Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/55/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, ul. Bajkalská 19B, IČO: 36 062 235, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanému: W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. M., ul. O. XXX/XA, zastúpenému: JUDr. Šimon Cibulka, advokát so sídlom v Trenčíne, Jilemnického 2, o zaplatenie 2.340,91 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. -88 zo dňa 27.07.2020, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie. Výrokom II. žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Výrokom III. žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 140,- € prostredníctvom obchodnej spoločnosti Slovenská pošta, a.s. V odôvodnení uviedol, že dňa 10.01.2020 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.340,91 eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady poskytnutého poistného plnenia za škodu spôsobenú na zdraví prevádzkou motorového vozidla. Na základe podanej žaloby vydal súd dňa 06.02.2020 platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 17.02.2020. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2020 právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že na žalovaného bol vyhlásený konkurz a žalobca mal možnosť si túto pohľadávku uplatniť v konkurze žalovaného, avšak tak neučinil. Súd zistil, že na majetok žalovaného bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 12.03.2019 vyhlásený konkurz (oddlženie dlžníka konkurzom). Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 54/2019 dňa 18.03.2019. Dňa 10.06.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 110/2019 uverejnený Oznam konkurzného správcu zo dňa 05.06.2019, z ktorého vyplýva, že sa do 90 dní od vyhlásenia konkurzu neprihlásil žiadny veriteľ, čoho dôsledkom sa konkurz zrušil. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor. Uznesením sp. zn. zo dňa 22.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2020, súd vydaný platobný rozkaz zo dňa 06.02.2020 zrušil. Právne vec súd posúdil podľa , ; o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd sa v konaní zaoberal tvrdeniami sporových strán, pričom nesúhlasil s názorom žalobcu, že pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní je nedotknutou pohľadávkou, v zmysle ZoKR. Žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno považovať za nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa uvedeného ustanovenia ZoKR. Škoda na zdraví v žiadnom prípade nemohla vzniknúť žalobcovi, a rovnako na neho ani nemohla prejsť od poškodených. Žalobca si uplatňuje proti žalovanému postihové právo vyplývajúce priamo zo zákona, ktoré nie je právom na náhradu škody. V tomto smere súd odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 27.11.2019,

v zmysle ktorého žalobcom uplatnenú pohľadávku nemožno považovať za nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa (táto je oddlžením nedotknutá), i keď by sa na prvý pohľad mohla takto javiť. Podobne aj najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že "Právo poisťovne domáhať sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodeným nie je odvodené od práva poisteného, ktoré by na poisťovňu prešlo v zmysle ustanovení , ale ide o osobitný priamy nárok poisťovne." Súd predmetnú pohľadávku posúdil, ako pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu poistného plnenia v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, a predstavuje teda regresné právo žalobcu. V tomto konaní sa titulom regresu domáha žalobca náhrady toho, čo plnil poškodeným z poistného garančného fondu za žalovaného, ako osobu bez poistenia zodpovednosti. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 12.03.2019. Žalobca tak neurobil. Následné zrušenie konkurzu - vydané v Obchodnom vestníku č. 110/2019 dňa 05.06.2019 - z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok podliehajúci konkurzu, nemá vplyv na rozhodnutie konkurzného súdu o oddlžení žalovaného, a teda ani na rozhodnutie súdu o zastavení konania. Pretože v tomto spore súd zistil, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, s poukazom na ustanovenie ZoKR konanie o žalobe žalobcu, ktorou si voči žalovanému uplatnil zaplatenie pohľadávky z titulu náhrady poskytnutého poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo výške 2.340,91 eur s príslušenstvom, zastavil. O trovách tohto konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko s ohľadom na dôvod zastavenia konania (vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného) nemožno konštatovať, že by niektorá z nich procesne zavinila jeho zastavenie, resp. niesla procesnú zodpovednosť za jeho zastavenie. Žalobca za podanú žalobu zaplatil súdny poplatok vo výške 140 eur. Nakoľko bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, súd má zo zákona povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok zo žaloby, ktorý žalobca zaplatil v celkovej výške 140 eura. Súd uzavrel, že poplatok bude vrátený žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému súdnych poplatkov Slovenská pošta a. s.

