Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-191-2020.pdf
PDF · 128.56 KB
Case nature
Subarea
11Co/191/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Sandry Veľkej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľa Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S., Q. XXXX/XX, zast. JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom, so sídlom Michalovce, Námestie Osloboditeľov 1, proti F. L.Á., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní F. L. proti uzneseniu 19C/21/2020-37 zo dňa 20.5.2020 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť F. L., nar. X.XX.XXXX, 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zriadil v prospech navrhovateľa k stavbe, rodinnému domu číslo súpisné 101, postaveného na parcele č. XX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX k.ú. E., ktorý je vo vlastníctve F. L., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči F. L.E. z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 40 072,27 Eur s príslušenstvom, uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia o zriadení záložného práva proti F. L. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v pomere 100 %, ktoré je povinná nahradiť navrhovateľovi F. L..
2. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva F. L. (ďalej len dlžníčka) odôvodnenom tým, že navrhovateľ má obavu z ohrozenia exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky proti dlžníčke. Navrhovateľ žil s dlžníčkou vo vzťahu druh - družka v spoločnej domácnosti v rodinnom dome súp. č. XXX, k.ú. E. od júla 2018 až do 08.03.2020, kedy bol náhle a bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia vyzvaný dlžníčkou, aby opustil predmetný dom. Navrhovateľ výzvu uposlúchol a opustil predmetný dom a bol nútený nasťahovať sa prechodne do bytu ku svojim rodičom na ul. Q. XX v S., kde toho času prechodne býva. Vo vzťahu s dlžníčkou bol približne 6 rokov, preto bol aj pri kúpe predmetných nehnuteľností. V čase, kedy dlžníčka predmetné nehnuteľnosti nadobudla, bol rodinný dom súp. č. XXX iba v pôvodnom stave s tým, že nebol dokončený, kedy rozsiahla podkrovná časť nebola obývateľná a bola iba v štádiu hrubej stavby bez parozábrany a izolácie. Keďže v čase kúpy predmetných nehnuteľností boli účastníci už viac ako 3 roky vo vzájomnom vzťahu rozhodli sa, že budú žiť v spoločnej domácnosti v predmetnom rodinnom dome s tým, že neskôr po dokončení vnútornej prestavby a sfunkčnení podkrovia dlžníčka prepíše rovnaký podiel na predmetných nehnuteľnostiach na navrhovateľa. Na základe tohto prísľubu nemal dôvod dlžníčke nedôverovať a keďže žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, chcel rovnakou mierou prispieť ku koncovému zrealizovaniu spoločného bývania. Preto od júla 2018 začal po vzájomnej dohode a so súhlasom dlžníčky realizovať vnútornú prestavbu predmetného rodinného domu. Za týmto účelom do domu v priebehu obdobia júl 2018 až marec 2020 investoval priamo výlučne so svojich financií ako aj poskytnutím svojich finančných prostriedkov dlžníčke cca 47 000,- Eur. Tieto
prostriedky boli použité jednak na realizáciu prác a zakúpenie materiálu na výstavbu sadrokartónových podhľadov (strop), bočných a priestupných sadrokartónových stien v celom dome teda na prízemí a v podkroví s tým, že investície predstavujú zakúpenie materiálu a montáž, ďalej zakúpenie a montáž kompletných podláh v celom dome s výnimkou vstupnej chodby a kúpeľne na prízemí vrátane izolácie pod plávajúce podlahy a bočné lišty, zabudovanie elektrického kúrenia (infrarošty vrátane izolácie, elektrických káblov a termostatov a to v celom dome cca 100 m2), zakúpenie a montáž elektroinštalácie (káble, el. ističe, ističové skrinky, zásuvky, vypínače), zakúpenie materiálu a montáž samonosných celodrevených schodov z jaseňového dreva do podkrovia, zakúpenie a osadenie izolácie pod strechou podkrovia vrátane parozábrany, kompletné vybavenie hornej kúpeľne vrátane obkladu a dlažby a ich montáž, zakúpenie a montáž dvoch plastových okien v kuchyni, zakúpenie a montáž komplet všetkých dverí vrátane zárubní v podkrovnej časti. Ďalej z týchto investícií boli zakúpené veci a zariadenia, ktoré je možné demontovať, jedná sa o kompletné zariadenie kuchyne (kuchynská linka, elektrický sporák, elektrická varná platňa, umývačka riadu a ďalšie príslušenstvo), kompletné