Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/153/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu AlfaCAD s.r.o., Pohronská 3, Bratislava, IČO: 48 051 519, zastúpeného advokátkou Mgr. Barborou Hlavatou, SNP 1445/41, Považská Bystrica, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4186 O-236/2019 zo dňa 17.07.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. PO/BEZ/2019/4186 O-236/2019 zo dňa 17.07.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava č. R95/2019/SE ROZ(2019)602 2019/7531 zo dňa 09.05.2019, ktorým mu podľa o inšpekcii práce bola uložená pokuta vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti podľa , štvrtý bod tým, že dňa 11.10.2018 o 8,45 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby I. O., ktorú neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov stavebného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, teda do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca, čím porušil ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

2.

Uvádzal, že prvostupňový správny orgán vykonal u žalobcu bez predchádzajúceho upovedomenia kontrolu dňa 11.10.2018, kedy navštívil administratívne a výrobné priestory žalobcu v Blatnej na Ostrove 199, ktoré mal žalobca v prenájme, pravdepodobne na základe podnetu od bývalej zamestnankyne žalobcu, E. V., s ktorou žalobca ukončil pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu opakovaného závažného porušovania pracovnej disciplíny. Výkon inšpekcie mal byť zameraný na kontrolu dodržiavania právnych predpisov ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v kontrolovanom období máj 2018 - október 2018. Inšpektori práce sa dostavili do administratívnych a výrobných priestorov žalobcu dňa 11.10.2018 o 08:45 ráno. V tomto čase okrem iných osôb sa tu nachádzal aj p. I. O., ktorého žalobca požiadal

o urgentnú spoluprácu z dôvodu nevyhnutnosti vykonania prác na prednostnej zákazke pre klienta žalobcu. Vzhľadom na naliehavosť situácie žalobca uzatvoril dohodu o vykonaní práce s p. O. až ráno pred 07:30 dňa 11.10.2018, t.j. v deň, kedy aj začal vykonávať prácu. Žalobca bezodkladne skontaktoval mzdovú účtovníčku, ktorá avizovala, že zamestnanca prihlási do registra Sociálnej poisťovne čo možno najskôr. Učinila tak v rovnaký deň, t.j. 11.10.2018 o 09:59 hod.

3.

Inšpektori práce, ktorí začali kontrolu len niečo viac ako hodinu pred prihlásením p. O. do evidencie Sociálnej poisťovne, v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 14.11.2018 č. spisu: IPTT/IPTT-ODD BOZP I/KON/2018/2369 (ďalej len „protokol o výsledku IP“) skonštatovali, že žalobca porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že využíval závislú práci p. O. dňa 11.10.2018 od 08:45 do 09:59 hod. pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení). K protokolu o výsledku inšpekcie práce sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.11.2018 v tom zmysle, že žalobca samozrejme odstráni zistené nedostatky, prijme opatrenia na odstránenie zistených porušení zákonov, o čom doručí prvostupňovému správnemu orgánu písomnú správu. Pokiaľ ide o porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní žalobca uviedol, že si nie je vedomý, že by nelegálne zamestnával pána I. O.. Bohužiaľ situácia v spoločnosti si vyžadovala akútne prijať zamestnanca, aby vypomohol pri realizovaní zákazky, pričom zamestnávateľ riešil formálnu stránku vzniku pracovnoprávneho vzťahu hneď ako mu to situácia umožňovala. Pre neprítomnosť personalistky (toho času bola na jednaní s orgánom štátnej správy, Daňovým úradom) nebolo možné uskutočniť prihlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia pred jeho nástupom na výkon práce, čo bolo zrealizované v prvom momente, ako to personalistka mohla vykonať. Avšak zamestnancovi boli v plnej miere zabezpečené všetky jeho práva v zmysle či v zmysle predpisov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení, v dôsledku čoho bol naplnený účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým je ochrana fyzických osôb pred neistotou, ktorú prináša nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, prevencia vzniku škody štátu, ktorá je spôsobovaná osobami, ktoré si neplnia odvodové povinnosti. Poukázal tiež na to, že sa domnieva, že k výkonu kontroly došlo z podnetu p. E. V., s ktorou žalobca ukončil pracovný pomer okamžitým skončením z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany tejto zamestnankyne opakovanou neospravedlnenou neúčasťou v pracovnom procese, neoprávneným zadržiavaním firemného mobilného telefónu aj neoprávneným zadržiavaním kľúčov od firemných priestorov. Po skončení pracovného pomeru počas dní pracovného voľna táto osoba neoprávnene vstúpila do firemných priestorov žalobcu a neoprávnene vymazala súbory z PC, na ktorom pracovala a v neposlednom rade sa telefonicky vyhrážala podaním podnetov na rôzne orgány štátnej správy. Zo strany tejto bývalej zamestnankyne toto konanie považoval žalobca za šikanózny výkon práva a nekvalifikovaný podnet na vykonanie kontroly, pretože vo vzťahu k tejto zamestnankyni si žalobca riadne a včas splnil všetky svoje povinnosti, čo v konečnom dôsledku skonštatoval aj Inšpektorát práve Trnava v protokole o výsledku inšpekcie práce.

