Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-377-2013.pdf
PDF · 209.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/377/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobkyne : A. C., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. hájom XXX/X, R. nad F., proti žalovanému D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, R. nad F., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako manželov nasledovne:
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazujú hnuteľné veci:
- kuchynská linka rohová- dekor orech,
- kuchynská linka lineárna - odtieň tmavá hnedá,
- jedálenský stôl rozťahovací obdĺžnikového tvaru,
- skriňa na oblečenie v spálni a skriňa na oblečenie v detskej izbe syna,
- obývacia stena H. - rustikál zakúpená dňa XX.XX.XXXX,
- televízor nachádzajúci sa v obývačke,
- rádio - hifi veža nachádzajúca sa v obývačke,
- posteľ J. XXX a matrac o rozmere XXXxXXXxXX oboje zakúpené dňa XX.XX.XXXX,
- čierny stolík Bydop dlažba zakúpený dňa XX.XX.XXXX,
- 3 koberce - 1 kus v rozmere XXXxXXX cm, X kusy v rozmere XXxXXX cm, všetko zakúpené dňa XX.XX.XXXX,
- luster E. XXXXXX a stropnica XXXXX U oboje zakúpené dňa XX.XX.XXXX,
- žalúzie R. zakúpené dňa XX.XX.XXXX. P. v hodnote X.XXX,- eur
Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalovaného prikazujú nehnuteľnosti : pozemky zapísané na LV č. XXXX pre okres I., obec R. nad F., k.ú. R. nad F., a to: pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavaná plochy a nádvorie o výmere XXX mX a pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. P. v hodnote XX.XXX,- eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu sumu XX.XXX,XX eur a to do XX dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov štátu v rozsahu XX %.
Štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov štátu v rozsahu XX %.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala vyporiadania Q. po rozvode manželstva.
2. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo manželstvo strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj ich Q.. E., že do Q. spoločne nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. R. nad F., a to pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorých hodnota je XX.XXX,- eur. G. toho do Q. nadobudli aj hnuteľné veci, a to: osobný automobil F. N. čiernej farby so zostatkovou hodnotou XXX,- eur, ďalej kuchynskú linku, jedálenské stoličky, dve skrine na oblečenie, obývaciu stenu, poháre a kávové súpravy, televízor a rádio, spolu v zostatkovej hodnote X.XXX,- eur, tiež šperky - X zlatých prsteňov, X zlaté retiazky, X zlaté náušnice spolu v zostatkovej hodnote XXX,- eur. Ani jednu z týchto hnuteľných vecí žalobkyňa od rozvodu neužíva a ani s nimi nedisponuje, sú vo výlučnom užívaní žalovaným. A. uviedla, že za trvania manželstva žalovaný do výlučného vlastníctva nadobudol rodinný dom súp.č. XXX postavený na pozemku B. parc.č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX v k.ú. R. nad F., pričom žalobkyňa so žalovaným sa spoločne podieľali na jeho rekonštrukcii, na ktorú boli použité finančné prostriedky patriace do Q.. Celková suma investícií, ktorú žiadala žalobkyňa zohľadniť, predstavovala sumu XX.XXX,XX eur, pričom tieto prostriedky boli tvorené a/ úsporami žalobkyne a žalovaného v sume XXX.XXX,- SK, čo je X.XXX,XX eur, b/ výťažkom z predaja spoločného bytu, ktorý predali kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX za XXX.XXX,- Sk, čo je X.XXX,XX eur a tiež c/ finančným darom, ktorý žalobkyňa a žalovaný dostali od otca žalobkyne v decembri XXXX v sume XXX.XXX,- Sk, čo je X.XXX,XX eur. E. sumy žiadala žalobkyňa zohľadniť ako hodnotu vložených investícií do výlučného vlastníctva žalovaného. A. uviedla, že žiada vyporiadať spoločný dlh v P. sporiteľni, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, poskytnutý vo výške XXX.XXX Sk, ktorého nesplatená časť ku dňu podania žaloby predstavovala sumu X.XXX,XX eur. R., že všetky hnuteľné veci od rozvodu užíva výlučne žalovaný a nehnuteľnosti patriace do Q. rovnako užíva výlučne on, keďže aj rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve je postavený na jednom z uvedených pozemkov. Preto navrhovala, aby súd nehnuteľnosti a hnuteľné veci všetky prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a aby žalovaný prevzal záväzok z predmetnej úverovej zmluvy a bol povinný ju vyplatiť sumou po zo zohľadnení vyššie uvedených investícií.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že neuznáva tvrdenia žalobkyne o investovaní finančných prostriedkov, ktoré mali získať obaja darom od otca žalobkyne, do rodinného domu v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko tieto finančné prostriedky boli spotrebované vrámci manželstva na bežný chod domácnosti. Bolo tomu tak, pretože žalobkyňa bola nezamestnaná od XX.XX.XXXX. K investíciám do rodinného domu ďalej uviedol, že on disponuje účtovnými dokladmi v sume X.XXX,XX eur na nákup sanity, dlažby, ktoré boli vynaložené na dom skutočne zo spoločných prostriedkov oboch manželov a suma XXX,XX eur bola tiež použitá na kúpu stavebného materiálu. Týmto vyvracal tvrdenia o tom, že by investície mali predstavovať žalobkyňou tvrdených XX.XXX,XX eur. Uviedol, že na zakúpenie hnuteľných vecí patriacich do Q. vynaložili celkom XX.XXX,- Sk, a jednalo sa o kúpu kuchynskej linky, postele, matraca, obývacej steny a vitríny, stolíka, X kresiel, X kobercov, X-zásuvkového regálu, lustra, stropnice a žalúzií, ktoré tč. majú podľa neho zostatkovú hodnotu spolu min. X.XXX,- eur. K osobným motorovým vozidlám uviedol, že on počas manželstva kúpil vozidlo F. XXXX za XX.XXX,- Sk a následne počas manželstva ho predal za XX.XXX,- Sk v roku XXXX. G. v rokoch XXXX-XXXX kupoval a predával aj ďalšie vozidlá, ktoré slúžili pre rodinu, ale výnos z týchto vozidiel bol spotrebovaný počas manželstva na potreby rodiny. Ku dňu rozvodu manželstva v Q. zostalo len to vozidlo, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe, a to F. N. v hodnote cca XXX,- eur. Na nákup vozidiel spotreboval prostriedky patriace do Q., ale aj peniaze získané darom od otca navrhovateľky a svojich rodičov.
4.V ďalšom konaní žalobkyňa uvádzala, že spoločné nehnuteľnosti patriace do Q. tvoria predzáhradku, pozemok pod domom a zadnú záhradu. Taktiež časť pozemku prechádza v rozsahu cca X m popri dome. Doplnila, že v dome ostali X kuchynské linky, ktoré boli kúpené zo spoločných prostriedkov. Jedna z kuchynských liniek sa nachádza v obytnej miestnosti, ktorú obýva matka žalovaného. Bola zakúpená z prostriedkov, ktoré spoločne získali z predaja spoločného bytu, ide o rohovú kuchynskú linku v dekore
orech, zakúpená v r. XXXX-XXXX. Druhá kuchynská linka je lineárna, je v tmavšom odtieni hnedej a bola zakúpená v r. XXXX-XXXX. Spolu s druhou kuchynskou linkou bola zakúpená jedálenská súprava, ktorú tvoril rozťahovací stôl obdĺžnikového tvaru a X stoličiek drevených, čalúnených. Táto kuchynská linka spolu s jedálenskou súpravou bola dňa XX.XX.XXXX zo strany žalovaného zničená, nevie však do akej miery. Rovnako dopadla aj obývacia stena a televízor v obývačke. Čo sa týka spomínaných skríň na oblečenie, jedna sa nachádzala v spálni, na tej boli vytrhnuté dvere, ktorými bol poškodený strop a druhá skriňa sa nachádzala v izbe syna. Čo sa týka zlatých šperkov, ide o retiazku žalobkyne a prívesok so znamením barana. Bol to dar od jej rodičov k jej XX-tym narodeninám. Ďalej tam zostala synova retiazka s príveskom v tvare písmena R, išlo o darček pre neho k narodeninám. Dievčenské náušnice boli v tvare lístka a išlo o náušnice spoločných dvoch dcér, ktoré im boli dané pri krste. Čo sa týka rekonštrukcie domu, táto bola rozsiahla. V podstate okrem obvodových múrov boli zbúrané a nanovo vybudované rôzne priečky. Obytná časť domu bola prepojená s hospodárkou časťou. Do domu sa investovala kúpna cena, za ktorú predali spoločný byt vo výške XXX.XXX,- Sk. Na prestavbu sa tiež použil finančný dar od jej otca vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorý jej dňa XX.XX.XXXX prišiel na osobný účet, uviedla, že to bol dar pre oboch manželov. Tieto prostriedky nemohli byť použité na chod domácnosti, pretože ona bola nezamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, pričom dar od otca na rekonštrukciu dostali XX.XX.XXXX. Na rekonštrukciu si vzali aj pôžičku od Slovenskej sporiteľne vo výške XXX.XXX,- Sk v zmysle predloženej zmluvy o splátkovom úvere. S. ďalej v podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že po rozvode manželstva sama splácala úver v P. sporiteľni, uhradila splátky v sume X.XXX,- eur a neskôr (na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX) výslovne uviedla, že túto sumu tiež žiada zohľadniť pri vyporiadaní Q.. E., že oná nemá žiadnu vedomosť o tom, žeby rodičia žalovaného poskytli mu akúkoľvek finančnú pomoc a im dvom spoločne už vôbec nie.
