Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-151-2016.pdf
PDF · 224.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/151/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu : X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. H. 6, J. L., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody F., S. námestie 1, priečinok XX/X, F., právne zastúpený: Mgr. Xénia Tobolková Jarošová, advokátka, so sídlom Kukučínova 483/35, Trenčín, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, Gucmanova 19/670, Leopoldov, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.09.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému viacerých samostatných nárokov, avšak po právoplatnosti uznesenia č.k. 16C/151/2016-13 zo dňa 17.01.2018, ktorým súd konanie v jednotlivých tam uvedených častiach zastavil a postúpil príslušným orgánom na konanie, zostal predmetom tohto konania nárok žalobcu vyvodzovaný z titulu ochrany osobnosti. Po tom, čo žalobca doplnil svoje podanie - žalobu v tejto časti podaním doručeným súdu dňa 06.09.2019, je zrejmé, že žalobca sa domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur a ospravedlnenia formou listu doručenému žalobcovi v znení „Ústav na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov sa týmto ospravedlňuje X. G. a jeho rodine za fyzickú a morálnu ujmu, za poškodenie dobrého meno, poškodenie cti, za ujmu na cti, za zásah do súkromia a za krivé obvinenie X. G. a jeho rodiny.“ Uvedených nárokov sa domáhal z dôvodu, že do ochrany jeho osobnosti malo byť zasiahnuté piatimi konkrétne vymedzenými zásahmi žalovaného, a preto aj žalobca následne spresnil, že nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- eur požaduje za všetkých opísaných päť zásahov, za každý v sume 2.000,- eur a navrhované ospravedlnenie požaduje tiež za všetkých päť zásahov.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že zásahov do jeho osobnosti sa dopustil žalovaný, a to svojimi príslušníkmi ZVJS, referentmi a pedagógmi, ktorí sa dopustili nasledovných zásahov:
A. Dňa 10.9.2016 bolo žalobcovi pedagógom 8. oddelenia pre doživotné tresty I. P. oznámené, že mu bol zadržaný 2-kg nárokový balík z d6vodu, že bol označený služobnými psami ako podozrivý s tým, že sa v ňom mali údajne nachádzať prekurzory a omamné látky - drogy. O tomto boli informovaní príslušníci PBS ústavu a aj ORPZ v Trnave. V uvedenej veci bolo následne vyšetrovateľom Odboru kriminálnej polície ORPZ Trnava, ktorý dna 10.9.2014 prevzal sporný balík, začaté trestné stíhanie pre skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Žalobca nespočetne krát žiadal kompetentných v ústave o poskytnutie informácií ohľadne zadržaného balíka, tento mu však nebol zo strany žalovaného do dnešného dňa vydaný, nebola mu poskytnutá žiadna komenzácia za tento balík, ani jeho obsah, a to napriek tomu, že mu Okresná prokuratúra Trnava listom zo dňa 08.12.2015 oznámila, že v tejto trestnej
veci vyšetrovateľ trestné stíhanie zastavil a žalobca si môže od vyšetrovateľa, resp. od žalovaného požiadať o vrátenie balíka. Žalobca tak aj urobil u žalovaného, avšak tento listom zo dňa 18.01.2016 žalobcovi oznámil, že nakoľko balík bol zaistený pre účely trestného konania vyšetrovateľom ORPZ Trnava, bola žiadosť žalobcu odstúpená na uvedenú súčasť PZ. Zo strany tejto súčasti PZ však bol žalobca opakovane odkázaný na žalovaného, ktorý mu balík do dnešného dňa navrátil. Žalobca sa vrátenia balíka domáhal hlavne z dôvodu, že v ňom boli okrem obálok, zvýrazňovačov, poštových známok a lepidla aj predmety, ktoré pre neho mali veľkú hodnotu, najmä 34 rodinných fotografií. Pre žalobcu je táto záležitosť traumatizujúca, nakoľko nedôvodné trestné stíhanie jeho osoby bolo po niekoľkých pre neho a jeho rodinu psychicky náročných mesiacoch jeho trvania, zastavené, ale zo strany žalovaného nedošlo k náprave, neprejavil snahu vec vyriešiť, balík vrátiť, alebo jeho stratu vykompenzovať. Žalobca okrem toho trvá na tom, že celá záležitosť ohľadom zadržania balíka a údajnej výroby a distribúcie omamných látok a následne trestné stíhanie bola na neho a jeho blízkych úmyselne vykonštruovaná zo strany príslušníkov ZVJS a pedagogického zboru 8. Odd doživotných trestnov, najmä p. I., pretože žalobca opakovane poukazoval na nekalú činnosť príslušníkov L., ako bola korupcia, šikana odsúdených, fyzické a psychické násilie páchané na odsúdených, otváranie, likvidácia, zadržiavanie a vracanie úradnej korešpondencie odsúdených adresovaných dozorujúcim orgánom, ministerstvu a pod. Toto svoej presvedčenie vyvodzuje žalobca z častého slovného vyhrážania príslušníkov ZVJS, referentov, psychológov a pedagógov, ale aj z rozporných skutočností uvedených v úradnom zázname dňa 10.09.2014 vyhotovenom npor. H., podľa ktorých mali služobné psy identifikovať na predmetnom balíku prítomnosť omamných a psychotropných látok, a tým, že sporný balík bol následne podrobený znaleckému skúmaniu a trestné stíhanie bolo zastavené, z čoho žalobca logicky vyvodzuje, že v spornom balíku prítomnosť omamných a psychotropných látok nebola zistená. V dôsledku tohto nedôvodného a vykonštruvaného trestného stíhania žalobcu a jeho rodiny, vrátane vtedy jeho 84 ročnej babičky sa títo stali terčom posmeškov, urážok, ponižovania, kritiky a osočovania, že sú feťáci a distribútori drog, pričom ujmu rodinných príslušníkov na cti a dobrej povesti žalobca pociťuje ako ujmu vlastnú, a to zo strany príslušníkov ZVJS, ale aj iných odsúdených, a jeho rodina tiež od ľudí z obce. Žalobca a jeho rodina boli otrasení a ponížení vykonštruovaným obvinením zo závažného trestného činu, čo im spôsobilo stres, ujmu na cti aj zdravotné problémy. Preto žalobca tvrdí, že došlo k poškodeniu dobrého mena a povesti žalobcu a jeho rodiny, k ujme na cti, k zásahu do súkromia žalobcu a jeho rodiny a krivému obvineniu žalobcu a jeho rodiny s následkom psychickej ujmy.
