Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9To-38-2020.pdf
PDF · 139.27 KB
No categories available
9To/38/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
B. súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2020, v trestnej veci obž. F. N. a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písm. b), j) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/56/2020 zo dňa 18. augusta 2020, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému F. N. vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovanému F. N., nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom A., ul. A. X, okr. U.
u k l a d á :
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, per analogiam, trest odňatia slobody na 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia vecí:
- digitálna váha striebornej farby
- kovová drvička
- plastové vrecko
- kovová krabička.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/56/2020 zo dňa 18. augusta 2020 boli obžalovaní L. T. a N. R. uznaní za vinných zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona,
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a obž. F. N. z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenia § 138 písm. b), j) Trestného zákona, tom skutkovom základe, že
-obvinený F. N. od presne nezisteného času, najmenej od leta 2018 až do dňa 11.11.2019 si opakovane od neznámej osoby na rôznych miestach Prešovského kraja, v meste Bardejov a v obci Raslavice, okres Bardejov, zabezpečoval rôzne množstvá rastliny konope, ako aj metamfetamín, ktorú potom odpredával ďalším osobám a to obvinenému L. T., ktorému od presne nezisteného času, najneskôr od letných mesiacov roku 2018 v Prešove, na ulici Sibírskej najmenej dvakrát za sumu 20,- Eur odpredal najmenej 2 g marihuany a následne od mesiaca apríl 2019 až do začiatku mesiaca november 2019 2 až 3-krát týždenne obvinený L. T. zakupoval od obvineného F. N. za sumu 40,- Eur približne 5 gramov marihuany a to pre seba, ako aj obvinenú N. R. a obvinená N. R. v presne nezistenom čase v letných mesiacoch roku 2018 najmenej raz zakúpila za sumu 10,- Eur od obvineného F. N. najmenej 1 až 2 gramy marihuany a zároveň obvinený F. N. obvineným L. T. a N. R. poskytol raz po jednej dávke pervitínu a v mesiaci júl 2019 v A., okres U., na Ul. A. č. X, obvinený F. N. odpredal za sumu 15,- Eur U. N. najmenej 1,5 g marihuany, pričom dňa 08. 11. 2019, počas vykonania domovej prehliadky v byte obvinených L. T. a N. R. v U., na ulici B. č. X., bolo zaistených 0,18 g rastliny sušiny konope s priemerným obsahom účinnej látky THC 10,4%, z ktorého množstva je možné pripraviť najmenej jednu dávku schopnú ovplyvniť psychiku užívateľa, 1,30 g rastliny sušiny konope s priemerným obsahom účinnej látky THC 15,3%, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 2 bežné dávky schopné ovplyvniť psychiku bežného užívateľa, 0,64 g rastliny sušiny konope s priemerným obsahom účinnej látky THC 9,4 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 1 bežnú dávku schopnú ovplyvniť psychiku konzumenta a u obvineného F. N. dňa 11.11.2019 v A., okres U., na Ul. A. č. X, počas vykonania prehliadky osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf, EVČ: PO-048GX bolo zaistených 4,57 g rastliny sušiny konope s priemerným obsahom účinnej látky THC 8,6 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 17 bežných dávok schopných ovplyvniť psychiku užívateľa, kde rastliny rodu konope sú v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok a metamfetamín je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do II. skupiny psychotropných látok.
Za to okresný súd obž. L. T. uložil podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest domáceho väzenia vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť každý deň v čase od 16:00 hod. do 6:00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese U., C. XXXX/X, vrátane k nemu priliehajúcich priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Obžalovaný je povinný dostaviť sa k mediačnému a probačnému úradníkovi Okresného súdu Prešov najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, kedy tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd uložil obžalovanému zákaz požívania omamných a psychotropných látok, pričom mu uložil aj povinnosť podrobiť sa náhodným kontrolám na dodržiavanie tohto zákazu na výzvu mediačného a probačného úradníka.