zariadenie spálne, t.j. manželská posteľ vrátane matracov, nočné stolíky, skriňa, komoda, kompletné zariadenie dvoch detských izieb, t.z. postele, stolík, skrine, stoličky a ďalšie príslušenstvo. Tvrdené skutočnosti preukazuje niektorými faktúrami a príjmovými pokladničnými dokladmi ako aj detailmi bankových prevodov z jeho účtu na účet žalovanej, pričom ďalšie podklady predloží už k samotnému žalobnému návrhu, kde navrhne, aby súd vyžiadal aj informáciu z PRIMA banky (účet dlžníčky) o priamych vkladoch na jej účet. V dôsledku týchto investícií sa dlžníčka bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa, keďže investície boli vykonané do nehnuteľnosti, ktorých je výlučnou vlastníčkou. Po nedobrovoľnom a náhlom odchode z predmetného domu sa od dlžníčky dozvedel, že táto chce predmetný rodinný dom predať. Ponúkol jej, že by prípadne predmetný dom odkúpil, avšak dlžníčka pri úvahách o eventuálnom predaji rodinného domu odmieta zohľadniť investície navrhovateľa a ponúkla mu odkúpenie rodinného domu za nereálnu cenu z jeho pohľadu, v ktorej vôbec nezohľadnila preukázané investície. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 11.03.2020 vyzval dlžníčku na pristúpenie k mimosúdnemu jednaniu ohľadom vyporiadania investícií do rodinného domu súp. č. XXX v kat. úz. E., ako aj výzvu na zdržanie sa dočasného nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou, na ktorú žiadnym spôsobom nereagovala. Vzhľadom na skutočnosť, že už potom ďalej s navrhovateľom odmieta komunikovať osobne a telefonicky, iba prostredníctvom sms uviedla, aby kontaktoval jej právnika, ktorý však nie je advokátom, ale je realitným maklérom, je dôvodná obava, že dlžníčka chce predmetné nehnuteľnosti predať. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníčka iný majetok vyššej hodnoty nemá a toho času pracuje iba obmedzene na základe dohody o vykonaní práce bez riadnej pracovnej zmluvy, nie je predpoklad, že by vedela reálne vyrovnať podiel investícií navrhovateľa do jej nehnuteľností. Navrhovateľ preukázal dobrú vôľu tým, že vyzval dlžníčku na mimosúdne jednanie, avšak žiadnym spôsobom na túto výzvu nereagovala. Na základe týchto skutočností podľa navrhovateľa je osvedčená dôvodná obava, že dlžníčka predmetné nehnuteľnosti ako výlučná vlastníčka bez vedomia navrhovateľa predá a tým zmarí uspokojenie jeho pohľadávky, ktorú pokiaľ sa mimosúdne nedohodne s dlžníčkou bude v najbližšej dobe požadovať na príslušnom súde riadnou žalobou. Výšku svojej pohľadávky navrhovateľ preukazoval predložením konkrétnych dokladov: detail platby z 25.06.2018 na sumu 500,- Eur, detail platby z 26.07.2018 na sumu 115,- Eur, detail platby z 30.07.2018 na sumu 61,95 Eur, detail platby z 30.07.2018 na sumu 50,- Eur, detail platby z 16.08.2018 na sumu 4 000,- Eur, detail platby z 20.08.2018 na sumu 103,64 Eur, detail platby z 20.08.2018 na sumu 169,96 Eur, detail platby z 24.08.2018 na sumu 349,65 Eur, detail platby z 12.09.2018 na sumu 2 500,- Eur, detail platby z 17.09.2018 na sumu 52,32 Eur, detail platby z 17.09.2018 na sumu 424,50 Eur, detail platby z 24.09.2018 na sumu 158,99 Eur, detail platby z 24.09.2018 na sumu 182,92 Eur, detail platby z 09.10.2018 na sumu 1 500,- Eur, detail platby z 14.11.2018 na sumu 500,- Eur, detail platby z 23.11.2018 na sumu 696,60 Eur, detail platby z 14.12.2018 na sumu 800,- Eur, detail platby z 11.01.2019 na sumu 700,- Eur detail platby z 30.01.2019 na sumu 500,- Eur, detail platby z 14.02.2019 na sumu 700,- Eur, detail platby z 15.03.2019 na sumu 700,- Eur, detail platby z 10.04.2019 na sumu 93,50 Eur, detail platby z 11.04.2019 na sumu 900,- Eur, detail platby z 12.04.2019 na sumu 97,48 Eur, detail platby z 16.04.2019 na sumu 67,96 Eur, detail platby z 23.04.2019 na sumu 171,- Eur, detail platby z 20.05.2019 na sumu 400,- Eur, detail platby z 23.09.2019 na sumu 350,- Eur, Faktúra č. FV 190161 na sumu 1 312,40 Eur, č. FV190157 na sumu 1 045,- Eur, zálohová faktúra č. ZP180114 na sumu 1 589,52 Eur, faktúra č. 15082018 na sumu 14 900,- Eur + príjmový pokladničný doklad, faktúra č. 20180027 na sumu 1 500,- Eur + príjmový pokladničný doklad, pokladničný doklad z 16.01.2018 na sumu 582,- Eur, pokladničný doklad z 18.04.2018 na sumu 990,12 Eur, pokladničný doklad zo 04.10.2018 na sumu 582,- Eur, pokladničný doklad z 29.07.2018 na sumu 725,76 Eur.