2. Proti tomuto uzneseniu, výroku I. a II., podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca namietal, že v predmetnom konaní si uplatňuje svoj nárok na náhradu poistného plnenia - škode na zdraví v celkovej sume 2.340,91 € spolu s prísl. Poistné plnenie - škoda na zdraví bola vyplatená poškodeným tak, že bolo vyplatené Q. Z. vo výške 1.401 €, F. B. vo výške 358,91 € a F. N. vo výške 581 €. Mal za to, že v danom prípade ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ustanovenia , , ktorých sa ustanovenie vyslovene nedotýka. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádzal, že nárok žalobcu nie je nárokom na náhradu škody, ale ide o právo žalobcu na tzv. postih (regres), s uvedeným tvrdením žalobca súhlasí, avšak zároveň má za to, že uvedené nevylučuje to, že pohľadávku žalobcu možno zaradiť pod pohľadávky podľa ustanovenia , , na ktoré sa režim podľa ustanovenia nevzťahuje. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá si tento nárok uplatňuje, t.j. pohľadávka žalobcu sa týka náhrady škody, ktorú žalobca za škodcu, ktorý je zodpovedný za túto škodu, uhradil poškodenému. Odškodnenie je totiž poškodenému povinný poskytnúť buď priamo škodca alebo príslušný poisťovateľ v prípade platne uzavretého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípadoch, kedy poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla, a teda poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, je práve žalobca povinný odškodniť poškodeného, čím mu zároveň vzniká pohľadávka voči tomu, kto za túto škodu zodpovedá. V prípade prijatia záverov žalovaného, s ktorými sa súd v napadnutom uznesení stotožnil a na základe ktorých konanie zastavil, by pod ustanovenie , spadala len pohľadávka, ktorú má voči škodcovi v konkurze priamo poškodený. Uvedený záver je však nelogický. Cieľom predmetného ustanovenia je brániť právo poškodeného na náhradu škody na zdraví pred jej zánikom v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Zákonodarca teda stavia následky protiprávneho konania škodcu vedúceho k škode na zdraví vyššie, a priznáva im postavenie konkurzom nedotknutých pohľadávok. Bolo by potom krajne nespravodlivé, aby žalobca mal toto právo upreté a bol postavený do pozície toho, kto je nútený finančne znášať protiprávne správanie škodcu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Na základe uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že žalobe žalobcu o zaplatenie 2.340,91 € s prísl. v plnom rozsahu vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia

ho zruší a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu považoval za nedôvodné. Mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol iné právne posúdenie než uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne právne posúdil. Nárok žalobcu nemožno považovať za nedotknutú pohľadávku v zmysle Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko ide o jeho regresné právo v podobe pohľadávky spočívajúcej v nároku na náhradu poistného plnenia v zmysle a nie náhradu - pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, ako to predpokladá zákonné ustanovenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Regresné právo spočívajúce v postihovom práve na náhradu poistného plnenia vyplývajúce priamo zo zákona nemožno považovať za nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.11.2019. Žalovaný bol toho názoru, že žalobca sa svojim odvolaním domáhala, aby odvolací súd narušil právnu istotu žalovaného, t. j. aby rozhodol v rozpore s právnym názorom najvyššej súdnej autority. Sám žalobca v odvolaní vyjadril súhlas, že jeho žalobou uplatnené právo predstavuje postihové právo. Samotné znenie Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je podľa žalovaného jednoznačné a nepripúšťa žiaden iný výklad a už vôbec nie extenzívny výklad. Zákonodarca jasne, určito a zrozumiteľne taxatívnym výpočtom uviedol, čo možno považovať za nedotknutú pohľadávku a postihové právo žalobcu medzi nimi nie je. Taxatívny výpočet uvedený v zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje výpočet hmotnoprávnych nárokov a nie nárokov, ktoré sa týkajú nejakého iného nároku. Žalovaný zdôraznil, že právo poškodeného na náhradu škody na zdraví nie je nijako ohrozené, keďže tento má právo domáhať sa takejto pohľadávky, pretože vo vzťahu k nemu sa predmetné ustanovenie považuje za nedotknutú pohľadávku. Zákonodarca žalobcu nijako neukrátil uplatniť si regresné právo prihláškou v konkurznom konaní. Žalobca bol však pasívny a sám sa svojou nečinnosťou obral o úspešné uplatnenie svojej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko mal za to, že je vo výroku vecne správny a aby žalovanému priznal nárok na náhradu.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len ""), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcom uplatnená pohľadávka v tomto konaní nie je pohľadávkou nedotknuteľnou v zmysle ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keď mal za to, že škoda na zdraví v žiadnom prípade nemohla vzniknúť žalobcovi a táto na neho ani nemohla prejsť od poškodených. Súd preto s poukazom na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.11.2019, nakoľko v konaní bola uplatnená pohľadávka, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze a na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, konanie podľa zastavil.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu podľa . Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Ochranu veriteľa vo vzťahu k uspokojeniu svojej pohľadávky zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje len vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení , a to vzhľadom na osobitnú povahu takejto pohľadávky na zaplatenie ktorej je nevyhnutné aj napriek insolventnosti dlžníka trvať. Ide o kategóriu tzv. nedotknutých pohľadávok, kde už z ich názvu vyplýva, že takáto pohľadávku bude oddlžením úpadcu fyzickej osoby nedotknutá. To znamená, že veriteľ je oprávnený túto pohľadávku prihlásiť už v samotnom konkurznom konaní podľa , no aj v prípade ak tak neurobí, alebo nebude uspokojený, pohľadávka vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka nezaniká a túto je naďalej veriteľ oprávnený voči dlžníkovi uplatňovať, či už súdnou cestou, alebo iným spôsobom. Pokiaľ je predmetom súdneho konania pohľadávka nedotknutá, súd v takomto prípade konanie v dôsledku oddlženia dlžníka nezastaví, ale vec prejedná a vo veci rozhodne.