Súčasne bolo obž. L. T. podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložené protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona okresný súd uložil trest prepadnutia vecí:
- sklenená fajka
- trojdielna plastová drvička červenej farby
- digitálna váha striebornej farby
- prázdna injekčná striekačka
- trojdielna kovová drvička červenej farby
- plastová fajka
- štvordielna plastová drvička čiernej farby.
Obžalovanej N. R. bol podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Trestného zákona, oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 53 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený trest domáceho väzenia vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 53 ods. 3 Trestného zákona bola obžalovanej uložená povinnosť každý deň v čase od 16:00 hod. do 6:00 hod. zdržiavať sa vo svojom obydlí na adrese U., J. Y. P. XXXX/XX, vrátane k nemu priliehajúcich priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Obžalovaná je povinná dostaviť sa k mediačnému a probačnému úradníkovi Okresného súdu Prešov najbližší pracovný deň, ktorý nasleduje po dni, kedy tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Podľa § 53 ods. 4 Trestného zákona, v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona bol obžalovanej uložený zákaz požívania omamných a psychotropných látok, pričom jej bola uložená aj povinnosť podrobiť sa náhodným kontrolám na dodržiavanie tohto zákazu na výzvu mediačného a probačného úradníka.
Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanej protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Obžalovanému F. N. bol uložený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, v spojení s § 39 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona okresný súd zaradil obžalovaného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí:
- digitálna váha striebornej farby
- kovová drvička
- plastové vrecko
- kovová krabička.
Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona bolo obž. F. N. uložené protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Taktiež bol mu uložený podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie prokurátor a to len proti výroku o uložených trestoch všetkým obžalovaným. Z neskoršie predložených dôvodov vyplýva, že považuje uložené tresty vo vzťahu ku charakteru trestnej činnosti ako aj osobám obžalovaných, za neprimerané a nespĺňajúce účel uloženého trestu. Čo sa týka uloženého trestu obž. F. N. spochybňuje priznané poľahčujúce okolnosti okresným súdom, keďže k vedeniu riadneho života nestačí, že páchateľ nebol doteraz súdne trestaný, pričom obžalovaný má 3 záznamy za priestupky - na úseku cestnej premávky, proti všeobecnému nariadeniu mesta a proti verejnému poriadku. Obžalovaný sa ku skutku počas celého prípravného konania nepriznával, resp. nevypovedal. Vyhlásenie o vine urobené pred súdom možno hodnotiť len ako vyhlásenie urobené pod ťarchou usvedčujúcich dôkazov, keďže z výpovedí spoluobžalovaných jednoznačne vyplynulo, akým spôsobom obž. N. spáchal skutok. Poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n/ súd nijako nezdôvodnil. Neakceptuje ani použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní trestu, pretože neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, aby bolo možné znížiť trest pod dolnú hranicu. Vo vzťahu k obžalovaným L. T. a N. R. považuje uložený trest domáceho väzenia v trvaní 2 rokov, vzhľadom na charakter a rozsah trestnej činnosti, za neprimeraný. Obaja obžalovaní omamné a psychotropné látky po ich zabezpečení prechovávali v mieste spoločného bydliska. V čase skutku boli nezamestnaní, zdržiavali sa doma a už tieto skutočnosti svedčia o tom, že uložený trest domáceho väzenia by na nich nemal žiadne obmedzujúce účinky a takmer žiadnym spôsobom nezasahoval do