4.

Následne prvostupňový správny orgán dňa 09.05.2019 rozhodol o uložení pokuty, keď mal za to, že bez ohľadu na akékoľvek vyjadrenia zamestnávateľa, inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty činí žalobcu zodpovedným už okamihom porušenia bez ohľadu na zavinenie. Žiadne okolnosti podľa prvostupňového správneho orgánu nemajú právne relevantný význam pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt. Taktiež prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že ak by aj inšpekcia práce bola vykonaná na základe podnetu, inšpektori práce sú povinní zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce. Viac sa k podaniam žalobcu nevyjadroval, avšak skonštatoval, že mu zákon ani neumožňuje nič iné len uložiť pokuty vo výške v minimálne 2.000,00 €, pretože musí rešpektovať a presadzovať existujúce normy, pretože v opačnom prípade by došlo k zníženiu resp. strate právnej istoty. Správny orgán tiež prihliadal na to, že neprihlásenie zamestnanca do uvedeného registra v zákonom stanovenej lehote je spôsobilé negatívne ovplyvniť uplatňovanie si práv zamestnanca, ktoré mu vyplávajú z pracovnoprávnych vzťahov. Neuviedol však, akým spôsobom v danom prípade dva a pol hodinové omeškanie mohlo byť spôsobilé negatívne ovplyvniť uplatňovanie si práv zamestnanca, ktoré mu vyplávajú z pracovnoprávnych vzťahov. Prvostupňový orgán tiež konštatoval, že k porušeniu došlo v dôsledku zanedbania povinností zo strany žalobcu a že toto porušenie je závažným v tej súvislosti, že je spôsobilé poškodiť štát, ako aj zamestnanca pri uplatňovaní si oprávnených nárokov vyplývajúcich z výkonu závislej práce. Opäť však neuviedol, akým spôsobom v danom prípade dva a pol hodinové omeškanie mohlo byť spôsobilé

poškodiť štát, ako aj zamestnanca pri uplatňovaní si oprávnených nárokov vyplývajúcich z výkonu závislej práce.

5.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol žalovaný, ktorý sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, nestotožnil sa s vyjadreniami žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nespochybnili závery vyplývajúce z inšpekcie práce a dôvody na uloženie sankcie. Stotožnil sa aj s postupom prvostupňového správneho orgánu pri vyhodnocovaní zabezpečených dôkazov či vyhodnocovaní osobitostí a špecifík daného prípadu pri ukladaní pokuty. V ďalšom už len zopakoval argumentáciu prvostupňového správneho orgánu ohľadne objektívnej zodpovednosti za správny delikt či povinnosť správneho orgánu uložiť pokutu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce a nemožnosť upustiť od uloženia sankcie.

6.

Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože na skutkový stav síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, ústavne nekonformným spôsobom. To viedlo k nezákonnému subsumovaniu konania žalobcu, spočívajúceho v prihlásení jeho zamestnanca pána O. do registra Sociálnej poisťovne iba dve a pol hodiny po začatí výkonu práce, pod skutkovú podstatu deliktu nelegálneho zamestnávania, pretože konaním žalobcu došlo k porušeniu povinnosti prihlásiť zamestnanca do systému Sociálnej poisťovne najneskôr pri začatí výkonu činnosti stanovenej § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca sa opakovane vyjadril, že išlo len o niekoľko desiatok minút trvajúce omeškanie, neplynúce z vôle žalobcu ako zamestnávateľa utajiť pracovnoprávny pomer s pánom O. či vyhnúť sa administratívnej a odvodovej záťaži. Toto omeškanie navyše neprivodilo a ani nebolo spôsobilé privodiť žiadne negatívne účinky na strane zamestnanca, keďže všetky odvodové povinnosti boli zo strany zamestnávateľa riadne splnené. Žalobca si uvedomil, že jeho vinou došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnankyne vo verejných poistných systémoch, ale v žiadnom prípade sa nemohol stotožniť s tým, že by jeho konanie malo znaky nelegálneho zamestnávania a už vôbec nie s následkom postihu, ktorý mu bol uložený za omeškanie. Žalobca ako podnikateľský subjekt a zároveň zamestnávateľ nepôsobí v podmienkach ideálneho skutkového a právneho stavu, kde je možné v 100 % situácií predpokladať kedy a za akých okolností bude potrebné zvýšiť svoje personálne kapacity. Je skrátka nútený pravidelne sa vyporiadať s bežnými situáciami, ako sú neobvyklé požiadavky zákazníkov, častokrát pre zachovanie korektných obchodných vzťahov musí zákazníkom vyjsť v ústrety, a to aj za cenu zvýšenia nákladov na prijatie ďalších pracovných síl. Žalobca si je vedomý potreby rešpektovať a dodržiavať právne normy, avšak tieto by sa mali vo vzťahu k subjektom práva vykladať v súlade s ich účelom, pričom by správne orgány mali prihliadať na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov majúc na pamäti, že striktné a rigidné aplikovanie textu normy bez jej skutočného poslania môže viesť k neželanej tvrdosti a nespravodlivosti (summum ius, summa iniuria). V prípade žalobcu tento nemal objektívnu možnosť postupovať inak ako postupoval a s ohľadom na čas výkonu inšpekcie práce ani neexistovala šanca, aby mohol zamestnanca prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu inšpekcie práce. Žalobca vníma situáciu tak, že mal niekoľko možností: · prijať zamestnanca, prihlásiť sa do registra Sociálnej poisťovne s niekoľko desiatok minútovým oneskorením, splniť požiadavky zákazníka a zákazku dokončiť riadne a včas · rešpektovať, že požaduje uzavretie dohody o vykonaní práce najneskôr deň pred začatím výkonu práce, uzavrieť dohodu v súlade so , s predstihom by žalobca prihlásil zamestnanca do evidencie Sociálnej poisťovne, zamestnanec by začal s výkonom práce s jednodňovým oneskorením, pričom by žalobca riskoval, že nestihne riadne a včas dokončiť zákazku, čo by preňho znamenalo ukončenie spolupráce s obchodným partnerom · okamžite požiadať p. O. o výpomoc, ponúknuť mu odmenu „na ruku“ a nezaoberať sa administratívnymi povinnosťami a platením odvodov.

7.

Žalobca sa domnieva, že si vybral alternatívu, ktorou zabezpečil že žiadny súkromný ani verejný záujem nebol ohrozený ani poškodený a všetky oprávnené záujmy všetkých zúčastnených subjektov boli zachované.

8.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty žalobcovi na základe oprávnenia daného ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona sa na konanie podľa a 20 (konanie o správnych deliktoch a poriadkových pokutách) vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak zákon neustanovuje inak, teda o správnom konaní (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov. Logickým a systematickým výkladom v spojitosti s ustanovením o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní môžeme dospieť k tomu, čo považuje zákonodarca za jednu z premís kvalifikovania konania ako nelegálnej práce a čo zároveň považuje za jeden z najdôležitejších záujmov zamestnanca, ktorý je potrebné chrániť pred nelegálnym zamestnávaním. Ide o evidenciu v systémoch sociálneho poistenia, ktorá je pre preukázanie legálneho zamestnávania podstatná. V prípade žalobcu je podmienka evidencie do bodky splnená. Zákon o nelegálnom zamestnávaní ako aj zákon o sociálnom poistení v prvom rade chránia zamestnanca a jeho práva a oprávnené záujmy, avšak ustanovenia týchto predpisov by sa nemali vykladať a zneužívať na šikanovanie zamestnávateľa, ktorý zjavne plní svoje zákonné povinnosti voči svojmu zamestnancovi, tomuto nespôsobil žiadnu ujmu, pričom na nesplnenie povinnosti nemusel poukázať správny orgán.

