Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-24-2024.pdf
PDF · 129.67 KB
Case nature
Subarea
8Co/24/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: L.. Z. Š., D.. XX.XX.XXXX, H. N. W. XX, XXX XX N., Š. P. Z., proti žalovanému: O.M.C. Invest spol. s r.o., so sídlom Holubyho 41, Pezinok 902 01, IČO: 36 608 858, o zaplatenie 165.000,- eur s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 02. októbra 2023, č.k. 48C/65/2023 - 40, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2023, č.k. 48C/65/2023 - 92, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 02. októbra 2023, č.k. 48C/65/2023-40, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2023, č.k. 48C/65/2023 - 92, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vyhovel súd prvej inštancie návrhu žalobcu, podanému spolu so žalobou vo veci samej o zaplatenie 165.000 eur s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky a zabezpečovacím opatrením zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 165.000 eur, ktorá vznikla z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke z 1. augusta 2017, a to na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., P. D. R. zapísanej na LV č. XXX, a to pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 7368 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 730 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 726 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 494 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 331 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 448 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 449 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 333 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 519 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 1270 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 1034 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 794 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 937 m2, druh pozemku Orná pôda, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1/1, na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., P. D. R. zapísanej na LV č. XXX a to na pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 225 m2, druh pozemku Ostatná plocha, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1/1, na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., okres D. R. zapísanej na LV č. XXX, a to na pozemok registra Y., parc. číslo XXX, o výmere 912 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/X, o výmere 430 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/X, o výmere 95 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/X, o výmere 10 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/X, o výmere 269 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku Y. parc. číslo XXX, popis stavby Pohostinstvo, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku Y. G. parc. číslo XXX/X, popis stavby: Terasa, stavba bez súpisného čísla, postavená na pozemku Y. G. parc. číslo XXX/X, popis stavby
schodisko, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1/5, na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., P. D. R.O. zapísanej na LV č. XXX, a to na pozemok registra Y., parc. číslo XXX/X, o výmere 401 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku Y. G. parc. číslo XXX/X, popis stavby nocovňa, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1/1 a na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., P. D. R. zapísanej na LV č. XXX a to na pozemok registra Y., parc. číslo XXX, o výmere 384 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku Y., parc. číslo XXX, popis stavby Rodinný dom, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1/1.
2. Opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2023, č.k. 48C/65/2023 - 92, súd prvej inštancie opravil výrok napadnutého uznesenia tak, že prvá odrážka výroku daného uznesenia správne znie: "... - na nehnuteľnosť v katastrálnom území F., P. F., P. D. R. zapísanej na LV č. XXX, a to pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 7368 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/ XX, o výmere 730 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 726 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 494 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 331 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 448 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 449 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 333 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 519 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 1270 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 1034 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 794 m2, druh pozemku Orná pôda, pozemok registra Y., parc. číslo XXX/XX, o výmere 937 m2, druh pozemku Orná pôda, ktorej je žalovaný vlastníkom v podiele 1 ".
3. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že dňa 01.08.2017 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť mu pôžičku vo výške 200.000 eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť spolu s ročným úrokom vo výške 8%. V zmysle uzavretej zmluvy o pôžičke bol žalovaný povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a dohodnutý úrok najneskôr do 31.05.2023. Ročný úrok sa žalovaný zaviazal platiť tak, že zaplatí splátku úroku vždy k 20. kalendárnemu dňu každého mesiaca, pričom výška mesačnej splátky úrokov bola určená na sumu vo výške 1.333,33 eur. Tie žalovaný neuhrádzal od mesiaca apríl 2023. Žalobca ďalej uviedol, že opakovane kontaktoval žalovaného za účelom vyriešenia vzniknutej situácie a vrátenia poskytnutej pôžičky v zmysle uzatvorenej zmluvy, avšak bezúspešne. Žalobca má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia jeho nárokov voči žalovanému uplatnených v tomto konaní je ohrozená, keďže žalovaný má viacero veriteľov, ktorí sú personálne prepojení so spoločníčkou žalovaného v spoločnosti O.M.C. Invest spol. s r.o., a ktorí si uplatňujú pohľadávky voči žalovanému v exekúcii alebo majú svoje pohľadávky voči žalovanému zabezpečené záložným právom evidovaným v katastri nehnuteľností. Žalobca taktiež uvádza vo svojom návrhu, že existuje bezprostredne hroziaca ujma na jeho strane spočívajúca v ohrození alebo zmarení prípadnej exekúcie jeho nárokov voči žalovanému, keďže po uspokojení prípadných pohľadávok personálne prepojených veriteľov, žalovanému nemusí zostať ďalší majetok, na ktorý by mohla byť exekúcia jeho nárokov úspešne vedená. Na preukázanie vyššie uvedených tvrdení žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy, ktoré majú osvedčiť potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne listiny: Zmluva o pôžičke zo dňa 01.08.2017, Doklad o úhrade 100.000 EUR zo dňa 17.08.2017, Doklad o úhrade 40.000 EUR zo dňa 28.08.2017, Doklad o úhrade 10.000 EUR zo dňa 04.09.2017, Doklad o úhrade 5.000 EUR zo dňa 05.09.2017, Doklad o úhrade 10.000 EUR zo dňa 08.09.2017, Výpis z registra poverení na vykonanie exekúcie sp. zn. 13Ek/1110/2023, Úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv (NCRzp), List vlastníctva pre kat. územie F. Č.. XXX, List vlastníctva pre kat. územie F. Č.. XXX, List vlastníctva pre kat. územie F. Č.. XXX, List vlastníctva pre kat. územie F. Č.. XXX, List vlastníctva pre kat. územie F. Č.. XXX, Spoločenská zmluva - O.M.C Invest a spol. s r.o. a poukázal na to, že z priložených listov vlastníctva v katastrálnom území F. vyplýva skutočnosť, že žalovaný je povinným v exekučnom konaní sp. zn. 13Ek/1110/2023 vedenom súdnym exekútorom O.. V. Z. v prospech oprávneného - spoločnosť DUNAJ investment, a.s., IČO: 51756048, čo je spoločnosť personálne prepojená so spoločníčkou žalovaného v O.M.C Invest a spol. s r.o. s pani M.. O. Z.. Ďalšie nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalovaný, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území F. sú zaťažené záložným právom v prospech Fio banka, a.s., IČ:61858374. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v
katastrálnom území F. sú zaťažené záložným právom v prospech L.. V.. W. Z., A.., D..XX.XX.XXXX, na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 18.12.2017, ktorý je otcom spoločníčky žalovaného M.. O. Z. a je teda personálne prepojený so spoločnosťou DUNAJ investment, a.s., IČO: 51756048. Z priloženého dokumentu z notárskeho registra záložných práv vyplýva, že žalovaný má zriadené záložné právo na svoj majetok v zahraničí v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s, IČO: 649 48 242 to na zabezpečenie pohľadávky vo výške 55 160 000,00 CZK. Na základe uvedeného, vychádzajúc najmä z ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325, § 344, C.s.p. a § 343 ods. 1,2,3 dospel prvoinštančný súd k záveru, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné vyhovieť. Zdôraznil, že súd môže na návrh zriadiť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia, je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa - žalobcu, teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ktorý môže byť potenciálnym oprávneným v exekučnom konaní. