Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-68-2020.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/68/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, X. O. D. zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Tajovského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 851 574 proti žalovanej: Bc. U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, X. O. D., zastúpenej SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/25/2017-107 zo dňa 13. 03. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 131 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 OZ určil, že žalobca je výlučným vlastníkom CKN parcely č. 115/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 30216613-1/2017, nachádzajúcej sa v obci X. O. D., ktorý geometrický plán sa stal neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súčasne žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že sporný pozemok je v súčasnosti evidovaný na žalovanú, na LV č. XX, kde je zahrnutý v CKN parcele č. 115 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 583 m2. Vzhľadom na uvedené mal za to, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho práva. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že z geometrického plánu, aj znaleckého posudku č. 3/2017 vyplýva, že parcela EN č. 125 (pôvodne evidovaná na žalobcu) zasahuje do CKN parcely č. 115 v rozsahu novovytvorenej parcely. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX, ktorý je výpisom z evidencie nehnuteľností, založeným v znaleckom posudku, bol žalobca evidovaný ako vlastník parcely č. 125 - zastavaná plocha vo výmere 581 m2 na základe rozhodnutia č. D 134/79 zo dňa 23. 01. 1980 a na tomto liste vlastníctva je zapísaná poznámka PKN vložka č. XX, kde je pozemkoknižná parcela zapísaná na R. M.. Z týchto dôkazov mal preukázané, že žalobca nadobudol pozemok dedením po R. M.. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že znalecký posudok je nesprávny, nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by toto svoje tvrdenie preukázala. Pokiaľ bola zaevidovaná do katastra nehnuteľností ako vlastníčka na základe darovacej zmluvy aj k pozemku, ktorý je predmetom žaloby, tak darovacia zmluva je v tejto časti neplatná, pretože prevádzajúca (jej matka) previedla na ňu pozemok, ktorého vlastníčkou nebola. Neakceptoval obranu žalovanej, že ak by aj pozemok nezískala darovacou zmluvou, tak ho nadobudla vydržaním, za predpokladu započítania oprávnenej držby jej právnej predchodkyne U. V., rod. P., ktorá vstúpila do držby pozemku na základe toho, že v roku 1969 polovicu zdedila po svojom nebohom otcovi C. P. a v roku 1985 druhú polovicu po svojej matke U. P. rod. M.. Nemal za preukázané tvrdenie žalovanej, že ona a je jej právna predchodkyňa pozemok užívali v dobrej viere, že im patrí, pretože právna predchodkyňa uviedla, že od svojej matky mala vedomosť, že pozemok v šírke 30 cm od domu žalobcu (v súčasnosti detí žalobcu) nie je jej, ale žalobcov, pričom nepovažoval za náhodu, že právna predchodkyňa umiestnila betónové podvaly takmer na hranici pozemku žalovanej a pozemku žalobcu. Z tohto výsluchu teda vyplynulo, že pozemok, ktorý je predmetom sporu svedkyňa neužívala, užívala ho p. M., pričom si na základe upozornenia svojej