9.

Podľa žalobcu vo veci konajúce správne orgány vo veci nepostupovali o intenciách na vec sa vzťahujúcich právnych noriem a nesprávne si vyložili zmysel ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. V kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). V konaniach zisťovania správneho deliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe zásady analogia legis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti v zmysle právnej úpravy v o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo . Vzhľadom k tomu, že neustanovuje hmotnoprávnu a ani procesnoprávnu úpravu sankcionovania správnych deliktov, je potrebné v tejto veci vychádzať z právnej úpravy o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorú zákonodarca aj pod čiarou znenia právnej normy ustanovenej v zákona o inšpekcii práce priamo odkazuje. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976). Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. , , , ), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému, ako aj posudzovanie miery závažnosti a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu a použitie materiálneho korektívu. S ohľadom na všetky okolnosti prípadu ako aj následky údajného protiprávneho konania žalobcu možno konštatovať, že konanie žalobcu nepochybne nenapĺňa intenzitu charakteristickú pre správny delikt, v dôsledku čoho bolo povinnosťou žalovaného uplatniť v jeho prípade materiálny korektív. Spoločenská nebezpečnosť konania žalobcu je vskutku nepatrná vzhľadom na to, že žalobca si svoju administratívnu povinnosť splnil následne s oneskorením len niekoľkých desiatok minút bez toho akýchkoľvek následkov pre zamestnanca či verejný záujem.

10.

S poukazom na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp. zn. žalobca uvádzal, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce ako aj Inšpektorátu práce Trnava v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy obsiahnutej v v spojení s v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Inšpektorát práce Trnava a aj žalovaný v tejto veci pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa domnieva, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa v spojení s Cieľom zákonodarcu vyjadreným právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v v spojení s bolo nepochybne zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom. Viac o cieľoch zákonodarcu vypovedá dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej: „Cieľom návrhu zákona je chrániť nielen spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom, že pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie je založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou a u cudzincov, ktorí prichádzajú na naše územie chýba povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie, čím je výkon takýchto prác utajený. Dôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových povinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca. Fyzická osoba popri príjme od svojho zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov môže byť súčasne zabezpečená aj zo strany štátu. Zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú fyzické osoby vrátane cudzincov bez plnenia povinných odvodov a dani z príjmov, spôsobujú našej ekonomike značné škody, a to únikom príjmov do štátneho rozpočtu.“

11.

Vyvodzujúc z vyššie uvedeného žalobca považuje aplikáciu zákonných ustanovení žalovaným za vyslovene šikanóznu a upriamuje pozornosť súdu na to, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle (vyjadrenom vyššie), a preto i prístup k zákonu a jeho aplikácii musí byť materiálny a nie čisto formálny.

12.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13.

Uvádzal, že tak Inšpektorát práce Trnava, ako i žalovaný, po dôslednom posúdení všetkých získaných relevantných dôkazov spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti nepochybne preukázali spáchanie deliktu žalobcom posúdeného ako porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Spáchania uvedeného správneho deliktu sa žalobca dopustil tým, že dňa 11.10. 2018 o 08.45 h, teda v čase začatia výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, využíval závislú prácu fyzickej osoby: I. O. (dohoda o vykonaní práce zo dňa 11.10.2018, prácu začal vykonávať dňa 11.10.2018 o 7.30 h), ktorá pre zamestnávateľa vykonávala závislú prácu: montážne práce, výpomoc a iné určené zamestnávateľom podľa schopností a zručností zamestnanca, na prevádzke Blatná na Ostrove č. 199, mal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - , pričom ju neprihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr do začatia

kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, teda do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca, čím sa dopustil spáchania sankciovaného správneho deliktu. Vyššie uvedené vyplýva z predloženej dohody o vykonaní práce a evidencie dochádzky, ktoré preukazujú, že kontrolovaný zamestnanec vykonával pre účastníka konania závislú prácu odo dňa 11.10.2018 od 07.30 h, výkon inšpekcie práce zameraný na kontrolu nelegálneho práce a nelegálneho zamestnávania začal dňa 11.10.2018 o 08.45 h a oneskorené prihlásenie dotknutej osoby nastalo dňa 11.10.2018 až o 9.59 h, čo preukazuje registračný list prihláška menovaného zamestnanca do Sociálnej poisťovne, na základe uvedeného je zrejmé, že k prihláseniu I. O. došlo až po začatí kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktorá začala do siedmich dní od začatia výkonu činnosti zamestnanca. Oneskorené prihlásenie žiadnym spôsobom nerozporoval ani právny zástupca žalobcu v podanej správnej žalobe, ktorý naviac uviedol, že žalobca si uvedomil, že jeho vinou došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnanca vo verejných poistných systémoch. Dôvody oneskoreného prihlásenia uvádzané právnym zástupcom žalobcu nemožno v žiadnom prípade považovať za objektívne dôvody, keďže sa jednalo o čisto subjektívne dôvody na strane žalobcu, kedy sa žalobca rozhodol o oneskorené prihlásenie zamestnanca, s cieľom riadne a včas dokončiť zákazku, čo žalovaný považuje za irelevantný dôvod, ktorý ho nezbavuje zodpovednosti za porušenie vyššie citovaného ustanovenia Vzhľadom na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty je žalobca zodpovedný už tým, že k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti žalobcu za správny delikt nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov žalobcu alebo iných subjektov ako žalobcu. Na to, aby sa žalobca zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti musí predložiť také dôkazy, ktoré by dokazovali, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, čo však žalobca nepreukázal.

14.

K tvrdeniu žalobcu, že jeho konanie nenapĺňalo intenzitu charakteristickú pre správny delikt, žalovaný poukazoval na to, že v teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí i sankcia. To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu - trest. Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. Výška pokút podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a je ustanovená primerane nebezpečnosti konania a významu chráneného spoločenského záujmu. Dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa a porušenie tejto povinnosti žalobcom bolo jednoznačne preukázané. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2000 eur, čo je na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, preto má žalovaný za to, že rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu prvého stupňa boli v súlade so zákonom. Zákonodarca v zákona o inšpekcii práce upravuje obligatórne pokutovanie inšpektorátmi práce, čo znamená, že v danom prípade použitie materiálneho korektívu zo strany žalovaného neprichádzalo do úvahy, nakoľko sankcia bola správnym orgánom prvého stupňa uložená v najnižšej možnej výške. Žalovaný zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 04. 2019 sp. zn : „Nakoľko je zákonom stanovená povinnosť uložiť pokutu za spáchaný správny delikt, ide závažne previnenie, ktorým zákonodarca sledoval preventívne pôsobenie na dodržiavanie zákona zo strany zamestnávateľov. Správny orgán uloženie pokuty a je výšku odôvodňoval aj z hľadiska toho, aby pokuta plnila svoje funkcie. Z hľadiska preventívnej funkcie chcel sťažovateľa motivovať k vyššej opatrnosti, pozornosti i k väčšej zodpovednosti. V danom prípade v zmysle zákona o inšpekcii práce správny orgán mohol uložiť pokutu od 2000 Eur až do výšky 200 000 eur, pričom v prípade nelegálneho zamestnávania 2 a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5000 eur. V predmetnej veci prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2 000 eur na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené, rovnako

ako krajský súd aj kasačný súd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú, a to v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.“

15.

Podľa žalovaného žalobcami ani v rámci prebiehajúceho konania na druhom stupni neuviedol také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a s ktorými by bol žalobca preukázal konkrétne porušenie alebo ohrozenie jeho práv, alebo preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania zakotvené v Správnom poriadku.