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecificky vymedzený majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, čím sa má zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo pri uspokojovaní pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd skúma či sú splnené zákonom prezumované predpoklady na jeho zriadenie. Medzi zákonné predpoklady zriadenia záložného práva patrí podanie návrhu na zriadenie takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné (§ 127 CSP) ako aj osobitné náležitosti takého podania (§ 326 CSP), existencia peňažnej pohľadávky veriteľa, existencia spôsobilého predmetu záložného práva (t.j. veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty patriacej dlžníkovi) a predovšetkým obava, že exekúcia pohľadávky peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne. Len samotná existencia peňažnej pohľadávky bez existencie obavy ohrozenia jej exekúcie nestačí. Zároveň však platí, že obava z ohrozenia exekúcie musí byť skutočná a musí bezprostredne hroziť. Pre rozhodnutie o zriadení tzv. sudcovského záložného práva síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie (rovnako ako pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia), avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemôže byť vyvodené len na základe samotných tvrdení veriteľa, ale je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Ani osvedčenosť všetkých zákonných predpokladov na zriadenie tzv. sudcovského záložného práva však nemusí znamenať, že súd takéto záložné právo aj zriadi. Súd vždy zvažuje, či zásah do práva dlžníka je primeraný k prípadnému porušeniu práva veriteľa na zaplatenie peňažnej pohľadávky a či takýmto zriadením záložného práva nedôjde k ohrozeniu samotnej úhrady peňažnej pohľadávky veriteľa alebo k spôsobeniu neprimeranej ujmy dlžníkovi alebo tretím osobám. To znamená, že pokiaľ ide o hodnotu predmetu záložného práva, teda hodnotu majetku dlžníka a hodnotu peňažnej pohľadávky veriteľa, nesmie medzi nimi vzniknúť zjavný nepomer. Po preskúmaní odôvodnenosti dočasnej úpravy pomerov strán sporu v danej veci prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko existuje dôvodná obava, že exekúcia žalobcom požadovaného rozhodnutia vo veci samej bude ohrozená. Z tohto titulu je potrebné na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu zriadiť v jeho prospech záložné právo na vymedzených nehnuteľnostiach, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Je potrebné uviesť, že žalobca má voči žalovanému osvedčený nárok spočívajúci v peňažnej pohľadávke, ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke. Týmto je splnená prvá zo zákonných podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalšia zákonom určená podmienka je, že pri existencii peňažnej pohľadávky veriteľa možno žiadať súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, čo rovnako považuje v tomto prípade za naplnené, nakoľko žalobca prostredníctvom skutkových tvrdení a priložených listinných dôkazov preukázal, že voči žalovanému sa vedie exekučné konanie, rovnako že je v postavení dlžníka voči viacerým subjektom a na majetok v jeho vlastníctve je zriadených viacero záložných práv, z čoho možno konštatovať dôvodnosť obavy o ohrození exekúcie žalobcu voči žalovanému. Navrhovateľ naplnil zákonom prezumované predpoklady na to aby súd mohol rozhodnúť o zriadení záložného práva na vymedzených nehnuteľnostiach prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, pričom podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú v danom prípade kumulatívne naplnené, keďže navrhovateľ v konaní hodnoverne osvedčil dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému (Zmluva o pôžičke ako právny základ a pohyby na účtoch ako materiálny základ) ako aj obavu, že budúca exekúcia bude zmarená (zaťaženie majetku žalovaného, personálne prepojenia). Vzhľadom na vyššie uvedené návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného vyhovel.