matky bola vedomá toho, že pozemok 30 cm od obvodového múru rodinného domu je žalobcov, nie jej. Svedok R. M. si myslel, že pokiaľ voda tečie z odkvapu po nejakom pozemku, tak by to mal byť pozemok toho, koho je ten odkvap, v tomto prípade odkvap je žalobcov. Uviedol aj, že v minulosti, keď v dome býval, tak kopal kanál okolo múru svojho domu, teda tam, kde je sporný pozemok a susedia voči tomu nemali žiadne námietky. Z uvedeného dospel k záveru, že žalovaná nesplnila predpoklady získania vlastníctva pozemku vydržaním. Právna predchodkyňa nebola presvedčená, že je vlastníčkou pozemku, ktorý je predmetom žaloby, až dovtedy, ako si dali pozemok zamerať geodetom v auguste 2016, kedy sa dozvedela o priebehu hranice medzi jej pozemkom a pozemkom žalobcu a až odvtedy sa začala správať ako vlastníčka pozemku, ktorý je predmetom žaloby, keď vytrhla žľab, ktorý na pozemok umiestnil žalobca. Keďže právna predchodkyňa žalovanej nebola až do augusta 2016, kedy už bol pozemok prevedený na žalovanú, v dobrej viere ohľadne toho, že jej pozemok patrí, žalovaná nemohla so započítaním oprávnenej držby svojej právnej predchodkyne nadobudnúť pozemok, ktorý je predmetom sporu, vydržaním, keďže darovaciu zmluvu uzavreli 26. 05. 2008 a žaloba bola podaná dňa 25. 07. 2017, t. j. pred uplynutím 10-ročnej vydržacej doby. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal ho plne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
2. Proti uvedenému uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, h/ CSP a žiadala ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie Poukázala na to, že hranica jej pozemku od pozemkov detí žalobcu je tvorená plotmi, vrátane betónových základov, ktoré boli vybudované v 80-tych, resp. 90-tych rokoch minulého storočia žalobcom a od momentu nadobudnutia vlastníctva aj k spornému pozemku tento užívala v celom rozsahu, tak ako ho od pozemkov detí žalobcu oddeľujú žalobcom vybudované ploty. Mala za to, že súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia nevykonal dôkaz označený ako výpoveď svedka z 02. 06. 2017, ktorým preukazovala svoje tvrdenia o tom, že aktívne namietala akékoľvek údajné vlastníctvo žalobcu a jeho tvrdenia, že jej právna predchodkyňa mala strhnúť odkvap z rodinného domu jeho detí, čo potvrdzuje aj ďalší dôkaz, a to rozhodnutie Okresného úradu Námestovo a rozhodnutie Obce X. O. D., ako aj rozhodnutie správcu dane na rok 2015 spolu s príjmovým pokladničným dokladom. Ďalej poukázala na e-mail Komory geodetov a kartografov, z ktorého vyplýva, že žalobcom predložený geometrický plán, z ktorého vychádza aj znalecký posudok, obsahuje nezrovnalosti, teda je možné predpokladať ich nesprávnosť. Ďalej poukázala na predložený geometrický náčrt, ktorým došlo k zameraniu pozemku geodetom, ktorého navrhla na vypočutie za účelom potvrdenia skutočností v ňom uvádzaných a za účelom preukázania tvrdení, že sporný pozemok je v jej vlastníctve, pričom prítomnosť svedka na pojednávaní zabezpečila, keď jeho výsluch už navrhovala aj predtým. Poukázala na ust. § 206 CSP, podľa ktorého, ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, okrem iného aj geodeta, ktorého pracovné zaradenie nasvedčuje tomu, že má potrebné odborné vedomosti a zároveň jeho činnosť nasvedčuje o odborných skúsenostiach. Keďže v celom rozsahu aktívne namietala správnosť znaleckého posudku a geometrického plánu, z dôvodu efektívnosti a hospodárnosti konania navrhla, aby práve súd určil nezávislého znalca, ktorý opätovne sporný pozemok zameria a zodpovie všetky skutočnosti súvisiace so sporným pozemkom. Súčasne navrhovala rovnako ako žalobca, vykonať miestnu ohliadku sporného pozemku za účelom preukázania tvrdení, že betónové podvaly nachádzajúce sa na pozemku v jej vlastníctve nie sú akousi pomyselnou hranicou, tak ako to tvrdil žalobca, ale slúžili na spevnenie jej svahovitého pozemku. Ohliadkou by sa zistilo aj to, že žalobca nemá na sporný pozemok zabezpečený vstup a vstupoval naň bez jej súhlasu cez plot, ktorý oddeľuje susediace pozemky, ktorý je v takej výške, že ho môže žalobca prekročiť, čo