Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/174/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne: C. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, W., občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému: Y. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Pavlom Babiakom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, Ul. G. Švéniho 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júna 2019, č. k. -194, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) tak, že žalovaného zaviazal vyplatiť žalobkyni titulom vyrovnania sumu 22.941,34 eur, žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal a ďalšími výrokmi rozhodol o trovách štátu.

1.2 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , a a . Zistil, že predmetom vyporiadania boli finančné prostriedky vo výške 45.882,69 eur, a to výťažok z predaja osobného motorového vozidla F. patriaceho do BSM vo výške 7.200,- eur získaný žalovaným a suma 38.682,69 eur ako hodnota toho, čo zo spoločného majetku bolo použité na výlučný majetok žalovaného (splátky úverov žalovaného poskytnutých výlučne žalovanému ešte pred uzavretím manželstva). Konštatujúc rovnosť podielov manželov na BSM uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu z celkovej uvedenej sumy, t.j. 22.941,34 eur.

1.3 K námietke žalovaného týkajúcej sa nevykonania dôkazu výsluchom žalobkyne súd prvej inštancie uviedol, že podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa a na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemôže preukázať inak. Žalovaný trval na výsluchu žalobkyne ku skutočnosti, či ona vôbec zo svojho príjmu niečím prispievala na splátky úveru žalovaného, resp. aké finančné prostriedky ona vložila do spoločného majetku. Súd prvej inštancie napriek prvotnému pokusu o výsluch žalobkyne napokon nevykonal navrhnutý dôkaz resp. neodročil pojednávanie za účelom vykonania dôkazu výsluchom žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa nerozporovala v konaní tvrdenie žalovaného, že všetky platby na spoločnú domácnosť uhrádzala zo spoločného účtu, na ktorý chodil zárobok žalovaného, tiež netvrdila, že uhrádzala resp. nejako finančne prispievala na splátky

úverov žalovaného. Podľa súdu prvej inštancie však uvedené nerozporované tvrdenia žalovaného nemohli ovplyvniť výsledok sporu, pretože v prípade zárobku žalovaného za trvania manželstva išlo o spoločné finančné prostriedky, z ktorých mesačne odchádzali splátky na úvery ako výlučné záväzky žalovaného. Žalovaná nerozporovala tvrdenia žalovaného, že z jeho príjmu sa zabezpečoval chod domácnosti, k tvrdeniu, že ničím neprispela na spoločný majetok však prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že sa pričinila o spoločný majetok, o nadobudnutie a udržanie minimálne tým, že doň vložila svoju prácu, starostlivosť o domácnosť, starostlivosť o dieťa a takisto zarábala. Uvedené žalovaný nerozporoval, k starostlivosti o dieťa však namietol, že nešlo o ich vlastné dieťa. S poukazom na uvedené a zásadu hospodárnosti konania podľa súd návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom žalobkyne zamietol. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že účastník konania nemusí využiť svoje právo byť osobne prítomný na pojednávaní. K námietke nedodržania zásady ústnosti súdneho sporového konania súd prvej inštancie uviedol, že bola dodržaná nariadením pojednávania.

1.4 O trovách konania rozhodol podľa a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie porušil zásadu ústnosti a priamosti, keď v konaní nevypočul žalobkyňu. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné prihliadať na starostlivosť žalobkyne o rodinu, o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti, poukázal žalovaný na to, že z ich manželstva nepochádzajú žiadne deti a o dcéru svojej bývalej manželky sa finančne staral on. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z rozvodového rozsudku, v ktorom bolo uvedené, že mal mimomanželské vzťahy, pretože to nemá vplyv na vyporiadanie BSM. Napokon mimomanželské vzťahy udržovala aj žalobkyňa. Toto malo byť v rozhodnutí uvedené, alebo sa súd dôvodmi rozvodu nemal zaoberať ani na jednej strane. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj zásadu hospodárnosti konania a v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobkyňa podala žalobu o vyporiadanie BSM len veľmi krátko pred uplynutím lehoty na jej podanie.

2.2. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol zoznam hnuteľného majetku, zmienil sa o tom že žalobkyňa nikdy nepoberala na svoju dcéru výživné ani rodinné prídavky a na finančné zabezpečenie dcéry žalobkyne bolo na žalovanom. Podľa neho by mu preto mala vrátiť výživné zhruba 400,- eur mesačne, čo za 5 rokov trvania manželstva predstavuje asi 24.000,- eur. Žalovaný žiadal, aby súd túto skutočnosť zohľadnil. Žalovaný poukázal na to, že v žalobe nebol uvedený ďalší hypotekárny úver vo výške 30.000,- eur a ani spotrebný úver 5.000,- eur, ktorý bol na meno žalobkyne poskytnutý ešte pred uzavretím manželstva a žalovaný ho splácal sumou viac ako 200,- eur mesačne, a preto mal byť vo vyporiadaní BSM zohľadnený.

2.3. Pokiaľ v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa sa finančne nepodieľala na chode domácnosti, súd prvej inštancie pochybil pri aplikácii ustanovenia .