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadnuté uznesenie žiadal zrušiť. Odvolanie formálne odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie uznesenia, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že skutkové tvrdenia, ktoré boli predložené žalobcom, sú postačujúce na to, aby súd pristúpil k zriadeniu záložného práva na majetok žalovaného na zabezpečenie žalobcom tvrdeného nároku. Nesprávne však vyhodnotil podmienky umožňujúce nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pre tento prípad, pretože existencia právneho titulu, na základe ktorého si žalobca odôvodňuje uplatnený nárok, je sporná. Listinné dôkazy predložené žalobcom preukazujú, že pôžička nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami čl. I bodu 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2017, podľa ktorého požičiavanú sumu 200.000 EUR bol žalobca povinný previesť na bankový účet žalovaného ku dňu 01.08.2017, t.j. ku dňu podpisu zmluvy. Žalobca však v zmysle podanej žalobe a k nej priložených dokladov preukázal iba to, že previedol sumu 10.000 EUR na bankový účet žalovaného dňa 08.09.2017 a sumu 40.000 EUR dňa 28.08.2017. Žalobca tak nepreukázal poskytnutie pôžičky žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2017, preto nie je ani naplnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenia nároku žalobcu, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. Podľa aktuálneho stavu konania, súd nemá vyriešenú základnú spornú otázku, či nejaký záväzok na základe zmluvy o pôžičke medzi sporovými stranami vôbec vznikol. Zmluva o pôžičke sa líši od ostatných záväzkovo právnych vzťahov, tým že patrí medzi tzv. reálne zmluvy. Ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka upravuje zmluvu o pôžičke ako záväzok, ktorým prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právna teória pri usúdení toho, že daný záväzok je reálnym a nie konsenzuálny vychádza z jazykového výkladu pojmu "prenecháva". Z uvedeného vyplýva, že okrem konsenzu zmluvných strán, ako náležitosti dovŕšenia dvojstranného právneho úkonu, sa vyžaduje aj skutočné odovzdanie druhovo určenej veci veriteľom. Takéto stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 325/2009 zo dňa 30.06.2010, ktorým skonštatoval, že: "Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.". Práve táto essentialia negotii v prejednávanom prípade absentuje. Žalobca mu neodovzdal dohodnutú sumu 200.000 EUR, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 01.08.2017. Na to, aby záväzkovo právny vzťah vznikol, musí spĺňať všetky jeho podstatné náležitosti, inak trpí právnymi vadami. Okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu si jednotlivé druhy zväzkov podľa Občianskeho zákonníka vyžadujú aj ďalšie náležitosti, bez ktorých sa predmetný záväzok nezaobíde. Je nepochybné, že vzhľadom na charakter zmluvy o pôžičke, prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi patrí medzi jej essentialia negotii. Má preto za to, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu poskytol pôžičku na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2017, pričom poskytnutie dohodnutej pôžičky nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov, a teda sa žalobca nemôže dovolávať ustanovení a nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2017, a to vrátane príslušenstva, ktoré si uplatnil aj v podanej žalobe. Žalobca nepredložil žiadny dodatok k zmluve o pôžičke, nakoľko ustanovenia tejto zmluvy sa v zmysle čl. IV. bodu 3 môžu meniť výlučne iba písomným dodatkom, preto je zrejmé, že zmluva o pôžičke zo dňa 01.08.2017 nebola nikdy naplnená, nakoľko žalobca ako údajný veriteľ nikdy nesplnil svoj záväzok poskytnúť mu ako dlžníkovi pôžičku v sumu 200.000,- EUR prevodom na jeho účet v deň podpisu tejto zmluvy. Bez samotného osvedčenia dôvodnosti nároku nie je možné, aby súd vydal zabezpečovacie opatrenie, čím je jednoznačne naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. Navyše, k podanej žalobe ako aj k samotnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, sa vyjadril svojím vyjadrením zo dňa 02.10.2023, pričom nárok žalobcu spochybnil aj listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi značnú časť žalovanej sumy, ako aj poukázal na dôvody, prečo nie je osvedčená naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Napriek tomu, že toto vyjadrenie bolo súdu riadne doručené v deň vydania zabezpečovacieho opatrenia, súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia žiadnym spôsobom nevysporiadal s touto jeho argumentáciou a bez vyhodnotenia predložených listinných dôkazov pristúpil k vydaniu zabezpečovacieho opatrenia. Po zistení tejto žaloby začal postupne preverovať úhrady a výbery žalobcu z účtov žalovaného, pričom zistil, že iba v roku 2021 si žalobca bez súhlasu spoločníkov a konateľov žalovaného vybral z jedného