5. S. v ďalšom konaní tvrdil, že motorové vozidlo N. E. v čase rozvodu manželstva nevlastnili. Doplnil, že nie je pravda, žeby spoločný byt predali za sumu XXX.XXX,- Sk. Predajná cena bola XXX.XXX,- Sk. Už si nepamätal, ako bola vyplácaná kúpna cena, ale nie je pravda, žeby táto bola použitá na rekonštrukciu rodinného domu. Táto bola spotrebovaná na deti. Prostriedky z predaja spoločného bytu sa investovali aj do kúpy áut. Nespomínal si ani na to, na to čo bola použitá pôžička od Slovenskej sporiteľne. Nespomínal si ani na to, že by od otca žalobkyne dostal finančný dar vo výške XXX.XXX,- Sk, alebo žeby takýto dar dostali spolu obidvaja. O žiadnych šperkoch vedomosť nemal. Uviedol, že počas trvania manželstva došlo k čiastočnej rekonštrukcii rodinného domu, a to v tomto rozsahu: menili sa okná za plastové (X veľkých a X malé), realizovala sa nadstavba (manzartka), došlo k výmene elektroinštalácie, renovácii omietok a v X miestnostiach bola položená plávajúca podlaha. Uvedené rekonštrukčné práce boli vykonávané v období rokov XXXX - XXXX. Okrem nadstavby, ktorá bola financovaná z požičaných peňazí od jeho rodičov, ostatné práce boli financované zo spoločných prostriedkov. Čo sa týka požičaných peňazí od jeho rodičov, išlo približne o r. XXXX - XXXX, rozsah požičaných peňazí bol XXX.XXX - XXX.XXX,- Sk. Pôžička bola uzavretá ústne medzi ním a jeho rodičmi. Z uvedenej pôžičky doposiaľ ani časť nesplatil. Uviedol, že na nadstavbu domu brali úver s manželkou XXX.XXX,- Sk. Tento úver on po rozvode už nesplácal, prestal ho splácať asi v roku XXXX. Žalovaný následne uviedol, že Škodu Feliciu predal, nevedel presne, ale asi za XX,- eur, tiež nevedel presne kedy, no auto užíval rok a pol. Motorové vozidlo V.: IL XXX BX N. predal asi za XXX,- eur. S touto sumou žalobkyňa súhlasila. Žalovaný uviedol, že ani z jednej obdržanej sumy za autá žalobkyni nič neposkytol. Žalovaný odmietol, že by mal žalobkyňu z čohokoľvek vyplácať, pretože si môže užívať polovicu pozemkov, môže si ich oplotiť, ohradiť, prípadne aj polovičku nadstavby, môže si túto polovicu zákonným spôsobom užívať, Bol toho názoru, že v tomto konaní boli nesprávne ohodnocované všetky tri parcely, pretože manželka nemá podiel na všetkých týchto troch parcelách. Patril by jej podľa neho podiel len z pozemku, na ktorom stojí dom. Uviedol, že on aktuálne na vyplatenie manželky financie ani nemá a úvery si brať nechce, keďže má aj vyživovaciu povinnosť na jedno- a dvojročné dieťa.
6. Stranám sa podarilo (pojednávanie z XX.XX.XXXX) spoločne zhodnúť na tom, čo z hnuteľných vecí, tvoriacich zariadenie ich domácnosti, ako vecí patriacich do Q. žiadali vyporiadať: žiadali vyporiadať obe kuchynské linky, rohová je v časti u rodičov v poriadku, rovná kuchynská linka bola síce poškodená, ale táto sa stále nachádza v dome; žiadali tiež vyporiadať jedálenský stôl, ktorý existuje, zhodli sa na tom, že Xks jedálenských stoličiek bolo zničených pred rozvodom, žiadali vyporiadať dve skrine na oblečenie, tieto stále sú v dome žalovaného, žiadali vyporiadať tiež obývaciu stenu, ktorá sa stále nachádza v dome žalovaného, žiadali vyporiadať aj televízor v obývačke, žiadali vyporiadať aj rádio
- Hifi veža, ktoré sa nachádza stále v dome žalovaného, žiadali vyporiadať posteľ J. XXX aj matrac XXX, žiadali vyporiadať aj stolík- čierny, nakoľko tento ešte existuje, žiadali vyporiadať aj X ks kobercov,
žalovaný uvádza, že v dome stále sú, žiadali vyporiadať luster Univerzal, stropnicu a žalúzie R., tieto sa v dome nachádzajú. Zhodli sa na tom, že nežiadajú vyporiadať poháre a kávové súpravy, nakoľko tieto boli rozbité pred rozvodom, mixéry, presklenenú vitrínu, dve kresla R. a L., nakoľko nevedeli, že by takéto kreslá niekedy mali v domácnosti, rovnako tak nevedeli ani, že by niekedy mali štvorzásuvkový regál Q., a preto ho nežiadali vyporiadať. Zhodne uviedli, že všetky hnuteľné veci, čo sa týka zariadenia domu, majú hodnotu X.XXX,- eur a hnuteľné veci zhodne navrhli prikázať žalovanému ( pojednávanie dňa XX.XX.XXXX).
7. Ohľadom rozsahu investícií (pojednávanie z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX) žalovaný uvádzal, že menili sa okná v kuchyni na prízemí, v X detských izbách na prízemí, v kúpeľni na prízemí malé okno, v kúpeľni na poschodí malé okno, v obývačke na poschodí balkónové okno a v spálni na poschodí okno. Zhodne tiež uvádzali, že menili aj drevené okno v kuchyni u rodičov. Zhodli sa, že tieto boli menené asi v roku XXXX a uhrádzali sa zo spoločných prostriedkov. Zhodli sa, že z úveru zo P. zo dňa XX.XX.XXXX, bola financovaná nadstavba - manzartka. Zhodli sa tiež na tom, že po nadstavbe robili výmenu elektroinštalácie v nadstavovanej časti a tiež sa zhodli, že výmena elektroinštalácie stála XX,- eur. Čo sa týka omietok, tie sa pred prestavbou v roku XXXX urobili na prízemí v kuchyni a v dvoch detských izbách. Tiež sa urobili potom v nadstavenej časti manzartky, v spálni a obývačke. Strany nevedeli, koľko stála renovácia týchto omietok. Strany sa zhodli, že zo spoločných peňazí sa robili nové podlahy na prízemí a podlahy na poschodí sa robili z ušetrených peňazí. Žalovaný potvrdil, že plávajúce podlahy sa vymenili v dvoch detských izbách a v kuchyni na prízemí a v dvoch miestnostiach na poschodí. Strany nevedeli, koľko to stálo. Zhodli sa tiež na tom, že pokladničné doklady nachádzajúce sa v spise z X.X.XXXX a XX.X.XXXX, kde sú účtované položky - laminátová podlaha a plastové okná, sú tiež dokladmi o vykonanej rekonštrukcii domu žalovaného. Žalovaný tvrdil, že rekonštrukcia hospodárskej budovy sa vykonala asi v roku XXXX alebo v roku XXXX. Túto robil jeho otec, nevie, z akých peňazí, no oni s manželkou na túto rekonštrukciu peniaze nedali. Žalobkyňa tvrdila, že v roku XXXX a predtým sa vykonala rekonštrukcia na obytné priestory. Ale nevedela uviesť, koľko do toho investovali. Žalobkyňa následne upresňovala svoje predošlé vyjadrenia týkajúce sa investovaných spoločných peňazí do výlučného vlastníctva žalovaného. Spresnila, že ňou uvádzané úspory v hodnote XXX.XXX,- Sk, sú úspory z predajnej ceny bytu z roku XXXX. Úspory z kúpnej ceny obdržanej za predaj bytu všetky podľa nej investovali do rodinného domu. Nevedela presne uviesť, na aké rekonštrukčné práce boli tieto investované. Robili sa priečky a mnoho ďalších vecí. Nevedela ani uviesť, kde tie peniaze boli zložené. Boli asi na spoločnom účte. Žalovaný však tvrdil, že peniaze z kúpnej zmluvy investovali do seba, do detí a kúpili pozemok a chalupu v Podhorí. Ten potom za manželstva predali. Žalobkyňa doplnila, že skutočne je pravda, že z týchto peňazí aj kúpili pozemok s chalupou v Podhorí. Istý čas ju prerábali, ale predali ju a z kúpnej ceny kúpili pozemok pod rodinným domom, s ktorým tvrdením žalovaný súhlasil. Strany sa zhodli na tom, že byt predali za XXX.XXX,-Sk. Žalobkyňa následne uvádzala, že z toho asi polovica bola investovaná do prerábky domu a za zvyšnú polovicu kúpili pozemok a chatu v U. Keďže potrebovali k domu, kde bývali, dokúpiť pozemky, tak chalupu F. predali a za utrženú sumu dokúpili predmetné pozemky okolo rodinného domu. Peniaze od otca jej otec zaslal na účet dňa XX.XX.XXXX v sume XXX.XXX,- Sk. Tieto peniaze podľa žalobkyne použili na rekonštrukciu domu a na kúpu nábytku. Z tých peňazí z daru sa platili rekonštrukčné práce, ktoré boli vykonávané po dni darovania čiže v roku XXXX. Nevedela tiež uviesť, aké práce to boli.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, ďalej tiež na návrh strán nechal vypracovaž znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností - pozemkov tvoriacich masu Q. a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX právoplatného dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo strán sporu uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozvedené.
10. U. LV č. XXXX pre k.ú. R. nad F., strany majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti - pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. U. LV č. XXXX pre k.ú. R. nad F. na pozemku B. parc.č. XXXX/X stojí rodinný dom súp.č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
11. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I.. U. C. zo dňa XX.XX.XXXX hodnota pozemkov patriacich do Q., a to pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, B.
parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, predstavuje XX.XXX,- eur.
12. Z Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný ako predávajúci predali tam uvedenej kupujúcej byt č. XX vo vchode XX na X.poschodí obytného domu súp.č. XX vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, ktorý byt mali strany v bezpodielovom spoluvlastníctve, pričom kúpna cena uvedená v zmluve je v sume XXX.XXX,- Sk. V konaní však nebolo sporné, nakoľko obe strany to potvrdili, že za predaj tohto bytu obdržali strany sporu ako predávajúci sumu XXX.XXX,- Sk.
13. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že stranám sporu ako dlžníkom veriteľ - P. sporiteľňa, a.s. poskytla bezúčelový úver v sume XXX.XXX,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v XXX mesačných splátkach vo výške X.XXX,- Sk mesačne. Podľa potvrdenia veriteľa zo dňa XX.XX.XXXX ku dňu XX.XX.XXXX bol nesplatený zostatok tohto úveru v sume X.XXX,XX eur. Podľa výpisov z účtu predložených žalobkyňou za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (po rozvode) uhradila splátky úveru v sume X.XXX,XX eur. Podľa potvrdenia P. sporiteľne, a.s. uvedený úver bol splatený v celom rozsahu dňa XX.XX.XXXX.
14. Zo správy G. v A. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že ku dňu rozvodu manželstva (XX.XX.XXXX) bol žalovaný držiteľom osobného motorového vozidla N. E. IL XXX BX (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX). Čo sa týka automobilu F. N. IL XXX BP žalovaný bol jeho držiteľom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.
15. S. predložil čestné prehlásenia svojich rodičov - R. C. a T. C. zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorých žalovanému v auguste roku XXXX poskytli finančnú čiastku vo výške XXX.XXX,- Sk, ktorú sumu im žalovaný spláca.
16. Z výpisu z účtu za mesiac XX/XXXX vedeného na meno T. L. vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX boli v prospech účtu vedeného na meno žalobkyne prevedené finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,- Sk. T. L. je otcom žalobkyne, ktorý čestným prehlásením zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že svojej dcére - žalobkyni a jej bývalému manželovi - žalovanému v mesiaci december XXXX daroval finančné prostriedky v celkovej sume XXX.XXX,- Sk, ktoré vložil na bankový účet žalobkyne.
17. Žalovaný ďalej predložil sumár investícií vložených do domu v jeho výlučnom vlastníctve vrátane pokladničných dokladov, pričom podľa jeho prehľadu bola investovaná do domu suma X.XXX,XX eur a na stavebný materiál suma XXX,XX eur. D. tak predložil pokladničné doklady k nákupu nábytku a zariadenia do domácnosti, ktoré patrí do Q. strán sporu.
