnostiam. Súčasne existuje dôvodná obava, že záložné právo má byť zriadené v prospech blízkej osoby žalovaného, pričom samotný žalovaný k zriadeniu záložného práva pristúpil bezprostredne po tom, ako mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania. Dodal, že účel sledovaný žalobkyňou nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobkyňa si voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená.
4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Podľa názoru žalovaného nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a pod. Namietal, že predmetné neodkladné opatrenie nespĺňa podmienky legitímnosti zásahu do právnej sféry žalovaného a princípu proporcionality, nakoľko žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 01.06.2020 žiadnym spôsobom nepreukázala reálnosť hrozby scudzenia alebo iného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným. V prípade existencie zámeru žalovaného scudziť predmetný spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, žalovaný by bol povinný v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka ponúknuť žalobkyni, ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel. V prípade, ak by aj povinný podielový spoluvlastník porušil zákonné predkupné právo, má oprávnený podielový spoluvlastník právo dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 OZ alebo ponechať si predkupné právo voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Podľa právneho názoru žalovaného ďalšie obmedzenie jeho základných ľudských a ústavných práv (právo vlastniť majetok, právo podnikať a pod.) nad rámec zákonného obmedzenia (predkupné právo) nemá v predmetnej veci žiadne opodstatnenie a je v rozpore s legitímnosťou zásahu do právnej sféry žalovaného, ako aj s princípom proporcionality, nakoľko obmedzuje práva žalovaného nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na sledovanie daného účelu. Tvrdil, že legálny výkon práva v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky nemožno považovať za účelové správanie smerujúce k získaniu celkom zjavne neprimeranej výhody, aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa má rovnaké právne možnosti, ako žalovaný. V tomto prípade išlo o požiadavku veriteľa žalovaného, aby boli predmetom zálohu spoluvlastnícky podiel žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach, ako aj na susedných nehnuteľnostiach, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Namietal, že súd ani žalobkyňa neuviedli, v čom vidia účelovosť konania a zjavne neprimeranú výhodu. Pri rozhodovaní súd bral do úvahy iba časové hľadisko podania návrhu na zápis záložného práva do katastra nehnuteľností, súd sa už ďalej neobťažoval skúmať ďalšie okolnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nedostatočne odôvodnené, nejasné, nezrozumiteľné a arbitrárne, čo je v rozpore so základnými ústavnými právami a princípmi, na ktorých je postavené civilné sporové konanie. Na záver uviedol, že zámer žalovaného zriadiť záložné právo vecne nesúvisí s predmetom tohto sporu. Záložné právo je legálny zabezpečovací inštitút, ktorý v žiadnom prípade nemôže predĺžiť predmetné konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a v žiadnom prípade neprináša žalovanému neoprávnenú výhodu v predmetnom konaní. Samotný žalovaný má primárny záujem, aby nedošlo k výkonu záložného práva, nakoľko ak by aj žalobca v predmetnom spore uspel v celom rozsahu a došlo by k výkonu záložného práva, žalobca by mal následne právo na regresný nárok voči žalovanému, tým pádom predmetné záložné právo žiadnym spôsobom neohrozuje žalobcu v prípade úspechu v spore. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh zamietne, alternatívne zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. K odvolaniu žalovaného podala vyjadrenie žalobkyňa. Tvrdenia žalovaného, že nepreukázala reálnosť hrozby scudzenia alebo iného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným považovala za nepravdivé. Reálnosť hrozby bola zo strany žalobkyne osvedčená v tom čase aktuálnym výpisom z LV č. XX pre katastrálne územie Y., na ktorom vo vzťahu k vlastníkovi evidovanom pod poradovým č. X bola vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX. O zámere zriadiť záložné právo k spoluvlastníckemu podielu žalovaného na nehnuteľnostiach informoval aj právny zástupca žalovaného a to listom zo dňa 03.02.2020, ktorý bol reakciou na návrh žalobkyne na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, podaným cestou právneho zástupcu žalobkyne listom zo dňa 23.01.2020. Tvrdenia žalovaného o jeho povinnosti ponúknuť žalobkyni, ako spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností, na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel, v prípade zámeru scudziť tento spoluvlastnícky podiel považovala za právne nerelevantné. Žalobkyňa v žiadnom prípade nespochybňuje právo žalovaného za obvyklých okolností nakladať s ním vlastnenou vecou, avšak v danom prípade nemožno hovoriť o obvyklých okolnostiach. Žalovaný k zriadeniu záložného práva k ním vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach pristúpil bezprostredne potom, ako mu bol zo strany žalobkyne doručený návrh vyporiadania, hoci bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností od začiatku roka 2019. Považovala za diskutabilné a nepravdepodobné, že by zriadenie záložného práva na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnosti zlepšilo, či iným spôsobom zvýšilo zabezpečenie pohľadávky veriteľa pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa poukázala na konštantnú judikatúru súdov SR, v zmysle ktorej v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania podstatne zúžený. Súd osvedčovaním prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobkyňa navrhla potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne a priznať je náhradu trov odvolacieho konania.
