Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_77Ek-860-2020.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Subarea
77Ek/860/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti povinnému: R. R., nar: XX.X.XXXX, trvale bytom M. nad S. XXX, XXX XX M. nad S., o vymoženie 68.454,26 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/860/2020 zo dňa 17. 09. 2020, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/860/2020 zo dňa 17. 09. 2020 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/860/2020 zo dňa 17. 09. 2020.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, vydaným vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 77Ek/860/2020 zo dňa 17. 09. 2020 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol v časti vymoženia trov starej exekúcie oprávneného vo výške 1 083,96 eura (I. výrok) a v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky o výške 42,00 eur (II. výrok). 2. Proti uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, že dochádza ku kolízii právnych noriem upravujúcich odmenu advokáta a náhradu trov vynaložených oprávneným, pričom neexistuje žiaden zákonný dôvod, prečo by mal veriteľ vymáhajúci si svoj nárok od počiatku v tzv. novom exekučnom konaní byť znevýhodnený oproti veriteľovi, ktorý si svoj nárok uplatňuje niekoľko rokov a vynakladá čas a prostriedky, ktoré mu doposiaľ neboli nahradené. Poukázal na vôľu zákonodarcu vyjadrenú v dôvodovej správe k zákona č. 233/2019 Z.z. a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 211/2020 zo dňa 12. 05, 2020. Navrhol preto sťažnosťou napadnuté uznesenie zrušiť.. 3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Podľa § 250 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 5. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z.z.“), okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. 6. Po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka dospel súd k záveru, že bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom
odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti oprávneného. 7. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd zamietol uplatnený nárok oprávneného na vymoženie časti trov starej exekúcie vo výške 1 083,96 eura a na vymoženie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 42,00 eur (ktoré vo svojej podstate tvoria trovy oprávneného vzniknuté v starej exekúcii). Pokiaľ ide o sumu 1 083,96 eura, ktorá predstavuje trovy starej exekúcie oprávneného (za zastúpenie advokátom a zaplatenie súdneho poplatku) ukončenej ex-lege za splnenia podmienok uvedených v zákone č. 233/2019 Z.z., na túto nedisponuje oprávnený spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Pokiaľ ide o sumu 42,00 eur, ktorá predstavuje trovy starej exekúcie oprávneného, ako vyplýva z § 6 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom. No uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného. Uvedený exekučný titul nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie trov exekúcie oprávneného vzniknutých v zastavenej („starej“) exekúcii vo výške 42,00 eur. Zastavením exekúcie a exekučného konania došlo k strate účinkov viažúcich sa na Upovedomenie o začatí exekúcie vydaného súdnym exekútorom, preto nemá ani exekučný titul na vymáhanie sumy 1 083,96 eura. Ako vyplýva bez akýchkoľvek pochybností z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., okrem náhrady súdneho poplatku za návrh, oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 1 083,96 eura od povinného (účinky Upovedomenia o začatí exekúcie vydaného v EX 4291/2010 zanikli zastavením exekúcie) ani sumy 42,00 eur (Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzva na úhradu trov starej exekúcie nie je exekučným titulom v prospech oprávneného proti povinnému) a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd k nároku na náhradu trov exekúcie oprávneného vzniknutých v zastavenej exekúcii od povinného uvádza, že zákonom 233/2019 Z.z. došlo, abstrahujúc od iných dôvodov zastavenia exekúcie, vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“ a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z. bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Ako vyplýva z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, exekúcia proti povinnému trvala od 19. 01. 2011 (doručenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi) do jej zastavenia dňa 01. 04. 2020, teda viac ako 9 rokov s výsledkom vymáhania: 0,00 eur. Pokiaľ sa za viac ako deväť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Rešpektujúc očakávania oprávneného o vymožení pohľadávky však súd pripomína, že tieto očakávania nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb, a teda že je legitímna požiadavka zákonodarcu na časovom ohraničení trvania exekúcie (porovnaj právne poriadky iných štátov kontinentálneho systému práva, z ktorého vyplýva, že systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným). Zákonodarca pristúpil k regulácii uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s opakovaným vedením exekúcie a teda nákladov vzniknutých v neúspešnej exekúcii ktorá bola zastavená z dôvodu že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie (porovnaj § 3 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z.z.) z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že ani v základnom konaní, keď je strana v spore úspešná, nezakladá to jej to ústavné právo aj na skutočnú náhradu trov konania. Pokiaľ bola predchádzajúca exekúcia zastavená z dôvodu absencie majetku povinného (po deviatich rokoch vedenia exekúcie bolo vymožených 0,00 eur), potom nemožno v tejto vzniknuté náklady oprávneného prenášať do nového exekučného konania. Oprávnený mal nárok na vymoženie týchto trov v pôvodne vedenej exekúcii, ktorá