predložená fotodokumentácia ťažšie preukazuje. Súd prvej inštancie však v odôvodnení svojho rozhodnutia neodôvodnil, z akého dôvodu nevykonal navrhnuté dôkazy, resp. na ne neprihliadal, prípadne ak na daný príslušný dôkaz prihliadol, tak k akým záverom z neho dospel, akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení daného dôkazu, z ktorého dôvodu odôvodnenie rozsudku neobsahuje zákonné náležitosti podľa ust. § 220 ods. 2 CSP a je nepreskúmateľné a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Jednoznačne pochybil, ak zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, čo sťažuje dôkaznú pozíciu a rezultované neunesenie dôkazného bremena. Vzhľadom na uvedené rozsudok vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne U. V., ktorá nikdy nepotvrdila správnosť geometrického plánu, prípadne znaleckého posudku a nikdy nepotvrdila celkový rozsah pozemku uplatňovaný žalobcom, keď z celého konania vyplýva, že práve táto svedkyňa namietala akékoľvek jeho vlastnícke právo k predmetu sporu, čo vyplývalo aj z rozhodnutia Okresného úradu Námestovo, na ktoré počas konania poukázala. Poukázala na to, že z jej tvrdení a navrhnutých dôkazov vyplýva, že práve jej právni predchodcovia boli
v dobrej viere, že sporný pozemok je v ich vlastníctve a že ho teda vydržala, s ktorými skutočnosťami sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, pričom pokiaľ sa týka výsluchu R. M., tento vyjadril len svoj ničím nepodložený názor, keď z jeho výpovede ani nevyplýva, že kopal kanál na spornom pozemku. Z rozhodnutia Okresného úradu v Námestove pritom vyplýva, že žalobca sa snažil na sporný pozemok umiestniť žľab, ktorý premiestnila na pozemok jeho detí, a preto nie možné predpokladať, že v spornom pozemku už je žľab umiestnený. Súčasne sa súd nevysporiadal s tým, že svedok menil svoje čestné prehlásenia, čo tiež vzbudzuje pochybnosti o jeho hodnovernosti, s čím sa súd taktiež nevysporiadal.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že žalovaná prostriedky procesnej obrany nepredložila včas (§ 149, § 153 CSP), keďže ani raz nespochybnila správnosť záverov geometrického plánu, znaleckého posudku, ani raz nenavrhla výsluch svedka Ing. L. G. a nepredložila iný geometrický plán, či znalecký posudok na vyvrátenie záverov geometrického plánu a znaleckého posudku predložených žalobcom a ani iné dôkazy na vyvrátenie ich správnosti, napriek tomu, že tak mohla učiniť vo svojej replike, resp. duplike, keď o sudcovskej koncentrácii bola v uzneseniach zo dňa 15. 08. 2017 a 21. 11. 2017 poučená, pričom navyše bola zastúpená advokátom a Ing. G. vytýčil CKN parcelu č. 115 v roku 2016 (16. 08. 2016). Vychádzajúc z uvedeného neuplatnila prostriedky procesnej obrany včas a súd na ne neprihliadol. K dôkazu v podobe geometrického náčrtku, ktorý vyhotovil Ing. L. G. 16. 08. 2016 nie je viac menej nič zrejmé, okrem toho, že sa jedná o katastrálnu mapu s označením parcelných čísel registra „C“, pričom nie je zrejmé, z akého katastrálneho územia tento náčrtok je a z ktorého iné skutočnosti, ktoré sú predmetom konania ani nevyplývajú. Z geometrického náčrtku nevyplýva ani kto rukou do tohto náčrtku zasahoval a čo majú tam rukou zaznačené čísla znamenať. Z tohto dôkazu však vyplýva, že bol vyhotovený v čase, keď mohol byť zo strany žalovanej riadne a včas predložený v rámci prostriedkov procesnej obrany (tzv. repliky a dupliky), avšak žalovaná tento dôkaz nenavrhla vykonať v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a v rozpore so zásadou koncentrácie konania, keď z označenia tohto dôkazu ani nevyplýva, že ho možno nazvať geometrickým náčrtkom, ktorý musí mať určitú formu. Preto správne súd prvej