Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Co-77-2020.pdf
PDF · 91.55 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: F. M., bytom N., Z.. S. XXX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom so sídlom v S., D. Z. XX/XX, proti žalovaným: 1/ X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom N., C. XXX, 2a/ Ing. Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., A. XX/XX, (právni nástupca po neb. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., A. XX, zomr. XX.XX.XXXX) právne zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom U. Z., R. XXXX, 2ba/ C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., V. C. XXXX/XX, 2bb/ F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., V. C. XXXX/X (žalovaní 2ba/ a 2bb/ ako právni nástupcovia po neb. F. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N., V. C. XXXX/XX, zomr. XX.X.XXXX), 5a/ X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., I. J. XXX/X, 5b/ Mgr. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., U. A. XXX/XX, 5c/ W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., I. J. XXX/X, 5d/ X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.-X., V. 166/49, 5e/ PhDr. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., Q. XXX/X (žalovaní 5a/-5e/ právni nástupcovia po neb. W. W., nar. X.X.XXXX, bytom N., Q. XXX, zomr. XX.XX.XXXX), 6a/ X. W., nar. X.X.XXXX, bytom X. X - Q., ul. W. W. 62, 6b/ Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Q. V. 869/38, 6c/ W. W. nar. X.X.XXXX, bytom N., T. XXXX/X, 6d/ O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom N., W. 733/84 (žalovaní 6a/ - 6d/ právni nástupcovia po neb. X. W., nar. X.XX.XXXX bytom N. XXX, zomr. XX.X.XXXX), 7/ COOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo, so sídlom Trstená, Hattalova 100, IČO: 36012815, 8/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., C. XXXX/XX, žalovaní 5a-8 právne zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom U. Z., R. XXXX, o určenie vlastníckeho práva, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5C/54/2008-497 zo dňa 27. augusta 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) v celom rozsahu zamietol žalobcom predloženú žalobu o určenie vlastníckeho práva a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení. 2.Východiskovo súd prvej inštancie vymedzil, že v konaní o relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre porušenie zákonného predkupného práva je určujúcim posúdenie, či dotknutý spoluvlastník zvolil vhodný (z viacerých do úvahy prichádzajúcich) procesný nástroj ochrany jeho práv. Nadväzne v konkrétnostiach súdenej veci - s poukazom i na viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu v obdobných žalobách žalobcu
- dospel k záveru, že vyhovenie žalobe by neviedlo k odstráneniu spornosti, nakoľko žalovaní by sa proti svojej vôli opätovne stali podielovými spoluvlastníkmi, čo by po ich predpokladaných ďalších dispozitívnych úkonoch opätovne viedlo k súdnym sporom. Navyše, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva, nie je ani aktívne vecne legitimovaným, nakoľko nie je dedičom.
3.Napriek uvedenému konštatovaniu okresný súd následne sformuloval aj závery vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu veci. Za nespornú v tejto spojitosti vyhodnotil skutočnosť, že napadnutými kúpnymi zmluvami pôvodní žalovaní odpredali svoje spoluvlastnícke podiely k spoločnej nehnuteľnosti, pričom však nezaslali písomnú ponuku na odkúpenie podielov žalobcovi ako jednému zo spoluvlastníkov, hoci ich - v prípade prevodu na iné než blízke osoby - zaťažovala ponuková povinnosť. Na základe toho by podľa súdu prvej inštancie pri formálnom a gramatickom výklade síce bolo možné dospieť k záveru, že napadnuté kúpne zmluvy sú relatívne neplatné podľa § 140 OZ v spojení s § 40a OZ, jednalo by sa však o prísne formálny výklad, nekonformný s ustanoveniami článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, stanovujúceho rovnaký zákonný obsah a ochranu vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Na predmetnú ústavnú úpravu vlastníckeho práva nadväzuje § 123 a nasl. OZ, definujúci obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať (resp. požívať jeho plody a úžitky) a nakladať s ním. V rámci podielového spoluvlastníctva je právo spoluvlastníka nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom obmedzené predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. 