Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-52-2020.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/52/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX H. X., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/298/2009-13 zo dňa 06.11.2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil, priznal súdnemu exekútorovi JUDr. I. U., Exekútorský úrad P.. gen. J. XXX/X, XXX XX H. X. trovy exekúcie vo výške 46,07 eur a uložil oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 a uviedol, že oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu vydaného oprávneným, ktorým je vykonateľné rozhodnutie č. XXXX/XXXXX-XXXX zo dňa 19.06.2007. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 30.11.2009 udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Z predloženého exekučného spisu na podnet súdneho exekútora zistil, že u povinného nebol zistený žiaden majetok postihnuteľný exekúciou a preto exekúciu zastavil. Dodal, že nie je možné dlhodobo očakávať, že povinný možno v budúcnosti nadobudne majetok, ak takýto predpoklad nie je možné vyvodiť zo zistených skutočností. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 46,07 eur, na úhradu ktorých zaviazal oprávneného. 3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Vyslovil, že súhlasí so zastavením exekúcie, avšak z iných dôvodov, než navrhol súdny exekútor, a to podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) - pre stratu účinnosti exekučného titulu, čo má vplyv na určenie osoby povinnej na úhradu trov exekúcie. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie začala plynúť 30.05.2008 a uplynula dňa 30.05.2011. Exekučný titul bol vydaný v čase účinnosti ust. § 88 ods. 1 zákona č. 972/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z vypustené z jeho textu dňa 01.09.2008, pričom zákonodarca nestanovil žiadne prechodné ust. V súlade so zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú posudzovať podľa práva, platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku došlo. Vo vzťahoch súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone nie je jej spätná účinnosť výslovne uvedená a v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta priaznivejší. Bol toho názoru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty má len deklaratórnu povahu, teda nemožno zastaviť exekúciu pre nemajetnosť dlžníka, nakoľko táto už bola zastavená na základe právnej skutočnosti (preklúzia). Navrhol aby súd určil,
že exekúcia sa zastavuje dňom 27.08.2010 a povinnému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,79 eur, alternatívne, účastníkom exekučného konania trovy exekučného konania nepriznať. 4. Povinná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05). 7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 10. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Medzi takéto dôvody patrí aj tzv. nemajetnosť povinného, a teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V prípade, že má súd preukázateľne splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa viacerých dôvodov upravených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je povinný pri zastavení exekúcie poukázať na všetky takéto dôvody a exekúciu zastaviť s poukazom na všetky zákonné ustanovenia, podľa ktorých sú splnené podmienky na jej zastavenie. 11. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Ten v rámci exekučného konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom určeným spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie. 12. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené) okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko nemajetnosť povinnej bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Z napadnutého uznesenia a z exekučného spisu je zrejmé, že súdny exekútor vykonal šetrenie majetku povinnej a zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. 13. V posudzovanom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože po prešetrení osobných a majetkových pomerov povinnej zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že jej majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie (exekučný spis EX 1659/09). Za tejto situácie by vykonávanie ďalších
úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. 14. Nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Ďalším pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Po zistenej nemajetnosti povinnej, v prípade, keď vymáhanie istiny od povinnej bolo úspešné či neúspešné a aj vymáhanie trov exekúcie bolo bezvýsledné, a z ničoho nevyplýva reálny predpoklad vymožiteľnosti pohľadávky v budúcnosti, potom by pokračovanie v exekúcii bolo len zvyšovaním trov, ktoré v prípade nemajetnosti povinnej hradí oprávnený. 15. Zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvého stupňa o nemajetnosti povinnej, ktorá je dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku bol správny. 16. Vzhľadom na správnosť dôvodu zastavenia exekúcie je tak správny aj súvisiaci výrok o trovách exekúcie. Exekučný poriadok v ust. § 203 ods. 2 jasne stanovuje, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Odvolací súd preto ani v tejto časti odvolanie nepovažoval za dôvodné. 17. Uznesenie je vo výroku o zastavení exekúcie vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Oprávnený v odvolacom konaní nebol úspešný, súdnemu exekútorovi a povinnej preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).