3. Súd návrh právne posúdil podľa ustanovení § 343 ods. 1 a 2, § 344, § 326 ods. 1,2, § 336 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a na základe predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd mal za to, že zo skutkového priebehu návrhu vyplýva, že navrhovateľ počas spolužitia s dlžníčkou investoval do jej výlučného majetku (domu v obci E.) sumu viac ako 40 000,00 Eur. Z predloženého listu vlastníctva mal za preukázané, že dlžníčka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. E., okrem iných aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XX/X, a to titulom kúpy, že z predložených dokladov tiež vyplýva, že spoločnosť Magoc s.r.o. účtovala navrhovateľovi dňa 15.9.2018 montáž sadrokartónu vrátane materiálu a elektroinštaláciu vrátane materiálu na stavbu E. XXX v celkovej sume 14 900,00 Eur, ktorá podľa príjmového pokladničného dokladu bola uvedenej spoločnosti uhradená dňa 15.9.2018. Dodávateľ Vladimír Osipčák fakturoval dňa 10.10.2018 navrhovateľovi na adresu E. XXX sumu 1500,00 Eur za výrobu schodísk, ktorá suma bola podľa príjmového pokladničného dokladu uhradená 10.10.2018. Spoločnosť KOSTREJ s.r.o. 27.8.2019 a 30.8.2019 fakturovala navrhovateľovi na adresu E. XXX dodanie rôzneho zariadenia domu v hodnote 1312,40 Eur a 1045,00 Eur. Predložil aj pokladničné doklady na stavebný materiál, či pokladničný doklad na zakúpenie sporáka a umývačky od spoločnosti NAY a.s. Tiež preložil pokladničné doklady a výpisy z účtu o úhrade platieb v spoločnostiach Merkury Market, Jysk alebo Ikea (čo sú rôzny sortiment ). Z návrhu vyplýva, že dlžníčka býva v Obci E., v rodinnom dome čs. XXX, teda v dome, ktorý je jej výlučným vlastníctvom, a do ktorého sa malo investovať podľa dokladov predložených navrhovateľom. Vyššie uvedené podľa posúdenia súdu prvej inštancie osvedčuje tvrdenie navrhovateľa v návrhu, že investoval do majetku patriaceho dlžníčke značné finančné prostriedky, a teda vlastní peňažnú pohľadávku voči nej, keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, do ktorej investoval. Predložené doklady tiež osvedčujú, že skutočne určitý čas žil v dome dlžníčky, pretože faktúry boli vystavované na jeho meno, ale na bydlisko dlžníčky E. XXX. Hrozbu zmarenia prípadnej exekúcie navrhovateľ odôvodňuje tým, že dlžníčka nemá žiaden majetok väčšej hodnoty a že chce dom v E. predať. Aj keď k uvedenému tvrdeniu bližšie skutočnosti neuviedol, súd bol toho názoru, že tvrdená pohľadávka je značnej hodnoty, a preto je namieste jej zabezpečenie požadovaným spôsobom. Navrhovateľ preukázal, že si pohľadávku voči žalovanej uplatnil výzvou zo dňa 11.3.2020, na ktorú meritórne nereagovala, odkázala ho iba SMS správou na jej právneho zástupcu. JUDr. D. N. však nie je advokátom, ale podľa výpisu z jeho webovej stránky vlastní realitnú kanceláriu, preto v tomto smere je dôvodná aj obava žalobcu z možného predaja nehnuteľnosti, aj keď konkrétne kroky v tomto smere nepreukazuje. Súd mal za to, že v posudzovanom prípade sú splnené všetky zákonné predpoklady pre zriadenie záložného práva, pretože navrhovateľ podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva), označil spôsobilý predmet záložného práva (dom č. s. XXX v Obci E.), záložné právo zriadené prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku navrhovateľa (investície do domu dlžníčky), ktorá môže vzniknúť rozhodnutím súdu vo veci samej. Z celého obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka navrhovateľa je dostatočne špecifikovaná, jeho peňažný nárok uplatnený v konaní trvá a či bude dôvodný, ukáže až rozhodnutie súdu v merite veci. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností navrhovateľ takéto dôkazy súdu poskytol, preto súd vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu tak, ako ho požadoval. Súd bol toho názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci nie je podaním vo veci samej, pretože nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k trvalej úprave práv a povinností medzi stranami sporu. Vzhľadom na nároky navrhovateľa proti dlžníčke prezentované v návrhu, je pre konečné vyriešenie vzťahov strán sporu potrebné podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, čo navrhovateľ mieni urobiť. Aj keď tvrdenia navrhovateľa sú pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčené, bez vykonania dokazovania nepostačujú pre samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd preto v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP uložil navrhovateľovi povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti uznesenia proti dlžníčke žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal úspešnému navrhovateľovi s tým, že o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti uznesenia vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
4. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním F. L. (ďalej tiež „odvolateľka“ alebo „dlžníčka“), v súlade s ustanovením § 355 ods. 2, § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že s navrhovateľom sa dohodli, že so svojou rodinou (dcérami) opustí svoje bývanie v G. G., predá svoj byt a zakúpi si nehnuteľnosť v obci E., o ktorú sa v predmetnom konaní jedná,
keďže nechcela riskovať to, že si zakúpi s navrhovateľom spoločne nehnuteľnosť a po ich prípadnom rozchode by musela riešiť vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Dňa 27.06.2018 predala svoj byt v Banskej Bystrici a dňa 13.07.2018 zakúpila rodinný dom v obci E.. Svoj byt predala za sumu 78.000 Eur a rodinný dom v obci E. kúpila za sumu 67.000 Eur. Po presťahovaní do obce E. v auguste 2018 nemala prácu, preto začal navrhovateľ podľa predbežnej dohody uhrádzať rôzne platby na chod domácnosti, ako aj výživu domácnosti, teda vrátane dlžníčky a jej dvoch dcér, keďže takúto dohodu s navrhovateľom mali. Do predmetného rodinného domu navrhovateľ reálne investoval peňažné prostriedky a to na: výrobu schodiska vo výške 1.500 Eur (faktúra č. 20180027 od zhotoviteľa Vladimíra Osipčáka), výrobu nábytku a to spálňovej zostavy v rozsahu skrinky, manželská posteľ + matrace, nočné stolíky a komoda, v obývačke rozkladací gauč a v detských izbách rozkladacie postele s matracmi - 2x (faktúra FV190157 na sumu 1.045,00 Eur, faktúra FV190161 na sumu 1.312,40 Eur a zálohová faktúra ZP180114 na sumu 1.589,52 Eur od zhotoviteľa Soleya s.r.o.), zakúpenie sklokeramického sporáku Amico ako aj umývačky riadu Indesit spolu v sume 725,76 Eur (pokladničný doklad zo spoločnosti NAY a.s. zo dňa 21.04.2020). Navrhovateľa už niekoľko krát vyzvala k tomu, aby si predmetný hnuteľný majetok - uvedený nábytok ako aj spotrebiče (okrem schodiska, ktoré je neprenosné) prišiel prevziať, pretože tento ona nepotrebuje a nechce si ponechať, pretože už s ňou nebýva v spoločnej domácnosti a keďže do neho investoval vlastné peňažné prostriedky a tieto mu nie je schopná vrátiť, nemá záujem na ponechaní si tohto hnuteľného majetku. Navrhovateľ však na predmetné výzvy týkajúce sa prevzatia uvedeného hnuteľného majetku doteraz nereagoval a tento si doposiaľ neprišiel prevziať. Z uvedeného dôvodu preto rozporuje tvrdenie navrhovateľa v tom, že by sa mala o tento majetok bezdôvodne obohatiť a to vo výške 4.672,68 Eur. