Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-38-2024.pdf
PDF · 96.83 KB
Case nature
Subarea
5Cob/38/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci navrhovateľa: RIVER spol. s. r. o., so sídlom Športová 441, Most pri Bratislave, IČO: 313 56 346, proti odporcovi: KVPT, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, Hrnčiarska Ves, IČO: 53 111 061, o udelenie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/16/2023-40 zo dňa 07. augusta 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. 73Cb/16/2023-40 zo dňa 07. augusta 2023 p o t v r d z u j e.
II. Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) návrh navrhovateľa na udelenie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí zamietol a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vec právne posúdil podľa ust. § 151s ods. 1, § 672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), § 193 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „EP“ alebo „Exekučný poriadok“) čl. 4 ods. 1, § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“).
3. V odôvodnení rozhodnutia odkázal na návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal nariadenia súpisu hnuteľných vecí odporcu, zadržaných v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka navrhovateľom na jeho nehnuteľnosti, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie T. L. X.. ako stavba
- výrobňa múčnych polotovarov, so súpisným číslom XXX, postavenej na parcele č. XXX/X o výmere 390 m2, zast. plocha a nádvorie.
4. Tieto nehnuteľnosti navrhovateľ na základe nájomnej zmluvy prenajímal odporcovi, vystavil celkom štyri zálohové faktúry a odporca ústne prisľúbil, že nájomné zaplatí. Zmluvu však porušoval, nájomné uhrádzal nepravidelne, oneskorene a nájomné za mesiac marec 2023 neuhradil vôbec. Navrhovateľ sa pred podaním návrhu pokúsil aj o uzavretie zmieru, avšak bezúspešne, odporcu upozornil, že ak zmeškané splátky nájmu v stanovenej lehote nezaplatí, dôjde k okamžitému skončeniu nájmu, na čo odporca reagoval telefonicky tak, že nemá kam vysťahovať zariadenie. Navrhovateľ následne zistil, že odporca neplatil ani faktúry za energie, elektrinu, plyn a vodu, následkom čoho energetická spoločnosť objekt odpojila od elektrickej energie a plynu. Prenajímané priestory zostali bez nájomcu ale aj bez ostrahy, čím sa zvýšilo nebezpečenstvo neoprávneného vniknutia do týchto priestorov. Dôvodom, pre ktorý navrhovateľ žiadal o vydanie uznesenia, ktorým by súd poveril súdneho exekútora spísaním
hnuteľných veci patriacich odporcovi ako nájomcovi, bola škoda, ktorá mu vznikla a nezaplatené nájomné.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že predloženou nájomnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom, osvedčil navrhovateľ vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a aj že medzi nimi bola uzavretá zmluva o nájme týchto nehnuteľností, na základe ktorej uvedenú nehnuteľnosť prenechal do užívania nájomcovi. Nájomná zmluva bola v zmysle jej dodatku uzavretá do 30.06.2023, nájomné za užívanie predmetu nájmu bolo dohodnuté vo výške 2.500,- eur mesačne bez DPH, so splatnosťou vždy 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca a bolo dohodnuté, že nájomca bude vo vzťahu k dodávateľom energií vystupovať ako odberateľ. K návrhu navrhovateľ okrem nájomnej zmluvy pripojil štyri zálohové faktúry celkovo na sumu 9.600,- eur, ktoré odporca neuhradil a aj výzvu na zaplatenie neuhradených faktúr. Súčasťou návrhu bol tiež zoznam obsahujúci súpis strojov a vybavenia vo vlastníctve odporcu. Z obsahu tejto listiny však nie je zrejmé, či má predstavovať súpis zadržaných vecí a nie je v nej uvedený ani dátum, kedy bola spísaná. Navrhovateľ taktiež v celom svojom návrhu vôbec neuviedol, kedy malo k zadržaniu hnuteľných vecí vo vlastníctve odporcu dôjsť.