inštancie aj vzhľadom na už uvedené na tento dôkaz neprihliadol. Pokiaľ ide o výsluch Ing. L. G., ktorým mala žalovaná potvrdiť skutočnosti uvádzané v geometrickom náčrtku a zároveň to, že sporný pozemok je v jej vlastníctve, je správne, keď na tento dôkaz neprihliadol, keďže je zrejmé z aktuálnych údajov katastra, že žalovaná je vlastníčka CKN parcely č. 115 vrátane sporného pozemku, avšak s poukazom na geometrický plán a znalecký posudok je zrejmé, že tieto údaje katastra sú nesprávne, došlo k posunu hranice CKN parcely č. 115, neoprávneným konaním doteraz neurčeného subjektu a zásahu do jeho vlastníckeho práva. Potvrdzovať výsluchom uvedeného svedka stav, ktorý je v čase konania súdu aktuálny nie je ani účelné, ani hospodárne a v konečnom dôsledku ani sporné, pričom poukázal na zásadu hospodárnosti a zásadu koncentrácie konania, keďže ho v rámci procesnej obrany žalovaná nenavrhla, t.j. v tzv. replike a duplike, hoci jej bol známy a navrhla ho až na pojednávaní 09. 01. 2019. Poukazujúc na ust. § 206 CSP v spojitosti s výsluchom svedka nie je v tejto súvislosti opodstatnené, pretože uvedené ustanovenie odkazuje na odborné vyjadrenie, ktoré nie je výsluch, pretože zákonodarca má na mysli také, ktoré má písomnú podobu a ide o dôkazný prostriedok, ktorý je svojou povahou obdobný znaleckému posudku. Žalovaná nespochybnila ani geometrický plán, ani znalecký posudok, ani tvrdenia žalobcu o nadobudnutí práva k pôvodnej pozemkoknižnej parcele č. 125 a nepredložila taký dôkaz, ktorý by geometrický plán, znalecký posudok, či jeho tvrdenia spochybnili, alebo vyvrátili, a preto je preukázané, že tieto ním tvrdené skutočnosti, geometrický plán a znalecký posudok boli v konaní nesporné a žalovanou nespochybnené. V rámci procesnej obrany nenavrhla znalecké dokazovanie súdom a len konštatuje, že jej pasivita spočívala v hospodárnosti a efektívnosti konania, z ktorého dôvodu znalecký posudok ani len sama nepredložila, t. j. nie sú dva znalecké posudky, ktoré by boli sporné. Listinný dôkaz v podobe e-mailu Komory geodetov a kartografov zo 14. 01. 2019 nepreukazuje skutočnosti tvrdené žalovanou a nemôže spochybniť závery geometrického plánu, či znaleckého posudku, keďže ani len nekonkretizuje, ktorého znaleckého posudku sa jeho obsah týka a nie je zrejmé, kto za jeho vypracovaním stojí a komu mal byť adresovaný. Preto e-mail je bez akejkoľvek výpovednej hodnoty a nespochybňuje závery znaleckého posudku, ani geometrického plánu. Pokiaľ mal svedok geodet priniesť také skutočnosti do konania a vyvrátiť závery či už znaleckého posudku alebo geometrického plánu, žalovaná by to už dávno uviedla v replike, resp. duplike, a preto bol presvedčený, že svedok žiadnymi podstatnými a relevantnými skutočnosti ani nedisponuje, keď žalovaná sama uviedla, že nevie posúdiť konkrétnu argumentáciou závery znaleckého posudku, ale je len subjektívne presvedčená o tom, že je ako nesprávny a sporný (avšak ani sama nevie prečo), z ktorého dôvodu navrhla aj znalecké dokazovanie. Teda ani sama žalovaná nevie, k akým skutočnostiam vlastne chcela geodeta vypočuť. Preto súd postupoval správne, keď nevykonal návrhy žalovanej a
neprihliadol na jej tvrdenia, keďže ich neuplatnila včas. Ďalej uviedol konkrétne skutkové tvrdenia a dôkazy, ktorými preukázal svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku a ďalej uviedol, že konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých mala žalovaná nadobudnúť k nemu vlastnícke právo, neboli ňou včas predloženými dôkazmi preukázané. Mal za to, že do procesných práv žalobkyne nebolo zasiahnuté, pretože postup súdu bol zákonný a prehra v spore je sankciou za neunesenie jej dôkazného bremena.