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa zhotovenia schodiska v sume 1.500 Eur nárok akceptuje a uznáva. Po nasťahovaní uhrádzala všetky platby za rekonštrukciu podkrovia ako aj iné drobné práce na dome, a to aj tie ktoré realizovala spoločnosť Magoc s.r.o. na úpravu podkrovia a elektroinštalácie, avšak tieto neboli v žiadnom prípade realizované vo výške, ako sú uvedené vo vykonštruovanej faktúre danej spoločnosti č. 15082018 na sumu 14.900 Eur. Taktiež v celom rozsahu spochybňuje pokladničné doklady predložené navrhovateľom na rezivo od spoločnosti BELHOLZ, s.r.o., keďže do rodinného domu žiadne takéto rezivo a v takejto hodnote nešlo, teda pokladničné doklady na sumu 582,00 Eur zo dňa 16.01.2018, 990,12 Eur zo dňa 18.04.2018 a sumu 582,00 Eur zo dňa 04.10.2018 neuznáva a tieto v celom rozsahu popiera. Spolu tak z týchto fiktívnych faktúr alebo predložených pokladničných dokladov zo strany navrhovateľa spolu s jeho návrhom rozporuje sumu vo výške 17.054,12 Eur. Uvedené detaily platieb v návrhu v celom rozsahu popiera, pretože tieto platby neboli platbami na rekonštrukciu rodinného domu odvolateľky ale tieto uhrádzal navrhovateľ na kúpu rôzneho materiálu alebo nábytku a pod. na rekonštrukciu bytu svojich rodičov, ktorý sa v tomto časovom období rekonštruoval súbežne s rodinným domom odvolateľky a na ktorý prispieval svojim rodičom. Z detailov platieb ani len nie je zrejmé, čoho sa tieto platby mali konkrétne týkať a nie sú spárované so žiadnym materiálom alebo tovarom, ktorý mal údajne navrhovateľ na rekonštrukciu jej rodinného domu, prípadne jeho ďalšie vybavenie zakúpiť. Spolu tak z detailov platieb predložených navrhovateľom spolu s jeho návrhom rozporuje sumu vo výške 1.766,44 Eur. Čo sa týka detailov platieb z účtu navrhovateľa zasielaných priamo na jej účet, tieto nepopiera, avšak netýkali sa žiadnych nákladov na rekonštrukciu rodinného domu, ani žiadnej kúpy nehnuteľného majetku, o ktoré by sa mala údajne bezdôvodne obohatiť, ale všetky tieto platby sa týkali už spomínaných nákladov na chod spoločnej domácnosti, na ktorých boli od počiatku dohodnutí. Popiera v celom rozsahu tieto platby spolu vo výške 6.150,00 Eur, ako aj údajné platby vo výške 8.000.00 Eur na zhodnotenie nehnuteľnosti uhrádzané priamo na jej účet. Uvedené platby vyberala v menších jednotlivých platbách zo svojho účtu z bankomatu a následne ich odovzdávala navrhovateľovi. Faktúra č. 15082018 na sumu 14.900,00 Eur mala byť údajne uhradená hotovostnou platbou zo dňa 15.09.2018 zo strany Z. H. v prospech spoločnosti Magoc s.r.o. Poukázala na to, že hotovostné platby medzi fyzickou osobou a právnickou osobou sú povolené len do výšky 5.000,00 Eur, predmetná spoločnosť uviedla vo svojej účtovnej závierke za rok 2018 výsledok hospodárenia v sume 0 Eur, teda je zrejmé, že žiadnu takúto faktúru na danú sumu reálne nikdy nevystavila a túto ani nezahrnula do svojho účtovníctva. Predmetná faktúra je fiktívna. Predkladá všetky ďalšie náklady, ktoré vynaložila ona zo svojich peňažných prostriedkov na rekonštrukciu svojej nehnuteľnosti, ako aj na zakúpenie hnuteľného majetku spolu vo výške 3.231,92 Eur. Spolu tak preukázateľne vložila s prácami ako aj zakúpeným materiálom ako aj nábytkom a príslušenstvom do domu a zhodnotila tak svoju nehnuteľnosť celkovo o peňažné prostriedky vo výške 11.675,30 Eur. Náklady ktoré vniesla do predmetnej nehnuteľnosti, sú vykryté jednak z rozdielu kúpnej ceny za rodinný dom a predajnej ceny za jej byt v Banskej Bystrici, ktorý bol vo výške 11.000,00 Eur ako aj z prostriedkov zo spotrebiteľského úveru poskytnutého zo strany Prima banka Slovensko, a.s. vo výške 4.000,00 Eur dňa 06.02.2019. Tieto
náklady na zhodnotenie nehnuteľnosti v jej vlastníctve realizovala z vlastných finančných prostriedkov, a nie z prostriedkov navrhovateľa.