B. Dňa 20.10.2014 ráno okolo 05:30 hod. sa vydávali raňajkyy, kde bol aj prislušník ZVJS npor. F. H., ktorý začal žalobcovi verbálne nadávať, urážať ho, načo žalobca nereagoval, keďže to bolo bežné. Aj pri výdaji obeda mu začal nadávať do maďarských fefrónov a kok.tov maďarských s prísľubom, že dostaneš na p.ču maďarskú. Potom aj okolo 14:00 hod., keď žalobca šiel na vychádzku v doprovode ppor. I. H. a ppor. S. K., ktorí zastali pri dverách č. 333, odkiaľ vyprevádzali ďalších odsúdených do posilovne. Žalobca zatiaľ vhadzoval do schránok pre dozorujúcich prokurátorov žiadosť, pričom počul cez otvorené dvere referentov, ako mu npor. H. nadáva. Neďaleko sedel npor. I. a žalobcu odčítal z pier npor. H. ako sa pýta npor. I., „Mám mu dať na p.ču? Jebnem mu! Npor. I. odišiel a v tom npor. H. vybehol na žalobcu s vulgarizmami s obuškom v ruke a udrel ho po ramene chrbta. Žalobca sa ho pýtal, čo to robí, ale on iba „drž p.ču“ a udrel ho druhý raz na to isté miesto. Žalobca mu hovoril, aby prestal, odtláčal ho, no referent H. bol silnejší a zatlačil ho do mreží pri sklade obuvi. Toto videli aj npor. H. a K.. J.. H. začal kričať a smial sa, že žalobca napadol policajta. Uvedené chcel žalobca hneď riešiť cez pedagóga kpt. N., na ktorého vonku na prechádzke zakričal, že sa s ním chce rozprávať, na čo mu on zakričal späť, že už ide domov a že nabudúce. Ešte v ten deň okolo 18:35 hod. žalobca nahlásil novej zmene, že bol napadnutý referentom a žiadal dozorného útvaru, aby prišiel on, alebo službukonajúci pedagóg. Okolo lX:XX hod. prišiel za nim pomocný dozorného útvaru, nejaký nadporučík a dvaja policajti, referenti režimu, žalobca im povedal, že čo sa stalo a ukázal im dva červené pruhy na chbte po úderoch. Žalobca uviedol, že nechce ísť na zdravotné ošetrenie, lebo okrem tých dvoch pruhov na chrbte, nemal zranenie, ktoré by si vyžadovalo ošetrenie, preto podpísal papier, že vyšetrenie nežiada. Teraz však už vie, že spravil chybu, že sa nedal ošetriť. Nepriamym svedkom bol ods. X., ktorému žalobca ukázal červené stopy po úderoch. Na druhý deň 21.10.2014 podal žalobca písomnú sťažnosť riaditeľovi útvaru a dozorujúcemu prokurátorovi. Následne prišiel za žalobcom aj príslušník PBS Leopoldov, vyšetrovateľ a ten mu povedal, že si žalobca túto frašku určite len vymyslel, lebo vraj existuje zápis, kde žalobca mal uviesť, že si všetko len vymyslel. Žalobca ale trval na tom, že je to pravda, vyšetrovateľ spísal zápisnicu, ktorú žalobca podpísal. Tam žalobca videl, že nechce ďalej vec riešiť, lebo keď videl prístup vyšetrovateľa, považoval to za zbytočné. Následne prišiel za žalobcom ešte jeden vyšetrovateľ z Trnavy, počas rozhovoru prišiel za nimi aj referent z 8.odd a pozdravili sa „čau, dáš si kávu?“, tak žalobca
pochopil, že pri takýchto kamarátskych vzťahoch vyšetrovateľov a príslušníkov ZVJS to nemá zmysel riešiť a povedal vyšetrovateľovi, že ohľadom tohto napadnutia vypovedať nechce. Verbálne napádanie sa vyskytovalo pred aj po tomto incidente, a preto, že žalobca nahlásil toto napadnutie, musel si prežiť ťažké chvíle a spomienky na prežité traumy dodnes u neho vyvolávajú stavy depresie a úzkosti. Z dôvodu verbálneho ponižovania, zastrašovania podával viacero podnetov, sťažností, avšak príslušníci mu povedali, nech to radšej stiahne, dali mu čistý papier a on to podpísal, pretože sa mu vyhrážali, že to môžu riešiť aj inak, spoluväzňov tiež nabádali, aby ho provokovali, bili a osočovali.
C. Ďalším zásahom malo byť to, že dňa 25.04.2016 bol žalobca bezdôvodne násilne proti jeho vôli a vôli jeho rodiny zavlečený do UVTOS Ilava údajne z dôvodu prehĺbenia účelu výkonu trestu. Podľa žalobcu to však bolo preto, že bol oznamovateľ korupcie a nekalých vecí u žalovaného a potrebovali sa ho zbaviť. Jeho blízky skoro týždeň nevedeli, čo je s ním, či je živý alebo mŕtvy, premiestnenie bolo pre žalobcu stresujúce a spôsobilo, že žalobca má vzhľadom na veľkú vzdialenosť od blízkych, pre ktorých je cestovanie časovo, finančne, fyzicky a psychicky náročné, výrazne obmedzený sociálny kontakt. To napriek tomu, že návštevy rodiny pre žalobcu sú dôležitou súčasťou a pozitívne vplývajú na jeho kladnú resocializáciu, pozitívne vyplývajú na jeho morálny a duševný vývin a spevnenie puta s najbližšími. Premiestnenie malo negatívny vplyv aj na jeho fyzické zdravie, lebo je v cele, kde sa dá okno otvoriť na 10 cm a on má alergiu a astmu a je tam prehnaná izolácia, bez kontaktu s inými odsúdenými a vonkajším svetom, všade chodí sám, nie je tam komunita, čo mu spôsobuje stresy, depresie a úzkosti.