16.

V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že za zásadnú v prejednávanej veci považuje práve skutočnosť, že zamestnancovi I. O. boli v plnej miere zabezpečené všetky jeho práva v zmysle či v zmysle predpisov o sociálnom poistení a zdravotnom poistení, pretože v dôsledku toho bol naplnený účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým je ochrana fyzických osôb pred neistotou, ktorú prináša nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, prevencia vzniku škody štátu, ktorá je spôsobovaná osobami, ktoré si neplnia odvodové povinnosti. Žalovaný vo svojom vyjadrení kladie dôraz na spôsob a mechanizmus zistenia, objasňovania a prejednania správneho deliktu, čo je z jeho hľadiska predvídateľné. Nie je však úlohou správneho orgánu len trestať a neprihliadať pri tom na jednotlivé okolnosti prípadu. Vo svojej aplikačnej praxi je prípustný a aprobovaný len taký postup správneho orgánu, ktorým je zabezpečený okrem formalistickej aplikácie textu právnej normy aj zreteľ na úmysel zákonodarcu, charakter záujmu chráneného zákonom a účel, ktorý sa prijatím a aplikáciou právnej normy sleduje. Pokiaľ by sme akceptovali prístup žalovaného a jeho vysvetlenia, z ktorých jednoznačne vyplýva, že sa spravoval výlučne textom právnej normy, pričom pri rozhodovaní napadnutým rozhodnutím nezohľadňoval obsah dôvodovej správy, ktorý tvorí základné usmernenie pre pochopenie podstaty právnej normy a teda jej následné spravodlivé uplatňovanie v rozhodovacej praxe, mohli by sme poľahky dospieť k záveru, že správny orgán je nastavený len na trestanie, text uvedený v právnej norme je postačujúci a nie je potrebné brať ohľad na žiadne ďalšie aspekty, takže ani dôvodová správa k zákonu nie je potrebná. Situácia žalobcu je skutočne nezávideniahodná, pretože nielen, že utrpel škodu spôsobenú konaním zamestnankyne, s ktorou okamžite skončil pracovný pomer, ale táto osoba neváhala zaslať podnet na Inšpektorát práce, hoci voči nej zamestnávateľ splnil všetky svoje zákonné povinnosti, v dôsledku čoho sa dostavili inšpektori práce na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v situácií, v ktorej bol zamestnávateľ nútený riešiť akútny nedostatok pracovnej sily a len pár desiatok minút sa omeškal s evidovaním zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne.

17.

Žalovaný opäť nevysvetlil, v akom zmysle prihliadal na to, že neprihlásenie zamestnanca do uvedeného registra v zákonom stanovenej lehote je spôsobilé negatívne ovplyvniť uplatňovanie si práv zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Neuviedol akým spôsobom v danom prípade omeškanie žalobcu mohlo byť spôsobilé negatívne ovplyvniť uplatňovanie si práv zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov ani akým spôsobom v danom prípade omeškanie mohlo byť spôsobilé poškodiť štát, ako aj zamestnanca pri uplatňovaní si oprávnených nárokov vyplývajúcich z výkonu závislej práce. Vyjadrenie žalovaného budí dojem, že jeho ruky sú pri rozhodovaní o uložení pokuty za zistené nelegálne zamestnávanie zviazané a nič iné mu nezostáva. S týmto však nie je možné sa stotožniť, pretože Inšpektorát práce Trnava prípadne Národný inšpektorát práce majú rozsiahle možnosti iniciovania legislatívnych zmien či rôznorodých preventívnych opatrení, či preventívnej komunikácie s podnikateľskými subjektami ako zamestnávateľmi na poli ochrany zamestnancov pred nelegálnym zamestnávaním, avšak ich nevyužívajú. Sústreďujú sa na kontrolu zamestnávateľov, preverujú podnety aj od zamestnancov, ktorí sa úplne zjavne snažia mstiť svojim zamestnávateľom a to namiesto toho, aby sa snažili vytvoriť dialóg a možnosť otvorenej komunikácie medzi zamestnávateľmi a inšpektorátmi práce a zároveň medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ktorí sú pôvodcami podnetov. Inšpektoráty práce opakovane na podnety zo strany zamestnávateľov, ktorí majú komplikácie so zamestnancami, ktorí zneužívajú svoje protežované postavenie v rámci , odpovedajú veľmi stroho a odmietajú akúkoľvek súčinnosť. Mnohí zamestnanci nemajú pocit zodpovednosti za svoje právne kroky a podnety inšpektorátom práce využívajú na šikanu aktuálnych či bývalých zamestnávateľov.