účtu spoločnosti 20.500,- EUR, o čom predložil už aj relevantné dôkazy. Postupne preveruje svoje účty, keďže žalobca pre neho riešil od roku 2015 kompletne účtovníctvo a mal prístup aj k jeho účtom a tak je komplikované sa dopátrať k týmto údajom. Napriek tomu dokázal zabezpečiť k dnešnému dňu ďalšie dôkazy svedčiace o tom, že žalobcovi uhradil žalovanú sumu. Na základe potvrdenia z banky je zrejmé, že prostredníctvom svojho konateľa uhradil žalobcovi od roku 2019 celkovo 58.566,- EUR priamo na účet žalobcu, pričom tieto prostriedky boli rovnako použité na vrátenie žalovanej sumy. Rovnako sa mu podarilo zabezpečiť a postupne preveriť výpisy jedného z bankových účtov v Českej republike, z ktorých je zrejmé, že žalobca si vybral z jeho účtu v priebehu rokov 2020 a 2021 sumu vo výške 15.253,99 EUR, ako to vyplýva z tabuľky a z výpisov z jeho účtov, ktoré spolu s odvolaním predložil. Je tak zrejmé, že k dnešnému dňu sa mu podarilo zabezpečiť doklady, že žalobca od neho dostal spolu sumu viac ako 73.819,99 EUR, teda takmer polovicu žalovanej sumy, pričom však audit jeho účtovníctva naďalej pokračuje a je pravdepodobné, že budú zistené aj ďalšie úhrady. Tým, že súd v napadnutom uznesení na tieto okolnosti a jeho tvrdenia vôbec nebral ohľad pri skúmaní osvedčenia samotného nároku žalobcu, došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces, čím je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Napadnuté uznesenie ako aj samotný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sú nesprávne, keďže vo vzťahu k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX pre G..Ú.. F. žalobca navrhuje zriadiť záložné právo aj k tej časti nehnuteľností, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovaného. Vlastní totiž iba 1 k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. F., a teda samotné uznesenie nie je možné ani zapísať do katastra nehnuteľností. Už len z tohto dôvodu mal súd zamietnuť návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Skutočnosť, že súd napriek uvedenému pochybeniu vydal napadnutým uznesením zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo aj k spoluvlastníckemu podielu, ktorý nevlastní, zakladá inú vadu v konaní a nesprávne rozhodnutie súdu vo veci, preto je naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. Nestotožňuje sa ani s tým, že nariadenie záložného práva na jeho nehnuteľnosti bolo nevyhnutné. Súd konštatuje, že dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie nároku žalobcu vidí v tých skutočnostiach, že sú voči nemu vedené ďalšie exekúcie a predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené exekučným a zmluvným záložným právom. Samotná prítomnosť viacerých záložných práv zriadených na jeho nehnuteľnosti ešte nemôže predstavovať relevantnú obavu o ohrozenie exekúcie, keďže účelom zriadenia sudcovského záložného práva je vyhnúť sa zjavnému zhoršeniu právneho postavenia sporovej strany. Neexistuje žiaden adekvátny dôvod na využitie tohto právneho inštitútu, pretože tým, že súd zriadi záložného právo na nehnuteľnosti, ktoré sú zaťažené už skorším exekučným a zmluvným záložným právom, nezmení žalobcovu právnu situáciu ani k lepšiemu ani k horšiemu. Súd na základe výpisu z katastra nehnuteľností a tvrdení žalobcu vychádza pri posudzovaní potreby nariadenia záložného práva aj z tých skutočností, že na sa nehnuteľnostiach nachádza zmluvné a exekučné záložné právo, čím súd odôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Sudcovské záložné právo disponuje konštitutívnymi účinkami už samotným doručením vzhľadom k predbežnej vykonateľnosti rozhodnutí o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Následný zápis sudcovského záložného práva do katastra nehnuteľnosti záznamom má deklaratórne účinky. Na druhej strane pri zmluvnom záložnom práve je potrebné diferencovať moment zriadenia a jeho vzniku, kedy účinky vzniku nastávajú zápisom do príslušného registra, čo v tomto prípade zastrešuje kataster nehnuteľnosti. Totožný postup je prítomný pri zriaďovaní exekučného záložného práva, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 167 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa uvedeného môže vzniknúť mylná predstava o akejsi prednosti sudcovského záložného práva z dôvodu časového hľadiska účinkov jeho vzniku. Napriek tomu, že záložné právo zriadené súdom vzniká už samotným doručením