Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-29-2018.pdf
PDF · 83.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/29/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: Ing. S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Pavel Babiak, advokát so sídlom G. Švéniho 6, Prievidza, proti žalovanému: Z. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, N., právne zastúpenému: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., IČO: 36 868 108, so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, o zaplatenie 10.500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.500,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 10.500,- eur od 1.3.2018 do zaplatenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
III. Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 10.500,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovaným v marci 2016 uzavrel ústnou formou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 10.500,- eur na kúpu motorového vozidla Volkswagen Golf čiernej farby, ktoré mal žalovaný podľa dohody vrátiť do konca februára 2018. O pôžičku žiadal žalovaný v telefonickom rozhovore. Peniaze si žalovaný prišiel vyzdvihnúť do domu otca žalobcu, I. H.. Podľa dohody mal žalovaný za peniaze požičané od žalobcu kúpiť motorové vozidlo, následne ho predať a po predaji vrátiť žalobcovi požičanú sumu a časť zisku z predaja. Žalovaný svoj dlh nesplnil ani čiastočne.
2. Žalovaný existenciu zmluvy o pôžičke poprel. Tvrdil, že v minulosti mal so žalobcom obchodnoprávny vzťah a žalobca sa podľa jeho názoru domnieva, že mu je niečo dlžný z podnikania, a preto si zmluvu o pôžičke vymyslel. Tvrdil, že žalobca si kúpu motorového vozidla Volkswagen Golf neobjednal, kúpil ho žalovaný za peniaze, ktoré si požičal od p. Y. na základe písomnej dohody.
3. Po vykonanom dokazovaní, oboznámení sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, listinnými dôkazmi, čestným vyhlásením otca žalobcu, SMS komunikáciou medzi sporovými stranami, výpoveďou svedkov, uznesením OR PZ v PD ČVS:ORP-187/PD-PD-2019 z 25.3.2019, obsahom vyšetrovacieho spisu ORP-232/1-VYS-PD-2019, odborným posudkom o kontrole originality vozidla, znaleckým posudkom č. 15/2020, mal súd zistený tento skutkový a právny stav veci:
4. Žalobca v minulosti uskutočňoval so žalovaným viacero obchodov, ktoré sa týkali predaja motorových vozidiel. Žalovaný kupoval v zahraničí motorové vozidlá vybraté žalobcom, ktoré následne prepísal na žalobcu. Takýmto spôsobom došlo k prepisu cca. 5 - 6 vozidiel, pričom pri týchto prevodoch vždy
došlo k vyporiadaniu vzájomných vzťahov sporových strán. Okrem toho sporové strany obchodovali aj s „letákmi“. Žalovaný potvrdil, že žalobcovi dlhuje nejaké peniaze, avšak nevedel uviesť, v akej výške. Žalovaný má dlhy voči viacerým veriteľom. Dlh titulom pôžičky poskytnutej mu žalobcom poprel.
5. Z výpovede svedka I. H. (otca žalobcu) vyplýva, že žalobca mu niekedy na jar 2016 domov doniesol obálku, v ktorej bolo 10.500,- eur. Bola určená pre žalovaného, ktorý si mal pre peniaze prísť k svedkovi. Žalovaný prišiel, prevzal obálku s peniazmi a odišiel. V tom čase bol v domácnosti svedka prítomný aj Ing. Z. G., PhD., ktorý potvrdil návštevu žalovaného u otca žalobcu, no osobne odovzdanie obálky s peniazmi žalovanému nevidel. Domnieva sa, že k odovzdaniu peňazí došlo, pretože po príchode žalovaného sa otec žalobcu vzdialil z kuchyne (v ktorej sa nachádzal svedok Ing. G. a žalobcova matka) a odišiel za žalovaným.
6. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-232/1-VYS-PD-2019 bolo zistené, že trestné oznámenie žalovaného vo veci podozrenia z prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť tak, že v presne nezistenom dni mal žalobca na Okresný súd Prievidza predložiť listinný dôkaz - čestné prehlásenie o odovzdaní finančnej hotovosti žalovanému, čo sa nemá zakladať na pravde, bolo odmietnuté.
7. Z uznesenia OR PZ v PD, ČVS:ORP-187/PD-PD-2019 z 25.3.2019 vyplýva, že trestné oznámenie žalovaného, z ktorého vyplynulo podozrenie zo spáchania prečinu Ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, a ktorého skutku sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 26.7.2018 na inzertnom portáli Bazoš pridal hodnotenie s textom: „Pozor na jej manžela, je to podvodník. Všetky veci predáva on.“ na inzerát podaný manželkou žalovaného, bolo odovzdané ako podozrenie zo spáchania priestupku Okresnému úradu v Prievidzi.
