Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-157-2019.pdf
PDF · 125.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/157/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: G - M Prestige, s.r.o., Trenčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 43 844 847, zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 12, 900 29 Nová Dedinka, proti žalovanému: OTYK invest, s. r. o. Námestie sv. Františka 18B, 841 04 Bratislava, IČO: 18 046 428, zastúpený: Advokátska kancelária Novotná Figurová, s.r.o., Kozmonautická 1, 821 02 Bratislava, IČO: 47 612 291, o zaplatenie 9.049,32 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/84/2017-329 zo dňa 19. marca 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12Cb/84/2017-329 zo dňa 19. marca 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 17.05.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9.049,32 eur istiny s príslušenstvom na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/ NoB zo dňa 20.06.2016 (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom bolo vykonanie stavebných prác žalobcom ako zhotoviteľom na základe objednávky žalovaného na stavbe „E. N. na A. J.. Q. W.“, za dohodnutú celkovú cenu vo výške 263.524,07 eur bez DPH. S poukazom na čl. 8 zmluvy o dielo žalobca vykonané práce v hodnote 15.628,88 eur žalovanému fakturoval faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 07.12.2016, splatnou dňa 03.01.2017. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.12.2016 v celkovej výške 15.628,88 eur žalovaný čiastočne plnil žalobcovi sumu 5.000 eur dňa 27.01.2017. Zvyšnú časť vo výške 9.049,32 eur žalovaný nezaplatil riadne a včas žalobcovi, ktorý si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne v zmysle čl. 8 bod 8.5 zmluvy o dielo. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalobca mal ukončiť dielo a všetky jeho časti v termíne stanovenom v ods. 3.3 zmluvy o dielo do 28.08.2016, v opačnom prípade sa zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu podľa ods. 4.2 zmluvy o dielo a zároveň sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný je oprávnený svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty započítať s akýmikoľvek svojimi záväzkami voči žalobcovi podľa zmluvy o dielo. Nakoľko sa žalobca so zhotovením diela omeškal a dielo odovzdal až dňa 28.02.2017, teda presne 6 mesiacov po dohodnutom termíne odovzdania, pričom ešte aj v tomto čase malo dielo vady a nedorobky, takže dielo bolo v konečnom dôsledku bez zjavných vád a nedorobkov dokončené zápisnične až dňa 03.04.2017 ako „odstránenie nedorobkov z preberacieho protokolu“, čo predstavuje 219 dní omeškania, žalovaný tak voči nemu uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 61.808,25 eur, a to faktúrou č. Q. zo dňa 09.05.2017, splatnou dňa 23.05.2017, ktorú však žalobca
odmietol uznať a listom zo dňa 25.05.2017 faktúru žalovanému vrátil. Žalovaný listom zo dňa 11.07.2017 zmluvnú pokutu jednostranne započítal so svojimi záväzkami voči žalobcovi, vzniknutými na základe zmluvy o dielo, medzi ktorými bola aj faktúra žalobcu č. XXXXXXXX v časti 8.994,71 eur, pôvodne vystavená na sumu 15.628,88 eur. Dňa 27.01.2017 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 5.000 eur zaplatením. Dňa 24.02.2017 došlo k čiastočnej úhrade vo výške 1.428,43 eur vzájomným započítaním (Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 24.02.2017). Zostatok záväzku z faktúry č. XXXXXXXX v sume 205,74 eur žalovaný listom zo dňa 27.07.2017 započítal na časť zostatku zmluvnej pokuty v identickej výške. Žalobca aj záväzok zaplatiť úroky z omeškania vo výške 461,46 eur započítal na časť zostatku zmluvnej pokuty listom zo dňa 27.07.2017. Žalovaný mal preto za to, že celá žalovaná istina aj s príslušenstvom je uhradená. