Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Cob-21-2020.pdf
PDF · 91.32 KB
Case nature
Subarea
8Cob/21/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej, v spore žalobcu: GEOSTAV, spol. s.r.o., so sídlom Objízdná 1897, 76 502 Otrokovice, IČO: 00 210 145, Česká republika, právne zastúpeného: JUDr. Jana Janíková, advokátka, K dolnej stanici 7282/20A, 911 01 Trenčín proti žalovanému: BÖGL a KRÝSL, k.s., so sídlom Dvořákova 998, 334 41 Dobřany, IČO: 26 374 919, Česká republika, právne zastúpenému: JUDr. Radek Ondruš, advokátní kancelář s.r.o, so sídlom Bubeníčkova 502/42, Židenice, Brno, IČO: 05 449 201, Česká republika, o zaplatenie 157.401,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/147/2018-111 zo dňa 7. septembra 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 15.06.2018 sa žalobca domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie sumy 157.401,60 Eur s príslušenstvom, titulom nezaplatenia ceny za vykonané dielo a na náhradu trov konania. Písomným podaním žalobcu zo dňa 30.08.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu zaplatenia žalovanej sumy žalovaným dňa 17.08.2018. Žalobca priložil k podanému späťvzatiu doklad o zaplatení sumy 157.401,60 Eur žalovaným. Právne poukázal súd prvej inštancie na §144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, 2 CSP. Konanie zastavil, nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobcom došlo pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pred začatím pojednávania a súhlas žalovaného sa v tomto prípade nevyžaduje. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný zavinil zastavenie konania tým, že uhradil žalovanú dlžnú sumu žalobcovi až po podaní žaloby. Žalobcovi preto priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný. Uviedol v ňom, že v konaní neboli splnené procesné podmienky podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP. V odvolaní vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trenčín, a to pri svojom prvom úkone v tomto konaní. Poukázal na čl. 7 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z 12. 12. 2012. Uviedol, že žalobca ako aj žalovaný je obchodná spoločnosť s domicilom v Českej republike. Zmluva o dielo zo dňa 01.05.2013 sa týkala podnikania oboch strán sporu konania na území Slovenskej republiky
t.j. v zahraničí. Sídla pobočky žalovaného a zahraničné zložky podniku zahraničnej osoby žalobcu, teda oboch strán sporu, sú na území Slovenskej republiky, v rovnako členskom štáte Európskej únie. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď určil vlastnú miestnu príslušnosť. Podľa žalovaného je na základe označenia strán sporu žalobcom v konaní príslušný k vedeniu konania výlučne súd Českej republiky, avšak žalobný návrh bol podaný na súd v obvode na území Slovenskej republiky, kde je umiestnená organizačná zložka žalovaného ako zahraničnej právnickej osoby. Podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky nemá organizačná zložka podniku zahraničnej osoby právnu subjektivitu, preto nemôže svojím konaním nadobúdať práva a povinnosti. Ďalej žalovaný uviedol, že zmluva o dielo zo dňa 01.05.2013, z ktorej žalobca vyvodil podanie žalobného návrhu, je absolútne neplatná. Súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, keď určil svoju vlastnú miestnu príslušnosť, preto nebola splnená podmienka na konanie podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, urobí súd vhodné opatrenie na jeho odstránenie, avšak nemôže vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nedostatok nepodarí odstrániť, konanie zastaví. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal, že žaloba neobsahuje základnú náležitosť, z ktorej by vyplývalo, že žalobca svoj nárok proti žalovanému mohol uplatniť, a teda že žaloba by bola podaná dôvodne, a nie predčasne. V žalobe absentuje tvrdenie a preukázanie, že žalobca skutočne požiadal žalovaného o uvoľnenie zádržného. Žaloba tak neobsahuje náležitosť, že jeho nárok je splatný, a že nebol uplatnený predčasne. Žalovaný poukazoval na zmluvu o dielo, protokol o predaní a prevzatí časti diela zo dňa 28.02.2018, faktúry o prevedených prácach a ďalšie dokumenty súvisiace so zmluvou o dielo zo dňa 01.05.2013. Žalovaný žalobu označil za nezrozumiteľnú a nepreskúmateľnú. Keďže žalobe tak, ako bola žalobcom podaná, by rozhodne nebolo možné vyhovieť, žalovaný nemohol procesne zaviniť zastavenie konania. Žaloba mala byť zamietnutá a náhrada trov konania priznaná žalovanému. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že k späť vzatiu žaloby došlo procesným zavinením žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zádržného titulom zmluvy o dielo a tento žalobcovi potvrdil, že ním požadovanú neuhradenú sumu zádržného považuje za dôvodnú, túto eviduje a vyplatí (výzva žalobcu zo dňa 20.03.2018, 16.05.2018 a odpoveď žalovaného zo dňa 25.05.2018). Ešte pred nariadením pojednávania v danej veci žalovaný uhradil dňa 17.08.2018 žalovanú sumu zádržného v plnej výške 157.401,60 Eur, čím pohľadávku uznal. Je preto nedôvodné a špekulatívne spochybňovať platnosť zmluvy o dielo v znení dodatkov, v zmysle ktorej došlo k vykonaniu diela, či výšku zádržného. Zdôraznil, že zhotoviteľ aj objednávateľ sú označení riadne, teda plným obchodným menom zahraničnej osoby, označením právnej formy, sídla, IČO a pod. Strany sporu sú riadne identifikované a označené ako organizačné zložky žalobcu a žalovaného na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o výšku zádržného, táto bola riadne odsúhlasená zmluvnými stranami. Žalobca doplnil, že žalovaný doposiaľ zadržiava 30 % z celkovej sumy zádržného, pričom medzi stranami prebieha rokovanie o úhrade zvyšnej sumy zádržného v sume 67.457,83 Eur formou bankovej záruky vystavenej žalobcom. Žalobca tiež poukázal na nedostatok plnej moci udelenej žalovaným právnemu zástupcovi, ktorá je podpísaná iba E. F., konateľom komplementára D.-Y., spol. s r.o., keď za spoločnosť je oprávnený konať E. F. spoločne s ďalším konateľom. Plná moc na zastupovanie žalovaného preto nebola predložená riadne, čím odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k § 146 ods. 1CSP žalobca označil odvolanie žalovaného ako nedôvodné. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 138) k vyjadreniu žalobcu (č.l. 127) uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza nové skutočnosti, keď tvrdí, že mu žalovaný potvrdil požadovanú neuhradenú sumu zádržného ako dôvodnú (výzva žalobcu zo dňa 16.05.2018 a odpoveď žalovaného zo dňa 25.05.2018). Žalobca sa tak v odvolacom konaní snaží sanovať vady a nedostatky žaloby. Predmetom prieskumu v odvolacom konaní by však malo byť podľa žalovaného len to, či žaloba tak ako bola podaná žalobcom, je dôvodná, a či žalovaný zavinil zastavenie konania. Žalovaný uviedol, že žalobca sa nevyjadril k uplatnenej námietke miestnej príslušnosti a dodal, že sa dovoláva postupu od Okresného súdu Trenčín v konaní medzi stranami sporu ako v súvisiacej veci pod sp. zn. 36Cb/146/2018, keď po uplatnení námietky miestnej nepríslušnosti menovaného súdu bola vec postúpená na Okresný súd Bratislava II ako súd miestne príslušný. K plnej moci uviedol, že za právnickú osobu môže konať jediná osoba, nakoľko vystavenie procesnej plnej moci sa považuje za konanie v spore. Rovnako tak žalovaného zastupuje advokát ako fyzická osoba, nie s.r.o. Plnú moc žalovaného pre zástupcu vystavila a podpísala preto len jedna osoba, čo je v rozpore s obsahom zápisu v obchodnom registri, ktorý upravuje len
hmotnoprávne zastupovanie. Prípadná vada je vadou odstrániteľnou, preto je na súde, aby žalovaného poučil a náležitostiach plnej moci v súlade s procesnou úpravou Slovenskej republiky.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení (č.l. 143) k vyjadreniu žalovaného (č.l. 138) zo dňa 10.12.2018 uviedol, že medzičasom došlo aj k úhrade zvyšnej sumy zádržného vo výške 67.457,83 Eur formou bankovej záruky. Poukázal na ustanovenie § 373 ods. 4 CSP, podľa ktorého možno prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, uplatniť najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Tvrdenia žalobcu doposiaľ žalovaný ani svojím vyjadrením zo dňa 10.12.2018 nijako nevyvrátil a vzhľadom k § 373 ods. 4 CSP nejde o novoty v konaní, ako tvrdí žalovaný. Zdôraznil, že žalovanú sumu žalovaný pred nariadením pojednávania uhradil, čím pohľadávku žalobcu uznal. Keďže žalovanú pohľadávku uhradil, t.j. nevyplatené zádržné, je nedôvodné spochybňovať platnosť zmluvy o dielo. K plnej moci pre žalovaného navrhol, aby súd vyzval na predloženie riadnej plnej moci. Žalobca opäť navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení (č.l. 150) k vyjadreniu žalobcu (č.l. 143), doručeného súdu prvej inštancie dňa 07.01.2019 uviedol, že trvá na tom, že nové skutočnosti uplatnené žalobcom v jeho podaní zo dňa 20.11.2018 nesplňujú zákonom vymedzené podmienky a nie sú prípustné (§ 373 ods. 4, § 366 CSP). Ďalej uviedol, že žalobca sa snaží v odvolacom konaní odstrániť vady a nedostatky. Zdôraznil, že predmetom prieskumu v odvolacom konaní malo byť len, či bola žaloba dôvodná a či to bol žalovaný, kto procesne zavinil zastavenie konania. V závere uviedol, že na svojom odvolaní trvá.
