Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/1/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti povinnej Z. B., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, XXX XX E., o vymoženie 1.491,86 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. -75 zo dňa 07.02.2019 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku I. a II.

II. Povinnej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) rozhodol, cit.: ,,I. Exekúciu zastavuje. II. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia. III. Povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznáva.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Uzavrel, že vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku) a exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil. 1.2. O trovách exekučného konania vo vzťahu k súdnemu exekútorovi rozhodol v súlade s ustanovením Exekučného poriadku a tak, že súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku (s poukazom na Exekučného poriadku), v dôsledku čoho vychádzajúc z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku)

exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil, s tým, že o samotnej výške náhrady trov priznaných súdnemu exekútorovi bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto uznesenia podľa . 1.3. O trovách exekučného konania vo vzťahu k povinnej súd rozhodol podľa ust. . Mal za to, že oprávnený tým, že nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku (s poukazom na Exekučného poriadku), zavinil zastavenie exekučného konania (exekučný súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku) exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil), preto by mal priznať náhradu trov exekučného konania protistrane. Po preskúmaní exekučného spisu však exekučný súd zistil, že povinná si trovy exekučného konania neuplatnila, v konaní nebola zastúpená právnym zástupcom a žiadne iné trovy konania jej zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že povinnej náhradu trov exekučného konania nepriznal. V poučení uviedol, že proti tomuto výroku (III.) odvolanie nie je prípustné.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z obsahu ktorého je zrejmé, že podal odvolanie voči prvému a druhému výroku. Uviedol, že z obsahu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku jasne vyplýva, že zisťovaciu povinnosť má exekučný súd, ktorý svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie musí riadne odôvodniť. Poukázal na to, že z teleologického výkladu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyplýva, že je tu zákonný dôvod na zastavenie exekúcie iba v prípade, ak je nesporné, že v zmenkovom konaní bol uplatnený nárok, ktorý vychádzal z neprijateľnej zmluvnej podmienky a ostatných dôvodov ňom uvedených. In concreto aby bol v predmetnej veci zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie, exekučný súd by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd však nemal nijako za preukázané, že v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka predstavuje takýto nárok. Rozhodnutie exekučného súdu považoval za nepreskúmateľné. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného oznámila, že sa s odvolaním oprávneného plne stotožňuje a navrhla pokračovať v exekučnom konaní.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle Civilného sporového (ďalej len ) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutých častiach, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky oprávneného odvolací súd uvádza:

6. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 22.11.2010 podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. č.k. -19 zo dňa 18.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.08.2010. Súd prvej inštancie vydal dňa 03.12.2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdnu exekútorku. Dňa 01.02.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 31.01.2005 a zmenkou vystavenou dňa 31.01.2005.

7. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. a povinnou dňa 31.01.2005, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by ju bola povinná uzatvárala na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, v zmluve bola povinná identifikovaná obvyklými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda menom, priezviskom, adresou bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a naopak, právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý mal v predmete podnikania okrem iného poskytovanie úverov.

Napokon záver, že išlo o spotrebiteľský vzťah, nenamietal v odvolaní ani oprávnený.

8. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie mal preskúmať a vyhodnotiť ním predložené dôkazy v tom zmysle, či došlo k niektorej z vád uvedených v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

9. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo s účinnosťou od 23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

10. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

11. Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať na tieto okolnosti.

12. Novelizáciou Exekučného poriadku sa však zákonodarca rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci vyvrátiteľnú ( Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie ( Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom), by musel vychádzať z listín predložených oprávneným.

13. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

14. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne, aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne vyjadril.

15. Formulácia ,,v konaní ... nebolo prihliadnuté na ..." (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok

zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov).

17. V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní (v súlade s vtedy účinným procesným predpisom) rozhodoval len na základe predloženia originálnu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o úvere, ani zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom, teda jeho postup bol v rozpore s únijovým právom v otázke povinnosti skúmať existenciu neprijateľnosti zmluvných podmienok a zbavenia ich účinkov. Odvolaciemu súdu nedá nepoukázať nad rámec uvedeného, že už na prvý pohľad článok IX. bod 6 zmluvy posledná veta, článok I. bod 2 zmluvy a článok VIII. bod 1, 2 zmluvy sú v otázke prijateľnosti sporné.

18. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý súdnej exekútorke priznal nárok na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku) a na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu poukazuje.

19. Za daného stavu odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. v súlade s ust. , ako vecne správne potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. . Odvolanie oprávneného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov konania patrí povinnej, v súlade so zásadou úspechu v sporovom konaní. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že povinnej v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto jej ich náhrada nebola priznaná (čl. 4 ods. 2 v spojení s ).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).