rozhodnutia, kedy jeho zápis do katastra nehnuteľnosti je deklarovaním už existujúceho právneho stavu, čo sa týka určovania poradia záložných práv na nehnuteľnosti, má zápis sudcovského záložného práva záznamom konštitutívne účinky. Súbeh viacerých druhov záložných práv podľa rôznych právnych titulov tak nemá žiaden vplyv na ich poradie. Nehnuteľnosti, ku ktorým má vlastnícke právo sú predmetom záložného práva v prospech prednostných veriteľov, kde je zrejmé, že výkonom záložného práva ktoréhokoľvek z nich, nastane situácia, kedy žalobca nebude môcť začať s výkonom záložného práva, a tak nenaplní uhradzovaciu funkciu tohto právneho inštitútu. Bez ohľadu na to či by súd zriadil alebo nezriadil záložné právo na dané nehnuteľnosti, právne postavenie žalobcu by zostalo nezmenené. Nenariadením záložného práva na nehnuteľnosti by nedošlo k nezvratnému stavu ktorého následky by boli ťažko odstrániteľné, pretože pozícia žalobcu je totožná s tou v čase pred sudcovským záložným právom. Vzhľadom k existencii prednostných záložných veriteľov nie je objektíve možné, aby bola naplnená požiadavka bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, kedy by nastali priaznivejšie okolnosti zabezpečujúce vymoženie žalobcovej pohľadávky voči žalovanému. Tak ako pri inštitúte neodkladného opatrenia, aj pri zabezpečovacom opatrení, základnou požiadavkou je preukázanie naliehavosti úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Žalobca, ako pán sporu, má
dôkazné bremeno preukázania tejto naliehavosti, pričom musí súdu dokázať, že jeho obava z ohrozenia exekúcie je právne relevantná. Napriek tomu, že sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom patriacim ďalším veriteľom, ešte neznamená, že má úmysel vyhnúť sa týmto záväzkom. Poctivo plní všetky povinnosti, ktoré sú mu kladené v rámci vedených exekúcii a záložné práva na nehnuteľnostiach plnia len zabezpečovaciu funkciu. Preto tu neexistuje žiaden predpoklad toho, že by prípadná exekúcia bola ohrozená. Žalobca teda dostatočne nepreukázal ani naliehavosť, pretože nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa žiadnym spôsobom nemení jeho právne postavenie v predmetnom spore, ako na to poukázal už vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2023 a vzhľadom na to, že okresný súd nesprávne právne posúdil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. Žiadal preto odvolaniu vyhovieť.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že odvolanie obsahuje účelové, ako aj vedome nepravdivé tvrdenia žalovaného a odvolaním napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Pokiaľ žalovaný rozporuje poskytnutie pôžičky, poskytnutie požičanej sumy preukázal v celom rozsahu. Suma 100.000 eur bola podľa požiadavky žalovaného vyplatená na bankový účet predávajúceho podľa Kupní smlouvy zo dňa 17.07.2017, podľa ktorej mal žalovaný právne postavenie kupujúceho. Touto úhradou došlo k splneniu záväzku žalovaného ako kupujúceho. Bankový účet predávajúceho je len platobným miestom, kde bola pôžička žalovanému poskytnutá, pričom toto miesto bolo dohodnuté medzi nimi. K vzniku zmluvy o pôžičke medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom nepochybne došlo a reálny kontrakt vznikol. Odkázal v tejto súvislosti aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, ktoré takýto spôsob poskytnutia pôžičky akceptujú. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného v odvolaní, že iba v roku 2021 si bez súhlasu spoločníkov a konateľov žalovaného vybral z jedného účtu spoločnosti 20.500,- EUR, o čom žalovaný predložil už aj relevantné dôkazy, konštatoval, že v prípade tohto tvrdenia sa jedná o vedomé klamstvo zo strany žalovaného. Nikdy totiž nemal oprávnenie disponovať s prostriedkami na bankovom účte žalovaného, z ktorého boli úhrady vo výške 20.500 EUR vykonané. K bankovým účtom žalovaného mal vždy iba obmedzený prístup "na videnie" (sťahovanie výpisov, prehliadanie transakcií). Bankový účet, na ktorý boli vykonané prevody vo výške 20.500 EUR zriadil na žiadosť pána Č. (konateľ žalovaného), ktorý sa v tom čase rozvádzal a chcel, aby jeho manželka nemala prehľad o jeho majetkových pomeroch. Jediným disponentom na tomto účte bol pán Č. a rovnako bola pre pána Č. vystavená debetná platobná karta (doklady v prílohe). Rovnako z tohto účtu boli realizované len úhrady nákladov pána