5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odvolateľky uviedol, že odvolateľka nekriticky vôbec nevníma realitu a situáciu, do akej ho v dôsledku svojho konania dostala. Investoval do predmetného domu všetky svoje prostriedky z príjmov, úspor a aj z predaja svojho bytu, organizoval, zabezpečoval ako aj osobnou mierou sa pričinil o celú rekonštrukciu predmetného domu. Aj napriek týmto skutočnostiam bol v dôsledku náhleho rozhodnutia odvolateľky nútený spoločnú domácnosť opustiť. Čo sa týka predaja jej nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, bola predaná za cenu 78.000,- v tejto cene je zahrnutý poplatok realitnej kancelárii, ale predovšetkým splatenie úveru, ktorým ešte predmetná nehnuteľnosť bola zaťažená. Za predmetnú nehnuteľnosť mohla zinkasovať cca sumu 66.000,- Eur, čo nestačilo ani na kúpu nehnuteľnosti v E., nie to ešte na stavebné úpravy a zariadenie domu. Z toho je zrejmé, že celá starostlivosť o rekonštrukciu nehnuteľnosti, ale aj o výživné pre staršiu dcéru odvolateľky, účty a starostlivosť o domácnosť bola výlučne na navrhovateľovi. Svoje úspory vie preukázať taktiež kúpnopredajnou zmluvou na svoj byt v Michalovciach (sumu 28.000,- Eur preukáže výpisom z účtu v konaní vo veci samej), ktorý predal za tým účelom, aby neboli úverovo zaťažení a aby bol rodinný dom v E. čo najskôr dokončený. Dňa 9.3.2020 podal žalobca na OO PZ Vinné oznámenie na odvolateľku, kde okrem iného uviedol aj to, že mu zobrala aj všetky doklady, bločky a faktúry na úpravu a zariadenie nehnuteľnosti v E., ktoré mal. Z bločkov a dokladov, ktoré predložila, sa sama odvolateľka usvedčuje z klamstva, pretože napr. k výpisu z účtu, kde navrhovateľ preukazuje náklad vo forme nákupu v Merkury market sumu vo výške 349,65 Eur zo dňa 24.8.2018 sa menovaná vyjadrila, že to kupoval pre svojich rodičov. Následne však doložila bloček z nákupu z toho istého obchodu, dňa aj času a na tú istú sumu, ktorá však bola platená jeho platobnou kartou tak, ako to preukazuje detail platby, ktorý predložil ako dôkaz už k návrhu. Rovnako aj pri platbe z menovaného obchodu Merkury market v sume 424,50 Eur zo dňa 17.9.2018 a platbe za objednávku v Ingema obkladu a dlažby tieto boli tiež hradené z jeho účtu, čo bolo už rovnako dokladované detailmi platby. Pokiaľ uznáva faktúru za vykonanú prácu, čiže výrobu schodiska, tak ak tvrdí, že nikdy také rezivo v dome nevidela, dôkazom je samotné schodisko, v ktorom je rezivo zhmotnené. Je vyrobené práve z tohto reziva - drevo „jaseň“. To znamená, že ak priznáva prácu, tak predsa musí priznať aj materiál, z ktorého schodisko a zábradlie boli vyrobené a preukázateľne sa v dome nachádzajú. K faktúre spoločnosti Magoc, s.r.o., pokiaľ spochybňuje nárok a dôvodí, že spoločnosť mala účtovný nulový výsledok hospodárenia, to ešte neznamená, že nemala žiaden reálny príjem a tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej s tým, že nie je vyvrátená skutočnosť, že bola predložená faktúra. Pokiaľ ide o listinu o schválení rekonštrukčných prác v byte na Q. ulici č. XX v S., kde bývajú jeho rodičia, je tam jasne uvedené, že žiadosť bola podaná v mesiaci jún 2016, schválená v mesiaci júl 2016 a revízia plynového potrubia po rekonštrukcii bola vykonaná v mesiaci október 2016, kedy boli práce ukončené. Nie je teda pravdou, že by mohol použiť tieto finančné prostriedky alebo nákup materiálu na rekonštrukciu bytu svojich rodičov. Vydané zabezpečovacie opatrenie je dôvodné, neobmedzuje odvolateľku v užívaní rodinného domu a výkon záložného práva môže nastať až po tom, ak by bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