D. Ďalej, zásahom malo byť to, že dňa 28.09.2012 o 10, 00 hod bol žalobca bezdôvodné a protiprávne vyradený z ľahšej podskupiny D2 do ťažšej D1, pričom disciplinárna komisia Útvaru Leopoldov mu neumožnila sa k tomu vyjadriť, aby sa mohol obhájiť a nebolo mu umožnené mu nahliadnuť do jeho spisu.
E. Posledným zásahom bolo, že mu v roku 2014 bola neoprávnene žalovaným odobratá diétna strava, pričom žalobca nebol oboznámený s tým, že mu lekár zmenil jeho liečebnú výživu, v dôsledku čoho boli ohrozené jeho život i zdravie, a to tiež len z pomsty. Najskôr ústne a potom písomne totiž poukazoval na nekalé veci ohľadom výkonu zdravotnej starostlivosti u žalovaného písomnosťami adresovanými Ministerstvu spravodlivosti SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
3. Žalobca mal tak za to, že iniciovaním nedôvodného trestného stíhania žalobcu a jeho rodinných príslušníkov a nevydaním balíka, hoci trestné stíhanie bolo zastavené, ďalej nedôvodným premiestnením žalobcu do ÚVTOS Ilava a obmedzením kontaktu s rodinou v dôsledku neho, neposkytnutím stravovania zohľadňujúceho jeho zdravotný stav, fyzickým a psychickým násilím a protiprávnym nakladaním s korešpondenciou a porušovaním povinností ohľadom odosielania korešpondencie, došlo k porušeniu predpisov, a to zákona o výkone trestu odňatia slobody, vyhlášky, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tým aj k zásahu do osobnostných práv žalobcu - k zníženiu jeho dôstojnosti, cti a zásahom do jeho súkromia, života a zdravia. Následne právny zástupca žalobcu na otázku súdu na vylúčenie akýchkoľvek pochybností o predmete konania spresnil, že zásahom do osobnostných práv je len päť zásahov, a to konkrétne: 1. nedôvodne začaté trestné stíhanie a zadržanie balíka, 2. fyzický útok príslušníka ZVJS na žalobcu z 20.10.2014, 3. premiestnenie žalobcu do UVTOS Ilava, 4. premiestnenie žalobcu z podskupiny D2 do D1 a 5. neoprávnene odobratá diétna strava, a len za týchto 5 zásahov žiada ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu. Súd preto aj preskúmal len týchto päť tvrdených zásahov do osobnosti žalobcu a ostatné okolnosti tiež opisované žalobcom, a to najmä porušovanie práv žalobcu a povinností žalovaného pri odosielaní korešpondencie, keďže tieto neboli označené ako zásah do ochrany osobnosti žalobcu (za ne žalobca ani nežiadal ospravedlnenie či náhradu nemajetkovej ujmy), súd v tomto konaní neskúmal, nevyhodnocoval. Za každý z týchto 5 zásahov žiadal žalobca nemajetkovú ujmu po 2.000,- eur (v súčte žalovaných 10.000,- eur).
4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Mal za to, že žalobca nepreukázal neoprávnenosť zásahu, ktorý by bol súčasne objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na osobnosti. Žalobca poukazuje na neoprávnenosť postupov žalovaného, ale bez toho, aby uvádzal, v čom považuje zásah za neoprávnený, nekonkretizuje, ktorým rozhodnutím bola neoprávnenosť postupov vyslovená. Neoprávnenosť postupov zakladá len na svojich subjektívnych dojmoch. K občianskej cti žalobcu uviedol, že žalobca je niekoľkonásobný vrah, ktorý vykonáva trest odňatia slobody na doživotie, a teda sám porušil základné právo iných na život. Ak teda žalobca poukazuje na zníženie jeho dôstojnosti
v spoločnosti v značnej miere a na reakciu, ktoré zásahy mali vyvolať, je polemické, čo má žalobca namysli po pojmom „spoločnosť“, keď je vo výkone trestu žalobca od spoločnosti separovaný. Ak za spoločnosť považuje úzky okruh ľudí, dozorcov, ktorí s ním prichádzali do styku, voči tejto spoločnosti žalobca s pravidelnosťou podáva trestné oznámenia a podnety. K zásahu 1 týkajúcemu sa zaistenia balíka žalovaný uviedol, že balík bol na základe vecnej a miestnej príslušnosti zaistený dňa 10.09.2014 vyšetrovateľom ORPZ Trnava, dňa 31.03.2015 bolo žalovanému doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania. Po doručení sťažnosti žalobcu na nevrátenie balíka, príslušníci preventívno- bezpečnostnej služby ústavu dňa 30.07.2015 oboznámili konajúceho vyšetrovateľa aj so žalobcovu sťažnosťou zo dňa 01.07.2015, vyšetrovateľ sa však k predmetnej veci nevyjadril. Vydanie či nevydanie zaisteného balíka a vyjadrovanie sa k jednotlivým postupom, úkonom ORPZ Trnava je v kompetencii príslušného vyšetrovateľa. Žalovanému nebol balík z ORPZ Trnava vrátený, a preto žalovaný nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Uviedol, že od času, kedy služobný pes identifikoval balík ako podozrivý a bola privolaná polícia, žalovaný balíkom nedisponuje. K tvrdeniam o nedôvodnosti trestného stíhania žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia mal žalobca vzniesť v rámci úkonov trestného konania. Vrámci konania o ochranu osobnosti nie je civilný súd oprávnený prešetrovať postupy a rozhodnutia trestného konania, a preto súd v tomto konaní nemôže skúmať, či trestné stíhanie bolo nedôvodné. K druhému zásahu týkajúcemu sa údajného fyzického napadnutia žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie ním spomínaného „vyšetrovateľa z Trnavy“, ktorý by konštatoval protiprávnosť postupu žalovaného a žalovaný neeviduje rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by protiprávnosť postupov žalovaného s osobou žalobcu konštatovalo. K zásahu tretiemu o protiprávnom premiestnení žalobcu do Ilavu, uviedol, že o premiestnení žalobcu rozhodlo Generálne riaditeľstvo ZVJS dňa 20.04.2016 a žalovaný len vykonal eskortu na základe tohto rozhodnutia Generálneho riaditeľstva. Poukázal na to, že Generálne riaditeľstvo ZVJS je samostatná rozpočtová organizácia a má postavenie