Č.I., ktorý si nechal na tento účet posielať mzdu, nemocenskú dávku, platil faktúry za elektrinu, poistenie svojim deťom, realizoval prevody so svojim ďalším účtom v Prima banke. Väčšina transakcií realizovaných kartou bola realizovaná v Pezinku, kde býval a v Trnave, kde chodil kvôli deťom a samozrejme v Prahe, kam chodil za známymi a nakupovať a ďalšie dovolenkové destinácie ako Dubaj, Cyprus a pod., o čom predkladá prehľad transakcií. Prevedené finančné prostriedky vo výške 20.500 EUR preto nie sú a nemôžu byť úhradou pôžičky medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na výbery hotovosti z bankomatov, ktoré vykonal podľa tvrdenia žalovaného vo výške 375.249,- CZK (15.253,99 EUR), všetky tieto výbery boli realizované s vedomím pána Č. v Mladej Boleslave a okolí a v Opočne v Českej republiky pre potreby žalovaného na financovanie stavby v Z., prípadne pre potreby správy bytoviek vo vlastníctve žalovaného v Opočne v Českej republike, ktoré sa prenajímali Škoda Auto a.s. Väčšina transakcií bola použitá na úhradu faktúr za stavebné práce v Z. v hotovosti, nakoľko úlohy spojené s financovaním stavby zastrešoval pre žalovaného. Finančné prostriedky vo výške 375.249,- CZK vybraté z bankomatov na území Českej republiky preto nie sú a nemôžu byť úhradou pôžičky medzi nimi. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre G.. Ú. F., došlo iba k chybe v písaní pri označovaní spoluvlastníckeho podielu a táto chyba bola odstránená. Táto skutočnosť nie je vadou v konaní samotnom a nemohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s argumentáciou žalovaného v odvolaní, podľa ktorej to, že sú voči nemu vedené viaceré exekúcie a nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom patriacim ďalším veriteľom ešte neznamená, že má úmysel vyhnúť sa týmto záväzkom, pričom poctivo plní všetky povinnosti, ktoré sú mu kladené v rámci vedených exekúcii a záložné práva na nehnuteľnostiach plnia len zabezpečovaciu funkciu, poukázal na to, že ako vyplýva z kvitancie vystavenej spoločnosťou Fio Banka, a.s., žalovaný zjavne uspokojil iba niektorých veriteľov pred inými veriteľmi a neuhradil pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní, a preto je citované tvrdenie žalovaného zjavne nepravdivé. Žalobca má preto za to, že dostatočne osvedčil (preukázal) existenciu uplatňovaného nároku voči žalovanému a rovnako dostatočne osvedčil (preukázal) splnenie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalovaný zrejme obchádza svoje povinnosti v exekučnom konaní, a preto je tu obava, že exekúcia jeho nárokov bude ohrozená.
6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené príbuznosťou oboch inštitútov, ktoré oba slúžia na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby bola osvedčená odôvodnená hrozba zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky.
12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať nárok žalobcu za osvedčený, ako aj s konštatovaním, že sú splnené i ďalšie podmienky na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného prostredníctvom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v danej veci bolo osvedčené, že možno dôvodne považovať exekúciu pohľadávky žalobcu za ohrozenú. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal z toho, že odôvodnenú obavu, resp. ohrozenie reálnej vymožiteľnosti nároku žalobcu, ktorý proti žalovanému uplatňuje žalobou vo veci samej, zakladá už len tá (žalobcom osvedčená a aj samotným žalovaným potvrdená) skutočnosť, že na majetok žalovaného, vrátane jeho nehnuteľností, zaťažených záložným právom v prospech L.. V.. W. Z., A.., D..XX.XX.XXXX, otca spoločníčky žalovaného M.. O. Z., personálne prepojeného so spoločnosťou DUNAJ investment, a.s., IČO: 51756048, je v prospech uvedenej spoločnosti na exekútorskom úrade súdnej exekútorky O.. V. Z. vedená exekúcia, pričom ďalšie nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je žalovaný, v katastrálnom území F. sú zaťažené záložným právom v prospech Fio banka, a.s. a jeho majetok v zahraničí je zaťažený záložným právom v prospech UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s, na zabezpečenie pohľadávky vo výške 55 160 000,00 CZK. Súd prvej inštancie za tohto stavu dospel k správnemu záveru, že zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim žalovanému bolo v danom prípade plne na mieste.