spôsobu života, ktorý viedli pred zadržaním. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo vzťahu k uloženým trestom a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Z vyjadrenia obhajcu obž. L. T. vyplýva, že obv. L. T. považuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 18.08.2020 čo do uloženého trestu za zákonný, správny a primeraný. Odvolanie prokurátora čo do trestu uloženého jeho osobe je stručné a spočíva len v jedinom dôvode, a to že tento trest je s ohľadom na charakter a rozsah trestnej činnosti neprimeraný. Odvolanie nie je v ďalšom podložené žiadnymi inými argumentmi a skutočnosťami. Obžalovaný poukazuje na to, že sa už v prípravnom konaní priznal a svoje konanie oľutoval. Zároveň množstvo zaistených omamných a psychotropných látok uňho a u spoluobžalovanej N. R. bolo v množstve neprevyšujúcom trojnásobok obvykle jednorazovej dávky v zmysle § 135 Trestného zákona, teda sa jedná o množstvo, ktoré spĺňa kvalifikačný predpoklad prečinu podľa § 171 Trestného zákona. Do pozornosti odvolacieho súdu dáva aj tú skutočnosť, že je potrebné zohľadniť aj to, že už je takmer rok väzobne stíhaný. Ohľadne podpory svojej argumentácie poukazuje aj na viaceré rozhodnutia či už Ústavného súdu SR, Ústavného súdu ČR, tak aj Najvyššieho súdu SR. V ďalšom rozoberá pojmy nespravodlivého a neprimeraného trestu, ako aj individualizácie trestu. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov v tomto smere údajnú neprimeranosť trestu uňho ako obžalovaného ničím konkrétnym nepodložil a nie je to ani ničím nepreukázaná. V tomto smere dôkazné bremeno týkajúce sa neprimeranosti trestu uvedeného v odvolaní zaťažuje prokurátora ako orgán činný v trestnom konaní. Predmetný trest mu nebol uložený izolovane, ale boli mu uložené ďalšie povinnosti a obmedzenia v zmysle ustanovenia § 51 Trestného zákona, a teda nemožno primeranosť trestu domáceho väzenia hodnotiť prokurátorom len jeho samotným uložením. Navrhol odvolanie prokurátora vo vzťahu k jeho osobe v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné. Obhajca obž. N. R. k dôvodom odvolania prokurátora uvádza, že toto odvolanie považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Obžalovaná sa už na začiatku prípravného konania v celom rozsahu priznala ku skutku, ktorý sa jej kládol za vinu a toto svoje konanie oľutovala. Zároveň navrhovala vykonanie konania o dohode o vine a treste, pričom tomuto nebolo vyhovené. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná vykonala vyhlásenie o vine, pričom zároveň vyhlásila, či už na hlavnom pojednávaní alebo pri výsluchu pri žiadostiach o prepustenie z väzby, že už viac s drogami nechce mať nič spoločné a nechce viesť takýto život. Chce sa zamestnať a viesť riadny život. Ďalšie užívanie omamných a psychotropných látok (ďalej aj ako „OPL“) je vylúčené tým, že obžalovaná už nebude bývať v spoločnej domácnosti s L. T.. Obžalovaná bude bývať v spoločnej domácnosti s jej matkou, ktorá bude dozerať na jej riadny život. Obžalovanej boli určené hodiny, v ktorých môže obžalovaná, resp. odsúdená vykonávať zárobkovú činnosť, a teda zaradiť sa do riadneho života. Takáto úprava jednak napomáha v riadnej socializácii a k profesnému a psychickému naplneniu človeka. Obžalovaná bude tiež kontrolovaná technickými prostriedkami, monitorovaná v jej pohybe, popritom jej je zakázané užívanie OPL, pričom jej bola zároveň uložená povinnosť podrobiť sa náhodným kontrolám na dodržiavanie tohto zákazu. Týmto bude možné kontrolovať obžalovanú v dodržiavaní tohto zákazu. Nie je teda pravdivé a dôvodné tvrdenie prokuratúry, že takýmto spôsobom nedôjde k zásahu do obvyklého spôsobu života obžalovanej. Obžalovanej bolo zároveň uložené protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré rovnako zabezpečí, aby obžalovaná do budúcna neužívala akékoľvek OPL. Taktiež poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by prokuratúra vyhovela v prípravnom konaní žiadosti obvinenej o vykonanie konania o dohode o vine a treste a trest by bol znižovaný o jednu tretinu spodnej hranice, bol by znížený podľa súdnej praxe na dva roky. Už samotná dĺžka trvania väzby obžalovanej predstavuje takmer rok. Trest domáceho väzenia tak, ako bol uložený Okresnom súdom Prešov, je trestom viac než primeraným, pričom zabezpečuje kontrolu nad ďalším správaním obžalovanej a vylučuje možnosť ďalšieho užívania OPL. Navrhuje odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné a to len vo vzťahu k výške ukladaného trestu obž. F. N..