8. Zo záverov znaleckého posudku č. 15/2020 vypracovaného PhDr. PaedDr. D. N. vyplýva, že podpis prevádzkovateľa vozidla alebo vodiča vozidla, ktorým sa potvrdzuje oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými pri kontrole na odbornom posudku o kontrole originality vozidla, je s vysokou mierou pravdepodobnosti vlastnoručným podpisom žalovaného. Odborný posudok o kontrole originality vozidla bol vydaný 17.3.2016, teda v dobe, počas ktorej sa mal žalovaný podľa svojho tvrdenia zdržiavať v Českej republike.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 10. Pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
11. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej pôžičke, že túto pôžičku aj reálne poskytol a že žalovaný mu peniaze nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda existenciu právneho vzťahu z pôžičky a jej skutočné poskytnutie. Žalobca preukázal, že žalovanému požičal peňažné prostriedky vo výške 10.500,- eur výpoveďou svedkov I. a Ing. Z. G., PhD. a SMS komunikáciou so žalovaným. Svedok I. H. so svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mu odovzdal obálku s peniazmi, v ktorej sa nachádzali 500 eurové bankovky, spolu v sume 10.500,- eur. Tieto mal odovzdať žalovanému, ktorý si pre ne prišiel do domu svedka a obálku s peniazmi mu odovzdal. Svedok Ing. Z. G., PhD. svojou výpoveďou potvrdil, že žalovaný navštívil domácnosť svedka I. H., ktorý žalovanému „niečo“ odovzdal a žalovaný hneď odišiel. K hodnovernosti výpovede svedkov spochybňovanej žalovaným súd uvádza, že spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov iba na základe ich rodinného vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy by viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalobcom a viedlo by k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí (Nález Ústavného súdu SR z 9.6.2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29.
Súd svedkov vypočul na pojednávaní, a teda posudzoval hodnovernosť výpovede aj s prihliadnutím k spôsobu reprodukcie skutočnosti, ktorej sa výpoveď týkala, k správaniu sa svedkov pri výsluchu, t.j. či vypovedali s istotou, plynule, či ochotne odpovedali na otázky a či boli presvedčiví. Po posúdení uvedených kritérií súd vyhodnotil výpovede oboch svedkov ako hodnoverné. Na druhej strane tvrdenie žalovaného, že v období od 29.2.2016 do 20.3.2016 sa nachádzal na brigáde v Prahe (a teda si nemohol vyzdvihnúť peniaze u otca žalobcu) zostalo nepreukázané a javí sa ako nepravdivé, pretože odborným posudkom o kontrole originality vozidla Volkswagen Golf v spojení s vypracovaným znaleckým posudkom bolo preukázané, že žalovaný sa dňa 17.3.2016 nachádzal v Prievidzi, keďže odborný posudok vydaný spoločnosťou Z., pracoviskom kontroly originality Prievidza, podľa záverov znaleckého posudku s vysokou mierou pravdepodobnosti osobne podpísal ako prevádzkovateľ vozidla. Žalovaný namietal znalecký posudok, považoval ho za neprofesionálne spracovaný, nakoľko sa nerobilo s originálmi a najskôr (podaním zo 7.5.2020) požiadal o poskytnutie 2 mesačnej lehoty na predloženie súkromného znaleckého posudku, ktorým mienil preukázať nedôveryhodnosť vypracovaného znaleckého posudku. Neskôr (podaním zo 7.7.2020) požiadal súd, aby pribral do konania znalca a poveril ho vypracovaním znaleckého posudku. Pred nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania súd uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy ním navrhnutého dokazovania. Žalovaný v stanovenej lehote preddavok nezložil, a tak súd s poukazom na ustanovenie § 253 ods. 3 CSP ďalšie znalecké dokazovanie nevykonal. Tu súd konštatuje, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré boli počas konania vykonané a súd ho posúdil tak jednotlivo, ako aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Výpoveď svedkov je v súlade s výpoveďou žalobcu a nie je v rozpore ani s SMS komunikáciu medzi sporovým stranami. Z predloženej SMS komunikácie vyplýva, že žalovaný si uvedomuje záväzok voči žalobcovi, žiadnym spôsobom ho nepopiera. V SMS zo dňa 6.2.2018 žalovaný potvrdzuje, že vyplatí žalobcovi „cash“, alebo mu prepíše auto. Žalovaný tvrdil, že SMS komunikácia sa týka iného záväzku (nie pôžičky od žalobcu) a že u žalobcovho otca v marci 2016 nemohol prevziať peniaze, pretože sa v tom čase nachádzal na inom mieste, avšak tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Obrana žalovaného v podobe tvrdenia, že v dnešnej dobe si každý dá pri požičiavaní peňazí podpísať aspoň nejaký papier, je celkom bezvýznamná. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, posudzujúc unesenie dôkazného bremena žalobcom, ako aj hodnotiac obranu žalovaného dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej žalobca prostredníctvom svojho otca odovzdal žalovanému sumu 10.500,- eur, ktorú mal žalovaný žalobcovi vrátiť najneskôr do konca februára 2018. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.500,- eur.
12. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Žalovaný sa so splnením záväzku voči žalobcovi dostal do omeškania, a preto mu súd uložil zaplatiť žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ aj ním uplatnené úroky z omeškania, dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky.
14. O náhrade trov konania žalobcu a štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal plný úspech vo veci. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza.
Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.