Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1033-2011.pdf
PDF · 70.99 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/1033/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci na návrh oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: P. M., O.. XX.X.XXXX, V. X. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lukáša Liščáka (zastupujúci súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka), o vymoženie 231,88 eur s príslušenstvom a trov exekúcie
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania. III. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.09.2011. Exekučným titulom je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.8.2011.
2. Dňa 21.07.2017 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného označené ako ,,Návrh na zastavenie exekučného konania" v ktorom povinný uviedol, že je dlhodobo nezamestnaný, nepoberá žiadne štátne dávky, nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku, má síce vedený účet v banke, avšak má na ňom exekučnú blokáciu vo výške približne 50.000,- eur. V súčasnosti sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava a býva u známych. Na základe uvedeného žiadal tunajší súd, aby exekučné konanie voči nemu zastavil.
3. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
4. Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku podanie povinného posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.
5. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZoUNEK").
6. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
7. Podľa § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada
8. Podľa § 4 ods. 2 ZoUNEK, rozhodná doba podľa § 3 neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ak súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, rozhoduje o: a) námietkach proti starej exekúcii, b) zastavení starej exekúcie, c) odklade starej exekúcie a odklad starej exekúcie nepovolí, d) vylúčení veci zo starej exekúcie, e) návrhu na pripustenie zmeny účastníka exekučného konania na strane povinného a zmenu účastníka exekučného konania povolí, f) schválení príklepu, g) schválení rozvrhu výťažku.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že ide o relatívnu výnimku, a teda nemohlo dôjsť k uplynutiu rozhodnej doby, nakoľko pred účinnosťou ZoUNEK bol povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného súd postupoval podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do 31. marca 2017.
11. Keďže súd posúdil podanie povinného, v ďalšom konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky pre zastavenie predmetnej exekúcie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Súd uvádza, že citované ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje taxatívny výpočet dôvodov, pri existencii ktorých vzniká súdu povinnosť zastaviť exekúciu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že exekúciu možno zastaviť len v zákonom ustanovených prípadoch, pričom súd tak môže urobiť na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Šetrením majetkových pomerov súd zistil, že súdny exekútor vykonal zisťovania majetkových pomerov povinného, avšak s negatívnymi výsledkami. Zisťovanie vlastníctva nehnuteľností bolo negatívne, povinný ani nie je vlastníkom motorového vozidla. Voči povinnému sú vedené viaceré exekúcie, pričom povinný má účet vedený v UniCredit banka Czech republik and Slovakia, avšak na tomto účte sú vedené blokácie vo výške 54915,40 eur. Povinný nie je zamestnaný a nepoberá žiadny príjem. Zo šetrenia majetkovej podstaty povinného tak možno konštatovať nemajetnosť povinného. Na základe uvedeného má súd za to, že povinný nemá majetok ani na zaplatenie trov exekúcie.
16. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
17. Zároveň súd poukazuje na ustanovenia § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP") v spojení s ustanovením § 234 ods. 2 CSP, na základe ktorého je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. S poukazom na uvedené, pri rozhodovaní o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti nie je rozhodujúce, či povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok.
18. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené ani súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku.
19. Na základe uvedeného, vzhľadom na nemajetnosť, súd exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Zo správy súdneho exekútora o stave exekučného konania a z priložených výsledkov lustrácií majetkových pomerov povinného jednoznačne vyplýva, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol exekučne postihnuteľný.
20. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. V tomto prípade zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať oprávnenému ani povinnému. Keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
21. O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Kežmarok. Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.