4.Pri výklade zákonov je však podľa okresného súdu potrebné sledovať aj úmysel zákonodarcu a dohliadať, aby striktným formalizmom nedošlo k šikanóznemu výkonu práva. Úmyslom zákonodarcu pritom nebolo obmedziť podielového spoluvlastníka vo výkone čiastkového oprávnenia previesť svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu až do takej miery, že by sa spoluvlastnícky podiel stal (ako v tomto konkrétnom prípade), vzhľadom na vysoký počet spoluvlastníkov (i neznámeho pobytu, príp. nežijúcich) reálne neprevoditeľným, čím by v konečnom dôsledku boli spoluvlastníci, ktorí by už nechceli vlastniť svoj spoluvlastnícky podiel, nútení len kvôli striktnému formálnemu výkladu zákona a napriek svojej nevôli, zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k nehnuteľnostiam a ich právo nakladať s predmetom ich vlastníctva, by tak bolo neúmerne obmedzené. Posudzovaná vec je o to špecifickejšia, že žalobca ani nemal záujem odkúpiť (preto nepodal žalobu o nahradenie prejavu vôle) spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam, jeho cieľom bola iba obnova pôvodných spoluvlastníckych vzťahov (napriek nevôli spoluvlastníkov, resp. ich právny nástupcov) a zabránenie, aby do týchto spoluvlastníckych vzťahov vstúpila tretia osoba. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že k takémuto striktnému výkladu nepristúpi. Navyše, žalobca mal vedomosť o tom, že spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti budú nielen označení žalovaní, ale aj ďalší spoluvlastníci odpredávať a že ich bude odkupovať žalovaný 7/. Napriek tomu, v rozpore so zásadou „práva patria bdelým“, nepristúpil k riešeniu vzniknutej situácie a svojou nečinnosťou, akoby schvaľoval postup spoluvlastníkov, ktorí v dobrej viere svoje spoluvlastnícke podiely odpredali žalovanému 7/. Žalobca bol v tom čase dokonca predsedom Urbára Trstená, ktorého členovia sa na neho obracali s dotazom, ako reagovať na ponuku žalovaného 7/ (vyjadrenie O. P.). Logickým bol preto postup žalovaného 7/, ktorý s ohľadom na veľký počet spoluvlastníkov zverejnil svoj zámer odkúpiť spoluvlastnícke podiely na verejnej tabuli mesta Trstená. 5.Vo vzťahu argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej predmetom dispozície mohol byť iba prevod celého podielu na všetkých nehnuteľnostiach tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť okresný súd uviedol, že v prípade stavby hotela Roháč a priľahlých pozemkov zapísaných (vyčlenených) na LV č. XXXX a XXXX m) sa nejedná o spoločnú/nedeliteľnú nehnuteľnosť, na ktorú by mal dopadať režim zákona č. 97/2013 Z.z.
6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 CSP tak, že procesne úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.
7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe. Rozsudok označil za nezákonný a nespravodlivý a nakoľko ide o opätovné rozhodnutie v danej veci, odkázal na skutkové a právne dôvody vymedzené v odvolaní zo dňa 21.6.2017. 8.Pokiaľ ďalej ide o tvrdenie okresného súdu, že sporné nehnuteľnosti netvoria spoločnú nehnuteľnosť, namietal, že z dôkazov - LV č. XXXX a XXXX - vyplýva pravý opak.
9.V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli žalovaní napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznili, že okresný súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu (body 15 a 16 napadnutého rozsudku) a svoje závery riadne odôvodnil, pričom žalovaní sa stotožnili s konštatovaním nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, keďže pozitívnym výrokom súdu by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo. Navyše, žalobca často a nejasne menil petit a v odvolaní neuviedol žiadne námietky, ktorými by spochybnil vecnú správnosť právneho posúdenia naliehavého
právneho záujmu, len sa procesne neprípustným spôsobom odvolal na svoj skorší opravný prostriedok podaný za účinnosti skoršieho procesného predpisu, ktorý vymedzoval odvolacie dôvody inak. 10.Žalovaní mali za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bezpodieloví spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti ponúkli spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom (vrátane žalobcu) prostredníctvom žalovaného 7/, ktorého poverili zabezpečením všetkej potrebnej agendy v súvislosti s predajom ich spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom na veľmi široký okruh spoluvlastníkov bola táto ponuka realizovaná formou verejnej vývesky, ktorý spôsob OZ účinný v tom čase nevylučoval a z hľadiska hospodárnosti to bol najvhodnejší a jediný možný spôsob. Neobstojí preto námietka žalobcu, že on o zámere ostatných spoluvlastníkov predať ich spoluvlastnícky podiel nevedel, a že mu spoluvlastnícke podiely neboli ponúknuté na odkúpenie. Ako sa totiž sám niekoľkokrát vyjadril, nikdy o odkúpenie záujem nemal. Podaním žaloby sledoval len jediný cieľ a to, aby sa spoločná nehnuteľnosť vrátila pod správu Urbárskeho spoločenstva Mesta Trstená. Uvedené tvrdenie žalobcu vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovaných určeniach. Uzavreli, že ak žalobca namieta nerešpektovanie zákonnej dvojmesačnej lehoty, predkupné právo zaniká aj v prípade, že spoluvlastník vie o zamýšľanom predaji, dá však nepochybne najavo, že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí (rozsudok NS SR sp. zn. 22Cdo/446/2002).