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil nasledovný skutkový stav. Na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX A. zo dňa 20.06.2016 sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa zhotoviť stavbu „E. N.na A. J.., W.“, objekt A, časť fasáda (ďalej len „dielo“). Zhotoviteľ sa zaviazal prevziať stavenisko a zahájiť vykonávanie diela v 19. týždni s tým, že termín dokončenia diela bol v 34. týždni. Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela dňa 28.02.2017 bolo dielo žalovanému odovzdané a dňa 03.04.2017 aj odstránené nedorobky vytknuté v preberacom protokole. Dielo tak malo byť odovzdané v 34. týždni roku 2016 a bolo odovzdané až 03.04.2017, za ktoré obdobie sa žalobca ako zhotoviteľ dostal do omeškania a žalovanému ako objednávateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 61.808,25 eur podľa bodu 4.4. zmluvy o dielo. Na základe súpisu vykonaných prác na diele žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXX zo dňa 30.11.2016, splatnú dňa 03.01.2017, vo výške 15.628,88 eur. Z tejto faktúry žalovaný uhradil peňažným plnením dňa 27.01.2017 sumu 5.000 eur s tým, že zostatok dlžnej sumy bol vo výške 10.628,88 eur. Dňa 24.02.2017 na základe dohody o vzájomnom zápočte v časti 1.428,43 eur došlo k zníženiu žalovanej sumy 9.200,45 eur, započítaním zo dňa 11.07.2017, na žalovanú pohľadávku došlo k čiastočnej úhrade vo výške 8.994,71 eur, teda zostatok žalovaného dlhu bol vo výške 205,74 eur. Listom zo dňa 27.07.2017, žalovaný započítal na časť zostatku zmluvnej pokuty vo výške 1.524,04 eur, ktorú opomenul zahrnúť do započítania zo dňa 11.07.2017 čím došlo k zániku dlhu na žalovanú istinu 205,74 eur a žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania keď v januári 2017 bol v omeškaní s dokončením diela viac než 4 mesiace, nárok mu nemohol vzniknúť do 03.04.2017, kedy dielo bolo ukončené spolu s odstránením nedorobkov. V časti žalobcom uplatňovaných úrokov z omeškania z dlžnej sumy 9.200,45 eur ku dňa 04.04.2017 mu vznikol nárok v sadzbe 0,05 % denne od 04.04.2017 do 13.07.2017 vo výške 460,02 eur a úrok z omeškania z dlžnej sumy 205,74 eur ku dňu 14.07.2017 v sadzbe 0,05 % denne od 14.07.2017 do 28.07.2017 vo výške 1,44 eur v celkovej výške 461,46 eur, ktorú žalovaný započítal na časť zmluvnej pokuty listom zo dňa 27.07.2017, čím došlo k zániku žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom zmluvy o dielo. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 185 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 300 zákona č. 513/1991 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ďalej len „OBZ“), § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Prihliadal pritom na čl. 2 bod 2.1, čl. 3 bod 3.1, čl. 3 bod 3.3, čl. 4 bod 4.4, čl. 6 bod 6.1., čl. 8 bod 8.5, čl. 9 bod 9.1, čl. 9 bod 9.2.2, čl. 9 bod 9.3 Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/NoB zo dňa 20.06.2016 (ďalej len „zmluva o dielo“). Dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol v celom rozsahu. Konštatoval, že žalobca vykonal pre žalovaného dielo, ktoré žalobca odovzdal po odstránení nedorobkov dňa 03.04.2017 a vznikol mu nárok na cenu diela. Žalovanému podľa názoru súdu vznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 61.808,25 eur podľa bodu 4.4. zmluvy o dielo z dôvodu, že dielo nebolo odovzdané včas v zmysle zmluvy o dielo 34. týždeň roku 2016, ale až 03.04.2017. Zdôraznil, že zmluvný nárok na zmluvnú pokutu vznikol neodaním diela včas a je založený na objektívnom princípe, pričom bolo preukázané v súdnom konaní, že žalobca dielo neodovzdal podľa zmluvy. Uviedol, že žalobcom uplatňovaná cena diela bola fakturovaná faktúrou č. XXXXXXXX splatnou dňa 03.01.2017 vo výške 15.628,88 eur, ktorá bola čiastočne zaplatená žalovaným vo výške 5.000 eur, teda zvyšok činil výšku 10.628,88 eur. Dohodou o vzájomnom zápočte medzi zmluvnými stranami