8. Medzi nedotknuté pohľadávky zaraďuje aj pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky / /. Žalovaný dňa 12.09.2017 spôsobil v dôsledku škodovej udalosti škodu na zdraví poškodeným F. B., Q. Z., F. N. (ďalej len „poškodení“). Poškodení v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) mali právo uplatniť nárok na náhradu škody na zdraví proti žalobcovi za rovnakých podmienok ako proti tomu, kto škodu spôsobil a žalobca bol povinný plniť. Žalovaný sa porušením svojej povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vystavil možnému regresnému nároku zo strany žalobcu za plnenia poskytnuté v zmysle príslušných ustanovení .

9. Právnym základom zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu na zdraví bolo porušenie povinností počínať si tak, aby inému škodu nespôsobil /, a nasl. /. Právnym základom zodpovednosti žalobcu za plnenie poskytnuté poškodeným bol zákon o povinnom zmluvnom poistení a jeho povinnosť vyplatiť z garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, ako v tomto prípade, od ktorej skutočnosti žalobca uplatňuje regresný nárok voči žalovanému podľa .

10. Odvolací súd má za to, že nárok žalobcu proti žalovanému podľa na náhradu toho, čo za neho plnil, nemožno považovať za pohľadávku žalobcu z titulu spôsobenej škody na zdraví, tak ako to vyplýva zo znenia . V prípade takéhoto nároku žalobcu nie je predmetom konania skúmanie zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví, t. j. podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným ako vyplývajú z príslušných ustanovení , ako tieto boli skúmané aj samotným žalobcom pri rozhodovaní o poskytnutí plnenia poškodeným, ale skutočnosť, že žalobca plnil podľa a žalovaný nesplnil povinnosť mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie, v dôsledku čoho vznikla pohľadávka na regresnú náhradu žalobcovi. Na žalobcu z titulu neprešla pohľadávka poškodených z titulu škody na zdraví, a teda žalobca nedisponuje rovnakými námietkami ako poškodení v pozícii tzv. základného zodpovednostného vzťahu. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu spôsobenej škody na zdraví poškodeným je vzťahom odvodeným vyplývajúcim zo a nie z príslušných ustanovení upravujúcich škodu na zdraví a škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto z tohto pohľadu ani napr. nárok samotných poškodených voči žalovanému a žalobcovi nepredstavuje pre žalobcu a žalovaného solidárne zaväzujúci dôvod na poskytnutie plnenia poškodeným. , ktorý je právnym dôvodom nároku žalobcu voči žalovanému uplatneným v tomto konaní neupravuje základný zodpovednostný vzťah medzi poškodeným a škodcom , ale len vzťah tzv. nadstavbový, ktorý vzniká z titulu poistenia zodpovednosti za škodu, či porušenia povinnosti uzatvoriť takéto poistenie.

11. Pohľadávka, ktorú žalobca voči žalovanému v konaní uplatnil preto nie je pohľadávkou v konkurznom konaní nedotknuteľnou. Z tohto dôvodu tak ide o pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená len v konkurze. Pokiaľ preto bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený, ako v danom prípade (uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 12.03.2019), v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok na pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze, išlo o dôvod, aby súd bez zbytočného odkladu konanie zastavil. Súd prvej inštancie preto v danej veci rozhodol správne, pričom odvolacie námietky žalobcu boli nedôvodné.

12. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie (v napadnutej časti vo výrokoch I., II. a v súvisiacom výroku III.) podľa ako vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Odvolací súd preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).