Úvodom krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaní F. N., L. T. a N. R. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. augusta 2020, po zákonnom poučení, urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku, t.j. že sú vinní zo spáchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaní priznali, sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom liečení.
Vychádzajúc z ust. § 257 ods. 5 Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, po preskúmaní trestného spisu, odvolací súd uvádza, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaných F. N., L. T. a N. R. na obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu výroku o vine.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným, krajský súd nezistiac dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal len tieto napadnuté výroky.
Konanie obžalovaných bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené a to u obž. F. N. ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona, keďže tento obžalovaný si neoprávnene kupoval, zadovažoval a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - t.j. po dlhší čas a na viacerých osobách a u obžalovaných L. T. a N. R. ako zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože spoločným konaním si neoprávnene kupovali, zadovažovali a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je odvolací súd povinný riadiť sa nasledovnými základnými zásadami ukladania sankcií.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vo vzťahu k trestom ukladaných obžalovaným L. T. a N. R. (trest domáceho väzenia na dva roky ako aj ďalšie hore uvedené obmedzenia a zákazy) prvostupňový súd u oboch obžalovaných zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, l/ Tr. zákona a to, že pred spáchaním činu viedli riadny život a že sa priznali k spáchaniu zločinu a úprimne ho oľutovali a nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona. S takto uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a z dôvodu ich opätovného uvádzania na ne na tomto mieste odkazuje.
Podľa záverečnej správy o výsledku IPŠ, mediačnej a probačnej úradníčky prvostupňového súdu zo dňa 8. júla 2020, resp. 14. júla 2020, sú u oboch obžalovaných, splnené všetky technické podmienky na uloženie prípadného trestu domáceho väzenia.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal zato, že u týchto obžalovaných ide o konzumentov, nie dílerov omamných látok. Podľa znaleckého posudku č. 07/2020, súdnej znalkyne z odboru psychiatrie, MUDr. N., u obž. L. T., ide o závislosť od kanabinoidov (marihuany). Pokiaľ absolvuje protitoxikomanické liečenie a bude k nemu pristupovať zodpovedne a kriticky, je prognóza ďalšieho jeho vývoja priaznivá. Jeho pobyt na slobode, z hľadiska psychiatrického, nie je pre spoločnosť nebezpečný. Podľa znaleckého posudku č. 08/2020, súdnej znalkyne z odboru psychiatrie, MUDr. N., u obž. N. R., ide o závislosť od viacerých drog - marihuany, opiátov, benzodiazepinov a od liekov na tlmenie bolesti. Pokiaľ absolvuje protitoxikomanické liečenie a bude k nemu pristupovať zodpovedne a kriticky, je prognóza ďalšieho jej vývoja priaznivá. Jej pobyt na slobode, z hľadiska psychiatrického, nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení. Obž. T. doposiaľ nespáchal žiadny priestupok. Obž. R. spáchala dva priestupky menej závažného charakteru.
Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k tomu, že je na mieste, aby u obžalovaných prevažoval výchovný účel trestu pred represívnym, a preto má zato, že práve trest domáceho väzenia v trvaní dvoch rokov zabezpečí ako ochranu spoločnosti pred obžalovanými tým, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, keďže budú celý čas „online“ pod technickou kontrolou, ale hlavne vytvorí podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou. Prvostupňový súd mal tiež zato, že vzhľadom na pomery obžalovaných, tak ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a na to, že obidvaja hneď od začatia ich trestného stíhania sa ku činu priznávali a na skutočnosť, že napriek ich súhlasu, prokurátorka nezačala s nimi konanie o dohode o vine a treste, je na mieste im v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona mimoriadne znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3. Okresný súd zároveň poukázal na to, že v priebehu každého jedného dňa, skoro z dvoch tretín, sa obžalovaní budú zdržiavať v mieste svojho bydliska, pričom uvedená povinnosť bude kontrolovaná technickými prostriedkami. Zároveň im súd prvého stupňa uložil zákaz požívať omamné a psychotropné látky, pričom im uložil povinnosť podrobiť sa náhodným kontrolám na dodržiavanie tohto zákazu na výzvu mediačného a probačného úradníka. Prvostupňový súd mal zato, že hrozba premenenia trestu domáceho väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods.6 Tr. zákona, bude dostatočná na to, aby obžalovaní neužívali omamné a psychotropné látky.