zo dňa 11.07.2017 bol dlh znížený o výšku 1.428,43 eur na výšku 9.200,45 eur a jednostranným započítaním zo dňa 11.07.2017 žalovaným boli započítané jeho pohľadávky titulom zmluvnej pokuty vo výške 61.808,25 eur, ktoré mal voči pohľadávkam žalobcu vo výške 60.284,21 eur, v ktorom zápočte bola aj časť faktúry č. XXXXXXXX vo výške 8.994,71 eur, ktorý zápočet adresoval dňa 12.07.2017 žalobcovi, čím sa dostal do jeho dispozičnej sféry a v tejto časti zanikol. Ďalej uviedol, že na zostatok žalovaného dlhu vo výške 205,74 eur s príslušenstvom žalovaný vykonal zápočet listom zo dňa 27.07.2017 adresovaným žalobcovi dňa 27.07.2017, taktiež sa dostal do dispozičnej sféry žalobcu, so zvyškom zmluvnej pokuty 1.524,04 eur na žalovanú faktúru, ktorá pozostávala z istiny 205,74 eur a úrokov z omeškania 0,05 % denne zo sumy 9.200,45 eur za obdobie odo dňa 04.04.2017 do dňa 13.07.2017 vo výške 460,02
eur a úrokov z omeškania 0,05 % denne zo sumy 205,74 eur za obdobie odo dňa 14.07.2017 do dňa 28.07.2017 vo výške 1,44 eur, spolu vo výške 667,20 eur, tento nárok sa započítal a i v tejto časti žalobný nárok zanikol. V časti námietok žalobcu, že dielo nemohol dokončiť z dôvodu omeškania žalovaného, ktorý nebol stavebne pripravený na montáž podhľadov plechov, súd dospel k záveru, že žalobca svoje skutkové tvrdenie o existenciu tejto povinnosti, ktorú by mal žalovaný z konkrétneho zmluvného záväzku, ktorým bola zmluva o dielo, nepreukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno, pričom podľa jeho názoru ani emailová komunikácia po termíne 03.04.2017 ohľadom montáže podhľadov plechov, nemohla preukazovať žiadne omeškanie žalovaného. Poukázal na to, že v časti jednostranného započítania zo dňa 11.07.2017 žalobca nerozporoval existenciu svojich pohľadávok voči žalovanému, ktoré boli voči žalovaného pohľadávkam titulom zmluvnej pokuty, ktorá však bola dôvodná, preto došlo k zániku vzájomných pohľadávok v tomto zápočte, predmetom tohto zápočtu bola aj časť žalovanej faktúry vo výške 8.994,71 eur, v časti započítania zo dňa 14.07.2017 žalobca spochybnil len existenciu pohľadávky žalovaného voči nemu titulom zmluvnej pokuty. Keďže žalovaného pohľadávky titulom zmluvnej pokuty boli dôvodné voči žalobcovým pohľadávkam súd ustálil, že tak došlo k zániku vzájomných pohľadávok aj v tomto zápočte okamihom ich stretu, kedy sa ako spôsobilé vzájomné započítateľné pohľadávky rovnakého druhu stretli, okamihom doručenia jednostranných zápočtov žalobcov, kedy sa dostali do sféry jeho vplyvu.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení napadnutého rozsudku stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom existencie nároku žalovaného na zmluvnú pokutu za omeškanie s realizáciou diela voči žalobcovi, a teda aj s tým, že žalovaná pohľadávka zanikla momentom jej započítania s pohľadávkou žalovaného titulom zmluvnej pokuty za omeškanie. Mal za to, že súd nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a podstatné pre právne posúdenie prípadu, a to nielen emailovú komunikáciu medzi stranami ohľadom realizácie diela a plnenia termínov, ale aj ohľadom technickej pripravenosti objednávateľa na realizáciu diela s poukazom na dôvody vzniku omeškania. Zdôraznil, že to, čo nie je predmetom zmluvy o dielo, nie je povinnosťou zhotoviteľa vykonať, preto je povinnosťou objednávateľa vykonať takéto práce alebo zabezpečiť ich vykonanie a pokiaľ majú nejaké práce predchádzať alebo dopĺňať práce zazmluvnené so zhotoviteľom, je povinnosťou objednávateľa poskytnúť zhotoviteľovi súčinnosť spočívajúcu v zabezpečení vykonania takýchto prác. V tejto súvislosti poukázal na § 370 a § 365 ods. 4 OBZ. Z emailovej komunikácie medzi sporovými stranami, podľa názoru žalobcu, vyplýva, že zhotoviteľ pripravený na realizáciu bol, nakoľko sám dopytoval objednávateľa, kedy bude môcť pokračovať v plnení