7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním napadnutého uznesenia, vrátil vec súdu prvej inštancie na odstránenie nedostatku plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalovaného. Po odstránení nedostatkov plnej moci a doložení novej plnej moci žalovaným (č.l. 183) na výzvu súdu prvej inštancie, bol spis opätovne predložený odvolaciemu súdu.
8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP v celom rozsahu potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.06.2018 domáhal, aby prvoinštančný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy vo výške 157.401,60 Eur s príslušenstvom spolu s trovami konania. Dňa 30.08.2018 bolo žalobcom súdu prvej inštancie doručené späťvzatie návrhu na začatie konania, nakoľko dňa 17.08.2018 žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú sumu vo výške 157.401,60 Eur, o čom predložil súdu prvej inštancie aj doklad (č.l.107). Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. 36Cb/147/2018-111 zo dňa 07.09.2018 konanie zastavil a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania prostistrane. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia konania súd posudzuje zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>). Zisťovanie tejto procesnej zodpovednosti pri rozhodovaní o trovách konania, nie je rozhodovaním meritórnym, preto sa v tomto štádiu konania neaplikujú princípy platné na rozhodovanie o veci samej. Ak nie je preukázané nepochybne niečo iné, v zásade platí, že za zastavenie konania na základe späťvzatia žaloby vždy nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pokiaľ nie je preukázané, že návrh berie späť dôvodne.
11. Je treba konštatovať, že súd prvej inštancie neskúmal dôvodnosť a náležitosti žaloby, prípadne, či žaloba bola podaná dôvodne, ale z dôvodu zániku záväzku po podaní žaloby (resp. začatí konania). Späťvzatie žaloby žalobcom bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa v celom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 157.401,60 Eur, keď ju uhradil na účet žalobcu 17.08.2018, čo bolo preukázané výpisom účtu z banky. Je tak daná súvislosť medzi správaním žalovaného k žalobnej požiadavke žalobcu (t.j. petitu), ide preto o procesné zavinenie na strane žalovaného, čím v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalovaný v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie strany sporu, jeho prejav vôle, že žalovanú sumu uhradil, v dôsledku čoho dôvodne žalobca zobral návrh späť.
12. Odvolací súd preskúmaním celého uznesenia, ako aj obsahu spisového materiálu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konanie zastavil a uložil žalovanému podľa § 256 ods. 1 CSP povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorí žalobný návrh zobral späť z dôvodu, že žalovaný žalobcovi žalovanú sumu v plnej výške uhradil ešte pred začatím predbežného prejednania sporu, resp. pred začatím pojednávania, kedy sa ani súhlas žalovaného so späťvzatím nevyžaduje.
13. Pokiaľ žalovaný namietal príslušnosť Okresného súdu Trenčín (§ 15 ods. 2 CSP), odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol príslušný na prejednanie žalobného návrhu, v zmysle č. 7 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie zo dňa 12.12.2012 č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby. V danej veci zmluvou o dielo zo dňa 01.05.2013 bola predmetom realizácia (t.j. plnenie) podľa tejto zmluvy stavba železničnej trate X. H. nad Y. - J. (úsek B. - V. V.), preto je na konanie miestne príslušný Okresný súd Trenčín. Zmluvné strany si zároveň v zmluve o dielo čl. 8. bod 8.02. dohodli, že ich vzájomné vzťahy sa riadia ustanoveniami slovenského práva (Obchodným zákonníkom a subsidiárne ustanoveniami Občianskeho zákonníka).
14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu ( oboch výrokoch ) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zhode s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/>.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
a) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo b) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).