6. V odvolacej replike odvolateľka opätovne poukázala, že za posledné roky dostala od rodičov približne sumu vo výške 50.000 Eur, čo vedia jej rodičia svedecky dosvedčiť. Aj keď má navrhovateľ nejaké detaily platby, ktoré sú zhodné s výškou bločkov, bolo to tak, že sa použila jeho karta a doma dostal peniaze od nej v hotovosti. Ona mala stále dosť peňazí od rodičov a nechcela, aby navrhovateľ veľmi prispieval do jej domu, aby nevznikol problém, že si potom bude na tento nárokovať akékoľvek právo. Od októbra 2019 navrhovateľ vedel, že chce, aby odišiel z jej domu, bral to na ľahkú váhu a na danú výzvu nijako nereagoval. Vo februári 2020 bol opätovne vyzvaný k tomu, aby opustil dom. Dala mu taktiež viaceré riešenia a návrhy. Čo sa týka tvrdení, kedy jeho rodičia rekonštruovali byt, je dosť možné, že požiadali o rekonštrukciu v roku 2016, ale rekonštrukcia prebiehala až v roku 2018. V tom čase sa chodili rodičia navrhovateľa sprchovať do bytu navrhovateľa. Zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, fiktívne faktúry rozporuje vo výške 17.054,12 Eur. Popiera v celom rozsahu platby spolu vo výške 6.150,00 Eur vo výške 8.000,00 Eur a fiktívnu faktúru na sumu 14.900,00 Eur. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
7. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení k podanému odvolaniu a uviedol, že odvolateľka opakovane tak vo svojom odvolaní ako aj v následnom vyjadrení sama uznáva, že investoval do jej rodinného domu konkrétne finančné prostriedky, ako aj zabezpečil rekonštrukciu domu a že
ho nedokáže vyplatiť, preto je potreba zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne namieste. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil uznesenie, ktorým bolo vydané zabezpečovacie opatrenie a priznal mu trovy konania.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie F. L. ako podané podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písmen f), g) a h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
9. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť záveru súdu prvej inštancie o naplnení zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán zabezpečením pohľadávky navrhovateľa zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve odvolateľky a spochybnila existenciu pohľadávky navrhovateľa voči nej v ním tvrdenom rozsahu.
10. V zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, a teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
11. Podľa ust. § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa ust. § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Podľa ust. § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia správne vyšiel z citovaných zákonných ustanovení, na škodu veci ich ale nesprávne interpretoval, a preto v okolnostiach prípadu z nich nevyhnutne vyvodil aj nesprávne právne závery.
15. Zabezpečovacie opatrenie je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom ZO je posilnenie pozície veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo odvrátilo možné zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia ZO získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie ZO sú okrem podania návrhu na jeho nariadenie: a) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b) zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a c) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Z inštitucionálnej príbuznosti zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, explicitne vyjadrenej v ust. § 344 CSP, možno vyvodiť, že rovnako ako je tomu v prípade neodkladného
opatrenia i sudcovské záložné právo sa vyznačuje prvkom neodkladnosti. Jeho nariadenie teda nebude namieste v každom prípade existencie nezabezpečenej pohľadávky, ale len vtedy, keď sú zároveň dané konkrétne skutočnosti osvedčujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality (Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 1158).
16. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán preto musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť, odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť) tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán (exekúciou) a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva, trvajúceho dlhý čas a celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého je možné očakávať, že ujma, ktorá tým povinnému vznikne, bude kvantitatívne alebo kvalitatívne väčšia alebo zasiahne hierarchicky spoločnosťou vyššie radenú hodnotu než akú tvrdí, že mu bez takejto úpravy vzniká, oprávnený.