6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný naďalej zotrval na právnom závere, že žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala hrozbu scudzenia alebo iného nakladania s nehnuteľnosťami žalovaným. Žalovaný nemá žiadny záujem na scudzení predmetných nehnuteľní, práve naopak, žalovaný má eminentný záujem na tom, aby mal predmetné nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve. Samotný zámer žalovaného zriadiť záložné právo vecne nesúvisí s predmetom tohto sporu. Predmetom tohto sporu je vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností. Prípadné zriadenie záložného práva na predmetné nehnuteľnosti by nemalo žiaden vplyv na výsledok v prejednávanej veci, ani na dĺžku konania. Tvrdil, že záložné právo mu neprináša neoprávnenú výhodu v predmetnom konaní. V prípade, ak by aj žalobkyňa v predmetnom spore uspela v celom rozsahu a došlo by k výkonu záložného práva, žalobkyňa by mala následne právo na regresný nárok voči žalovanému, tým pádom predmetné záložné právo žiadnym spôsobom neohrozuje žalobkyňu v prípade úspechu v spore. Žalovaný naďalej zotrval na svojom tvrdení o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.
8. Konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia má svoje špecifiká, ktoré ho odlišujú od zásad, na ktorých stojí základné konanie v tom, že ich použitie je limitované dosiahnutím účelu neodkladného opatrenia a preto sa neuplatňuje v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práva, spoľahlivosť tvrdení žalobcu na úrovni osvedčenia skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti neodkladného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) upraviť pomery účastníkov (strán sporu).
9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
10. V prejednávanej veci bolo na žalobkyni, aby osvedčila, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného v rámci konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby predbežnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
11. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne ktorým sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému dočasne sa zdržať nakladania s nehnuteľnosťami: pozemkom parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2 a stavbou súpisné číslo XX, postavenou na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 966 m2, spoločne nachádzajúcimi sa v okrese P., obci Y., katastrálnom území Y., zapísanými na liste vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom P.Í., katastrálnym odborom (ďalej len ,,predmetné nehnuteľnosti“) a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, alebo akéhokoľvek iného zaťaženia týchto nehnuteľností, ktorých je podielovým spoluvlastníkom, do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 5C/20/2020. Súd prvej inštancie videl dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v zámere žalovaného zriadiť záložné právo vo vzťahu k nemu vlastnenému spoluvlastníckemu podielu na predmetných nehnuteľnostiach a s tým súvisiacu dôvodnú obavu žalobkyne na účelovom konaní žalovaného, majúcom za cieľ získanie neoprávnenej výhody v konaní vo veci samej, zneužívajúc ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného.
12. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledovala predbežnú úpravu pomerov medzi stranami sporu do skončenia konania vo veci samej o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a to formou ich prikázania do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú finančnú náhradu žalovanému za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.
13. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobkyňa písomnými listinami osvedčila, že je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 6/7 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam v pomere 1/7 k celku. Zároveň žalobkyňa osvedčila, že na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie Y. je vyznačená plomba na základe V-XXX/XXXX titulom Zmluvy o zriadení záložného práva, pričom vychádzajúc z vyjadrenia žalovaného k mimosúdnemu návrhu žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 03.02.2020 žalovaný oznámil, že jeho spoluvlastnícky podiel sa zrejme stane predmetom záložného práva. Je tak zrejmé, že k zriadeniu záložného práva žalovaný pristúpil až po doručení mu mimosúdneho návrhu žalobkyne z 23.01.2020.
14. Pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť to, že prípadné obmedzenie dispozície s majetkom účastníka môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby bolo primerané právu, ktorému sa poskytuje ochrana, alebo ktorého budúci výkon by bol ohrozený (porovnaj R 49/1995).
15. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa osvedčila súdu skutočnosť, že by žalovaný ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/7 k celku svojim konaním, t.j. zaťažením svojho spoluvlastníckeho podielu záložným právom mohol vyvolať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne, resp. že by sa týmto úkonom zhoršilo postavenie žalobkyne v spore vo veci samej, prípadne by mohlo vyvolať ďalšie súdne konania.
16. V konaní boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, že nariadením neodkladného opatrenia, až do právoplatného skončenia vo veci samej, sa zabráni tomu, aby spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, bol prípadne prevedený na ďalšiu osobu, pričom sa nevyvolá ani len dočasný stav, ktorý vyvolá ďalšie spory medzi stranami sporu, respektíve spory s prípadným budúcim vlastníkom spoluvlastníckeho podielu žalovaného. Okrem toho nariadením neodkladného opatrenia v uvedenom rozsahu žalovanému objektívne nemôže vzniknúť nijaká ujma, lebo môže predmetné nehnuteľnosti v zmysle dohody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou ďalej užívať. Nejde o úpravu vo svojom dôsledku konečnú, ale iba predbežnú a vydaním neodkladného opatrenia sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný, nenapraviteľný stav, pričom žalovanému uložené obmedzenie nie je neprimerané výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobkyňa, keďže je obmedzený vo výkone svojich vlastníckych práv len v nevyhnutnom rozsahu, pokiaľ konanie vo veci samej neskončí. Neodkladné opatrenie je legitímnym prostriedkom ochrany.
17. Odvolací súd je toho názoru, že ak žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktorých žalovaný je podielovým spoluvlastníkom, sledovala tým
efektívnu úpravu pomerov strán sporu do rozhodnutia vo veci samej ohľadne vyporiadania podielového spoluvlastníctva, po ukončení ktorého bude zrejmé či a v akom rozsahu jej alebo žalovanému bude patriť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
18. Naviac je potrebné zdôrazniť, že i keď obsah neodkladného opatrenia nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP spôsobom obmedzuje výkon vlastníckych práv žalovaného, v konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vedúca k takémuto výnimočnému procesnému rozhodnutiu nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.
19. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) v občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím o veci samej“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 37/2000, zo 7.júna 2000).
20. Každá strana sporu si musí byť vedomá, že jej pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania.
21. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57).
22. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, ktoré odzrkadľuje princíp zodpovednosti za škodu a inú ujmu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh.
23. Pre účely posúdenia dôvodnosti poskytnutia procesnej ochrany formou neodkladného opatrenia je uznesenie súdu prvej inštancie preskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom zaoberal a hodnotil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami ako podielovými spoluvlastníkmi, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu predbežnej úpravy pomerov vo vzťahu k žalovanému, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobkyne v spore vo veci samej o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v dôsledku prípadnej zmeny vlastníka spoluvlastníckeho podielu žalovaného, či uložením navrhovanej povinnosti zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, ktorých žalovaný je podielovým spoluvlastníkom možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, ktoré má mať v prejednávanej veci dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
24. Z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
25. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie § 262 CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).