6. Poukázal aj na to, že pri zadržaní vecí prenajímateľom postupom podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká potreba bezodkladne upraviť pomery zmluvných strán tým, že súd na návrh prenajímateľa preskúma, či bolo zádržné právo uplatnené dôvodne a ak áno, poverí súpisom hnuteľných vecí tretiu osobu, najčastejšie súdneho exekútora. Právna neistota vyvolaná tým, že prenajímateľ v podstate svojou aktívnou svojpomocou zadrží hnuteľné veci patriace inému, musí byť bezodkladne odstránená rozhodnutím súdu. Osobitná procesná úprava pre postup súdu podľa ust. § 672 Občianskeho zákonníka neexistuje. Súd prvej inštancie pri posúdení veci vychádzal z čl. 4 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej právnej veci. Vzhľadom k uvedenému súd vo veci postupoval podľa ust. § 324 a nasl. CSP, ktoré upravujú neodkladné opatrenia.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodnosť navrhovaného rozhodnutia v dostatočnej miere neosvedčil, nepredložil žiaden osvedčujúci dôkaz, ani len neuviedol, že by k zadržaniu vecí aj reálne pristúpil. V tejto súvislosti súd konštatoval, že predpokladom pre vyhovenie návrhu uplatneného na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nielen osvedčenie existencie neuhradeného nájomného, ale aj preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností, že nájomca svoje hnuteľné veci z predmetu nájmu odstraňuje a prenajímateľ pristúpil k zadržaniu týchto hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v predmete nájmu. Zo samotného návrhu navrhovateľa však vôbec nevyplýva, že by sa hnuteľné veci z nehnuteľnosti odstraňovali, alebo že by sa odporca v čase bezprostredne pred zadržaním veci z objektu sťahoval. Práve naopak sám navrhovateľ uviedol, že konateľ odporcu mu oznámil, že „nemá kam zariadenie odsťahovať,“ teda, že ani nie je schopný svoje hnuteľné veci z predmetu nájmu odstrániť. Bez aspoň osvedčenia reálneho odstraňovania hnuteľných vecí, resp. celkového vysťahovania sa nájomcu z prenajatých priestorov, nemôže k uplatneniu zádržného práva podľa poslednej vety ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôjsť. Pokiaľ má nájomca veci uložené na nehnuteľnostiach navrhovateľa, tomu vzniklo v zmysle prvého odseku citovaného ustanovenia len záložné právo k nim.
8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní v plnej miere úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré založil na odvolacích dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a g/ CSP s tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
10. V odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľ uviedol, že žalobu spísala a podala konateľka spoločnosti, ktorá nemá právnické vzdelanie. Ako konateľka vlastníka nehnuteľnosti a prenajímateľka vyhotovila dňa 13.06.2023 u notára JUDr. Ondreja Ďuriača v Bratislave notársku zápisnicu N 245/2023, NZ/2023 a NCRIs/2023, ktorou podľa ust. § 56 ods. 1 písm. i/ Notárskeho poriadku osvedčila skutočnosti, ktoré sú predpokladom pre uplatnenie zádržného práva hnuteľných vecí dlžníka nájomcu v rozsahu tam uvedenom. Navrhovateľ uviedol, že zámky na dotknutej nehnuteľnosti vymenil, pričom ochranu objektu zabezpečil inak ako nefunkčným alarmom a odporcovi zabránil vojsť do priestorov, ktorých nájom bol okamžite skončený. Napriek tomu, že odporca nemal priestor na presťahovanie zariadenia výrobne, bolo mu zabránené, aby si odniesol len veci, ktoré by mohol predať. Veci zadržané navrhovateľom majú slúžiť na náhradu nezaplateného nájmu a na náklady vykonania predaja hnuteľných vecí, prípadne dražby. Namietal, že súd prvej inštancie ho na doplnenie návrhu v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP nevyzval, nevyžiadal si od neho preukázanie zadržania hnuteľných vecí a rozhodol, hoci na to nemal splnené procesné podmienky. Poznamenal, že ak by súd konal zákonne a spravodlivo vo veci, v ktorej nepodával žalobu advokát, bol by ho vyzval na preukázanie, ako a kedy k zadržaniu konkrétnych hnuteľných vecí nájomcu pristúpil. Tiež poukázal na potrebu súrneho riešenia vzniknutých problémov legálnym spôsobom cez exekútora, ktorý nech urobí dražbu a vyplatí dlhy na nájomnom, keďže dlh na nájomnom narástol za mesiace júl a august o ďalších 4.000,- eur.
11. Záverom navrhovateľ dodal, že prieťahy v tomto konaní firme RIVER s.r.o. spôsobujú :
- „nemôžeme prenajať priestory (Kváskové, vraj, nemá kam odsťahovať svoj majetok. Chce si iba pár predajných vecí vziať, bodrel nechať v objekte),
- firma je odpojená od energii,
- v prípade vniknutia zlodejov do objektu, aj keď je firma poistená, nedostane ani cent, nakoľko nefunguje alarm, ktorý je súčasťou zabezpečenia v rámci poistnej zmluvy. Potrebujem v zime temperovať objekt firmy, nakoľko nie je zapojený plyn, popraskajú vodovodné a kúrenárske trubky, steny splesnivejú, vzniknú ďalšie škody.“ 12. Na základe uvedeného požadoval zmenu výrokov napadnutého rozhodnutia a poverenie exekútora na súpis a realizáciu zadržaných vecí. Rovnako požadoval náhradu trov konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu.
13. Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnuté uznesenie v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
15. Odvolací súd konštatuje správnosť skutkových zistení ako aj prijatých právnych záverov uvedených súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré ho viedli k vecne správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné dôvody.
16. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
18. Podľa § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú
veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
19. Podľa § 193 písm. d/ Exekučného poriadku, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
20. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
21. Podľa § 324 ods. 1 CSP per analogiam, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
22. Podľa § 329 ods. 2 CSP per analogiam, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23. Podľa § 357 písm. d/ CSP per analogiam, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
24. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí z dôvodu neosvedčenia esenciálnych podmienok požadovaného rozhodnutia, a to zadržania hnuteľných vecí patriacich odporcovi navrhovateľom a z dôvodu neosvedčenia skutočnosti, že odporca tieto veci z prenajímanej nehnuteľnosti odstraňuje alebo sa sťahuje.
25. V odvolaní navrhovateľ uviedol niekoľko odvolacích dôvodov, avšak bez ich bližšej špecifikácie. Súdu prvej inštancie vytkol, že bez vyzvania na doplnenie návrhu (žaloby) a vyžiadania si preukázania zadržania hnuteľných vecí rozhodol, hoci na to nemal splnené procesné podmienky. K odvolaniu navrhovateľ pripojil notársku zápisnicu o súpise hnuteľných vecí nachádzajúcich sa na prenajímanej nehnuteľnosti, spísanú notárom a podotkol, že jej predložením osvedčil skutočnosti, ktoré sú podkladom pre uplatnenie zádržného práva k hnuteľným veciam nájomcu v rozsahu tam uvedenom.
26. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ osvedčil existenciu nájomného vzťahu medzi ním a odporcom a aj existenciu nájomného neuhradeného odporcom, čo vyplýva z priloženej nájomnej zmluvy a štyroch faktúr, vystavených za obdobie od apríla 2023 do mája 2023 vrátane. Nestotožňuje sa však s námietkou navrhovateľa, že ho súd prvej inštancie mal na doplnenie návrhu vyzvať. Konanie o návrhu na nariadenie súpisu hnuteľných vecí (nie konanie o žalobe) je konaním, ktoré nie je explicitne upravené v žiadnom procesnom predpise, a preto sa na jeho prejednanie a rozhodnutie aplikujú tie ustanovenia zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšie. Toto konanie má svojou povahou najbližšie k zjednodušeným skráteným konaniam, v ktorých súd rozhoduje bez zbytočného odkladu na základe osvedčenia údajov uvedených v návrhu. Návrh na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nie je priamo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, no je mu svojou povahou najbližšie, preto sa na toto konanie analogicky aplikujú ustanovenia upravujúce konanie o nariadenie neodkladného opatrenia. Úlohou súdu prvej inštancie tak bolo posúdenie, či z uvedených skutkových tvrdení a dôkazov priložených k návrhu vyplýva osvedčenie tvrdených skutočností a nebol dôvod vyzývať navrhovateľa na doplnenie skutkových tvrdení a listinných dôkazov tak, ako navrhovateľ namieta v odvolaní. Z uvedeného vyplýva, že bolo povinnosťou navrhovateľa uviesť dôvody, vedúce k priznaniu nároku na vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom a tieto dôvody osvedčiť už priamo v návrhu, pretože súd prvej inštancie rozhoduje výlučne na základe informácií uvedených navrhovateľom v návrhu. Odvolací súd je v zmysle ustanovení o konaní upravujúcom nariadenie neodkladného opatrenia, viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Návrh na vykonanie súpisu hnuteľných vecí navyše nie je žalobou, ako to uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, a preto sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú (§ 327 CSP).
27. Inštitút súpisu hnuteľných vecí, nariadenia ktorého sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, je špecifickým inštitútom, ktorým sa iba posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti.
Ide len o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu. Zo znenia ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že na jeho základe vzniká na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo prenajímateľa k hnuteľným veciam nájomcu, ktoré sa na nehnuteľnosti nachádzajú. Záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci do prenajatej nehnuteľnosti a zaniká jej odnesením za predpokladu, že medzi prenajímateľom a nájomcom existuje nájomný vzťah. Ustanovenie § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky zániku záložného práva vzniknutého podľa odseku 1 a podmienky výkonu osobitného druhu zádržného práva na zabezpečenie pohľadávky prenajímateľa na nájomnom. Zádržné právo môže prenajímateľ použiť len za predpokladu, že sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené iným zabezpečovacím prostriedkom. Za splnenia uvedených podmienok môže prenajímateľ zadržať hnuteľné veci na vlastné nebezpečenstvo s tým, že do ôsmich dní od zadržania požiada o ich súpis osobou poverenou súdom. V opačnom prípade musí zadržané veci nájomcovi vydať.
28. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že po predložení notárskej zápisnice obsahujúcej zoznam zadržaných vecí nájomcu, boli osvedčené všetky podmienky na to, aby súd nariadil súpis hnuteľných vecí. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožniť nemohol, a preto sa priklonil k odôvodneniu súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého z návrhu navrhovateľa osvedčenie splnenia všetkých kumulatívnych podmienok upravených v ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva.
29. Nevyplýva z neho osvedčenie jednej zo základných podmienok aplikácie ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to, že sa nájomca sťahuje alebo odstraňuje veci z prenajatej nehnuteľnosti, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že jeho aplikácia je podmienená tým, aby nájomca už v čase zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k odstráneniu vecí, resp. k presťahovaniu sa z prenajatej nehnuteľnosti. Z podstaty veci vyplýva že stačí, ak nájomca vykonáva prípravné úkony, bezprostredne smerujúce k sťahovaniu, pretože ak by už sťahovanie prebehlo, nebolo by možné súpis vecí vykonať. Avšak zároveň nestačí len dohad o tom, že nájomca by sa teoreticky mohol chcieť presťahovať, alebo presunúť veci umiestnené v prenajatej nehnuteľnosti. Prenajímateľ teda v zásade nemôže zadržať veci len v situácii hrozby, že sa nájomca bude sťahovať alebo odstraňovať veci z predmetu nájmu. Splnenie tejto podmienky navrhovateľ netvrdil a ani či už v návrhu alebo v podanom odvolaní nepreukázal. Z návrhu je naopak zjavné, že odporca sa nesťahoval a ani nepristúpil k odstráneniu hnuteľných vecí z predmetu nájmu, nakoľko zariadenie nachádzajúce sa na nehnuteľnosti nemá kam presťahovať.
30. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje aj v tom, že navrhovateľ neosvedčil reálne a existujúce zadržanie hnuteľných vecí nájomcu v čase podania návrhu. Z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že o súpis vecí osobou poverenou súdom môže prenajímateľ žiadať výlučne na základe toho, že veci nájomcu zadržal na vlastné nebezpečenstvo. O súpis tak žiada v čase, kedy je známe, ktoré veci nájomcu zadržal. Vymedzenie hnuteľných vecí tak, ako ho urobil v petite návrhu navrhovateľ, ktorý požiadal, aby súd vydal poverenie na vykonanie súpisu „hnuteľných vecí patriacich do vlastníctva nájomcu“ je všeobecným vyjadrením, z ktorého vôbec nie je zrejmé, ktoré hnuteľné veci boli zadržané. Pokiaľ skutočne došlo k zadržaniu vecí, navrhovateľ musí vedieť identifikovať, ktoré konkrétne veci nájomcu zadržal, čo však nevyplýva ani z prílohy návrhu, obsahujúcej zoznam strojov, technológií a vybavenia vo vlastníctve odporcu, pričom zo spísaného zoznamu, naviac bez uvedenia dátumu, nemožno bez pochybností určiť, či ide výlučne o veci, ktoré sa nachádzajú na prenajatej nehnuteľnosti navrhovateľa alebo o všetky hnuteľné veci vo vlastníctve odporcu.
31. Z návrhu vôbec nevyplýva, kedy navrhovateľ pristúpil k tvrdenému zadržaniu hnuteľných vecí patriacich odporcovi a bez toho, aby súd poznal odpoveď na túto otázku, nemôže posúdiť, či bol návrh podaný včas. V prípade, ak už navrhovateľ realizoval svoje zádržné právo, je podstatné či návrh na vykonanie súpisu vecí bol podaný v zákonnej lehote ôsmich dní od ich zadržania, pretože v prípade nepodania takéhoto návrhu v zákonom určenej lehote zádržné právo zaniká a prenajímateľ má povinnosť zadržané veci vydať. Tento nedostatok návrhu navrhovateľ neodstránil ani predložením notárskej zápisnice o zadržaní hnuteľných vecí nájomcu na nehnuteľnosti.
32. Z uvedených dôvodov nezostalo odvolaciemu súdu iné ako konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok návrhu v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čoho dôsledkom bolo nevyhovenie jeho žiadosti o vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom poverenou
osobou, čo odvolací súd viedlo k potvrdeniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti (§ 387 ods. 1 CSP).
33. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.
36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).