však bola zastavená (pre nedostatok majetku povinného). Uvedené trovy ale nie je možné prenášať do ďalšieho exekučného konania. 8. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku, z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona a z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 361,62 eura od povinného, ktoré vznikli oprávnenému v zastavenom exekučnom konaní. O uvedených nákladoch nie je možné uvažovať ako o príslušenstve pohľadávky z dôvodu, že na tieto nemá oprávnený k dispozícii exekučný titul. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku bez pochybností vyplýva, že pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie sa vyžaduje exekučný titul (ktorým oprávnený na vymoženie 1 083,96 eura a sumou 42,00 eur nedisponuje), pričom ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. vylučuje použitie ustanovenia § 199a ods. 1 Exekučného poriadku s výnimkou výdavkov na zaplatený súdny poplatok. Pokiaľ súd zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 1 083,96 eura a sumou 42,00 eur, iba aplikoval účinné právne normy, o ktorých súlade s Ústavou nemá pochybnosti. 9. K poukazu oprávneného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 211/2020 zo dňa 12. 05. 2020 súd predovšetkým uvádza, že rozhodnutia súdov, nie sú uznané za formálne pramene práva, nakoľko v súdnom spore ide vždy o individuálne posúdenie skutkového stavu, ktorý súd právne posudzuje. Aj s prihliadnutím na čl. 2 ods. 3 CSP je potrebné uviesť, že dôležité je predovšetkým dôkladné a presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a nie povýšenie rozhodnutí súdov na formálny prameň práva. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje oprávnený je rozhodnutím, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť ako zjavne neopodstatnená a jeho podstatou bolo namietanie zásahov do práv sťažovateľa Upovedomeniami o zastavení starej exekúcie vydanými súdnym exekútorom podľa § 5 zákona č. 233/2019 Z.z. Predmetom skúmania nebol nárok oprávneného na vymáhanie trov starej exekúcie podľa § 6 zákona č. 233/2019 Z.z., pričom ústavný súd v predposlednej vete odôvodnenia uviedol aj oprávneným citovanú vetu. Exekučný súd vo všeobecnosti uvádza, že je predovšetkým sporné, či uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 211/2020 zo dňa 12. 05. 2020 je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pokiaľ išlo o rozhodnutie, ktorým bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená a ktorej predmetom bolo posúdenie Upovedomení o zastavení starých exekúcií vydaných súdnym exekútorom a nie prieskum nároku oprávneného na náhradu uhradených trov starej exekúcie (ktorý je predmetom sťažnosti oprávneného). Z dôvodu absencie bližšieho odôvodnenia uvedenej vety v rozhodnutí je následne sťažená (ak nie priamo nemožná) pozícia exekučného súdu dôkladne odôvodniť odklon od uvedenej vety. Súd sa preto okrem vyššie uvedeného obmedzí na konštatovanie, že podľa jeho názoru nejde o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, keď uvedená otázka nebola predmetom prieskumu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z dôvodu absencie exekučného titulu na vymáhanie uvedeného nároku (odsek 7. odôvodnenia), z dôvodu neúspechu oprávneného v zastavenej exekúcii zo zákona (odsek 8. odôvodnenia), z dôvodu výslovného znenia ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z., podľa ktorého oprávnený má nárok iba na náhradu súdneho poplatku za opätovne podaný návrh, dospel súd k záveru, že v novom exekučnom konaní nemá oprávnený nárok na vymoženie náhrady iných trov vo výške 1 083,96 eura a sumou 42,00 eur od povinného, ktoré uhradil súdnemu exekútorovi na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, čo ale neznamená, že si ich nemôže uplatniť. 10. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 77Ek/860/2020 zo dňa 17. 09. 2020 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že návrh na vykonanie exekúcie je v časti vymoženia 1 083,96 eura a sumou 42,00 eur od povinného nedôvodný, keď oprávnený nedisponuje exekučným titulom na ich vymáhanie a iné trovy ako zaplatený súdny poplatok nie je možné podľa § 9 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. od povinného vymáhať, nejde teda ani o trovy exekúcie oprávneného, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku je daný dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v tejto časti. 11. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).