4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že podľa koncentračnej zásady súd nemusí prihliadnuť na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, teda je na jeho zvážení, či na predložené dôkazy v rámci konania aj prípadnom určení lehoty prihliadne alebo návrh na vykonanie dôkazov zamietne, pretože základným účelom koncentrácie konania je, aby procesné úkony strán neviedli k prieťahom v konaní a pôsobí na strany sporu tak, aby procesné úkony vykonávali včas. Ňou predložené dôkazy v konaní prieťahy nespôsobili, a preto súd mohol k nim pristúpiť bez tejto hrozby. Jedným z nich je výsluch svedka Ing. G., ktorého účasť zabezpečila na pojednávaní 13. 03. 2019, t. j. súd by nemusel nariaďovať nové pojednávanie. O zabezpečení výsluchu mal vedomosť aj žalobca, nakoľko to uviedla aj na pojednávaní 09. 01. 2019, pričom súd na tomto pojednávaní tento dôkaz nezamietol. Neprináleží žalobcovi konštatovať, či navrhnutý dôkaz bol z jej strany predložený včas a či súd naň prihliadne, resp. nie zdôrazniac, že pokiaľ je navrhnutie nových dôkazov reakciou strany na skutočnosti, ktoré vyplynú z vykonaného dokazovania, nie je ani možné následný návrh na vykonanie dokazovania považovať za omeškaný. Navrhnutie svedka bolo jej reakciou na skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho vyjadrení z 31. 12. 2017, ktoré jej bolo doručené prostredníctvom e-mailu deň pred pojednávaním a v ktorom žalobca uvádzal nové skutočnosti a navrhoval vykonanie nových dôkazov, a preto priamo na pojednávaní uplatnila procesnú obranu, ktorá spočívala okrem iného aj k návrhu na výsluch Ing. G. a predložila do konania aj geometrický náčrt ním vyhotovený, čo malo byť navrhnutým výsluchom svedka taktiež potvrdené, keď je logické, že nemala dostatok času zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní 09. 01. 2019. Súd pritom prihliadal na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené až po všetkých uzneseniach ním uvádzaných v rozpore so sudcovskou koncentráciou, preto súd postupoval vo vzťahu k stranám rozdielne. Súd pritom nezdôvodnil nevykonanie tohto dôkazu. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že nikdy nespochybnila znalecký posudok a geometrický plán, keďže na pojednávaní uviedla, že ich rozporuje a považuje ho za nesprávny (zápisnica z pojednávania z 13. 03. 2019) a toto svoje tvrdenie chce preukázať výsluchom Ing. G.. Ďalej poukázala, že svoje tvrdenia ohľadne vlastníckeho práva k spornému pozemku preukázala ňou ďalej uvedenými dôkazmi, pričom to, že pozemok bol a v súčasnosti aj je v jej vlastníctve a v minulosti bol vo vlastníctve jej matky mal potvrdiť okrem iných predložených dôkazov aj Ing. G., ktorého však súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia nepripustil, pričom zároveň v odôvodnení uviedol, že nepreukázala nesprávnosť znaleckého posudku, čo je priamo v rozpore s tým, že za účelom spochybnenia znaleckého posudku a geometrického plánu navrhla výsluch odborne spôsobilej osoby, a to geodeta Ing. G., čím jej súd neumožnil využiť svoje procesné práva, a to bez náležitého odôvodnenia. S tvrdeniami žalobcu v jeho vyjadrení preto v celom rozsahu nesúhlasila, keďže sú výlučne účelové.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na všetkých skutočnostiach uvedených v predchádzajúcich vyjadreniach. Poukázal na to, že vo vyjadrení z 31. 12. 2018 neuvádzal žiadne nové námietky ani dôkazy, len zhrnul doterajší skutkový stav, pričom jeho vyjadrenie nebolo ani súdom zohľadnené, keď žalovaná rozhodne neuvádzala, že Ing. G. hodlala vypočuť k novým námietkam a dôkazom z jeho strany, preto odmietol tvrdenie žalovanej, že súd postupoval k stranám sporu rozdielne. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že súd prihliadol len na jeho dôkazy, pretože on svoje dôkazy uplatnil včas a tieto neboli spochybnené riadne a včas žalovanou, a preto rovnosť strán bola zachovaná.