Hoci je podnikateľsky subjekt - zamestnávateľ dôležitým článkom v hospodárskom reťazci, je zrejmé, že žalovaný ho vníma len ako adresáta zákonných povinností bez akýchkoľvek komplementárnych práv a vôbec ho nezaujíma, že jeho primárnym účelom nie je plnenie administratívnych povinností, ale dosahovanie zisku a ekonomického prospechu, z ktorého následne profitujú aj jeho zamestnanci a tvoria sa nové pracovné miesta. A funguje to nekompromisne aj v opačnom slede. Čím viac bude zamestnávateľ zaťažovaný administratívnymi povinnosťami a sankcionovaný za nedodržanie formálnych postupov, čím však nespôsobil žiadnu škodu na súkromných či verejných hodnotách, tým menej ochoty a schopnosti mu ostane na zamestnávanie fyzických osôb a tvorbu hodnôt, z ktorých by generoval ďalšie hodnoty a pracovné miesta.

18.

Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

19.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.

(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

(3) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

Podľa o inšpekcii práce Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, 25a) od 300 eur do 33 000 eur

Podľa () Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Podľa bodu 1 o sociálnom poistení Zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca podľa na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v

nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol.

20.

V konaní neboli sporné skutkové okolnosti spočívajúce tu v zisteniach kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonanej Inšpektorátom práce Trnava dňa 11.10.2018 v prevádzke spoločnosti žalobcu týkajúcich sa výkonu práce I. O., existencie jeho dohody o vykonaní práce zo dňa 11.10.2018 (hoci menovaný pracovník pri kontrole do zápisnice uviedol, že dohodu o vykonaní práce, ktorá podľa zákona musí byť vyhotovená písomne, nemá a iba telefonicky sa na nej dohodol s konateľom spoločnosti, správny orgán existenciu dohody nespochybnil) a doby prihlásenia tohto pracovníka do registra poistencov Sociálnej poisťovne.

21.

Žalobca nespochybnil ani skutočnosť, že zistené skutkové okolnosti formálne svedčia o naplnení znakov správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa Primárne namietal, že postup správnych orgánov voči nemu sa javí byť šikanóznym a že vo veci rozhodujúce správne orgány vec nesprávne právne posúdili v dôsledku nesprávnej interpretácie právnej normy, keď nezohľadnili, že prihlásením pracovníka do registra poistencov s krátkodobým oneskorením neprivodilo pre pracovníka žiadne negatívne následky, všetky odvodové povinnosti zamestnávateľa boli splnené a s prihliadnutím na okolnosti prípadu jeho konanie nedosahuje intenzitu charakteristickú pre správny delikt.

22.

K argumentácii žalobcu je potrebné konštatovať, že jeho zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania je objektívna, preto z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty tohto deliktu nie je významný dôvod, pre ktorý k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo, a, samozrejme, ani dôvod vykonania kontroly, ktorá porušenie právnych predpisov odhalila.

23.

Tvrdenú neprítomnosť personalistky pre výkon jej iných pracovných povinností inak nepochybne nie je dôvodné považovať za výnimočnú okolnosť ospravedlňujúcu prihlásenie zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne v rozpore so zákonom až po začatí výkonu jeho práce pre zamestnávateľa a pokiaľ žalobca na opis svojej „bezvýchodiskovej“ situácie opísal tri možnosti jeho postupu pri prijatí zamestnanca za týchto výnimočných okolností, zrejme nekriticky opomenul ďalšiu z možností - prijatie zamestnanca s dohodou vyhotovenou v súlade s požiadavkou ustanovenia najneskôr deň pred začiatkom výkonu práce a jeho súčasné prihlásenie do registra poistencov s účinnosťou odo dňa začiatku práce, či v prípade náhlej potreby nového zamestnanca aspoň jeho prihlásenie pred začatím výkonu práce, posun ktorého (výkonu práce) o žalobcom zdôrazňovaných niekoľko desiatok minút by zrejme nemal pre jeho podnikateľskú činnosť fatálne následky.