Krajský súd k druhu ukladaného trestu okresným súdom obžalovaným T. a R. uvádza, že trest domáceho väzenia je zakotvený ako trest samostatný v § 32 Tr. zákona hneď za trestom odňatia slobody. Z jeho hierarchického postavenia (hneď za trestom odňatia slobody) možno usudzovať, že trest domáceho väzenia sa má stať významnou alternatívou k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Ako vyplýva z charakteru trestu domáceho väzenia, jedná sa o alternatívnu formu trestu, pri uložení ktorého nedochádza k tak výraznému pretrhávaniu sociálnych väzieb v takom kontexte ako pri nepodmienečnom treste odňatia slobody. V prípade dlhodobých trestov si odsúdený „zvykne“ na život v ústave na výkon trestu, a preto sa následne ťažšie „začleňuje“ do normálneho života. Odsúdený má potom častokrát problém nájsť si prácu, čím vzniká riziko, že bude páchať ďalšiu trestnú činnosť. Aj podľa odbornej verejnosti alternatívne tresty sú tresty, ktoré bez toho, aby boli spojené s odňatím slobody, zaručujú splnenie účelu trestu rovnako, ako keby bol na odsúdenom vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom ich zmyslom je, že sa s nimi nespájajú negatívne stránky trestu odňatia slobody (napr. negatívny dopad na rodinu, narušenie citových väzieb a pod.). Nezanedbateľnou stránkou alternatívnych trestov je aj skutočnosť, že ich výkon je spojený s oveľa nižšími nákladmi ako trest odňatia slobody. V priebehu krátkodobých trestov odňatia slobody jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy, a jednak izolácia páchateľa od spoločnosti v prostredí iných páchateľov má často negatívny dopad na odsúdeného.
V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím aj na osoby obžalovaných, tiež vyvodil záver, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovaným L. T. a N. R., ako najprísnejšieho druhu trestu, nebolo v danom prípade nevyhnutné, a preto zákonne a správne uložil okresný súd miernejší alternatívny druh trestu, a to trest domáceho väzenia na 2 roky každému z nich, za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2 Tr. zákona, čo v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru krajského súdu, na obžalovaných z hľadiska prevýchovy nie je potrebné pôsobiť uložením prísnejšieho trestu. Obžalovaní L. T. a N. R. v priebehu plynutia doby trvania domáceho väzenia spôsobom svojho života, svojím správaním a plnením uložených povinností a obmedzení preukážu, či účel trestu sa dosiahne aj bez jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Vo vzťahu k obžalovanému F. N. okresný súd dospel k tomu, že obžalovaný čin spáchal vo veku 23 rokov, teda ide o pomerne mladého páchateľa, pričom súd prvého stupňa mal za to, že uloženie trestu odňatia slobody v zmysle § 172 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, t.j. v rozmedzí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Prvostupňový súd považoval konanie obžalovaného za tzv. mladícku nerozvážnosť, keď si vzhľadom na svoj vek a životné skúsenosti neuvedomil, akú obzvlášť závažnú trestnú činnosť pácha. Z takto uvedených dôvodov mu preto okresný súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale predovšetkým vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
mladých ľudí v jeho veku odradí od páchania takéhoto trestného činu. Tento trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Súd prvého stupňa mal tiež zato, že s prihliadnutím na mieru narušenia obžalovaného, keď ide o obžalovaného v mladom veku, doposiaľ netrestaného, bude jeho náprava lepšie zaručená, keď ho súd zaradí na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Keďže obžalovaný F. N. bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, okresný súd obligatórne uložil podľa § 76 ods. 1 Tr. zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov.