a taktiež z nej vyplýva stavebná nepripravenosť objednávateľa na nástup zhotoviteľa na realizáciu predmetného plnenia - teda jeho omeškanie. V tejto súvislosti odkázal napr. na email zo dňa 09.02.2017 z ktorého vyplýva, že v tom čase ešte stále objednávateľ čaká na realizáciu prác tretími osobami, avšak tieto práce brzdili zhotoviteľa v realizácii diela a podpísali sa pod vznik omeškania. Dodal, že prvýkrát zhotoviteľ upozornil na stavebnú nepripravenosť objednávateľa emailom ešte zo dňa 19.12.2016. Žalobca dal do pozornosti, že na podporu nevyhnutnosti vykonania chýbajúcich prác pre nástup zhotoviteľa na realizáciu diela, doložil aj odborné vyjadrenie Technickej Akadémie Rigips (podpísaný G.. P. U.) ako odborne spôsobilej osoby na posúdenie uvedenej situácie. Zdôraznil, že včasné plnenie nebolo zo strany zhotoviteľa objektívne možné, vzhľadom na stavebnú nepripravenosť objednávateľa, ktorá bola zo strany objednávateľa potvrdená nepriamo emailovou komunikáciou ohľadom pretrvávania nemožnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na to, že dôvody vzniku omeškania žalobcu (z dôvodov nespočívajúcich na strane žalobcu) sú zaznamenané aj v Záznamoch z výrobnej porady, napríklad zo dňa 07.09.2016 alebo zo dňa 19.10.2016. Vyjadril názor, že žiaden zo spomenutých dôvodov nie je dôvodom vzniku omeškania na strane žalobcu ako zhotoviteľa, ale na strane objednávateľa resp. ide o omeškanie spôsobené činnosťou tretích osôb, preto nie je možné zosobňovať vznik omeškania žalobcovi, čo však súd pri rozhodovaní nezohľadnil, a to napriek existencii zákonných dôvodov, kedy nejde o objektívnu zodpovednosť zmluvnej strany zhotoviteľa za omeškanie. Vo vzťahu k bodu 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na predložený listinný dôkaz - Zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 28.02.2017, v ktorom objednávateľ konštatuje, že nedošlo k nedodržaniu lehôt zo strany zhotoviteľa, práce boli vykonané v dobrej kvalite, súpis drobných nedorobkov a vád pri odovzdaní a prevzatí diela - tieto boli v dojednanej lehote odstránené. Vzhľadom na neexistenciu dôvodov vzniku omeškania na strane žalobcu mal za to, že ho ako zhotoviteľa nemožno sankcionovať za omeškanie s realizáciou diela. Z tohto dôvodu rozporoval pohľadávku žalovaného
titulom zmluvnej pokuty. Žalobca dodal, že akceptoval len započítanie dohodou zo dňa 24.02.2017, v ktorom sa dokonca žalovaný zaviazal uhradiť zvyšnú - nezapočítanú sumu 9.200,45 eur, čím potvrdil pohľadávku žalobcu, ktorej úhrady sa domáha žalobca v tomto konaní. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi mal za to, že nebolo možné vykonať započítanie, a teda predmetná pohľadávka žalobcu naďalej existuje. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného na úhradu sumy vo výške 9 049,32 eur spolu s úrokom z omeškania z uvedenej sumy vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania s úhradou od 03.01.2017 do zaplatenia, a zároveň žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 % a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.07.2019. Uviedol, že žalobca mal vyhotoviť fasádu predmetnej stavby v celosti a nie iba niektoré jej časti do 28.08.2016, pričom kazetové podhľady z PZ plechov (resp. alucobondu) tvoria súčasť fasády a na ich zhotovenie nemohol byť a ani nebol zaviazaný žalovaný, aj túto časť diela mal dodať žalobca, čo je zrejmé aj z prílohy zmluvy o dielo označenej ako „I. F. C. A., E. Y.“, kde je zhotovenie kazetových podhľadov z PZ plechov v riadku s označením Z5 jednou z položiek nacenenia fasády, vyhotoveného priamo žalobcom. Poukázal na to, že podhľad PZP plechy je zároveň ako časť fasády, a teda časť diela, ktoré mal dodať žalobca, samostatnou a poslednou položkou v harmonograme žalobcom vyhotovenom, ktorý tvorí Prílohu č. 4 zmluvy o dielo, s termínom dokončenia 28.08.2016. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca predložil súdu niekoľko e-mailov vytrhnutých z kontextu a v tejto súvislosti nič nehovoriacu fotografiu zaslanú mu žalovaným. K tvrdeniu žalobcu, že svoj záväzok v dohodnutom termíne dokončiť dielo, nemohol splniť z dôvodu omeškania žalovaného uviedol, že uvedené tvrdenie neoprel o existenciu žiadnej povinnosti zo záväzkového vzťahu so žalovaným tak, ako to predpokladá § 370 OBZ, taká povinnosť žalovanému zo zmluvy o dielo, ktorá by mohla založiť omeškanie žalovaného ako veriteľa, nevyplýva, a preto ani nemohlo dôjsť k prerušeniu omeškania žalobcu, žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. Uviedol, že žalovaný sa v zmluve o dielo nezaviazal dodať ani len časť diela, fasády, na plnenie celého diela bol zaviazaný žalobca, žalovaný sa nemohol a nedostal ako veriteľ do omeškania. Zároveň poukázal na to, že akékoľvek relevantné omeškanie žalovaného by muselo nastať do dohodnutého termínu plnenia, t.j. do 28.08.2016, žalobca sa po tomto termíne nemôže vyhovárať na omeškanie veriteľa, keď je zrejmé, že k jeho omeškaniu došlo skôr, ako by, hoc aj len teoreticky, mohlo dôjsť k omeškaniu veriteľa. Dodal, že v nadväznosti na povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu aj podľa § 374 ods. 2 OBZ platí, že zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Zdôraznil, že časť diela spočívajúcu v zhotovení podhľadov z PZ plechov žalobca nedokončil a nerealizoval nikdy, v dôsledku čoho bol žalovaný nútený časť diela realizovať prostredníctvom priameho zhotoviteľa. Ďalej uviedol, že žalobca bol v omeškaní aj s ďalšími časťami diela, napr. časť fasády z dosiek Fundermax, ktorá časť diela je odlišná od vyhotovovania podhľadov, dokončil žalobca až 07.02.2017 a v tomto čase ešte stále neboli splnené niektoré jeho ďalšie úlohy. Dal do pozornosti, že spoločnosť Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Divízia Rigips dňa 10.03.2017 žalovanému písomne potvrdila, že ohľadom montáže podhľadov nezistila žiadne nedostatky, aj z toho je zrejmé, že žalobca nemusel a ani nečakal na to, kým budú čelá podhľadov dokončené priamym zhotoviteľom a mohol a (síce s omeškaním) aj pokračoval v plnení aj bez toho, aby boli podhľady z PZ plechov dokončené. Mal preto za to, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol. Žalovaný poukázal na to, že zaslal žalobcovi v omeškaní niekoľko písomných výziev na zjednanie nápravy, pričom od decembra 2016 sa žalobca prestal zúčastňovať aj výrobných porád. Vyjadril názor, že v predložených e-mailoch, žalobca vlastne upozorňuje na svoje neplnenie zmluvných povinností a nie na neplnenie povinností žalovaného. Argumenty žalobcu prezentované v odvolaní o ďalších nových dôvodoch omeškania žalobcu, považoval za irelevantné jednak z dôvodu ich neopodstatnenosti, jednak preto, že žalovaný ich nepreukázal. žalobca nepredložil žiadny relevantný dôvod pre omeškania sa s tými časťami diela. Dodal, že nikdy nedošlo k uzatvoreniu dodatku, ktorým by bol predĺžený termín dodania diela. Zdôraznil, že v zmysle § 366 CSP neexistuje žiaden dôvod na pripustenie novôt v odvolacom konaní, ktoré predstavujú nové dôvody omeškania sa žalobcu. Uviedol, že v zmysle zápisu o odovzdaní a prevzatí diela neexistovali relevantné dôvody pre nedodržanie lehôt a nie, že nedošlo k omeškaniu, pričom žalobca tento zápis podpísal a tým uznal svoje omeškanie a jeho bezdôvodnosť v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.07.2019. Žalobca nerozporoval, že by bol zaviazaný na zhotovenie fasády, avšak v zmysle zmluvy o dielo a jej príloh, najmä