17. Pokiaľ ide o preukázanie existencie vymáhateľnej pohľadávky, na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolností prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Po posúdení odvolacej námietky odvolateľky týkajúcej sa nepreukázania existencie vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči nej v navrhovateľom tvrdenom rozsahu, má odvolací súd za to, že navrhovateľ preukázal pravdepodobnosť existencie vymáhateľnej pohľadávky voči odvolateľke iba čiastočne. Odvolateľka uznala investície navrhovateľa do nehnuteľnosti v jej vlastníctve iba čiastočne, a to vo výške 1.500,- Eur a niektoré ďalšie investície menšieho rozsahu. Aj keď navrhovateľ predložil listinné dôkazy, ktoré majú preukazovať ďalšie investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve odvolateľky, tieto sú jednak odvolateľkou spochybňované, a aj za predpokladu, že by boli skutočne vynaložené, nepreukazujú právny titul, na základe ktorého sa navrhovateľ mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči odvolateľke. Navrhovateľ totiž žiadnym spôsobom nepreukázal a ani neuviedol, kto, na základe akého právneho titulu je vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, ktoré mal zakúpiť, iba tvrdil, že poskytol finančné prostriedky na ich zakúpenie. Za danej situácie preto nie je osvedčené, či vlastníkom predmetných hnuteľných vecí je odvolateľka, ani to, či mala nadobudnúť prípadné vlastnícke právo na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu, či je vlastníkom navrhovateľ, v takom prípade sa môže domáhať vydania predmetných vecí a nie vydania bezdôvodného obohatenia (existencia vecí nie je sporná), prípadne patria do podielového spoluvlastníctva strán a v takom prípade pripadá do úvahy žaloba o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Sama odvolateľka tvrdí, že za vlastníka hnuteľných vecí, ktoré navrhovateľ zakúpil, prípadne dal zhotoviť a majú sa nachádzať v dome odvolateľky považuje navrhovateľa, s tým, že je ochotná mu ich vydať, čo mu aj viackrát navrhovala, pričom navrhovateľ na túto ponuku nereflektoval. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ a odvolateľka žili v družobnom vzťahu, pričom je nepochybné, že v takomto spolužití existovala vzájomná dohoda strán o spôsobe hospodárenia, uhrádzania bežných výdavkov, ako aj výdavkov na veci vyššej hodnoty. Z doteraz predložených listinných dôkazov, okrem tvrdení navrhovateľa však nevyplýva žiadna povinnosť odvolateľky, v prípade ukončenia družobného pomeru vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenia.
19. Keďže na základe vyššie uvedeného odvolací súd považoval osvedčenie nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za čiastočne dôvodné, ďalej posudzoval existenciu odôvodnenosti obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tým, že odvolateľka reagovala na jeho výzvu na mimosúdne jednanie ohľadne vyporiadania investícií do rodinného domu vo vlastníctve odvolateľky kontaktom na advokáta, ktorý nemá byť advokátom, ale realitným maklérom, čo podľa navrhovateľa odôvodňuje obavu, že odvolateľka chce predmetnú nehnuteľnosť predať. Odvolací súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že osobou, ktorú odvolateľka splnomocnila na zastupovanie pri jednaní o mimosúdnom vyporiadaní je realitný maklér, neosvedčuje odôvodnenosť záveru, že odvolateľka mieni predmetnú nehnuteľnosť predať, ani to, že by mala byť ohrozená exekúcia. Z odvolania odvolateľky, ako aj z odvolacej repliky totiž vyplýva, že odvolateľka je ochotná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.500,- Eur ako ním vložené finančné prostriedky investované do jej nehnuteľnosti a taktiež navrhovateľovi vydať hnuteľné veci, ktoré zakúpil. Odvolací súd poukazuje na to, že ani samotná prípadná existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Navrhovateľ podľa posúdenia odvolacieho súdu žiadne konkrétne skutočnosti objektívne odôvodňujúce obavu, žeby prípadná exekúcia mohla byť zmarená neuviedol a jeho subjektívne tvrdenie, že odvolateľka má v úmysle predať predmetnú nehnuteľnosť a tým zamariť exekúciu nie je preukázaná faktami a zostáva len v rovine vyslovenej hypotézy.
20. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s poukazom na doteraz osvedčenú výšku pravdepodobnej pohľadávky navrhovateľa voči odvolateľke, by bolo aj v rozpore s požiadavkou zásady proporcionality, čím by mohol vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi výškou vymáhateľnej pohľadávky a hodnotou hnuteľnosti (minimálne vo výške kúpnej ceny navýšenej o investície), ktorá by mala byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia.
21. Z týchto dôvodov odvolací súd, nakoľko neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, postupom podľa ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
22. Nakoľko toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.
23. Podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal plne procesne úspešnej odvolateľke nárok na náhradu 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.