18. S. predložil zmluvu o kreditnej karte zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú s veriteľom P. sporiteľňa, a.s., v zmysle ktorej mu mala byť vydaná kreditná karta s úverovým rámcom v sume XX.XXX,- Sk, avšak podľa odpovede banky ( č.l. XXX) zo dňa XX.XX.XXXX takúto kreditnú kartu banka ku dňu podania správy nevedie. Žalovaný ani na výzvu súdu ďalšie údaje ku kreditnej karte neposkytol, ďalšie dôkazné návrhy neprodukoval.
19. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX>. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd. (4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
20. Vyporiadaním BSM sa usporiadavajú všetky majetkové vzťahy medzi manželmi k veciam, ktoré boli predmetom zaniknutého BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku v BSM a ktorý manželia za trvania manželstva nadobudli spolu, pričom nejde o individuálny majetok jednotlivých manželov. BSM je možné vyporiadať viacerými spôsobmi, a to dohodou manželov, súdnym rozhodnutím vydaným na návrh jedného z manželov a nevyvrátiteľnou právnou domnienkou v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ak nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, rozhodne o vyporiadaní BSM súd na návrh niektorého z nich. Pre vysporiadanie BSM zakotvuje Občiansky zákonník zásadu rovnosti podielov, zásadu refundácie nákladov na spoločný alebo oddelený majetok, zásadu ochrany záujmu maloletých detí a zásadu pričinenia na zveľadení majetku.
21. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pričom rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu A. sp.zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, pričom zánikom manželstva zaniklo aj Q. strán sporu. K jeho vyporiadaniu dohodou nedošlo, pričom žaloba s návrhom na jeho vyporiadanie bola súdu doručená dňa XX.XX.XXXX, teda pred uplynutím lehoty X rokov od zániku Q., a teda súd musí žalobu meritórne prejednať. P. konštatuje, že súd nevzhliadol taký dôvod, ktorý by odôvodňoval odchýlenie sa od pravidla obsiahnutého v § 150 G. zákonníka, podľa ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. J. strany sporu sa nedožadovali disparity podielov, vôbec neargumentovali v jej prospech, neuvádzali svoju predstavu, ako by prípadná disparita mala vyzerať (v konkrétnom percentuálnom či zlomkovom vyjadrením resp. inak). Súd má za to, že disparitu podielov v danom prípade nie je možné zvoliť, nakoľko neboli preukázané tak závažné dôvody počas trvania manželstva, pre ktoré by mal súd pristúpiť k uvedenej „sankcii“ v neprospech niektorého z bývalých manželov. Súd preto ustálil, že podiely žalobkyne a žalovaného sú u každého o veľkosti 1. Čo sa týka jednotlivých vecí patriacich do masy BSM, súd sa s nimi vysporiadal nasledovne:
Hnuteľné veci - zariadenie domu
22. Na poslednom pojednávaní sa stranám podarilo dohodnúť sa na mase vecí - zariadenie domu, ktoré žiadajú vyporiadať ako veci patriace do BSM. Súd tieto veci pre účely ich čo možno najpresnejšej identifikácie vo výroku rozsudku označil v súlade s ich označením na pokladničných dokladoch, ktoré pre tento účel predložil do konania žalovaný, resp. ich opisom v zmysle vyjadrení strán sporu počas konania. Strany teda súčasťou masy BSM označili tieto veci, ktoré žiadali vyporiadať a tvrdili zhodne, že tieto veci t.č. ešte existujú a nachádzajúc sa v rodinnom dome žalovaného:
- kuchynská linka rohová- dekor orech,
- kuchynská linka lineárna - odtieň tmavá hnedá,
- jedálenský stôl rozťahovací obdĺžnikového tvaru,
- skriňa na oblečenie v spálni, skriňa na oblečenie v izbe syna,
- obývacia stena H. - rustikál zakúpená dňa XX.XX.XXXX
- televízor nachádzajúci sa v obývačke, keď tento síce mal byť poškodený, avšak žalovaný potvrdil na pojednávaní, že o poškodení nevie a tento je ešte aj v dome, značku však nevedeli strany uviesť,
- rádio - hifi veža nachádzajúca sa v obývačke, ktorej značku nevedeli strany uviesť,
- posteľ J. XXX a matrac o rozmere XXXxXXXxXX zakúpené dňa XX.XX.XXXX
- čierny stolík Q. dlažba zakúpený dňa XX.XX.XXXX,
- X koberce - X kus v rozmere XXXxXXX cm, X kusy v rozmere XXxXXX cm zakúpené dňa XX.XX.XXXX,
- luster E. XXXXXX a stropnica XXXXX U zakúpené dňa XX.XX.XXXX
- žalúzie R. zakúpené dňa XX.XX.XXXX.
XX. Strany zhodne uvádzali (na pojednávaní XX.XX.XXXX), že čo sa týka zariadenia domu, ktoré žiadajú vyporiadať, toto má hodnotu X.XXX,- eur, a preto z tejto hodnoty súd vychádzal ako z nespornej a ustálil, že vyššie uvedené hnuteľné veci patriace do Q. tvoriace zariadenie domácnosti, majú spolu zostatkovú hodnotu X.XXX,- eur. Rovnako tak sa zhodne vyjadrili, že ich navrhujú prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného, čo aj súd učinil a napokon, takýto návrh je aj v súlade so zásadou, že hnuteľná vec má byť spravidla prikázaná tomu, kto ju užíva a tým aj opotrebúva, a teda tomu, u koho dochádza k amortizácii danej veci, keď všetky veci aktuálne už niekoľko rokov užíva žalovaný (resp. aj jeho rodičia žijúci v dome napr. jednu z kuchynských liniek), tvoria zariadenie aktuálne jeho domácnosti v rodinnom dome v jeho výlučnom vlastníctve a žalobkyňa tieto veci po odídení zo spoločnej domácnosti dlhodobo ani neužíva. Vychádzajúc z týchto úvah uvedené veci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného s jeho povinnosťou vyplatiť za ne žalobkyňu v sume polovice ich nespornej zostatkovej hodnoty - teda XXX,- eur.
24. Pokiaľ strany uvádzali X ks jedálenských stoličiek, zhodli sa, že tieto boli zničené ešte pred rozvodom. U. možno uzavrieť, že tieto veci ku dňu zániku Q. neboli jeho súčasťou, keďže boli už zničené, a preto ich ani nie je už možné v tomto konaní vyporiadať ako súčasť masy Q. existujúcej ku dňu zániku Q.. O veciach, ktoré strany uvádzali ako tie, ktoré nežiadajú vyporiadať, pretože buď už t.č. podľa ich zhodných vyjadrení ani neexistujú, alebo strany ani nevedeli, že takéto veci (hoci ich skôr uvádzali vo svojich podaniach) vôbec niekedy spoločne nadobudli a užívali, resp. ich strany vôbec ani nevedeli identifikovať ako veci jestvujúce, súd nerozhodoval. Išlo o bližšie nešpecifikované poháre a kávové súpravy (tieto mali byť napokon rozbité ešte pred rozvodom, a preto tiež by ich z tohto istého dôvodu ako stoličky ani nebolo možné vyporiadať), bližšie neidentifikovateľné mixéry, presklenená vitrína, dve kreslá R. a L. a štvorzásuvkový regál Q..
Hnuteľné veci - ďalšie návrhy žalobkyne
25. Pokiaľ žalobkyňa na poslednom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX mala v úmysle zahrnúť do masy Q. aj ďalšie hnuteľné veci tvoriace zariadenie garáže, príkladmo uvádzala vŕtačku, miešačku a podobne, súd už na takéto ďalšie návrhy na rozširovanie masy Q. priestor nedal. Súd uvádza, že takéto návrhy boli produkované prvýkrát po X rokoch od podania žaloby, dovtedy ich strany vôbec ani nespomínali. To všetko napriek tomu, že už na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX obe strany uvádzali, že iné ďalšie hnuteľné veci vyporiadať nechcú a tiež napriek tomu, že strany súd upozornil výzvou zo dna XX.XX.XXXX, že akékoľvek ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany môžu uplatniť do XX dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že na ďalšie návrhy už súd prihliadať nemusí. F. mala žalobkyňa doručenú dňa XX.XX.XXXX a v danej lehote ani žiadne vyjadrenie od žalobkyne nebolo súdu doručené. Súd uvádza, že neposkytol už žalobkyni priestor na ďalšie dopĺňanie masy Q. s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 Civilného sporového poriadku, pretože nič nebránilo žalobkyni učiniť masou BSM navrhované zariadenie garáže už aj skôr a žalobkyňa ani neuvádzala dôvody, prečo by tak nemohla učiniť podstatne skôr ako po X rokoch od podania žaloby. Navyše takýto ďalší návrh by si vyžadoval ďalšie úkony súdu, žalobkyňa by produkovala k týmto veciam (ktoré navyše na pojednávaní ani konkrétne neidentifikovala) ďalšie skutkové tvrdenia, súd by musel urobiť priestor na vyjadrenie sa i protistrane, čo by konanie ďalej len predlžovalo. Súd má za to, že pokiaľ žalobkyňa tieto veci chcela vyporiadať, mala návrh na ich vyporiadanie učiniť s podaním žaloby. Navyše sama sa v roku XXXX vyjadrila, že už nič iné nad rámec dovtedy uvedených hnuteľných vecí ani vyporiadať nežiada, a takýto návrh je tak v priamom rozpore s týmto jej skorším vyjadrením a nie je preto dôvod, aby súd umožnil dodatočné (prakticky časovo neobmedzené) rozširovanie masy BSM o ďalšie hnuteľné veci. Súd preto na veci tvoriace vybavenie garáže už neprihliadol, a napokon ich žalobkyňa sama ani nijako neidentifikovala a neposkytla k nim žiadne bližšie skutkové tvrdenia.