cenovej ponuky, z ktorej vyplývali jednotlivé položky nacenenia, bol žalobca zaviazaný na zhotovenie fasády za určitých podmienok a s materiálom, ktorý bol čo do množstva a druhu obsiahnutý v cenovej ponuke, teda v zmysle položiek, ktoré presne popisujú jednotlivé zložky fasády. Dal do pozornosti, že podhľady z PZ plechov nie sú totožné s podhľadmi z alucobondu, pričom v zmluve aj v objednávke boli zazmluvnené len kazetové podhľady z PZ plechov, ktoré mali tvoriť súčasť fasády, pričom žalobca na začiatku spolupráce informoval žalovaného o tom, že s materiálom alucobond nepracuje. Poukázal na to, ž v priebehu realizácie diela žalovaný zmenil časť predmetu zmluvy a podhľady z PZ plechov sa rozhodol nahradiť alucobondom. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo, ktorým by žalovaný zaviazal žalobcu k zmene materiálu použitého na podhľady z dojednaného PZ plechu na požadovaný alucobond, preto žalobca nebol viazaný ani povinnosťou zabezpečiť osobitného dodávateľa na prácu s alucobondom. Zastával názor, že v danom prípade a jednalo o stavebnú nepripravenosť žalovaného, ktorý v priebehu realizácie diela zmenil druh materiálu, ktorý mal byť na dielo použitý, s čím priamo súvisel aj vznik omeškania s ukončením celej fasády. Uviedol, že potvrdenie zo dňa 10.03.2017, kde spoločnosť Saint-Gobain Construction Products, s.r.o. Divízia Rigips potvrdila, že nezistila žiadne nedostatky ohľadom montáže podhľadov, popisuje, že ukončené dielo je vykonané správne a bez technických resp. technologických nedostatkov a pochybení, avšak nepopisuje priebeh montáže. Dodal, že emailová komunikácia citovaná v odvolaní nie je vytrhnutá z kontextu, jej kontext je zrejmý. Rozporoval tvrdenie žalovaného, podľa ktorého žalobca bol v omeškaní aj s ďalšími časťami diela a uviedol, že omeškania žalobcu nevznikli z dôvodov na strane žalobcu, čo žalobca podložil aj Záznamom z výrobnej porady (zo dňa 07.09.2016 a 19.10.2016). Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca nedisponoval dostatočným materiálom potrebným k realizácii diela ako ani potrebným počtom pracovníkov na to, aby dielo mohlo byť riadne a včas dokončené a v tejto súvislosti uviedol, že spomínaný materiál bol pripravený na sklade v Bratislave, nakoľko žalobca ho včas objednal, žalobca uvedený materiál nevyzdvihol a nepreviezol na miesto realizácie diela z dôvodu stavebnej nepripravenosti žalovaného, pričom vždy zabezpečil, aby sa počas kontrolných dní nachádzal na mieste pracovník žalobcu a hneď po ukončení prác, ktoré mali predchádzať realizácii časti diela vykonávaného žalobcom, žalobca zabezpečil potrebné množstvo pracovníkov na to, aby bolo dielo dokončené v čo najkratšom čase.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa17.08.2019. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný sa omeškal s plnením, pričom omeškanie malo spočívať v realizácii poterov balkónov, položení dlažby terás a v použití materiálu alucobond, žalovaný uviedol, že súd tieto tvrdenia ani zohľadniť nemohol, pretože žalobca na ne v súdnom konaní ani nepoukázal, ani ich nepreukázal a nedokázal ich súvislosť so svojím omeškaním a to, že sú príčinou jeho omeškania. Poukázal na § 366 CSP a skutočnosť, že žalobca neuplatnil prostriedky procesného útoku včas a tieto ani nie sú relevantné. K tvrdeniu žalobcu, že nezrealizovanie podhľadov súvisí s druhom použitého materiálu, žalovaný uviedol, že opäť sa jedná o nové skutkové tvrdenie, ktoré nie je podložené. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že včas zabezpečil materiál na zhotovenie podhľadov, čo preukazoval e-mailom dodávateľa, kde tento uvádza počet kusov balení, ktoré mal na sklade žalovaný uviedol, že skutočnosť, že ich mal dodávateľ na sklade nepotvrdzuje, že žalobca materiál zabezpečil, pretože v tom čase ho neodobral a práve na to aj dodávateľ upozorňoval, pričom žalobca objednávku súdu nepredložil a zároveň tohto materiálu nebolo dostatočné množstvo. Uvedené majú podľa neho preukazovať fotografie zo stavby vedľajšej budovy. Ohľadom zmeny materiálu a jeho zabezpečenia poukázal tiež na bod 7.1 zmluvy o dielo.
6. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
7. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 12Cb/84/2017-329 zo dňa 19. marca 2019 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/84/2017-329 zo dňa 19. marca 2019, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 9.049,32 eur s príslušenstvom titulom doplatenia sumy faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.12.2016, splatnej dňa 03.01.2017, vystavenej žalobcom žalovanému na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX/NoB, uzavretej dňa 20.06.2016 (ďalej len „zmluva o dielo“) medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, na základe ktorej sa žalobca zaviazal vykonať v prospech žalovaného dielo „C. na X. E. N. A. J.., W.“ (ďalej len „dielo“) a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za vykonané dielo dojednanú cenu. Pôvodná fakturovaná suma faktúrou č. XXXXXXXX bola 15.628,88 eur, pričom zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade sumy vo výške 5.000 eur dňa 27.01.2017 a k čiastočnému započítaniu sumy vo výške 1.428,43 eur akceptovanému žalobcom dňa 24.02.2017, teda neuhradená zostala suma uplatnená žalobou vo výške 9.049,32 eur. Sporným bol započítací úkon žalovaného zo dňa 11.07.2017, ktorým malo dôjsť zo strany žalovaného k úhrade sumy vo výške 8.994,71 eur a započítací úkon žalovaného zo dňa 27.07.2017, ktorým mal žalovaný uhradiť zvyšok istiny (sumy faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 07.12.2016) vo výške 205,74 eur spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej sumy v celkovej výške 461,46 eur, čím malo dôjsť k zániku žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Týmito započítacími úkonmi žalovaný voči pohľadávke žalobcu započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 61.808,25 eur podľa bodu 4.4. zmluvy o dielo, nakoľko žalobca sa dostal do omeškania s odovzdaním diela, keď dielo malo byť podľa zmluvy o dielo odovzdané do 28.08.2016, no v skutočnosti bolo odovzdané až dňa 03.04.2017 po odstránení nedorobkov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol ako nedôvodnú a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania po tom, čo dospel k záveru, že žalovanému vznikol nárok voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 61.808,25 eur z dôvodu, že žalobca dielo neodovzdal včas podľa zmluvy o dielo a žalobný nárok zanikol jednostranným započítacím úkonom žalovaného zo dňa 11.07.2017 a 27.07.2017. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a v odvolaní namietal, že k omeškaniu žalobcu ako dlžníka došlo v dôsledku omeškania žalovaného ako veriteľa v zmysle § 370 a 365 ods. 4 OBZ pre stavebnú nepripravenosť žalobcu.
14. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a podstatné pre právne posúdenie prípadu, a to nielen emailovú komunikáciu medzi stranami ohľadom realizácie diela a plnenia termínov, ale aj ohľadom technickej pripravenosti objednávateľa na realizáciu diela s poukazom na dôvody vzniku omeškania. Zdôraznil stavebnú nepripravenosť žalovaného, v dôsledku ktorej nebolo zo strany žalobcu objektívne možné včasné plnenie. Uviedol, že v danom prípade išlo o dôvody vzniku omeškania na strane objednávateľa (žalovaného), resp. omeškanie spôsobené činnosťou tretích osôb, a teda nemohlo dôjsť k omeškaniu žalobcu ako dlžníka v zmysle § 365 ods. 4 OBZ. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že zo strany žalobcu ide v tomto smere o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré sú v zmysle § 366 CSP neprípustné, nakoľko stavebnú nepripravenosť žalovaného, resp. omeškanie žalovaného žalobca tvrdil už na pojednávaní dňa 11.09.2018 a túto
argumentáciu bližšie rozviedol vo vyjadrení zo dňa 15.01.2019, vrátane tvrdenia o omeškaní žalovaného vylučujúceho omeškanie žalobcu podľa § 370 a § 365 ods. 4 OBZ. Napriek tomu odvolací súd vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú.
15. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že podľa čl. 3 bod 3.3 zmluvy o dielo termínom dokončenia diela bol 34. týždeň, t.j. najneskôr deň 28.08.2016. Uvedenú skutočnosť v odvolaní nespochybnil ani žalobca. V konaní tiež nebolo sporné, že dielo bolo žalovanému odovzdané dňa 28.02.2017 s nedorobkami a až dňa 03.04.2017 došlo k dokončeniu diela bez vád a nedorobkov, pričom tento deň sa v zmysle čl. 9 bod 9.2.2 považuje za deň dokončenia diela. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v omeškaní s plnením po dobu 219 dní. Žalobca však namietal tzv. stavebnú nepripravenosť žalovaného, a teda i omeškanie žalovaného ako veriteľa (v dôsledku ktorého podľa neho nemohlo dôjsť k omeškaniu žalobcu ako dlžníka), až po dátume 28.08.2016, t.j. až po zmluvne dohodnutom termíne dokončenia diela. Konkrétne žalobca uviedol, že prvýkrát upozornil na stavebnú nepripravenosť objednávateľa emailom zo dňa 19.12.2016. Rovnako ďalšia argumentácia žalobcu o omeškaní žalovaného, resp. omeškaní tretej osoby, smeruje až k obdobiu po zmluvne dohodnutom termíne dokončenia diela dňa 28.08.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v omeškaní s plnením (dokončením diela) už predtým ako mala nastať tvrdená nepripravenosť, resp. omeškanie žalovaného, z čoho je zrejmé, že žalobca žalovanému neodovzdal dielo včas bez zavinenia žalovaného. Žalovaný správne podotkol, že akékoľvek relevantné omeškanie žalovaného by muselo nastať do dohodnutého termínu plnenia, t.j. do 28.08.2016, čo však žalobca ani len netvrdil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.
16. Za nedôvodnú odvolací súd považuje aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nebral do úvahy dôkazy predložené žalobcom a podstatné pre právne posúdenie prípadu, a to nielen emailovú komunikáciu medzi stranami ohľadom realizácie diela a plnenia termínov, ale aj ohľadom technickej pripravenosti objednávateľa na realizáciu diela s poukazom na dôvody vzniku omeškania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na bod 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadal aj na emailovú komunikáciu medzi stranami, no mal za to, že ani táto emailová komunikácia nemohla preukazovať omeškanie žalovaného, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenia o povinnosti žalovaného, vyplývajúcej zo zmluvy o dielo, pri montáži podhľadov plechov. Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom konajúceho súdu stotožňuje. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti tiež znenie čl. 2 bod 2.1 zmluvy o dielo, podľa ktorého „V súlade s touto zmluvou zhotoviteľ zhotoví na svoje náklady a svoje nebezpečenstvo dielo, t.j. zrealizuje časť: C. na X. E. N. A. J.., W....“ a čl. 15 bod 15.1. zmluvy o dielo, podľa ktorého „Zhotoviteľ zabezpečí a dodá všetky materiály a zariadenia, potrebné k realizácii diela...“. Uvedené ustanovenia podporujú argumentáciu žalovaného, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak, t.j. povinnosti žalovaného pri zabezpečení dodania a montáži podhľadov plechov.
17. Žalobca ďalej namietal, že v Zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 28.02.2017 (č.l. 57 súdneho spisu) objednávateľ konštatuje, že nedošlo k nedodržaniu lehôt zo strany zhotoviteľa. V Zápise o odovzdané a prevzatí diela zo dňa 28.02.2017 sa uvádza „Dôvody nedodržania lehôt začatia a dokončenia dodávky - Neboli“. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že z uvedeného znenia možno vyvodiť, že neexistovali relevantné dôvody pre nedodržanie lehôt a nie, že nedošlo k omeškaniu, ako tvrdil žalobca. Uvedenú námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
18. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/84/2017-329 zo dňa 19. marca 2019 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).