V súlade s odporúčaním súdneho znalca bolo taktiež uložené aj protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Čo sa týka uloženého trestu prepadnutia vecí obžalovaným L. T. a F. N., tak tento bol uložený vo vzťahu k veciam, ktoré títo obžalovaní bezprostredne použili na spáchanie svojho trestného činu, resp. ktoré sú určené na spáchanie trestného činu priamo zo svojej podstaty. Ohľadne ďalších vecí, ktoré boli v tomto konaní zaistené, tak okresný súd mal zato, že keďže nie sú uvedené v skutkovej vete obžaloby, že práve nimi spáchali obžalovaní uvedený trestný čin, tak nemožno vo vzťahu k nim uložiť trest ich prepadnutia.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Krajský súd po preskúmaní napadnutého výroku o treste u obž. F. N. sa nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou okresného súdu týkajúcou sa použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu, keďže ukladanie trestu aj pri zohľadnení citovaného ustanovenia nebolo žiadnym spôsobom zo strany prvostupňového súdu konkrétne zdôvodnené. Poukázanie len na všeobecné skutočnosti vzťahujúce sa na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu, v ktorých vidí súd prvého stupňa dôvod na použitie mimoriadneho zníženia trestu, považuje odvolací súd za nedostatočné a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že v súlade so zásadou individualizácie trestu Trestný zákon umožňuje vo výnimočných prípadoch uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu stanovenú v osobitnej časti. Umožňuje tak uloženie trestu aj tým páchateľom, u ktorých by uloženie trestu v rámci trestnej sadzby nezodpovedalo konkrétnym okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa. Takýmito okolnosťami budú najmä inak poľahčujúce okolnosti, za predpokladu, že ich rozsah alebo význam prekračujú hranice bežné pre priznanie statusu poľahčujúcich okolností, napr. osobné pomery páchateľa, silné citové rozrušenie a podobne. Nie je možné však vylúčiť, že viacero okolností, ktoré inak samy osebe sú len všeobecnými poľahčujúcimi okolnosťami, vo svojom súhrne nadobudnú v konkrétnom prípade taký význam, že ich bude možné posúdiť ako mimoriadne okolnosti v zmysle ustanovení § 39 <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjugbpxazruga&conversationId=133573> ods. 1 Tr. zákona <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=onrf6mjzgyyv6mjuga&conversationId=133573>. Preto je povinnosťou prvostupňového súdu pri využití tohto inštitútu aj uviesť, akými úvahami a o aké dôkazy oprel svoje rozhodnutie.
Preskúmaním predloženého spisového materiálu krajský súd, v zhode s názorom prokurátora, na rozdiel od skutočností uvádzaných okresným súdom, nevzhliadol žiadne také mimoriadne okolnosti či už na strane páchateľa alebo prípadu, ktoré by odôvodňovali postup pre mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona a následne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v takej miere, ako to učinil prvostupňový súd. V tejto súvislosti je totiž potrebné poukázať na to, berúc do úvahy aj zásadu prezumpcie neviny, že obž. F. N. sa teraz súdenej trestnej činnosti dopúšťal počas doby svojho trestného stíhania v inej drogovej trestnej veci. Odvolací súd preto na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obž. F. N. a sám rozhodol.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
Podľa ustálenej súdnej praxe a publikovaného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017), ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z toho potom vyplýva, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - k tomu pozri R 12/2017). Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Krajský súd po opätovnom prehodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ustálil u obžalovaného taktiež tri poľahčujúce okolnosti a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zákona), pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona) a žiadnu priťažujúcu okolnosť. V tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke prokurátora, že posledne zmienenú poľahčujúcu okolnosť, t.j., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zákona), prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom neodôvodnil, avšak uvedené vyplýva z listu Krajskej prokuratúry v Prešove (čl. 870), ktorý bol oboznámený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.8.2020, podľa ktorého obžalovaný bol v inej trestnej veci, po tom, ako uviedol, že disponuje informáciami o inej trestnej činnosti, vypočutý v procesnom postavení svedka, kde uviedol skutočnosti, ktoré potvrdzovali ostatné zhromaždené dôkazy, čím napomohol vyšetrovaniu a objasňovaniu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona, ktorý sa kladie za vinu obv. M.P. a ďalším. Táto informácia bola poskytnutá konajúcemu predsedovi senátu okresného súdu na vedomie, aby túto okolnosť zvážil pri hodnotení osoby obžalovaného v rámci úvah o druhu a výške trestu, ktorý mu hrozí. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd priznal obž. N. aj túto poľahčujúcu okolnosť opierajúc sa o tieto skutočnosti, čím napravil nedostatok prvostupňového súdu vo vzťahu k odôvodneniu aj tejto poľahčujúcej okolnosti.