Hnuteľné veci - zlaté šperky
X6. Žalobkyňa v žalobe tiež ako súčasť masy Q. učinila zlaté šperky, a to X zlatých prsteňov, X zlaté retiazky, X zlaté prívesky, 2 náušnice. M. pri výsluchu ich bližšie opísala tak, že čo sa týka uvádzaných šperkov, tak ide o retiazku žalobkyne a prívesok so znamením barana ako dar od jej rodičov k jej XX-tym
narodeninám, o synovu retiazku s príveskom v tvare písmena R ako darček pre neho k narodeninám a o dvoje dievčenské náušnice v tvare lístka ako náušnice dvoch dcér, ktoré im boli dané pri krste. Uvádzala, že nevie preukázať ich existenciu. Žalovaný uvádzal, že o žiadnych takýchto šperkoch ani vedomosť nemá, nakoľko v jeho dome neostali. Tieto veci súd nevyporiadal. V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa jedná o retiazku s príveskom, ktoré dostala žalobkyňa darom od rodičov k XX narodeninám, tieto veci ani netvoria súčasť masy Q.. U. § 143 G. zákonníka, do Q. patrí všetko, čo bolo získané niektorým z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných darom. Ak žalobkyňa získala danú vec darom od rodičov, táto vec nepatrí do Q., ale je to jej výlučné vlastníctvo, a preto ju v tomto konaní ani nemôže súd vyporiadať ako vec spoločnú patriacu obom manželov. Navyše je otázne, či retiazku s príveskom žalobkyňa vôbec získala za trvania manželstva darom k jej XX. narodeninám, keďže manželstvo bolo uzavreté až po jej XX. narodeninách (ktoré mala XX.XX.XXXX a manželstvo bola uzavreté až v júni XXXX). Čo sa týka retiazky a prívesku syna a dvoch náušníc dcér, ani tieto netvoria súčasť masy BSM strán sporu, keďže sama žalobkyňa uviedla, že ide o veci, ktoré dostali darom ich deti, a teda tieto veci patria deťom a netvorili spoločné veci bývalých manželov, keďže ich nadobudli deti a nie niektorý z manželov. Čo sa týka X prsteňov, tieto žalobkyňa uvádzala v žalobe, ale neskôr už ich medzi ňou požadované šperky pri výsluchu ani nezahrnula. U. nijakým spôsobom žalobkyňa ani neidentifikovala. S. pritom uviedla výslovne, že nevie preukázať existenciu všetkých týchto uvádzaných šperkov. U. vo vzťahu ku všetkým uvedeným ani nie je jasné, či tieto (ak by aj hypoteticky do BSM patrili) vôbec existovali ku dňu zániku BSM, resp. či existujú v čase vyporiadania BSM, keď navyše žalovaný uvádzal, že on ani vedomosť o takýchto šperkoch nemá a nevedel sa vyjadriť k tomu, kde sa tieto nachádzajú, poprel, že by boli v jeho dispozícii. Existencia vecí v čase zániku BSM a aj v čase ich vyporiadania je pritom podmienkou preto, aby ich súd mohol vôbec vyporiadať tak, že ich niekomu prikáže. Súd (aj keby tieto veci hypoteticky patrili do masy BSM) teda nemohol vyporiadať tieto veci, tak, že by ich prikázal niektorej zo strán, pretože možno vyporiadať len vec existujúcu v čase vyporiadania BSM a existencia uvádzaných šperkov v tomto čase nebola preukázaná.
Hnuteľné veci - motorové vozidlá
27. Žalobkyňa v žalobe uviedla ako súčasť masy Q. vozidlo F. N. v zostatkovej hodnote XXX,- eur, žalovaný vo vyjadrení k žalobe ako súčasť masy BSM uviedol totožné vozidlo Škoda N. v zostatkovej hodnote XXX,- eur. Žalovaný však následne spresnil, že toto auto predal, nevedel presne za koľko, ale uviedol, že sa mu zdá, že za XX,- eur (kúpnu zmluvu ani na vyzvanie súdu nepredložil), nevedel ani kedy, ho predal, no užívali ho asi len rok a pol. Z potvrdenia G. v A. (č.l. XX) však vyplynulo, že F. N. IL XXXBX bola vo vlastníctve žalovaného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, čo zodpovedá neskoršiemu tvrdeniu žalovaného, že toto auto užíval asi len rok a pol a bolo potom predané. Síce strany uvádzali najskôr zhodne, že ku dňu zániku Q. toto auto bolo súčasťou Q., z neskôr vykonaného dokazovania vyplynulo, že toto zhodné tvrdenie je v rozpore so skutočnosťou, keď auto bolo predané ešte za trvania manželstva (XX.XX.XXXX), rok pred rozvodom manželstva. P. preto s poukazom na § 186 ods. X CSP nemohol prihliadnuť na zhodné tvrdenia strán sporu o tom, že auto patrilo ku dňu zániku BSM do masy BSM a že je ho nutné ešte teraz vyporiadať prikázaním niektorej zo strán, nakoľko bolo ďalším dokazovaním toto tvrdenie vyvrátené, a preto o týchto zhodných tvrdeniach strán sporu súd nadobudol odôvodnené pochybnosti. Skutočnosť je taká, že motorové vozidlo F. Felicia bolo z masy Q. jeho predajom vyňaté úkonom žalovaného ešte pred rozvodom manželstva XX.XX.XXXX, ku dňu rozvodu súčasťou Q. nebolo a ani v súčasnosti vozidlo už nie je v dispozícii niektorej zo strán, a preto ho nemožno nikomu rozsudkom prikázať. Žalovaný predal vozidlo za trvania manželstva a výťažok z neho si ponechal len on sám, nevedel uviesť presnú kúpnu cenu, len uvádzal, že sa mu zdá, že ho predal za XX,- eur, ktoré tvrdenie nepreukázal, naproti tomu predtým vo svojich skorších vyjadreniach uvádzal, že vozidlo má hodnotu XXX,- eur. P. konštatuje, že úkonom žalovaného bolo vozidlo vyňaté z masy Q. jeho predajom, hnuteľná vec sa pretransformovala na peňažný ekvivalent, z ktorého mal prospech len a výlučne žalovaný, ktorý, ako uviedol, si peniaze ponechal pre seba. Žalovaný navyše ani nepreukázal, že by tieto financie z predaja tohto vozidla minul v prospech Q.. Súd preto konštatuje, že síce vozidlo ako také nemôže byť už žiadnej zo strán prikázané (keďže bolo predané), ale peňažný ekvivalent tohto vozidla musí do masy BSM nahradiť ten, ktorého úkonom bola vec z masy BSM vyňatá a kto mal z tohto úkonu výlučne sám prospech. Žalovaný uvádzal, že vozidlo malo hodnotu XXX,- eur. Súd preto zaviazal žalovaného, aby polovicu tejto sumy, teda XXX,- eur vrátil do BSM, ktorá suma sa zohľadní pri výpočte vyporiadacieho podielu v prospech žalobkyne, ako suma, o ktorú „navyše“ ju bude musieť žalovaný vyplatiť. Tvrdenia žalovaného o tom, že by auto malo byť následne predané „zdá sami, že za XX,- eur“ a že by auto túto hodnotu aj skutočne malo v čase predaja, žalovaný nepreukázal, a preto súd vychádzal zo žalovaným
samým skôr uvádzanej zostatkovej hodnoty vozidla v sume XXX,-eur. Žalobkyňa uvádzala v žalobe zostatkovú hodnotu XXX,- eur, ale nepreukázala, že by vozidlo malo hodnotu nad rámec nesporných XXX,- eur (teda o tvrdených XX,- eur vyššiu), a preto súd zohľadnil len sumu XXX,- eur, ako hodnotu vozidla, na ktorej sa odhady oboch strán stretli.
28. Čo sa týka ďalšieho vozidla N. IL G BX, ktoré podľa potvrdenia G. v A. ( č.l. XX) bolo nadobudnuté za trvania manželstva a ku dňu zániku Q. bolo stále v mase (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX), žalovaný uviedol, že žiada toto auto ako súčasť masy Q. vyporiadať (na pojednávaní XX.XX.XXXX). V konaní, čo sa tohto automobilu týka, nebolo sporné, že bolo nadobudnuté za trvania manželstva žalovaným, že toto auto do Q. patrí (žalovaný ho žiadal sám ako súčasť masy Q. vyporiadať, takže potvrdil, že do Q. patrí) a že bolo predané až po rozvode manželstva žalovaným za sumu XXX,- eur, s ktorou sumou aj žalobkyňa výslovne na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX ako s pravdivým tvrdením súhlasila. Žalovaný tiež na poslednom pojednávaní potvrdil, že výťažok z predaja auta si celý ponechal on. Súd nemohol vyporiadať tento osobný automobil ako taký, keďže ku dňu vyporiadania táto vec už nie je v dispozícii ani jedného z manželov, avšak mohol vyporiadať výťažok z predaja vozidla, ktorý žalovaný utŕžil za jeho predaj v období od zániku BSM do jeho vyporiadania a ktorý si ponechal výlučne len on sám. Súd preto nikomu vozidlo neprikázal, ale zaviazal žalovaného, aby polovicu výťažku z predaja v sume XXX,- eur nahradil do masy BSM. Výťažok z predaja sa musí zohľadniť pri vyporiadaní, keďže sa hodnota predanej hnuteľnej veci predajom len pretransformovala na peňažný ekvivalent. Nakoniec vyporiadanie súvisiace s týmto automobilom navrhoval v konaní sám žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX (žalobkyňa výslovne uviedla, že nežiada vyporiadanie tohto vozidla), a preto súd toto vyporiadanie učinil na návrh žalovaného, ktorému vzhľadom na vyššie uvedené vzniká povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu za predaj vozidla.
