Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej, v spore žalobcu: A. B. C. D., so sídlom E. F., XXX XX G., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. J. K. XX/XX, XXX XX J. F., o zaplatenie 202,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. októbra 2022, č. k. -43, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 185,60 eur, pokutu vo výške 17,- eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodol na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 185,60 eur, pokuty vo výške 17,- eur, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur a náhrady trov konania titulom nedoplatku na úhradách za služby verejnosti poskytované A. B. C. D. (ďalej len „úhrada“ alebo „koncesionárske poplatky“), a to za kontrolované obdobie od 01.08.2018 do 30.11.2021, ktoré je žalovaný ako platiteľ za služby verejnosti podľa o úhrade za služby verejnosti poskytované A. B. C. D. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) povinný uhrádzať vo výške 4,64 eur mesačne. Žalobca výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 vyzval žalovaného na zaplatenie úhrady za služby verejnosti v sume nedoplatku 187,45 eur vrátane poštových sadzieb vo výške 1,85 eur za obdobie od 01.08.2018 do 30.11.2021, v lehote najneskôr do 30 dní od doručenia predmetnej výzvy. V zmysle zákona predstavoval dlh žalovaného sumu 202,60 eur, ktorá pozostáva zo 40 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.08.2018 do 30.11.2021, pokutu vo výške 17,- eur a náhradu poštových nákladov vo výške 1,85 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný je podľa platiteľom úhrady, nakoľko je fyzickou osobou, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný podľa a . Z obsahu listiny označenej ako údaje o odberateľovi elektriny od dodávateľa elektriny ZSE Energia, a.s. zo dňa 25.03.2022 súd prvej inštancie

zistil, že žalovaný je v evidencii platiteľov vedený pre odberné miesto EIC kód XXXXXXXXXXXXXXXX na adrese C. L. XX/X, G. od 15.03.2011 a pre odberné miesto EIC kód XXXXXXXXXXXXXXXX na adrese F. M. XXX od 07.05.2011. Z informácie o aktuálnom stave účtu platiteľa úhrady zo dňa 24.05.2021 bolo zistené, že odberným miestom je C. L. XX/X, G., EIC kód odberného miesta elektriny: XXXXXXXXXXXXXXXX. Rovnaká skutočnosť vyplynula aj z oznámenia o kontrole platenia úhrady zo dňa 28.01.2021.

4. Žalovaný v priebehu konania namietal nárok žalobcu z dôvodu, že nesprávne určil platiteľa úhrady za jeho domácnosť. Podľa jeho názoru platiteľom úhrady podľa zákona by mal byť odberateľ elektriny iba na odbernom mieste, kde je domácnosť, pričom byt na adrese C. L. XX/X, G. užíva len sporadicky a členom domácnosti je na adrese D. XX/XX, J. F., kde žije so svojou matkou. Súd prvej inštancie námietku žalovaného považoval za nedôvodnú. Zdôvodnil, že v zmysle výkladu ust. sa domácnosť považuje rodinný dom alebo byt a nevyžaduje sa, aby v tomto rodinnom dome alebo byte bola domácnosť vytvorená jej členmi. Rozlišovací znak domácnosť sa používa na rozlíšenie platiteľov úhrady podľa na domácnosť a podľa na zamestnávateľov. Skutočnosť, že v predmetnom byte, ktoré je odberným miestom elektriny, nie je vytvorená domácnosť jej členmi, ako na to poukazoval žalovaný, keď podľa jeho tvrdenia v predmetnom byte iba sporadicky prespáva, je v danom prípade irelevantná.

5. Žalobca v konaní preukázal, a to potvrdením údajov o odberateľovi elektriny od dodávateľa elektriny ZSE Energia, a. s. (č. l. 21 spisu), že sa žalovaný dňa 15.03.2011 stal na odbernom mieste C. XX/X, G. odberateľom elektriny a nárok na úhradu za služby si žalobca uplatnil žalobou za odberné miesto C. L. XX/X, G., za ktoré vznikla žalovanému povinnosť platiť úhrady podľa citovaného zákona dňa 15.03.2011. Žalobca si na základe druhého evidovaného odberného miesta, kde je žalovaný odberateľom elektriny, na adrese F. M. XXX, kde povinnosť vznikla neskôr, t. j. 07.05.2011, neuplatnil v zmysle , podľa ktorého platiteľ úhrady v prípade, ak je evidovaný ako odberateľ elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhrady len za jedno odberné miesto.