24.

Z hľadiska posudzovania naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania podľa je podstatné nesplnenie registračnej povinnosti zamestnávateľa pred začatím výkonu práce zamestnanca do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Znakom tohto deliktu nie je vznik škody či iných negatívnych následkov na strane zamestnanca, preto ani ich absencia v tomto prípade zodpovednosti žalobcu nezbavuje.

25.

Nemožno mať výhrady voči tvrdeniu žalobcu, že sa v správnom trestaní aplikujú zásady trestného konania, ide však o aplikáciu primeranú osobitostiam správneho a trestného konania, vrátane osobitostí sústavy sankcií v týchto konaniach a porušení zákona, za ktoré sú ukladané.

26.

Možnosť zohľadnenia okolností predstavujúcich intenzitu porušenia zákona, resp. stupeň spoločenskej nebezpečnosti v prípade správneho deliktu nelegálneho zamestnávania poskytuje rozpätie výšky pokuty podľa bodu 1 (od 2.000 do 200.000 eur), uloženie ktorej bolo voči žalobcovi maximálne ústretové - v jej najnižšej možnej hranici.

27.

Zákon na rozdiel od predpisov trestného konania inak stupne protiprávnosti konania nerozlišuje, pričom zjavne nedôvodným by bolo konštatovanie, že napriek nepochybnému postupu žalobcu pri registrácii zamestnanca v rozpore so zákonom a naplneniu znakov nelegálneho zamestnávania sa porušenia zákona nedopustil a jeho konanie nie je správnym deliktom.

28.

Pokiaľ zákon za nelegálne zamestnávanie označuje okrem využívania závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu aj využívanie závislej práce síce so založeným pracovnoprávnym vzťahom, ale bez prihlásenia zamestnanca do registra poistencov Sociálnej poisťovne najneskôr do začatia kontroly, zmyslom a účelom zákona je chrániť spoločnosť aj pred takýmto konaním, nielen pred nelegálnu prácou spočívajúcou vo výkone závislej práce bez písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody s úmyslom utajenia príjmu bez splnenia odvodových povinností, resp. ušetrenie nákladov na pracovnú silu, ktorou sa zaoberá časť dôvodovej správy k zákonu citovaná žalobcom.

29.

Postup správnych orgánov vo veci súčasne nie je možné označiť za šikanózny. Zo skutkových okolností a ich posúdenia správnymi orgánmi nie je dôvodné usudzovať, že by ich cieľom bolo iné ako dosiahnutie účelu sledovaného zákonom a zabezpečenie dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, nejde o bezdôvodné opakované postihovanie žalobcu či postihovanie v rámci zákonnej úpravy neprimerané zistenému porušeniu zákona, preukázané ani tvrdené nebolo, že by správne orgány v obdobných prípadoch týkajúcich sa tretích subjektov postupovali inak ako voči žalobcovi.

30.

Pre žalobcu výhodnejšie posúdenie postupu správnych orgánov v tomto smere neposkytuje ani právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.08.2012 týkajúci sa iných skutkových okolností prípadu, v ktorom pochybenia pri registrácii zamestnanca kontrolovaného subjektu boli zistené kontrolou nasledujúcou po ich odstránení zamestnávateľom a rozhodnutie správneho orgánu (okrem iného) vychádzalo aj z nedostatočne zisteného skutkového stavu vo vzťahu k samotnému výkonu závislej práce, ktorý podľa súdu nepreukazuje dostatočne predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do registra poistencov Sociálnej poisťovne.

31.

Ako vyplýva už z vyššie uvedenej argumentácie k žalobným námietkam, súd v napadnutom rozhodnutí žalovaného ani v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil pochybenia odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto žalobu podľa (, ) ako nedôvodnú zamietol.

32.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

33.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.