Nehnuteľnosti - pozemky
29. U. LV č. XXXX pre k.ú. R. nad F. do Q. strán sporu patria aj pozemky priľahlé k rodinnému domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, resp. pod týmto domom, a to pozemok B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX, B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a B. parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Na hodnote týchto pozemkov sa strany zhodnúť nevedeli, a preto súd na návrh nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého výsledkov vzišlo, že hodnota predmetných pozemkov, vychádzajúc z ich stavu v čase zániku Q., avšak z trhovej ceny, ktorú pozemky majú, alebo by mali mať v čase vyhotovenia posudku, je XX.XXX,- eur. U. takto určenej hodnote strany nenamietali, neuvádzali, že by táto hodnota určená znaleckým posudkom mala byť vyššia, resp. nižšia a z akých dôvodov by tomu tak malo byť. Žalovaný však namietal vo vyjadrení k posudku, že parcely XXXX/X a XXXX/X nemajú v posudku čo robiť, lebo do Q. nepatria (dovtedy toto vôbec netvrdil, práve naopak, aj on navrhoval znalecké dokazovanie na ohodnotenie pozemkov). Aj na poslednom pojednávaní tvrdil, že by patril žalobkyni diel len z pozemku, na ktorom stojí dom. Toto tvrdenie však nie je pravdivé. Všetky uvedené pozemky tak, ako sú evidované na LV č. XXXX pre k.ú. R. nad F. patria podľa zápisu na liste vlastníctva do Q. oboch strán sporu, keď strany sporu ich do Q. nadobudli kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený v roku XXXX, teda počas trvania manželstva (pozemky majú tak iný vlastnícky režim, než má rodinný dom, vo vzťahu ku ktorému tieto pozemky tvoria priľahlý dvor). Aj zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo (pojednávanie z XX.XX.XXXX), že pozemky boli kupované počas manželstva, keď sám žalovaný súhlasil s tvrdením žalobkyne, že z úspor spoločne kúpili chalupu v U., ktorú následne predali a z peňazí utŕžených pri predaji chalupy kúpili pozemky pod rodinným domom. Toto zopakovala žalobkyňa aj na poslednom pojednávaní a ani tu žalovaný neoznačil toto tvrdenie za nepravdivé. S. počas konania netvrdil, ani nepreukázal dôvod, pre ktorý by nemali uvedené pozemky patriť do Q., nepreukázal existenciu akejkoľvek výnimky, ktorá by takto nadobudnuté pozemky vylučovala z režimu Q. v zmysle § X43 ods. X G. zákonníka. S. na liste vlastníctva o tom, že pozemky patria do Q. strán sporu pritom platí dovtedy, dokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona), a opak v tomto konaní preukázaný nebol. Neobstojí preto ani námietka žalovaného, že by ktorýkoľvek z pozemkov mal byť z vyporiadania vylúčený. P. preto uzavrel, že predmetné pozemky sú súčasťou masy Q., a preto je ich potrebné vyporiadať, pričom súd vychádzajúc zo znaleckého posudku (ako jediného v konaní navrhovaného a vykonaného dôkazu za účelom preukázania ich hodnoty) ustálil ich hodnotu pre účely vyporiadania na sumu XX.XXX,- eur. Otázkou len bolo, akým spôsobom tieto pozemky súd vyporiada. Súd dospel k záveru, že jediným rozumným spôsobom vyporiadania je ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného. Pozemky tvoria totiž dvor domu v jeho výlučnom vlastníctve (resp. na pozemku XXXX/X tento dom stojí), sú
teda určené na to, aby sa spolu s domom ako celok užívali a v konečnom dôsledku pozemok tvoriaci ucelený dvor, či záhradu priliehajúcu k domu zvyšuje na trhu aj hodnotu nehnuteľnosti, s ktorou pozemky tvoria jeden celok (čo je na prospech vlastníka domu). Je to žalovaný, ktorý dom aj pozemky od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku XXXX užíva, on má v dome svoju domácnosť a ako žalovaný uviedol, v dome bývajú stále i jeho rodičia, teda pozemky nepochybne slúžia aj im. Pozemky tak doposiaľ (od rozvodu) slúžia výlučne žalovanému a jeho zvyšnej rodine a tieto rovnakým spôsobom môžu slúžiť len žalovanému aj naďalej. Žalobkyňa naopak pozemky niekoľko rokov neužíva vôbec, keďže sa dávno odsťahovala. Nie je žiaduce a vnieslo by to do užívacích pomerov iba zmätok, aby pozemky tvoriace dvor domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vlastnila výlučne žalobkyňa a žalovaný k pozemkom, ktoré jedine on môže rozumne využiť, nemal vôbec žiadne vlastnícke právo. Prikázanie pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne je tak za tohto stavu úplne neúčelné, nelogické a bolo by len dôvodom na ďalšie spory. Ani prikázanie pozemkov do podielového spoluvlastníctva oboch manželov súd nevyhodnotil ako účelné, nakoľko by sa tým vlastnícke vzťahy k pozemkom medzi bývalými manželmi definitívne neusporiadali a viedlo by to opäť s najväčšou pravdepodobnosťou iba k ďalším sporom smerujúcim k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, čo by opäť predstavovalo pre oboch len ďalšiu časovú a finančnú záťaž. Takéto rozhodnutie by prichádzalo do úvahy len výnimočne, ale takéto výnimočné okolnosti súd nevzhliadol, keď ani žalobkyňa (celkom pochopiteľne) nemá vzhľadom na umiestnenie pozemkov a vzhľadom na to, že tieto jej už dlhodobo nijako neslúžia, o ne žiaden záujem. Nie je to rozumné za stavu, keď pozemky (ak by ich súd prikázal obom do podielového spoluvlastníctva po polovici) by žalobkyňa nemohla vzhľadom na ich umiestnenie plnohodnotne užívať tak ako žalovaný a jej by pozemky bez práva k domu neboli vôbec na úžitok. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že si žalobkyňa môže užívať polovicu pozemkov a tieto si aj oplotiť. Toto by nemohla bez ďalšieho učiniť ani vtedy, ak by boli ich podieloví spoluvlastníci, keďže ani pri podielovom spoluvlastníctve sa nedá v teréne vyčleniť polovica patriaca jednému a polovica patriaca druhému spoluvlastníkovi, keďže každému z nich patrí ideálna polovica v každej ideálnej časti. Navyše si ťažko možno predstaviť, že by žalobkyňa vôbec mala aj reálne záujem užívať pozemky pri dome, ku ktorému nemá vôbec žiadne vlastnícke práva a je otázne, aký by z toho mala v praktickej rovine úžitok. Navyše pozemok, na ktorom stojí rodinný dom absolútne nie je možné ani užívať žalovaným naznačeným spôsobom, keďže tento pozemok je zastavaný. Návrh žalovaného nemôže ani z právneho ani z praktického hľadiska vôbec obstáť. Súd preto dospel k záveru, že jediný účelný a vhodný spôsob vyporiadania pozemkov je ten, že tieto súd prikáže do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou vyplatiť žalobkyňu polovicou ich stanovenej hodnoty. Iné nehnuteľné veci, ktoré by patrili do Q., v konaní strany neoznačili a nežiadali ich ani vyporiadať (rodinný dom, kde strany ako manželia bývali, patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, a preto nie je predmetom vyporiadania).
Spoločné pasíva
30. V konaní nebolo sporné, že strany sporu ako manželia počas trvania manželstva uzatvorili zmluvu o poskytnutí splátkového úveru vo výške XXX.XXX,- Sk dňa XX.XX.XXXX so P. sporiteľňou, a.s.. W. najskôr žalovaný (na pojednávaní XX.XX.XXXX) tvrdil, že túto si vzala len žalobkyňa, následne uznal, že aj on zmluvu podpisoval a na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa zhodli, že týmto úverom bola financovaná nadstavba - manzardka domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z potvrdenia P. sporiteľne, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že tento úver bol po rozvode manželstva dňa XX.XX.XXXX už splatený v celom rozsahu, a preto v čase vyhlásenia rozsudku niet nesplateného zvyšku tohto spoločného záväzku bývalých manželov. P. preto už nebude tento splatený dlh prikazovať žiadnej zo strán, keďže v čase vyporiadania Q. už dlh neexistuje. Ak bol totiž spoločný dlh manželov zaplatený až po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva, potom v prípade, že bol už splatený pred rozhodnutím súdu o vyporiadaní, žiadnemu z účastníkov sa k zaplateniu už neprikazuje. Je to v súlade so zásadou, že možno prikázať len existujúci majetok, a nemožno teda rozhodnutím súdu (vo výroku) prikázať už zaplatený dlh, či zaniknutú pohľadávku alebo zničenú vec.
31. Žalobkyňa však navrhla, aby súd pri vyporiadaní zohľadnil to, čo ona sama splatila na tomto úvere po rozvode manželstva. S. sa pritom výslovne vyjadril na poslednom pojednávaní tak, že po rozvode manželstva on nič na splátkach tohto úveru neuhradil. U. sa niektorý z účastníkov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu (rozsudok M. súdu ČR z X.XX.XXXX sp. zn. XXCdo/XX/XXXX). Táto skutočnosť sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú
čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu. Žalobkyňa učinila návrh, aby súd zohľadnil to, čo zo svojich výlučných prostriedkov od rozvodu manželstva uhradila na splátky tohto úveru č. XXXXXXXXXX, pričom svoje úhrady vyčíslila na sumu X.XXX,- eur. Z predložených výpisov z účtu (č.l. XXX-XXX) vyplynulo, že na splátkach úveru žalobkyňa po rozvode manželstva uhradila sumu X.XXX,XX eur, a preto jej návrh na zohľadnenie úhrad v sume X.XXX,- eur bol riadne preukázaný listinnými dôkazmi, pričom túto sumu žalovaný ani nerozporoval. Súd preto tieto platby zohľadnil, a to v polovici tejto sumy (pretože len polovicu z nej hradila žalobkyňa za žalovaného), a teda súd zohľadnil sumu X.XXX,XX eur.
32. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žiadal vyporiadať dlh vzniknutý zo zmluvy o kreditnej karte uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorú zmluvu predložil a tiež dlh z bližšie neurčeného kontokorentného úveru. V súvislosti so zmluvou o kreditnej karte zo dňa XX.XX.XXXX ( č.l. XXX) žalovaný neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia a navrhol, aby súd zistil zostatok tohto úveru, pričom súd obdržal zo P. sporiteľne, a.s. správu, v zmysle ktorej takýto zmluvný vzťah banka neeviduje (č.l. XXX). S touto informáciou súd žalovaného oboznámil a vyzval ho, že v prípade, ak trvá na vyporiadaní tohto dlhu zo zmluvy o kreditnej karte, aby najneskôr na pojednávaní predložil doklad preukazujúci zostatok dlhu na úveru ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva. Súd ho tiež poučil, že na neskôr predložené dôkazy, súd nemusí prihliadnuť. Žalovaný na to však nereagoval žiadnym spôsobom (mal doručené do vlastných rúk dňa XX.XX.XXXX) a ani po oboznámení odpovede banky na pojednávaní neposkytol súdu žiadne bližšie informácie týkajúce sa pasíva, ktoré žiadal vyporiadať. Súd tak konštatuje, že žalovanému sa nepodarilo v konaní preukázať existenciu dlhu z predloženej zmluvy o kreditnej karte zo dňa XX.XX.XXXX, a to jednak existenciu nesplateného dlhu ku dňu zániku Q. (XX.XX.XXXX), resp. ani existenciu nesplatného záväzku ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Dopyt na veriteľa nebol úspešný (čo súd dal včas žalovanému na vedomie), avšak žalovaný ani nevyužil poskytnutý priestor na produkovanie dôkazov smerujúcich k preukázaniu existencie tvrdeného spoločného dlhu, keď žalovaný žiadne dôkazné návrhy v tomto smere neučinil. Súd preto konštatuje, že existenciu dlhu zo zmluvy o kreditnej karte, vo vzťahu ku ktorému žalovaný tvrdil, že išlo o spoločné pasívum a žiadal ho vyporiadať, žalovaný nepreukázal, a preto súd ani nemohol toto pasívum vyporiadať. Pokiaľ žalovaný navrhoval vyporiadať aj dlh z bližšie neidentifikovaného konktokorentného úveru, ani tento dlh žalovaný nepreukázal, keď ani na pojednávaní, kde takýto návrh vzniesol (XX.XX.XXXX) nepredložil či nijak bližšie neidentifikoval tvrdenú zmluvu o kontokorentnom úvere, a napokon ani na výzvu súdu zo dňa XX.XX.XXXX zmluvu nepredložil, neidentifikoval ju (ani číslom, ani dátumom uzatvorenia, ani označením veriteľa). Súd ho pritom poučil, že pokiaľ žiada vysporiadať uvedený záväzok, je povinný predložiť zmluvu, resp. aspoň túto bližšie identifikovať. Žalovaný ostal v tomto smere pasívny, na výzvy súdu nereagoval, a preto súd konštatuje, že v konaní sa nepodarilo preukázať existenciu tvrdeného spoločného dlhu z kontokorentného úveru, a preto ho súd ani nemohol poňať do vyporiadania. Už len pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný poukazoval aj na pôžičku od jeho rodičov v sume XXX.XXX,- Sk, ktorú mu mali poskytnúť jeho rodičia v roku XXXX, čo preukazoval čestným vyhlásením z XX.XX.XXXX. S. rozporovala existenciu takéhoto pasíva, odmietala, že by v rodine s takýmito finančnými prostriedkami hospodárili. S. ale neučinil počas celého konania návrh, že by tento dlh mal byť ako spoločný dlh v tomto konaní vyporiadaný (neoznačoval ho ako spoločný dlh) a súd má aj pochybnosť, či by takýto dlh bol spoločným dlhom podliehajúcim vyporiadaniu, nakoľko podľa tvrdení žalovaného, prostriedky boli poskytnuté iba jemu a iba on uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke s rodičmi bez vedomia žalobkyne. F. z vyššie uvedeného súd tento dlh (nevedno ani, aká bola výška nesplateného zostatku ku dňu vyporiadania) do vyporiadania nepoňal. Ak by sa aj jednalo o spoločný dlh, jeho existencia ani nebola preukázaná, pričom hodnoverným dôkazom o poskytnutí týchto finančných prostriedkov nie je podľa názoru súdu čestné vyhlásenie rodičov spísané XX rokov po údajnom poskytnutí finančných prostriedkov (až po začatí tohto konania), navyše, keď žalovaný tvrdil, že túto pôžičku ešte ani nezačal splácať (pojednávanie XX.XX.XXXX) a jeho rodičia čestne prehlásili, že syn im túto pôžičku spláca. Rodičia, ktorí spisovali prehlásenie navyše ani neboli poučení o následkoch nepravdivej výpovede, ako by to bolo v prípade, ak by boli svedkami, a preto vychádzajúc z týchto skutočností (rozporné tvrdenia žalovaného a rodičov o splácaní, časový odstup spísania až po začatí tohto konania) súd konštatuje, že čestné prehlásenie nie je hodnoverné a inými dôkazmi (napr. výsluchom rodičov ako svedkov) sa žalovanému nepodarilo preukázať existenciu tvrdeného pasíva. Rodičia ani neboli navrhnutí ako svedkovia, ktorí by potvrdili pravdivosť tvrdení žalovaného, pričom žalovanému nič nebránilo takýto návrh vzniesť, ak skutočne mal záujem preukázať, že ide o spoločný dlh, ktorý chce v tomto konaní vyporiadať.