11.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
- neúspešná - strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
12. Z povahy inštitútu (§ 137 písm. c/ CSP) naliehavého právneho záujmu vyplýva, že procesným dôsledkom konštatovania jeho absencie je - bez ďalšieho - zamietnutie žaloby bez jej vecného posúdenia. Inými slovami, ak nie je na podanej určovacej žalobe (s ohľadom na doktrínu jej preventívneho charakteru) naliehavý právny záujem, niet dôvodu/možnosti pre meritórne konanie o takejto žalobe. 13.Nadväzne, pokiaľ ide o predmetný/určujúci záver okresného súdu (o nedostatku naliehavého právneho záujmu) je opodstatneným tvrdenie žalovaných, že vo vzťahu k tomuto primárnemu dôvodu absentuje v odvolaní akákoľvek konkrétna námietka. Do pozornosti odvolateľa krajský súd dáva uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 48/2000 zo dňa 6.9.2000, v zmysle ktorého nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, t.j. postupom, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. V konkrétnostiach súdenej veci sa totiž žalobca/odvolateľ obmedzil len na odkaz na obsah svojho skoršieho odvolania, čo doplnil argumentáciou vo vzťahu k úvahe okresného súdu (bod 5 tohto odôvodnenia) o tom, či sa prevádzané spoluvlastnícke podiely týkajú spoločnej nehnuteľnosti (čo už tvorí/predstavuje vecné posúdenie žaloby). 14.V rozoberanej spojitosti je zo strany odvolacieho súdu nevyhnutné poukázať na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z opísaného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok. Okrem toho, aktuálna procesná úprava (§ 373 ods. 1 veta druhá CSP) explicitne vylučuje (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy) výzvu na doplnenie odvolacích dôvodov, resp. stanovuje (§ 365 ods. 3 CSP), že odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len v lehote na podanie odvolania. Civilný sporový poriadok totiž kladie vyššie nároky na strany sporu než OSP, strany sporu sú vo vyššej miere zodpovedné za výsledok sporu a za uplatňovanie svojich práv, čomu nekorešponduje (ani) možnosť pripustiť uvedenie odvolacích dôvodov odkazom. Platí tiež, že súdne konanie je typicky formalizovaným konaním, pričom odvolanie musí obsahovať jednak všeobecné náležitosti predpísané pre každý procesnoprávny úkon adresovaný súdu a okrem nich osobitné náležitosti, typické len pre odvolanie. Existencia predpísaných náležitostí v odvolaní je dôležitá, pretože tvoria jeho obsah, podľa ktorého súd posudzuje daný procesnoprávny úkon ako odvolanie. Odkaz odvolateľa na obsah podaní urobených v konaní pred súdom preto nemožno považovať za uvedenie dôvodov, z akých sa napáda prvoinštančné rozhodnutie. 15.Identický právny dôsledok ako neuvedenie žiadnych odvolacích dôvodov má teda/potom aj žalobcom zvolený prístup v podobe púheho odkazu na obsah svojho skoršieho odvolania. Odhliadnuc od (náležitej) námietky žalovaných, že skoršie odvolanie žalobcu bolo predložené za účinnosti inej právnej úpravy
- Občianskeho súdneho poriadku - za jedinú situáciu, kedy procesný predpis umožňuje „odkázať“
na obsah inej „písomnosti“ možno považovať ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého sa odvolací súd môže, ak sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozsudku, obmedziť na konštatovanie správnosti jeho dôvodov. Aj túto možnosť však procesný kódex priznáva len súdu. Inými slovami, v celom obsahu/texte Civilného sporového poriadku nemožno identifikovať takú dispozíciu sporových strán, ktorá by umožňovala nahradiť zákonom požadovaný obsah formalizovaného podania/ úkonu (tu odvolania) odkazom na iné podanie. Niet preto právneho základu pre taký postup odvolacieho súdu, ktorý by znamenal možnosť/nevyhnutnosť vyhľadať/označiť odvolacie dôvody za odvolateľa z iného/ukončeného odvolacieho konania.
16.Nadväzne - pri konštatovaní správnosti záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu z dôvodu rezignácie odvolateľa na predostretie relevantnej/akejkoľvek protiargumentácie - je právne irelevantnou ďalšia/zvyšná časť odvolacej argumentácie (bod 8 tohto odôvodnenia) smerujúcej voči vecnému posúdeniu veci. Uvedené preto nevyhnutne muselo viesť k potvrdeniu meritórneho výroku napadnutého rozsudku. 17.Opodstatneným je ďalej aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý (výrok) zodpovedá základnému princípu úspešnosti v súdnom konaní.
18.Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaných v tomto štádiu konania im odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch upravených v § 429 ods. 2 CSP.