Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-17-2020.pdf
PDF · 74.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/17/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v sporovej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481 právne zastúpený LEGATE, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: MAJÁK NÁDEJE n.o. v likvidácii so sídlom Karpatská 3112/24, 811 05 Bratislava, IČO: 31 821 804 o nahradenie prejavu vôle takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Súd upravuje prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto rozhodnutia vrátil žalobcovi Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, sumu vo výške 92,80 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.03.2020 domáhal proti žalovanému nahradenie prejavu vôle v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy predmetom, ktorej mali byť nehnuteľnosti v k.ú. E. G., obec R.-m.č. E. G.Y., okres Bratislava B. a to pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, parcela č. XXXX o výmere 505 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. XXXX, obe zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX.
2. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe dňa 27.07.2020 nevyjadril. | 3. Žalobca pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu podaním doručeným súdu dňa 16.10.2020 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi účastníkmi sporu došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní. Žalobca zároveň navrhol, aby súd v súvislosti so zastavením konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5. Žaloba bola žalobcom vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním a nie sú splnené podmienky ustanovenia § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd preto s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil.
6. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Podľa Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam, kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého v prípade zastavenia konania by mohol utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. 7.1. Súd o trovách konania v prejednávanej veci rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca žalobu vzal späť z dôvodu, že medzi stranami sporu došlo k mimosúdnej dohode o urovnaní a vzhľadom k tomu nie je možné zavinenie na zastavení konania pripísať žiadnej zo strán sporu.
8. Žalobca zaplatil za podanú žalobu súdny poplatok vo výške 99,50 eur.
9. Podľa § 11 ods. 3 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
Podľa § 11 ods. 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje
10. Súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov o vrátení časti žalobcom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a upravil prevádzkovateľa systému Slovenskú poštu a.s. podľa § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, aby žalobcovi vrátil sumu vo výške 92,80 eur (99,50 eur - 6,70 eur), teda sumu predstavujúcu žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu krátený o sumu 6,70 eur.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.