Investície vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného (rodinný dom v jeho výlučnom vlastníctve)
33. Žalobkyňa sa podľa § podľa § 150 G. zákonníka vety druhej domáhala, aby súd žalovanému uložil nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Tvrdila totiž, že spoločných prostriedkov došlo ku rekonštrukcii rodinného domu, vo vzťahu ku ktorému nebolo sporné, že je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tomuto ustanoveniu zodpovedá taký postup, pri ktorom sa do hodnoty majetku v Q., ktorá sa vysporiadava, zahrnie i to, čo má každý z bývalých manželov nahradiť do tohto majetku, ak šlo o sumu vynaloženú na jeho individuálny majetok (R XX/XXXX). Je vecou manželov, ak sa rozhodnú spoločné prostriedky investovať do majetku, ktorý nie je ich spoločný. Na túto nerovnosť však zákon pamätá v tom zmysle, že ak boli na výlučný majetok jedného z manželov vynaložené prostriedky spoločné, je druhý manžel pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby sa tieto prostriedky vrátili do Q., teda, aby sa táto hodnota vložených investícií v prospech neho zohľadnila pri vyporiadaní Q.. Žalobkyňa žiadala pri vyporiadaní zohľadniť nasledovné sumy vynaložené do rodinnému domu žalovaného:
a/ dar od jej otca v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) z decembra XXXX: Vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom je najskôr potrebné si ustáliť, či tieto finančné prostriedky vôbec patria do Q., a či je ich možné označiť za spoločný majetok oboch manželov v režime Q.. Z čestného prehlásenia žalobkyninho otca, ktorým deklaroval poskytnutie daru v tejto výške ( čestné vyhlásenie zo dňa XX.XX.XXXX na č.l. XX) vyplynulo, že tieto finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eur v mesiaci december XXXX daroval žalobkyni a žalovanému. Aj žalobkyňa pri výsluchu potvrdila, že išlo o dar pre obe strany sporu. Peňažné prostriedky teda boli darom pre oboch manželov poskytnutým za trvania ich manželstva. Ak za trvania manželstva sú obdarovaní spoločne obaja manželia (čo bolo splnené), ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá je ale predmetom ich podielového spoluvlastníctva (R XX/XXXX), a teda nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa § 143 G. zákonníka totiž sú z režimu Q. vyňaté veci získané za trvania manželstva darom niektorým z manželov za trvania manželstva. Treba preto zhrnúť, že dar od otca žalobkyne nepredstavuje spoločné finančné prostriedky, ktoré by patrili do Q., ale ide o peňažné prostriedky, ktoré každý z manželov (po polovici) mal v podielovom spoluvlastníctve. Z tohto pohľadu preto, ak by aj skutočne tieto finančné prostriedky boli vynaložené na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, nie je možné ich ako investície zo spoločného majetku patriaceho do Q. vynaložené na výlučný majetok žalovaného, zohľadniť pri vyporiadaní BSM tak, ako to s poukazom na § 150 OZ navrhovala žalobkyňa. V tomto konaní totiž možno zohľadniť len pohľadávky BSM voči oddelenému majetku jedného z manželov, čo ale nebolo splnené. Z týchto dôvodov preto súd nemohol pri vyporiadaní prihliadnuť na takto navrhovanú investíciu. Treba tiež aj len pre úplnosť dodať, že žalobkyňa uvádzala, že z peňazí takto získaných nielenže rekonštruovali dom žalovaného (nevedela ani presne uviesť, aké konkrétne práce to boli), ale použili ich aj na kúpu rôzneho nábytku v bližšie neurčenom rozsahu (pojednávanie XX.XX.XXXX), a preto ani nebolo preukázané, v akom konkrétnom rozsahu by boli tieto financie do rodinného domu žalovaného skutočne vložené. Je nepochybné, že ani celá ňou tvrdená suma nebola použitá na tvrdený účel rekonštrukcie, keďže určitá nekonkretizovaná časť z nich bola použitá aj na kúpu rôznych iných vecí (nevedno v akej sume). Žalovaný navyše použitie prostriedkov na rekonštrukciu domu (už vo vyjadrení k žalobe) rozporoval. Z vyššie uvedených dôvodov súd tak na tento návrh nemohol v tomto konaní prihliadnuť.
b/ ďalšie investície z finančných prostriedkov utŕžených z predaja spoločného bytu predaného počas trvania manželstva: V žalobe žalobkyňa uvádzala, že do domu žalovaného ďalej boli vložené spoločné úspory oboch manželov v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) a výťažok z predaja spoločného bytu (predaj z XX.XX.XXXX) v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur). M. sa však strany sporu zhodli, že byt bol v skutočnosti predávaný za vyššiu cenu, než je uvedená na kúpnej zmluve, a to za sumu XXX.XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur), čo nebolo sporné. U. žalobkyňa modifikovala svoje v žalobe uvedené skutkové tvrdenia tak, že tvrdené úspory v sume XXX.XXX,- Sk sú vlastne tiež predajnou cena bytu predaného v roku XXXX. Súd preto vychádzal z tvrdení žalobkyne, že suma týchto investícií vložených podľa tvrdení žalobkyne do výlučného vlastníctva žalovaného, predstavuje v celom rozsahu výťažok z predaja spoločného bytu z roku XXXX. Súd však konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázala, že tieto tvrdené spoločné prostriedky patriace do BSM boli vynaložené v prospech rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a tieto tvrdené spoločné prostriedky preto súd nemohol ako investíciu v tomto konaní zohľadniť. Žalobkyňa tvrdila, že všetky tieto spoločné finančné prostriedky boli investované do rodinného domu, ale nevedela uviesť, na čo konkrétne boli pri rekonštrukcii použité. Žalovaný od počiatku namietal, že by táto kúpna cena bytu bola použitá do
rekonštrukcie jeho domu, tvrdil, že tieto sumy boli spotrebované v rodine, na deti a tiež uvádzal, že kúpnej ceny za byt kúpili spoločne manželia chalupu v U.. Žalobkyňa následne uznala, že je pravda, že finančných prostriedkov získaných za predaj bytu kúpili chalupu v U., túto prerábali, následne ju predali a z kúpnej ceny za chalupu dokúpili pozemky pri rodinnom dome žalovaného (ktoré súd ako spoločné vyporiadava v tomto konaní - pozn. súdu). Toto tvrdenie už žalovaný označil ako pravdivé, a preto nebolo sporné to, že z prostriedkov získaných z predaja bytu bola kúpená chalupa v U., táto sa následne prerábala, potom predala a za výťažok z jej predaja bol investovaný do kúpy pozemkov pri rodinnom dome. Sama žalobkyňa tak svojimi neskoršími tvrdeniami poprela svoju predošlú argumentáciu, podľa ktorej celá kúpna cena bytu bola investovaná do rekonštrukcie bytu, keď je nesporné, že kúpna cena za byt bola použitá (v nepreukázanom rozsahu) na kúpu a rekonštrukciu chaty v U.. Nebolo žalobkyňou preukázané, že by po týchto finančných operáciách, na ktoré boli použité prostriedky z predaja bytu, bola akákoľvek konkrétna suma z tvrdenej kúpnej ceny bytu ešte investovaná konkrétnym spôsobom do domu žalovaného. Na poslednom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že asi polovicu z kúpnej ceny bytu XXX.XXX,- Sk investovali do prerábky domu a za zvyšnú polovicu kúpili spomínanú chalupu v U., avšak ani tieto tvrdenia neboli preukázané. Navyše treba uviesť, že žalovaný použitie akejkoľvek časti kúpnej ceny za byt na rekonštrukciu domu od začiatku popieral, keď tvrdil, že kúpna cena bola minutá na kúpu chalupy v U. a na bežnú spotrebu v rodine. Žalobkyni sa tak nepodarilo preukázať, že by konkrétna časť takto uvádzaných spoločných finančných prostriedkov bola vložená do rodinného domu žalovaného, pričom žalobkyňa ani nevedela súdu uviesť, na čo konkrétne táto suma mala byť použitá (uviedla iba to, že „robili sa priečky a mnoho ďalších vecí“) a nevedela ani uviesť, kde tieto finančné prostriedky boli uložené. Neprodukovala žiadne dôkazy za účelom preukázania použitia čo i len časti týchto spoločných prostriedkov získaných z predaja bytu ňou tvrdeným spôsobom - do domu žalovaného. Nielenže by nebolo jasné, v akom rozsahu mali byť spoločné peniaze z utŕženej kúpnej ceny za predaj bytu použité na prerobenie domu žalovaného (teda koľko eur z toho konkrétne), ale nie je ani jasné a preukázané, na čo konkrétne mali byť tieto prostriedky, získané v roku XXXX, pri rekonštrukcii domu použité. Totiž, strany sa zhodli (ako bude neskôr uvedené), že nadstavba - manzardka bola vystavaná z prostriedkov získaných úverom od P. sporiteľne, a.s., a teda ani nebolo tvrdené, že by táto časť bola hradená z prostriedkov z kúpnej ceny bytu. D. hospodárskej časti domu na obytnú časť sa podľa tvrdení žalobkyne vykonávala v roku XXXX a tiež v čase predtým (žalovaný tvrdil, že v rokoch už XXXX-XXXX), a byt bol predaný a kúpna cena utŕžená až v auguste XXXX, teda je zrejmé, že práce vykonané pred týmto časom celkom zrejme neboli realizované z utŕženej kúpnej ceny za byt. Navyše nie je ani preukázané, že by do rekonštrukcie hospodárskej časti domu a jej vystavania na obytnú časť vôbec boli použité tieto spoločné financie, keď žalovaný tvrdil, že túto rekonštrukciu robil jeho otec (rodičia žalovaného tiež v dome bývajú, čo nebolo sporné) a oni so žalobkyňou ju preto ani nefinancovali. V prípade, že jeden z manželov tvrdí, že v zmysle §150 G. zákonníka boli vynaložené spoločné prostriedky na ostatný majetok druhého manžela, je na ňom, aby preukázal, že k investíciám do ostatného majetku manžela počas manželstva skutočne došlo. To sa ale žalobkyni nepodarilo čo do tejto časti preukázať, a preto súd ani na investície uvedené v tomto bode nemohol pri vyporiadaní Q. prihliadnuť. 34. Čo sa týka náhrady investícií zo spoločných prostriedkov do výlučného majetku žalovaného, súd tu však investície do domu žalovaného, pri ktorých nebolo sporné, že boli vynaložené zo spoločných prostriedkov. V prvom rade, strany sa zhodli na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, že z úveru poskytnutého P. sporiteľňou, a.s. dňa XX.XX.XXXX v sume XXX.XXX,- Sk (X.XXX,XX eur) sa robila nadstavba - manzardka, a to vymurovanie, dalej celá nová strecha a krov v rokoch XXXX, možno ešte aj v roku XXXX. Hoci žalovaný najskôr tvrdil, že na stavbu manzardky dostal pôžičku od rodičov, následne v konaní uznal, že sa táto nadstavba financovala zo spoločného úveru, na čom sa strany zhodli na pojednávaní dňa XX.XXXXXX, a preto súd vychádzal z týchto tvrdení ako z nesporných. V konaní tak nebolo sporné, že táto časť rekonštrukcie domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného bola financovaná z prostriedkov získaných oboma manželmi za trvania manželstva do BSM spoločným úverom, a preto vo vzťahu k tejto sume je nutné rozhodnúť tak, že žalovaný musí nahradiť, čo sa zo spoločných prostriedkov vynaložilo na jeho oddelený majetok (dom). Súd tak zohľadnil (vo význame povinnosti žalovaného vyplatiť žalobkyni) sumu X.XXX,XX eur ako polovicu toho, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalovaného (na murárske práce, strechu a krov na nadstavbe rodinného domu žalovaného).