6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na predtým uvádzaných skutočnostiach a poukázala na to, že na pojednávaní 09. 01. 2019 jej súd umožnil sa k jeho vyjadreniu vyjadriť, teda na vyjadrenie prihliadol, pričom ak jeho návrhy na vykonanie dokazovania považoval za bezpredmetné, mal uviesť v rozsudku, prečo ich nevykonal. Ak podľa tvrdení žalobcu z geometrického náčrtku nevyplývalo, že ho vyhotovil Ing. G. a ani iné relevantné skutočnosti pre konanie, uvedené malo byť práve predmetom jeho výsluchu. Ďalej uviedla, že samotný súd v odôvodnení svojho rozsudku (strana 4) uvádza, že sa proti žalobe bránila tým, že tvrdila, že znalecký posudok, ktorý žalobca predložil, je nesprávny, pričom samotný žalobca poukazoval na to, že rozsudok je vecne aj právne správny.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene rovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná vo svojich vyjadreniach od začiatku popierala vlastnícke právo žalobcu tvrdiac na základe čoho ho nadobudla, poukazujúc aj na hranicu vytvorenú plotom žalobcu, pričom na pojednávaní 09. 01. 2019 na preukázanie tvrdení o jej vlastníckom práve navrhla aj výsluch odborne spôsobilej osoby geodeta Ing. G. a predložila ním vyhotovený vytyčovací náčrt pre účely výstavby plota, ktoré pojednávanie bolo odročené na 13. 03. 2019, kde účasť Ing. G. aj zabezpečila. Dňa 08. 03. 2019 žalovaná doručila súdu podanie, v ktorom sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu ku konaniu a k jej vyjadreniu a v ktorom opäť navrhla výsluch geodeta Ing. G. a predložila jeho geometrický náčrt a na spochybnenie geometrického plánu a znaleckého posudku predložila aj stanovisko Komory geodetov a kartografov, z ktorého vyplýva, že geometrický plán z konkrétnych dôvodov obsahuje nezrovnalosti a je možné predpokladať jeho nepresnosť. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že bolo vyhotovené na žiadosť žalovanej o posúdenie znaleckého posudku do súdneho konania, pričom žalobca ani len netvrdil, nieto preukazoval, že by sa viedlo aj iné konanie, pre účely ktorého by bolo vyhotovené. Žalovaná teda poprela skutkové tvrdenia žalobcu a navrhla na vykonanie dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu a navrhla ich včas, keďže tak učinila pred pojednávaním, pred vyhlásením uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, preto nemohla byť porušená ani zásada koncentrácie, ani hospodárnosti konania, pričom nebola narušená ani rýchlosť konania, keďže k prieťahom v ňom nedošlo. Z ust. § 206 CSP pritom vyplýva, že ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby, ktorou znalec z odboru geodézie nesporne je, pričom znalecké dokazovanie je z dôvodu hospodárnosti a zníženia nákladov konania až sekundárnym riešením. Odborné vyjadrenie nemá nižšiu dôkaznú silu. Je síce procesne jednoduchšie a menej formálne, avšak len z toho dôvodu, že sleduje hospodárnosť konania, pričom z obsahu Civilného sporového poriadku nevyplýva, že odborné vyjadrenie by malo byť podané len v písomnej forme a nemohlo byť zabezpečené aj vo forme výsluchu odborne spôsobilej osoby. Vychádzajúc z uvedeného nevykonaním navrhnutého dôkazu, ktorým odborne spôsobilou osobou mohli byť ozrejmené nezrovnalosti a nesprávnosti pri určení vlastníckeho práva žalobcu, na základe čoho sa mohol následne súd rozhodnúť, či vykoná ďalšie žalovanou navrhnuté dokazovanie vo forme znaleckého posudku, došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu, ktorým znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže bolo porušené jej právo na rovnaké preukázanie ňou tvrdených skutočností ako u žalobcu za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, čím bolo porušené jej právo na rovnaké postavenie v spore, a tým aj právo na spravodlivý súdny proces.
10. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa ust. § 220 ods. 2 CSP tvorí súčasť základného práva strán na súdnu ochranu a vyžaduje, aby sa súd jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, keďže inak sa stáva nepreskúmateľným, čo znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené atribúty nenapĺňa. Z jeho odôvodnenia nevyplýva, či prihliadol, resp. neprihliadol na prostriedky procesnej obrany žalovanej (§ 153 ods. 3 CSP), ani prečo nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, a teda ani riadne odôvodnenie, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
11. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, počas ktorého po zopakovaní dokazovania vo veci, tak aby bolo zachované právo žalovanej na spravodlivý súdny proces, opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie jasným, korektným a zrozumiteľným spôsobom odôvodní tak, aby spĺňalo kritéria ust. § 220 ods. 2 CSP a bolo preskúmateľné.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).