právnickej osoby s vlastnou právnou subjektivitou, pričom vo veci preto nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. K bodu 4 o protiprávnom premiestnení žalobcu z podskupiny D2 do podskupiny D1 uviedol, že o tom rozhodol riaditeľ ústavu na základe návrhu na zmenu zaradenia vypracovaného pedagógom, ktorý obsahoval podrobné zdôvodnenie, a preto bol súladný s § 78 vyhlášky MSSR č. 368/2008 Z.z.. Vzniesol tiež námietku premlčania a mal za to, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa premlčuje, a preto nárok považuje za premlčaný, keďže k údajnému zásahu došlo podľa tvrdení žalobcu dňa 28.09.2012 a žaloba bola podaná 13.09.2016. K zásahu piatemu týkajúcemu sa nevhodnej stravy, žalovaný uviedol, že v rozhodnom období mal žalobca odporučenú nedráždivú diétu, o ktorú mal možnosť požiadať žiadosťou stravovateľa ústavu. Priznanie nedráždivej diéty nebolo v kompetencii lekára ústavu, o čom bol žalobca poučený listom z 26.02.2015. V tomto prípade nebol preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Osobitne zdôraznil, že zo žaloby nie je ani jasné, či žalobca namieta druh liečebnej výživy podľa § 27 RMS č. 15/2013 alebo nedráždivú stravu podľa § 25 RMS č. 15/2013. Uviedol tiež, že zákon o výkone trestu odňatia slobody upravuje právo odsúdeného tak, že má nárok tri krát denne na stravu, ktorá zodpovedá odporúčanej výživovej dávke upravenej v interných predpisoch a medzi týmito stravami musí byť maximálny 8 h rozostup. Toto je subjektívne právo odsúdeného, a pokiaľ sa namieta neposkytnutie nadštandardného typu stravy, napr. nedráždivej, toto žalovaný nepovažuje za porušenie základného subjektívneho práva odsúdeného. Pokiaľ sa odsúdený rozhodne požiadať o zmenu stravy, napríklad na základe odporúčania lekára, toto je v ústave štandardizovaný postup, nedá sa to ani technicky či organizačne zabezpečiť tak, že keď si jeden deň niekto vymyslí zmenu v stravnej dávke, tak automaticky v ten deň mu bude vyhovené. Tak ako bol aj žalobca usmernený. Žiadosti tohto druhu sa podávajú na pripravenom tlačive, následne sa toto eviduje v systéme stravovateľa a potom dôjde k zmene. Zdôraznil, že ak má odsúdený vážnu poruchu, špecifickú alergiu, v takom prípade musí byť premiestený do nemocnice do Trenčína a tam by takú špeciálnu formu stravy poberal. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, žeby mu lekár indikoval špeciálnu antihistamínovú stravu tak, ako uvádza. Osobitne sa vyjadril k nemajetkovej ujme, ktorú žalovaný nepovažoval za primeranú osobe žalobcu, nepreukázal ani existenciu ani výšku ujmy, len uviedol všeobecné konštatovania (stres, utrpenie, bolesť, poníženie), ktoré automaticky podľa neho nezakladajú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a nezbavujú žalobcu povinnosti riadne preukázať jej vznik v jednotlivých oblastiach života. Zdôraznil tiež, že žalobca mal a mohol svoje námietky uplatniť u dozorujúceho prokurátora, ktorý bol oprávnený preskúmať zákonnosť uvedených postupov žalovaného. Žalovaný neeviduje žiadne rozhodnutie, z ktorého by bolo možné vyvodiť neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu konaním či nekonaním žalovaného.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, vrátane pripojených spisov, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Pri výsluchu žalobca uvádzal, že jeho 82 ročná babička, ktorá mu posielala balík, v živote drogy nevidela a nikdy s nimi nemala nič spoločné. Rovnako ani on, inak by nemohol predtým pôsobiť v bezpečnostných zložkách. Mal za to, že to bolo na neho vykonštruované, pretože do očí hovoril pravdu, ako to v ústave funguje. Takéto praktiky sa udiali nielen žalobcovi, ale napríklad aj odsúdenému X. ako aj X.. Bolo to akoby upozornenie, že keď neprestanú, že to bude aj horšie. Žalobca poukazoval na to, že sa v ústave niektorým poskytovali výhody, či už tým, že poskytovali príslušníkom finančné pozornosti, rôzne výrobky, kávy, cigarety a iné, písal to aj prokuratúre, no bol vždy označený ako klamár. Trestné stíhanie bola zohratá vec, aby žalobcu vykreslili ako nedôveryhodnú osobu. Žalobca písal prokuratúre, riaditeľovi ústavu, policajnému zboru, ale doteraz mu nebol balík vydaný a prokuratúra odpísala, že žiadne chyby v postupe neboli zistené. Ak sa aj v znaleckom posudku uvádza, že v balíku boli stopy nejakých látok, podľa neho to mohol aj v obchode niekto pochytať a zaniesť tam nejaké látky, alebo to mohli aj tam v ústave. Poškodenou bola aj žalobcova babka, ktorú policajti vláčili po výsluchoch, psychicky to zle znášala a tri roky na to zomrela, bolo to pre ňu ponižujúce. Celá dedina vedela o tomto, div, že megafónom nepovedali, že je drogová dílerka. K tvrdenému fyzickému napadnutiu dňa 20.10.2014 žalobca uviedol, že nadporučík KW. ho už aj predtým verbálne osočoval a ponižoval, možno aj dva mesiace pred týmto útokom v čakárni pred bufetom mu nadporučík H. nadával do feferónov, skurvených Maďarov a pelendrekom ho udrel do ramena, pravého aj ľavého. Toto predchádzalo útoku, ktorý opísal v žalobe. Takto sa H. správal aj k iným, aj toho 20.10.2014 žalobcovi nadával ráno do Maďarov, feferónov, hajzlov. Bolo to v čase, keď prišli kontrolovať mreže a zabezpečenie, toto počul aj väzeň X. ako H. takto nadáva. Potom medzi asi 14-14:30h žalobca bol vyvádzaný na vychádzku, v tom čase nikto iný okrem neho na vychádzku nešiel, prešiel chodbou a za sklom videl nadporučíka H. a Q. I. a počul cez otvorené dvere, ako mu H. nadáva do špinavých Maďarov. Následne vyšiel H. von a udrel žalobcu pelendrekom, bil ho pelendrekom do ramena, po chrbte. Videli to iní príslušníci- I., H. aj K., ale oni podľa žalobcu nepôjdu proti svojím a toto oni popreli. Iní ľudia v tom čase sa tam nenachádzali. X. videl až potom žalobcove poranenia. Žalobca H. odtláčal, ale nepomohlo to, potom bol na vychádzke sám, chcel sa rozprávať s pedagógom N., ale on len zamával, že pôjde už domov, že sa porozprávajú neskôr. Po vychádzke išiel hore do cely, X. vtedy videl zranenia. Žalobca sa poumýval a asi o pol siedmej ohlásil napadnutie. Menili sa smeny, druhej smene žalobca zahlásil, že bol napadnutý a oznámil že zdravotné ošetrenie nechce. Celý tento incident sa aj šetril, prišiel vyšetrovateľ kdesi z E. alebo z Trnavy, prokurátor riaditeľ ústavu, PBS Leopoldov, ale žalobca keď videl, že vyšetrovateľ si tyká s príslušníkmi a že hneď ako prišiel povedal: „Čau dáš si kávu?