35. Treba uviesť, že žalobkyňa nevedela počas celého konania identifikovať, čo konkrétne sa malo pri prácach na dome žalovaného zo spoločných prostriedkov uhrádzať. Bol to žalovaný, ktorý (nad rámec manzardky uvedenej v predošlom odseku) identifikoval (pojednávanie XX.XX.XXXX), že sa vrámci rekonštrukcie menili okná za plastové, robila sa výmena elektroinštalácie, renovácia omietok a bola položená plávajúca podlaha. Vo vzťahu k tomu súčasne žalovaný uviedol, že sa to financovalo zo
spoločných prostriedkov. Tieto tvrdenia žalobkyňa následne nerozporovala, a preto súd mal za to, že sa práve a len tieto uvedené rekonštrukcie uhrádzali zo spoločných prostriedkov patriacich do Q.. Nebolo sporným, že výmena elektroinštalácie stála XX,- eur (strany sa zhodli na tejto sume), a preto súd polovicu tejto sumy vo výške XX,- eur následne uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni pri výpočte vyporiadacieho podielu. Na poslednom pojednávaní strany tiež zhodne vyhlásili, že pokladničné doklady nachádzajúce sa v spise zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX sú dokladmi o kúpe materiálu na výmenu okien a plávajúcej podlahy v rodinnom dome žalovaného (výmena okien a plávajúcej podlahy podľa tvrdení samotného žalovaného bola financovaná zo spoločných prostriedkov, čo nebolo sporné), pričom tieto pokladničné doklady zneli na sumu XXX,XX eur a XXX,XX eur. P. XXX,XX eur je tak sumou, ktorá bola zo spoločných prostriedkov vynaložená na oddelený majetok žalovaného, a preto súd polovicu tejto sumy vo výške XXX,XX eur uložil pri výpočte vyporiadacieho podielu žalovanému vyplatiť žalobkyni titulom investície zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalovaného. Okrem toho vo vyjadrení k žalobe žalovaný uznal, že zo spoločných prostriedkov bola do rekonštrukcie jeho domu investovaná suma X.XXX,XX eur na nákup sanity, dlažby atď. a tiež suma XXX,XX eur na nákup stavebného materiálu
- cement, štrk, piesok, lepidlá a pod (k čomu predložil aj vyčíslenie na čl. XX vrátane pokladničných dokladov, ktorými vynaloženie týchto súm preukazuje). Žalobkyňa netvrdila, že by tieto sumy nemali byť vynaložené na dom žalovaného zo spoločných prostriedkov patriacich do Q., k týmto sumám sa nevyjadrovala, a preto ich súd považoval tiež za nesporné. Súd preto tiež ustálil, že aj suma X.XXX eur (XXXX,XX + XXX,XX) predstavuje investíciu do spoločného na oddelený majetok žalovaného, a preto polovicu tejto sumy vo výške X.XXX,XX eur zohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu ako sumu, ktorú musí žalovaný uhradiť žalobkyni titulom investícií zo spoločných prostriedkov na výlučný majetok žalovaného. Vrámci sumy XXX,XX eur pritom podľa predloženého prehľadu a pokladničných dokladov sa zaobstarávali podľa popisov na dokladoch aj omietky (položka štuková omietka), a teda je zrejmé, že v tejto sume sú zahrnuté aj sumy investované zo spoločného do renovácie omietok. 36. Výška iných investícií, než tých ktoré súd uviedol v predošlom odseku, neboli v konaní preukázaná, a preto súd ani iné náhrady v zmysle § 150 G. zákonníka nemohol zohľadniť. P. poukazovali (vo svojich vyjadreniach k znaleckému posudku na ohodnotenie pozemkov patriacich do Q.), že posudok nie je úplný, pretože nebola ocenená prestavba rodinného domu. Žalovaný poukazoval na potrebu ohodnotiť nadstavbu rodinného domu (výmurovku, strechu a krov) a žalobkyňa žiadala ohodnotiť prestavbu - maštaľ prerobenú na zobytnenú časť, teda na kuchyňu a detskú izbu a chcela tiež ohodnotiť nadstavbu so spálňou a obývačkou (nadstavba v konaní označovaná aj ako manzardka). V tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade spoločnej investície do domu jedného z manželov treba v tomto smere považovať za správny názor, že to, čo je povinný nahradiť jeden z manželov, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície (napr. I. N., Občiansky zákonník, II. zväzok, F. komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie, Q., V., XXXX, str.XXX). Pre rozhodnutie súdu je významné to, koľko bolo skutočne vynaložené zo spoločného na oddelený majetok žalovaného, nie je ale významné, akú cenu má rodinný dom po rekonštrukcii (teda aká je hodnota prestavaného domu po jeho nadstavení a zobytnení predtým hospodárskej časti). Nie je ani rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné len to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila zo spoločných prostriedkov manželov. S. posudok v zmysle návrhov strán sporu na určenie hodnoty zrekonštruovaného domu, resp. jeho zrekonštruovaných častí (po nadstavbe a zobytnení hospodárskej časti) by určoval všeobecnú hodnotu všetkých materiálov, dodávok a prác, ktoré boli vrámci prestavby rodinného domu vynaložené (teda vrátane napr. prác vykonaných svojpomocne), ktorých hodnotu síce samozrejme možno oceniť, nemožno ju však zahrnúť pod pojem investície zo spoločného majetku do oddeleného majetku jedného z manželov, pretože možno zohľadniť len prostriedky, ktoré boli reálne vynaložené (zaplatené) na oddelený majetok jedného z manželov (ktoré sumy sa dajú relevantne preukázať dokladmi o výške investovaných prostriedkov, zhodnými tvrdeniami strán o tom, čo sa hradilo zo spoločných prostriedkov, preukázaním investovania prostriedkov zo spoločného úveru do oddeleného majetku a pod). Hodnota prestavby domu je iná ako hodnota skutočne investovaných prostriedkov do nej, a preto spôsob, akým strany žiadali smerovať dokazovanie, nebol správny. Súd poukazuje v tomto smere napr. uznesenie M. sp,zn. XCdo/XXXX/XX, alebo sp.zn. XMCdo/XX/XXXX, prípadne aj rozsudok Krajského súdu v S. sp.zn. XCo/XXX/XXXX. A. treba uviesť, že na poslednom pojednávaní súd uvedené predniesol ako svoje právne posúdenie, na čo žalobkyňa v súvislosti so svojím predošlým návrhom týkajúcim sa znaleckého ohodnotenia nadstavby a prestavby domu uviedla, že nech tento návrh „súd nechá tak“, a teda viac na ňom ani netrvala. Ani žalovaný nemal už žiadne návrh na doplnenie dokazovania, a teda sa má za to, že ani on na svojej skoršej požiadavke o doplnenie znaleckého posudku viac netrval. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, súd toto znalecké dokazovanie nerealizoval.
37. Ešte k tomu súd ale uvádza, že ak strany predtým žiadali zhodne oceniť nadstavbu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného (uvádzali počas konania že sa jedná o manzardku), súd uvádza, že toto ocenenie by v každom prípade bolo nadbytočné, nakoľko strany sa už predtým na pojednávaní zhodli, že nadstavba rodinného domu sa realizovala z prostriedkov získaných spoločným úverom (XXX.XXX,- Sk zo Slovenskej sporiteľne), a teda sa zhodli na výške investovaných prostriedkov a aj na tom, že tieto boli investované do prestavby, a za takéhoto stavu by ďalšie oceňovanie manzardky (resp. prostriedkov vložených na jej výstavbu) bolo nadbytočné. Najmä, keď žalobkyňa nepreukázala, že by (nad rámec prostriedkov z úveru) v žalobe ňou tvrdené spoločné finančné prostriedky (odsek XX bod a/ a b/) boli do nadstavby aj skutočne v konkrétnom rozsahu investované. To isté platí vo vzťahu k ohodnoteniu zobytnenej časti, ktorá pôvodne predstavovala hospodársku časť, vo vzťahu ku ktorej už súd v odseku XX písm. b/ uviedol, že tiež nebolo preukázané, že by táto bola financovaná v konkrétnom rozsahu zo spoločných peňazí utŕžených z predaja bytu (žalovaný v celom rozsahu rozporoval, tvrdil, že to financoval otec, ktorý v dome tiež býva ešte predtým, než so žalobkyňou predali byt, výťažok z predaja ktorého mal byť podľa žalobkyne do prestavby investovaný; žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že by táto časť mala byť financovaná zo spoločného, nepreukázala). Čo sa týka ďalších prác, ktoré mali byť (čo nebolo sporné) zhotovované zo spoločných prostriedkov, na hodnote peňazí vložených do výmeny elektroinštalácie sa strany zhodli, a preto ďalšie zisťovanie výšky investícií by v každom prípade ani nebolo hospodárne, rovnako tak sa na poslednom pojednávaní zhodli na cene (podľa pokladničných dokladov) za rekonštrukciu okien a plávajúcich podláh vykonanej zo spoločných prostriedkov. Ani znalecké dokazovanie, ktoré strany navrhovali (na určenie hodnoty prestavby a nadstavby rodinného domu) by nepreukazovalo výšku skutočne vynaložených investícií vložených do výmeny okien a podláh, či renovácie omietok, ale len všeobecnú hodnotu použitých materiálov a práce v danom čase, čo ale nie je to isté (najmä ak žalovaný uviedol, že niektoré práce sa robili aj svojpomocne). Takto zistená suma by i tak nemohla byť zahrnutá pod pojem investície zo spoločného majetku do oddeleného majetku jedného z manželov. Znalecké dokazovanie tak ani z týchto dôvodov nebolo nariaďované.