13. Nedôvodne žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že súd prvej inštancie nesprávne považoval existenciu peňažnej pohľadávky žalobcu za dostatočne osvedčenú. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca v rozsahu nevyhnutnom pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia náležite svoj nárok, ktorého uspokojenia sa domáha aj žalobou vo veci samej, náležite osvedčil predloženým listinných dôkazov, vrátane Zmluvy o pôžičke zo dňa 01.08.2017 a dokladov o úhrade sumy v celkovej výške 165.000 eur žalobcom v prospech žalovaného. Pokiaľ žalovaný popiera poskytnutie pôžičky žalobcom s odôvodnením, že predmetná suma mu nebola fyzicky žalobcom odovzdaná a preto nemohla pôžička ako reálny kontrakt vzniknúť, a uvádza aj ďalšie okolnosti a tvrdenia ohľadne splatenia a existencie pôžičky, tieto nemožno pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia považovať za relevantné, keď na základe predložených listín nemožno považovať uplatnenie nároku žalobcom za zjavne nedôvodné, či šikanózne a otázka existencie nároku žalobcu (vrátane poskytnutia či splatenia pôžičky) môže byť náležite zodpovedaná až v konaní vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia sporu; a predmetná rozsiahla argumentácia žalovaného v odvolaní je tak pre účely rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia v preskúmavanej veci bez právneho významu.
14. Neopodstatnene tiež žalovaný v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že vôbec pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nezohľadnil jeho argumentáciu, ním namietané skutočnosti a predložené listinné dôkazy, ktoré prezentoval vo vyjadrení zo dňa 02.10.2023, ktoré podľa jeho tvrdenia doručil v deň vydania napadnutého uznesenia. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že predmetné písomné podanie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené až dňa 03.10.2023, teda až deň nasledujúci po vydaní napadnutého uznesenia. Naviac, pokiaľ ide o splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný namieta iba skutočnosti súvisiace s osvedčením nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočnosti súvisiace s potrebou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré namieta aj v podanom odvolaní a ktoré odvolací súd považuje za irelevantné a za skutočnosti, ktoré nepredstavujú prekážku pre vyhovenie návrhu, teda nejde o skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že hrozbu zmarenia exekúcie nemožno považovať za osvedčenú ani s ohľadom na viaceré prebiehajúce exekúcie a už zriadené záložné práva v dôsledku ktorých sa postavenie žalobcu prakticky nezmení, odvolací súd sa ani s touto jeho námietkou nestotožnil. Prebiehajúca exekúcia totiž svedčí o tom, že žalovaný dobrovoľne svoje záväzky riadne neplní, pričom zaťaženie jeho majetku záložnými právami tretích osôb už v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepredstavuje prekážku pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie iba z dôvodu, že navrhovateľ nebude jediným ani v poradí prvým záložným veriteľom. Z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je totiž kľúčové to, že zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením celkom nepochybne aj v tomto prípade zlepšuje postavenie navrhovateľa ako veriteľa a je spôsobilé (i keď vzhľadom na správanie dlžníka pred podaním návrhu možno nie v celom rozsahu) hrozbu zmarenia exekúcie odvrátiť, prípadne k jej odvráteniu aspoň významne prispieť.
16. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu potom dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podanému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel, v spojení s opravným uznesením, ktorým došlo k náprave vzniknutej chyby v písaní, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.).
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o nich rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).