6. Rovnako za irelevantnú považoval súd prvej inštancie obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že je členom domácnosti na adrese D. XX/XX, J. F., kde je platiteľkou úhrady jeho matka E. I., a tým už žalovaný platí úhrady ako člen tejto domácnosti, a to vzhľadom na skutočnosť, že na danej adrese D. XX/XX, J. F. nie je žalovaný evidovaný ako odberateľ elektriny (je evidovaná jeho matka E. I.) a toto odberné miesto tak nemá súvis s predmetným uplatneným nárokom.

7. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úhrady vo výške 185,60 eur, nárok na priznanie uplatnenej pokuty podľa vo výške 17,- eur a na náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,85 eur podľa ust. , ktorých výšku preukázal doručenkou (č. l. 6 spisu) a potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku (č. l. 7 spisu).

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu podľa v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

9. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný.

10. Žalovaný považoval rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, pretože súd podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to, že nesprávne určil a vyhodnotil platiteľa úhrady za služby verejnosti poskytované A. B. C. D..

11. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Považoval za irelevantné, že v predmetnom byte, ktorý je odberným miestom elektriny, nie je vytvorená domácnosť jej členmi. Podľa žalovaného, ak by zákonodarca považoval za nepodstatné, že platenie úhrad sa má platiť za domácnosť, táto by v ust. nebola spomenutá. Vzhľadom na to, že domácnosť je priamo v definícii platiteľa uvedená, je nutné s ňou uvažovať. V opačnom prípade by nastala situácia, kedy jedna domácnosť by bola povinná platiť iba

jeden poplatok a to tá, ktorej členovia nevlastnia inú nehnuteľnosť spojenú s existenciou odberného miesta elektriny, a druhá domácnosť by bola povinná platiť dva alebo viac poplatkov podľa toho, koľko nehnuteľností s odberným miestom elektriny vlastnia jej jednotliví členovia nezávisle. To by ale podľa tvrdenia žalovaného zakladalo oprávnené obavy z diskriminácie na základe vlastníctva majetku. Tu žalovaný poukazoval aj na ust. , v ktorom sa priamo domácnosť uvádza. Žalovaný preto tvrdil, že neakceptovanie existencie domácnosti by v praxi znamenalo, že viacero domácností spriaznených rodinnými alebo inými väzbami, by si mohli jednoduchým administratívnym úkonom zredukovať počet platiteľov elektriny až na jedného, ktorý by sa stal exkluzívnym platiteľom za všetkých vlastníkov nehnuteľností.

12. Bol toho názoru, že ako prvé je nutné sa vysporiadať s existenciou domácnosti a až následne s určením reálneho platiteľa poplatku za predmetnú domácnosť. Považoval za nelogické zamieňať následok s príčinou.

13. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil, že zákonnou podmienkou, po splnení ktorej vzniká povinnosť platenia úhrad podľa citovaného zákona je, že sa žalovaný dňa 15.03.2011 stal na odbernom mieste C. L. XX/X, G. odberateľom elektriny. Dôvodil síce tým, že zákonná podmienka, že žalovaný sa stal odberateľom elektriny je nutná, ale nie postačujúca. Podľa žalovaného chýba podmienka existencie domácnosti, ktorú ako tvrdil, má v J. F., kde má súčasne aj trvalý pobyt.

14. Odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal odvolací súd, aby zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania.

15. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

16. Opätovne uviedol, že nakoľko bol žalovaný pod VS:XXXXXXXXXX odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste C. L. XX/X, G., EIC kód:XXXXXXXXXXXXXXXX, spĺňa definíciu platiteľa podľa , a preto bol povinný platiť úhrady za služby verejnosti poskytované A. B. C. D.. Podľa žalobcu žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok žalobcu a žalovanú sumu. Žalobca tak v ďalšom zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

17. Žalovaný v replike zotrval na svojom odvolaní a poukázal na nesprávne určený postup žalobcu, ktorým zistil platiteľa úhrady, čím došlo k neoprávnenému nárokovaniu platenia ďalších úhrad a tým k fiktívnemu navyšovaniu počtu domácností na území Slovenskej republiky.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

19. Predmetom konania bol nedoplatok na úhradách za služby verejnosti poskytovanej A. B. C. D., ktorý vznikol za kontrolované obdobie od 01.08.2018 do 30.11.2021 z dôvodu, že si žalovaný neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo napriek tomu, že sa podľa považoval za platiteľa úhrady.

20. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nesprávne určil a vyhodnotil platiteľa úhrady za služby verejnosti poskytované A. B. C. D.. Podľa žalovaného on platiteľom nie je, pretože v danom prípade chýba podmienka existencie domácnosti.

21. S touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje.

22. Podľa je úhrady (ďalej len „“) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

23. Ustanovenie jednoznačne a presne definuje, kto je povinný platiť koncesionársky poplatok a napriek tomu, že zákon v tomto ustanovení používa pojem domácnosť, povinnosť platiť koncesionársky poplatok neviaže na tento pojem, ale na skutočnosť, či fyzická osoba je alebo nie je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Odvolací súd súhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie, keď skonštatoval, že pojem domácnosť používa na rozlíšenie ov úhrady podľa na domácnosť fyzickej osoby a podľa zamestnávateľov. Správne tiež súd prvej inštancie podotkol, že sa nevyžaduje, aby v tomto rodinnom dome alebo byte bola domácnosť vytvorená jej členmi. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v ustanovení odkazuje na ustanovenia iných zákonov, v ktorých sa tiež používa pojem domácnosť, pričom ani v jednom z nich neodkazuje na pojem domácnosť definovaný v ustanovení . Na základe uvedeného žalovaným prezentovaný výklad predmetného ustanovenia zákona v nadväznosti na povinnosť platiť koncesionárske poplatky, ktorý je podľa žalovaného podmienený existenciou domácnosti, nie je možný, nakoľko medzi nimi nie je žiadna súvislosť. Žiadne iné podmienky úhrady okrem vyššie spomínaných v zmysle potrebné nie sú.

24. Z predloženého údaju o odberateľovi elektriny od dodávateľa elektriny N. O., B. zo dňa 25.03.2022 bolo zistené, že žalovaný je v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti evidovaný ako odberateľ elektriny na odbernom mieste EIC kód XXXXXXXXXXXXXXXX na adrese C. L. XX/X, G., za ktoré vznikla žalovanému povinnosť platiť úhrady podľa citovaného zákona dňa 15.03.2011. Údaje o ovi úhrady (odberateľovi elektriny) a odbernom mieste vyplývajú z informácie o aktuálnom stave účtu úhrady zo dňa 24.05.2021, ako aj z oznámenia o kontrole platenia úhrady zo dňa 28.01.2021. Žalovaný v podanom odvolaní túto skutočnosť nespochybňuje. Nepoprel ani skutočnosť, že neplatil predpísané úhrady mesačne tak, ako to vyplýva z výzvy na zaplatenie nedoplatku ku dňu 03.11.2021 (č. l. 3). Tento nedoplatok žalobca zistil z predloženého prehľadu predpisov a platieb (č. l. 5). Žalovaný počas konania nedoložil žiaden dôkaz preukazujúci zánik povinnosti platenia úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS, t. j., že nie je odberateľom elektrickej energie na danom odbernom mieste. Žalovaný ani žalobcovi nepreukázal (ani netvrdil) oslobodenie od povinnosti platiť úhradu v zmysle , ani podmienky na zníženie sadzby úhrady na polovicu podľa .

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ( ).

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).