Výpočet vyporiadavacieho podielu:
38. K výpočtu vyporiadavacieho podielu súd dospel nasledovne: Vyporiadavaná hodnota Q. je hodnota hnuteľných vecí (zariadenie domu) X.XXX,- eur + nehnuteľných vecí XX.XXX,- eur, čo je spolu čistá hodnota Q. v sume XX.XXX,- eur. Z tejto sumy by mal mať každý z manželov podiel X-ice, teda každému by malo pripadnúť po XX.XXX,- eur. Žalovaný nadobudol hnuteľné veci - zariadenie domu v hodnote X.XXX,- eur a pozemky v hodnote XX.XXX eur, spolu tak nadobudol XX.XXX,- eur. Žalobkyni nepripadlo nič, a teda dostala o XX.XXX,- eur menej, než na ňu pripadá jej polovičný podiel. To znamená, že túto sumu by mala žalobkyňa dostať v rámci vyrovnania svojho podielu tak, aby každý z manželov mal polovičný podiel. Treba ďalej ale zohľadniť ešte pohľadávku v sume XXX,- eur a XXX,- eur, čo je polovica z ustálenej hodnoty vozidla F. N. I a N. I ktoré úkonom žalovaného ušli z masy Q. (a teda nebolo možné ich už nikomu prikázať), pretože ich predal a prostriedky z predaja si ponechal pre svoje potreby (nepoužil ich v prospech masy Q.). A preto polovicu stranami ustálenej hodnoty oboch vozidiel musí žalovaný nahradiť žalobkyni, tj. k sume XX.XXX,- eur sa pripočíta ešte XXX,- eur. Ďalej treba zohľadniť, že žalobkyňa vynaložila zo svojich prostriedkov na úhradu splátok úveru po rozvode manželstva sumu X.XXX,- eur, pričom od druhého manžela jej má byť uhradená táto suma vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti ich podielov, tu v rozsahu 1, teda v prospech žalobkyne treba zohľadniť polovicu z toho, čo je X.XXX,XX eur. Ďalej je žalovaný povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku použilo na jeho oddelený majetok (rodinný dom), pričom bolo zistené, že celkovo boli takto investované spoločné prostriedky v sume X.XXX,XX eur (prostriedky z úveru), v sume XX,- eur (oprava elektroinštalácie), v sume XXX,XX eur (výmena okien a plávajúcej podlahy) a v sume X.XXX eur (nákup sanity, dlažby, stavebného materiálu a pod), teda sumu X.XXX,XX eur. Treba zohľadniť, že X tejto sumy (v rozsahu ich podielov na mase Q.), teda suma X.XXX,XX eur je suma, ktorú žalovaný je povinný pri vyporiadaní Q. vyplatiť v prospech žalobkyne. To znamená, že žalovaný by mal žalobkyni na vyrovnanie jej podielu vyplatiť sumu XX.XXX,XX eur (XX.XXX+ XXX+ X.XXX,XX + X.XXX,XX). Súd preto zaviazal žalovaného na úhradu podielu v tejto výške samostatným výrokom rozsudku. S. uvádzal, že on nebude žalobkyňu vyplácať, pretože si môže aj žalobkyňa užívať spoločné nehnuteľnosti), k čomu súd už svoje odôvodnenie uviedol v odseku XX tohto odôvodnenia. Je nutné konštatovať, že je povinnosťou žalovaného, ktorý z masy Q. získal aktíva v nemalej hodnote, vyplatiť žalovanú, ktorá z masy Q. nezískala žiadne aktívum, navyše výlučne sama hradila po rozvode splátky spoločného úveru a počas manželstva sa aj z jej prostriedkov zvelaďoval majetok žalovaného, a to za tým účelom, aby každý získal pri vyporiadaní zo spoločného majetku rovnakú časť, resp. peňažný ekvivalent v zhodnej
výške. Žalovaný tvrdil, že peniaze nemá a úver si brať nechce, lebo má vyživovacie povinnosti k deťom, avšak súd uvádza, že žalovaný relevantné dôvody, ktoré by mu bránili vziať si úver, alebo by mu bránili inak si zabezpečiť prostriedky na výplatu, ani neuviedol. Vyživovacia povinnosť k deťom a povinnosť splácať splátky úveru sa bez ďalšieho pritom nevylučujú, najmä, keď žalovaný na základe tohto rozsudku stane sa výlučným vlastníkom nie zanedbateľného majetku. Tiež treba dodať, že žalovaný sám v konaní musel očakávať, že bude povinný vyplatiť žalobkyňu určitou sumou na vyrovnanie jej podielu, keďže aj jeho vyjadrenia a návrhy na vyporiadanie k tomu smerovali (napr. sám uznal určitú nie malú hodnotu investícií zo spoločného majetku na jeho oddelený majetok, sám súhlasil s prikázaním hnuteľných vecí do jeho výlučného vlastníctva a sám napríklad aj trval na vyporiadaní vozidla Fiat, hoci žalobkyňa na jeho vyporiadaní netrvala, pričom priznal, že peniaze z predaja áut si ponechal výlučne pre svoju potrebu). Ani čiastočne sa po rozvode manželstva nepodieľal na úhrade spoločného úveru, a teda si musel byť vedomý, že aj toto jeho nekonanie pôjde na jeho vrub. Okrem toho, konanie začalo v roku XXXX, a preto mal tiež dostatok času, zabezpečiť si aspoň čiastočne prostriedky, ktoré bude na výplatu žalobkyne potrebovať. Súd preto neuznal argumentáciu žalovaného v tomto smere ako dôvodnú. Súd poskytol žalobcovi lehotu XX dní od právoplatnosti rozsudku na výplatu, čo je podľa názoru odôvodnené výškou sumy, ktorú musí žalobkyni uhradiť, počas ktorého obdobia má možnosť zabezpečiť si finančné prostriedky (napr. vybavením pôžičky, úveru a pod). Súčasne táto lehota je podľa názoru adekvátna i v tom smere, že nenúti žalobkyňu, aby na výplatu podielu čakala neprimerane dlhý čas.
Náhrada trov konania
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je síce návrhovým konaním, konaním sporovým, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán, bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami (§X16 ods. 2 CSP, § 150 Občianskeho zákonníka). Nie je rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu vo veci podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka na súd a zaujal tak procesné postavenie žalobcu v konaní oproti druhému nevyhnutne v postavení žalovaného. Dôležité je, že rovnako tak žalobkyňa ako aj žalovaný sa na vyporiadaní Q. dohodnúť nevedeli. Pokiaľ sa bývalí manželia na vyporiadaní BSM nedohodnú, niet inej cesty než domáhať sa jeho vyporiadania na súde, a teda podanie žaloby je už len dôsledkom toho, že manželia neboli ochotní (schopní) sa dohodnúť, a teda možno konštatovať, že obaja rovnako zavinili, že niektorý z nich (mohol to byť ktorýkoľvek z nich) musel podať žalobu na súd. V konaní súd potom nie je viazaný návrhmi strán, akým spôsobom má BSM vyporiadať, ale je povinný vyporiadať ho v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 150 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na návrhy strán, a preto je uplatnenie zásady úspechu pre účely náhrady trov konania nenáležité. XX. Z tohto dôvodu má súd za to, že hoci súd vyporiadal BSM na základe žaloby žalobkyne, a teda v zásade bolo žalobe vyhovené (aj keď nie celkom takým spôsobom, ako žalobkyňa požadovala, keďže masa sa ustaľovala počas konania, bolo potrebné dokazovať investície, ktoré v celom rozsahu neboli zohľadnené v zmysle návrhu žalobkyne, a teda ani vyporiadanie neprebehlo presne v žalobe navrhovaným spôsobom), zásada úspechu žalobkyne podľa § 255 ods. X K. sa nepoužije, pretože je podľa súdu pri rozhodovaní o trovách daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 K., a to práve z vyššie uvedených dôvodov - charakteru konania, osobitného postavenia strán a aj z dôvodu, že súd nie je v tomto konaní viazaný návrhmi strán. V konaní nemožno konštatovať úspech či neúspech ani jednej strany, pretože súd (bez ohľadu na to, aké boli návrhy strán) aj tak pristúpi k vyporiadaniu podľa svojho uváženia v zmysle zákonných medzí a zásad, a práve táto povinnosť súdu a jeho možnosť ísť aj nad rámec návrhov strán, resp. odchýliť sa od nich, má značný vplyv na to, či a do akej miery bude žalobe vyhovené, preto zásada úspechu niektorej strany sa nemôže objektívne uplatniť. S poukazom na to potom súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, pretože v okolnostiach prípadu videl vyššie opísané dôvody osobitného zreteľa, na ktoré je podľa názoru súdu nutné prihliadať.
Náhrada trov štátu
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Trovy štátu predstavuje náhrada vecných nákladov banke, ktoré boli jej vyplatené na základe uznesenia č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Pri posudzovaní výsledku konania pre účely rozhodnutia o náhrade trov štátu, súd vychádzal z vyššie uvedeného odôvodnenia týkajúceho sa náhrady trov konania. Ako už bolo vyššie uvedené, konanie o vyporiadaní Q. hoci je konaním sporovým, je súčasne konaním v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi strán - bezpodielových spoluvlastníkov, ale postupuje podľa vyššie citovanej právnej normy, z ktorej vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami, preto súd zastáva stanovisko, že trovy, ktoré štát počas tohto konania za obe strany platil, by mali nahradiť obe strany rovnakým dielom. Súd preto štátu priznal právo na náhradu trov štátu voči žalobkyni v rozsahu 50% a voči žalovanému v rozsahu 50%. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o výške náhrady trov štátu samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.