2.4. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa sa nielen nijako nepričinila o nadobudnutie spoločných vecí, ale spoločné peniaze dokonca míňala až do záporných zostatkov. Aj v súčasnosti má žalobkyňa nesplatené úvery vo viacerých bankách a je voči nej vedené exekučné konanie.

2.5. Žalovaný tiež uviedol, že spoločným dlhom bol úver vo výške 30.000,- eur poskytnutý v čase trvania manželstva v roku 2013, čo znamená že sumou 15.000,- eur sa na splatení tohto úveru podieľa aj žalobkyňa.

3.1. V ďalších podaniach v odvolacom konaní strany sporu principiálne zotrvali na svojich stanoviskách.

4.1. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

4.2. Zásadná odvolacia námietka žalovaného je založená na význame podielu žalobkyne na financovaní výdavkov vzniknutých počas trvania manželstva. Žalovaný tvrdí, že prakticky všetky náklady manželov a tiež výdavky dcéry žalobkyne boli financované z jeho príjmov. Odvolávajúc sa na znenie

ust. , potom považuje za nesprávne, aby boli podiely manželov pri vyporiadaní určené rovným dielom.

4.3. Podľa sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

4.4. Pre určenie iných ako rovnakých podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepostačuje samo o sebe, pokiaľ potreby manželov finančne zabezpečuje len jeden z manželov. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, je potrebné brať zreteľ okrem iného aj na obstarávanie spoločnej domácnosti, a to aj v prípade bezdetných manželov. Nerovnosť podielov manželov pri vyporiadaní BSM prichádza do úvahy najmä v prípade takého konania jedného z manželov, ktoré je v rozpore so základnými povinnosťami manželov uvedenými v ust. § 18 Zákona o rodine, ak má takéto konanie významný dopad na hospodárenie so spoločným majetkom alebo starostlivosť o rodinu. V konaní nebolo tvrdené také konanie žalobkyne, ktoré by v zmysle uvedeného umožňovalo úvahu o nerovnosti podielov na spoločnom majetku. Opodstatnený však bol poukaz žalovaného na to, že neboli významné príčiny rozvratu manželstva strán sporu, pretože tieto príčiny nie sú významné pre určenie podielov na vyporiadavanom BSM, pokiaľ nemali priamy dopad na hospodárenie so spoločným majetkom.

4.5. Žalovaný argumentoval v prospech disparity podielov najmä jeho zásluhou na obstarávaní príjmu do manželstva. Jedná sa o tzv. princíp zásluhovosti. Odklon od rovnosti podielov je v prípade zvýšeného úsilia jedného z manželov o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku namieste vtedy, ak takéto úsilie vedie k získaniu majetku značnej hodnoty (napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 30. 5. 2005, sp. zn. tu použiteľný pre blízku príbuznosť právneho prostredia). Ani nadobudnutie majetku značnej hodnoty nebolo v konaní tvrdené, preto nebol dôvod založiť disparitu podielov ani na základe princípu zásluhovosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzajúce z rovnosti podielov bolo preto vecne správne.

4.6. Súd prvej inštancie nepochybil ani nevykonaním výsluchu žalobkyne a jeho nevykonanie nemá žiaden dopad na dodržanie zásady ústnosti súdneho konania. Táto zásada je dodržaná nariadením a vykonaním pojednávania, ktoré umožňuje stranám sporu prezentovať svoje tvrdenia a vyjadrovať sa k dôkazom priamo pred súdom. Pokiaľ by hoci ani žiadna zo strán túto možnosť nevyžila a súd by za splnenia ostatných procesných podmienok vec prejednal a rozhodol na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti strán sporu, k porušeniu zásady ústnosti by nedošlo. Preto ani nevypočutie žalobkyne nemalo za následok porušenie zásady ústnosti súdneho konania. V súvislosti s nerealizovanou výpoveďou žalobkyne nie je dôvodná ani námietka žalovaného o nevykonaní navrhovaného dôkazu. Na rozdiel od svedka, nie je účasť pred súdom povinnosťou, ale právom strany sporu. Pokiaľ strana sporu spolieha na výpoveď protistrany ako na rozhodujúci dôkazný prostriedok, je potrebné mať na zreteli, že od strany sporu nemožno očakávať (a ani nijako vynucovať), aby vypovedala vo svoj neprospech.

4.7. Čo sa týka skutočností neuvedených pred súdom prvej inštancie a uvádzaných až v odvolacom konaní, akými sú zoznam hnuteľných vecí a ďalšie úvery prezentované v odvolaní žalovaným, na tieto tvrdenia nemožno v odvolacom konaní prihliadať v zmysle ust. (Novoty v odvolacom konaní, podľa ktorého, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (podľa teda aj skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a)), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b)), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c)) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d)).

4.8. Dôvodná nie je ani námietka žalovaného o výdavkoch na dcéru žalobkyne a jeho požiadavka o ich náhradu, pretože takéto prípadné plnenie je realizované vo vzťahu k tretej osobe a v zmysle ustanovení o vyporiadaní BSM nepredstavuje žiadnu z kategórií, ktorá by mala byť zohľadnená pri vyporiadaní BSM.

4.9. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

5. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj rozhodnutie o trovách konania. Odvolací súd priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni plne úspešnej v odvolacom konaní, a to podľa v spojení s , a .

6. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).