“, vedel hneď, že to je úplne zbytočné a že to nebude objektívne, keď sa poznajú. Na druhý deň žalobcu lekár prehliadol, konštatoval, že žiadne zranenia nevidí. Toto konštatovanie si žalobca vysvetľuje tak, že je rozdiel, či je lekár z vonku nezaujatý, alebo z vnútra ústavu a ten napíše to, čo ústav chce. S vyšetrovateľom prebiehalo vyšetrovanie tak, že sa so žalobcom rozprával asi 15min, ale aj on bol podľa žalobcu zaujatý, keďže sa poznal s príslušníkmi, žalobca to celé považoval za zbytočné a uzavreli to tak, že žalobca sa ďalej k tomu nebude vyjadrovať. V deň útoku sa žalobca nedal ošetriť preto, že tomu nedával takú váhu, nemyslel, že to bude treba pre ďalšie konanie, keby to vedel, dal by sa ošetriť. Od útoku do podania žaloby prebehli dva roky, ale počas týchto dvoch rokov žalobca na tom pracoval, vypisoval sťažnosti, ale nič sa nevyriešilo, a preto podal žalobu. Zasiahlo ho to, nedá sa zabudnúť to poníženie a pocit, že je nikto a nič. Žalobca ďalej uviedol, že premiestnením do Ilavy boli pretrhnuté akékoľvek sociálne kontakty s rodinou. Keď bol v Leopoldove, rodina za ním chodila aj dva krát mesačne, teraz to majú ďaleko, rodičia majú 68 a 72 rokov, je to pre nich problém, babka už bola tiež staršia, nemohla chodiť do Ilavy, deti majú už vlastné rodiny, môžu si akurát tak zavolať, napísať a teraz počas korony dočasne môžu aj skypovať, ale to je len kvôli výnimočnej situácií. V Ilave je veľmi prísny režim, v Leopoldove to bolo oveľa voľnejšie, teraz je prakticky v izolácií, čo je veľká fyzická aj psychická záťaž. Rozprávať sa môže akurát tak cez okno s inými väzňami a to len ak ho nechytia. Izolácia je najhoršia vec, aká môže byť, zlomilo ho to fyzicky aj psychicky. Čo sa týka preradenia vrámci podskupín, žalobca uviedol, že je si tak na 90% istý, že takto dopadol preto, že poukazoval na nekalosti, ktoré sa v ústave dejú, je to následok jeho aktivít. Nebol jediný , ktorý na to poukazoval, ostatní boli aj bití. Zavolala si ho vtedy komisia, nedali mu možnosť sa vyjadriť, ale on si aj napriek tomu zobral slovo a povedal to, čo považoval za potrebné a poukázal na to, že sa v ústave príslušníci správajú ako výpalníci, že veď aj členka komisie vždy berie niečo za niečo. Žalobca dokedy v roku 2009 nezačal upozorňovať na nezákonnosti, dovtedy mal ako tak pokoj, psychiater na neho napísal taký posudok, že nikto by taký nechcel mať a ten bol podkladom na preradenie z jednej skupiny do druhej. Čo sa týka posledného problému so stravou, žalobca uviedol, že bol vyšetrovaný u alergiológa a imunológa a bola mu zistená intolerancia na niektoré potraviny, niečo môže a niečo nie, ale má to kĺzavý charakter, teda v jeden deň, keď zje napr. čokoládu, je to v poriadku a na druhý deň
už nie. Lekár imunológ alergiológ mu napísal nízkohistaminovú diétu, túto ale poberal len 2-3 dni, ale následne mu ju zrušili. Zrušeniu predchádzalo to, že Q. I. si zavolal žalobcu a ešte ďalších dvoch väzňov, tí už sú zomrelí, vypýtal si pokladničný doklad toho, čo kupoval v bufete a mal tam kúpené tri paradajky. Tieto žalobca ale nezjedol, ale v tom čase mu akurát zistili aj alergiu na paradajky a na základe toho, že si kúpil potravinu, na ktorú má alergiu, pán I. inicioval odobratie tejto nízkohistaminovej diéty. Toto bola iba zámienka, aby mu mohli zobrať túto špeciálnu stravu. Dozvedel sa, že sa to takto robí. I. mu potom prišiel povedať, že diétu odobrali. Teraz v Ilave má antihistaminovú diétu. Doktor zo zdravotného strediska v Leopoldove povedal, že si má odsledovať, čo mu nerobí dobre a čo môže jesť a stálo ho to aj veľa energie a času chodiť za doktorom a vysvetľovať, aké má problémy, načo má alergie. Keď dostával základnú stravu ako všetci ostatní, normu, bolo to tiež veľmi mastné, toto žalobca nemôže, pretože dlhodobo má aj iné problémy so žalúdkom a s vredmi a okrem toho mu dávali zámerne menej jedla ako ostatným, a to práve preto, že poukazoval na problémy. Čo sa týka tejto liečebnej nízkohistamínovej výživy, naordinoval mu ju alergiológ z Hlohovca, potvrdila to aj pani P., vedúca zdravotného strediska v Leopoldove. Nevie, či o jej zrušení rozhodoval lekár, prišiel mu oznámiť iba pán I., že mu ju zrušili, pred odobratím výživy ho nikto nevyšetroval. Žalobca okrem toho zistil, že to v Leopoldove funguje tak, že volajú príslušníci lekárom a presviedčajú ho, že majú odobrať špeciálnu diétu väzňom, zamieňajú vzorky moču a pod. Antihistamínová diéta bola veľmi vhodná, to mu vyhovovalo, bolo to ako v reštaurácií, ale mal ju len spomínané 3 dni. Potom mal zase bežnú stravu - normu, a na jeho naliehanie, keď chodil za doktorom, mu dali nedráždivú diétu až do odchodu do Ilavy. Ale koľko krát, keď si to žalobca porovnal, tak to bolo také isté ako bežná strava.
7. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu ORPZ Trnava č. ORP-1360/4-VYS-TT-2014 bolo zistené, že uznesením zo dňa 10.09.2014 bolo vyšetrovateľom začaté trestné stíhanie za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi preto, že dosiaľ neznámy páchateľ ako odosielateľ pod menom F. I. v presne nezistenom čase z pošty Dvory nad Žitavou podal dňa 08.09.2014 na prepravu balík, ktorého adresátom bol žalobca, pričom tento balík bol 10.09.2014 v budove na kontrolu balíkov označený služobnými psami oddelenia ochrany žalovaného ako podozrivý, že obsahuje presne nezistený druh a množstvo omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov. Uznesením zo dňa 23.03.2015 bolo toto trestné stíhanie zastavené, pretože je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, pričom v uznesení sa uvádza, že v zaistenom balíku sa nenachádzali omamné ani psychotropné látky. Znaleckým posudkom bola zistená prítomnosť stôp psychotropných látok a to THC v takom množstve, že nepostačuje ani na jednu jednorazovú dávku tejto drogy, čo je nevyhnutným predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Zo znaleckého posudku spracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ vyplynulo, že niektoré veci, ktoré tvorili obsah balíka, a to konkrétne na povrchu papierovej obálky C6 s listom, povrchu predložených fotografií, povrchu zvýrazňovača oranžovej farby a tuhého tyčinkového lepidla a povrchu obalov jednorazových chráničov sluchu bola zistená prítomnosť stôp THC - účinnej látky konope a hašiša.
8. Z listu žalovaného č. UVTOSaUVV-4-102/24-2015 zo dňa 18.01.2016 súd zistil, že predmetný balík bol dňa 10.09.2014 zaistený pre účely trestného konania vyšetrovateľom ORPZ Trnava z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi a žiadosť žalobcu o jeho vydanie bola dňa 18.01.2016 postúpená na vybavenie ORPZ v Trnave. Krajská prokuratúra Trnava v liste zo dňa 04.12.2015 adresovanom žalobcovi aj žalovanému uviedla, že preverila zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti so zadržaním balíka a preskúmaním v postupe ústavu, nenašiel prokurátor pochybenie, alebo porušenie zákona, ktoré by si vyžadovalo prijatie prokurátorských opatrení. Skutočnosti, ktoré žalobca namietal (nevydanie balíka) sa týkajú primárne trestného konania a preto podnet žalobcu bol tiež postúpený na vybavenie Okresnej prokuratúre Trnava, ktorá vykonávala v predmetnej trestnej veci dozor. Generálne riaditeľstvo ZVJS listom zo dňa 10.09.2015 žalobcovi oznámilo, že balík prevzal dňa 10.09.2014 vyšetrovateľ ORPZ Trnava a preto obsah balíka nebolo byť žalobcovi príslušníkmi ústavu vydaný. Šetrením sťažnosti bolo zistené, že príslušníkmi ústavu nedošlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, ani interných predpisov, zo strany ústavu neboli porušené práva žalobcu.
9. Z listín, ktoré boli obsahom spisového obalu vo veci šetrenia údajného fyzického napadnutia žalobcu príslušníkom ZVJS dňa 20.10.2014 č. UVTOS a UVV - 3- 112/24-2014, súd zistil, že dňa 21.10.2014 bol žalobca vyšetrený v zdravotníckom zariadení ústavu, a to bez známok po fyzickom násilí, bez
známok po napadnutí. K veci sa vyjadrili npor. Ondrej I., ktorý uviedol, že tvrdenie odsúdeného - žalobcu, že bol svedkom toho, ako bol žalobca napadnutý npor. H., považuje za klamstvo, nebol svedkom žiadneho protiprávneho konania voči osobe žalobcu. Npor. F. H. uviedol, že npor. H. a K. vyvádzali odsúdených na prechádzky, v tom čase šiel na vychádzku aj žalobca, ktorého sprevádzali na výchádzky tieto osoby a npor. H. v tom čase bol zatvorený v kancelárii referenta a neprišiel do priameho kontaktu so žalobcom. Nevie si vysvetliť, prečo žalobca uviedol, že bol ním napadnutý, keďže s ním nemal nikdy žiadne problémy. Npor. Z. K. uviedol, že s npor. H. vyvádzali žalobcu na vychádzku spolu s ním ďalších dvoch odviedli do posilovne a žalobcu nechali preto chvíľu v priestore pred kanceláriou referenta. Následne žalobcu odviedli do vychádzakového dvorca. Po hodine vychádzky žalobcu opäť umiestnili na celu. Počas uvedenej činnosti sa žalobca nesťažoval na žiadne problémy ani nenahlásil žiaden konflikt. Až po niekoľkých dňoch sa ho žalobca spýtal, či videl, ako ho npor. H. napadol, na čo reagoval tak, že nič podobné, čo žalobca spomína, nevidel. Rovnako sa vyjadril aj npor. I. H., ktorý potvrdil, že žalobca neuvádzal žiadne problémy a nebol svedkom fyzického konfliktu medzi npor. H. a žalobcom a žiaden konflikt ani vzniknúť nemohol, pretože mal npor. H. a K. žalobcu pod vizuálnou kontrolou a npor. H. bol zatvorený v kancelárii a otváral im bezpečnostný gáter na posilovni. Žalobca ho oslovil až o niekoľko dní, pričom sa ho spýtal, či videl, ako ho npor. H. napadol, na čo uviedol, že on nič také nevidel. Žalobca podľa úradného záznamu opísal priebeh tvrdeného konfliktu zhodne ako ho opísal v žalobe, pričom dňa 20.10.2014 podpísal reverz, kde potvrdil, že dobrovoľne a bez nátlaku odmieta a nežiada lekárske ošetrenie, napriek tomu, že bol informovaný o zdravotnom stave. Zo šetrenia bol dňa 18.11.2014 vypracovaný záznam, kde boli zhrnuté vyjadrenia vyššie uvedených osôb podávajúcich vysvetlenia a bolo konštatované, že dokazovaním sa nepotvrdilo tvrdenie žalobcu o ním opísanom fyzickom napadnutí, a preto nebolo potrebné prijať žiadne ďalšie opatrenia.