Odvolací súd okrem pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. zároveň pri ukladaní trestu prihliadol aj na mieru závažnosti protiprávneho konania obžalovaného, ktorá bola pomerne významná. Druhostupňový súd pritom akceptoval právny názor okresného prokurátora
vyjadrený v odvolaní, že v danej veci absentovali jednak mimoriadne okolnosti prípadu, a jednak mimoriadne pomery obžalovaného, vymykajúce sa obdobným, bežným prípadom, ktoré by odôvodňovali až do takej miery zníženie výmery trestu odňatia slobody.
Napriek tomu uloženie trestu odňatia slobody, čo aj na dolnej hranici trestnej sadzby (desať rokov), by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, z tohto dôvodu bolo potrebné aplikovať zmierňovacie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a výmeru uloženého úhrnného trestu obžalovanému mimoriadne znížiť, keďže na ochranu spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania. Zákonným predpokladom na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému bolo to, že tento na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu obžalobou v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a okresný súd jeho vyhlásenie prijal. Vychádzajúc z vyššie citovaného stanoviska Najvyššieho súdu SR bolo z tohto dôvodu možné, uplatnením analógie, mimoriadne znížiť trest podľa ust. § 39 ods. 4 Tr. zákona, a to o 1/3-inu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ako v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Krajský súd preto následne v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky okolnosti ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného a zastáva názor, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 8 mesiacov v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.
Keďže obžalovanému bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody rozhodoval krajský súd aj o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody. Z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu obžalovaným mal byť tento v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Obžalovanému F. N. bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 6 rokov a 8 mesiacov. Vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného, spôsob spáchania skutku a jeho správanie sa, ako aj celkovú osobnosť páchateľa, má odvolací súd za to, že zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená aj z resocializačného hľadiska.
Súčasne krajský súd zopakoval výrok u uloženom treste prepadnutia vecí, keďže tieto boli použité na spáchanie trestného činu.
Ohľadne opodstatnenosti uložených ochranných opatrení a to protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou a ochranného dohľadu nemal ani krajský súd žiadne pochybnosti, preto tieto ponechal nedotknutými v rozsudku súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozobraté úvahy, ktorými sa spravoval. K odvolacej argumentácii prokurátora krajský súd zastáva názor, že ukladanie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému by bolo vzhľadom na jeho pomery a okolnosti prípadu neprimerane prísne. Podľa názoru odvolacieho súdu, obžalovaný svojím vyhlásením o vine, ktorým sa vzdal verejného prejednania svojej trestnej veci, čím nepochybne prispel k rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania, splnil vyššie uvedené podmienky Trestného zákona, pre ktoré je možné u neho pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu v takej výmere, ako to učinil krajský súd. Zohľadniac vyššie uvedené, ako aj s ohľadom najmä na povahu a závažnosť spáchaného obzvlášť
závažného zločinu, okolnosti prípadu, a že v osobe obžalovaného sa nejedná o zvlášť narušeného páchateľa, pričom nebolo preukázané, aby páchaná trestná činnosť bola vo významnej miere zdrojom jeho finančného príjmu, ako je to bežné u typických dealerov omamných a psychotropných látok, vyvodil krajský súd záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby (na 10 až 15 rokov) by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.
K dôvodom nevyhovenia odvolania prokurátora týkajúcich sa obžalovaných L. T. a N. R. krajský súd poukazuje na hore uvedenú argumentáciu, prečo považoval uloženie trestu domáceho väzenia na dva roky u oboch obžalovaných za zákonné, spravodlivé a správne.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako čiastočne dôvodný a rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.