10. Z listu žalovaného „Odloženie sťažnosti“ č. UVTOS a UVV -sť- OaO-36-1/2016 z 10.06.2016 vyplynulo, že táto sa týkala verbálneho a fyzického napadnutia žalobcu z 20.10.2014 príslušníkom útvaru a táto bola odložená, pretože v deň jej doručenia na ústav uplynulo viac ako 6 mesiacov.
11. Z listu žalovaného „Záznam o prešetrení sťažnosti“ č. UVTOS a UVV -sť- OaO-38-1/2016 z 22.06.2016 vyplynula skutočnosť, že Generálne riaditeľstvo ZVJS rozhodlo dňa 20.04.2016 o premiestnení žalobcu na ďalší výkon trestu odňatia slobody do UVTOS Ilava a žalovaný vykonal na základe predmetného rozhodnutia eskortu žalobcu. Totožné skutočnosti vyplynuli aj z listu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 03.06.2016 č. A.-X-XXX/XX-XXXX, kde sa konštatuje, že premiestnení žalobcu dňa 25.04.2016 z ústavu Lepoldov do ústavu Ilava rozhodlo generálne riaditeľstvo s cieľom prehĺbenia účelu výkonu trestu odňatia slobody.
12. Riaditeľ žalovaného dňa 28.09.2012 schválil návrh pedagóga kpt. Mgr. Z. Z. na zmenu zaradenia žalobcu z diferenciačnej podskupiny D2 do diferenciačnej podskupiny D1so zdôvodnením. Podľa hodnotenia správanie žalobcu voči personálu je na prijateľnej úrovni, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa snaží dodržiavať. Problémom je jeho nekritický postoj k sebe samému, nedokáže si vytvoriť reálny pohľad na seba a aktuálnu životnú situáciu. Žalobca neprejavil snahu o spoluprácu pri plnení cieľov programu, ktorými boli podpora v pozitívnom správaní, vedenie k náhľadu na seba a schopnosti prijímať kritiku a schopnosti empatie, naopak, z dôvodu svojho postoja nebol schopný spolunažívať s odsúdenými zaradenými v podskupine D2. Bol ubytovaný s viacerými odsúdenými tejto skupiny, ale jeho schopnosť spolunažívania je značne narušená, nakoľko nedokáže akceptovať prítomnosť ďalších odsúdených. Od odsúdených zaradených v skupine D2 sa očakáva tolerantné súžitie. U žalobcu došlo k negatívnym prejavom v správaní, nespolupracuje pri vytváraní reálneho pohľadu na seba a nie je ochotný spolunažívať s ostatnými dosúdenými tejto podskupiny, čo boli dôvody na podanie tohto návrhu.
13. Zo žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie vyplynulo to, že dňa 16.06.2014 S.. X. K. zaznamenala, že pacient navrhnutú nedráždivú stravu odmietol. Dňa 31.07.2014 bol žalobca poučený lekárom MUDr. S. P. o liečebnej výžive, o tom, ako sa môže korigovať jeho liečebná výživa bez rajčín a vnútorností. Uvedené je, že BB liečebnú výživu ruší, požiada si o nedráždivú diétu a pacient súhlasí s touto alternatívou. Dňa 06.08.2014 je poznámka o tom, že žalobca žiadal doriešiť bezrajčinovú stravu.
14. Z listu žalovaného z 21.01.2015 č. UVTOS a UVV - 1- 5/23-2015 vyplynulo, že žalobca mal v tom čase doporučenú nedráždivú diétu, o ktorú má možnosť požiadať, pričom jej priznanie nie je v kompetencii lekára ústavu. Zhodne sa uvedené konštatuje v liste zo dňa 16.12.2014, podľa
ktorého nedráždivá diéta, ktorú mal odporúčanú žalobca, nie je priznávaná lekárom a zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že tento typ diéty je pre žalobcu vhodný.
15. Zákonné ustanovenia ku všetkým tvrdeným zásahom do osobnostných práv:
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. (2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
16. Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník pod inštitútom ochrany osobnosti, hoci na ich komplexnej ochrane sa podieľajú aj iné právne predpisy. Na vznik zodpovednosti z titulu ochrany osobnosti musia byť kumulatívne splnené viaceré podmienky, a to a/ existencia neoprávneného zásahu, súčasne to, že b/ zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ust. § 11 OZ, a súčasne c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Žalobca definoval 5 samostatných zásahov do jeho osobnosti, ktoré súd jednotlivo posúdil, a to nasledovne:
Nevydanie balíka zaisteného dňa 10.09.2014 a účelové iniciovanie trestného stíhania zo strany žalovaného
17. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 89 ods. 1 Trestného poriadku, Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
Podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku, Ak vec, ktorá bola podľa § 89 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20140901.html> vydaná, podľa § 91 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/301/20140901.html> odňatá alebo podľa § 92 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/301/20140901.html> prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/301/20140901.html> a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/20140901.html>, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/20140901.html> len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, (1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka, Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
18. Žalobca ako prvý zo zásahov spôsobujúcich mu ujmu na cti, dobrom mene žalobcu a jeho rodiny označil konanie žalovaného, ktorý mu odmieta vydať nárokový balík zaistený dňa 10.09.2014 pre účely trestného konania a súčasne tiež uvádzal, že príslušníci ZVJS vykonštruovali, vymysleli si skutočnosti tak, aby bolo účelovo začaté trestné stíhanie v úmysle poškodiť žalobcu.
19. V prvom rade súd uvádza, že žalobcom uvádzané skutočnosti ohľadom nevydania balíka sú tvrdeniami spochybňujúcimi úradný postup orgánu činného v trestnom konaní, na základe trestného stíhania začatého proti neznámemu páchateľovi uznesením vyšetrovateľa zo dňa 10.09.2014 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Z konania vyplynulo, že balík, ktorý bol adresovaný žalobcovi, bol ako vec dôležitá pre trestné konanie zaistený vyšetrovateľom ORPZ Trnava dňa 10.09.2014, čo v konaní žalobca ani nespochybnil. Súčasne žalovaný tvrdil, že tento balík sa od tohto momentu nenachádza v jeho ústave a žalovaný s ním nedisponuje práve preto, že ho v ten deň vydal vyšetrovateľovi. Uvedené tvrdenie preukazujú aj listiny predložené samotným žalobcom (list žalovaného č. UVTOSaUVV-X-XXX/XX-XXXX zo dňa 18.01.2016, list GR ZVJS zo dňa 10.09.2015, list Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 04.12.2015), pričom žalobca neprodukoval dôkazy na preukázanie toho, že by zaisteným balíkom disponoval žalovaný. V konaní nebolo preukázané, že balík je v moci žalovaného, ktorý by v súvislosti s odopretím jeho vydania žalobcovi porušil akékoľvek povinnosti, čo napokon konštatoval aj prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava v oznámení zo dňa 04.12.2015, ktorý celú sťažnosť žalobcu na nevydanie balíka prešetril a uzavrel, že po preverení zákonnosti postupu žalovaného v súvislosti so zadržaním balíka, nenašiel pochybenie, alebo porušenie zákona, ktoré by si vyžadovalo prijatie prokurátorských opatrení. Už len toto samotné konštatovanie orgánu, ktorému zákon zveruje právomoc dohliadať na dodržiavanie zákonností v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, vylučuje záver, že by žalovaný svojím konaním nedôvodne zadržiaval balík žalobcu a že by takéto konanie bolo možné kvalifikovať ako protiprávny zásah do osobnostných práv žalobcu. Súd ani nemôže prijať v civilnom sporovom konaní iný záver, pretože mu na rozdiel od prokurátora neprináleží ako predbežnú otázku posudzovať zákonnosť či nezákonnosť postupov žalovaného. Treba uzavrieť, že ak aj žalobcovi nebol doposiaľ balík vydaný, žiadosť o jeho vydanie a odčinenie ujmy spôsobenej jeho nevydaním, žalobca nesprávne smeruje voči žalovanému, ktorý, ako subjekt nedisponujúci od 10.09.2014 balíkom, nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní, ktorým sa žalobca domáha satisfakcie a odčinenia ujmy, ktorá mu mala byť zadržiavaním balíka spôsobená. Vydanie, zaistenie veci dôležitej pre trestné konanie predstavuje osobitný postup vyšetrovateľa, ktorý má podklad v § 89 a nasl. Trestného poriadku. Otázka vrátenia vydaných, prevzatých či odňatých vecí dôležitých pre trestné konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní, je upravená v § 97 Trestného poriadku, a pokiaľ došlo k porušeniu zákonom zadefinovaných úradných postupov a k majetkovej alebo nemajetkovej ujme, možno uvažovať (za splnenia ostatných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu) o náhrade škody/ ujmy spôsobenej výkonom verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorú ale zodpovedá štát ( v mene ktorého koná príslušný orgán), ale nie žalovaný. Preto nie je ani možné, aby súd v tomto konaní posúdil nárok žalobcu eventuálne podľa zákona č. 514/2003 Z.z. , pretože jednak žalovaný by nebol legitimovaný (bol by ním len štát) a súčasne by podaniu žaloby musel predchádzať osobitne ustanovený zákonný postup (napr. predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a pod.), čo sa v danej veci nestalo. V tejto časti tak žaloba dôvodná byť nemôže.
20. Žalobca ďalej namietal, že bolo proti nemu vedené trestné stíhanie, ktoré bolo žalovaným účelovo vykonštruované s cieľom žalobcu poškodiť, ako pomstu za jeho skoršie aktivity spojené s podávaním podnetov a poukazovaním na nezákonné postupy príslušníkov ústavu. Súd uvádza, že tieto žalobcove tvrdenia ostali v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalobca neprodukoval vôbec žiadne dôkazy, ktoré by poukazovali na prepojenie skorších sťažností žalovaného a následného z pomsty zámerne iniciovaného trestného stíhania týkajúceho sa balíka adresovaného žalobcovi a súvislosť medzi nimi. Súd zdôrazňuje, že žalobca sa mýli, ak uvádza, ž trestné stíhanie bolo nedôvodne vedené proti nemu, keďže z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že trestné stíhanie bolo vedené len vo veci, nie proti konkrétnemu podozrivému (ale proti neznámemu páchateľovi) a už vôbec nie proti žalobcovi, a preto nie je známe, kto a ako mohol za páchateľa označovať žalobcu. Žalobca namieta nezákonnosť, nedôvodnosť, účelovosť začatia a vedenia trestného stíhania, ale aj vo vzťahu k týmto námietkam treba uviesť, že ide o námietky, ktoré by bolo relevantné vzniesť v samotnom trestnom konaní, keďže v tomto konaní súd nie je oprávnený hodnotiť, preskúmavať, či trestné stíhanie malo byť začaté, ak áno, kedy a proti komu, s akým výsledkom, a či jednotlivé postupy a rozhodnutia vyšetrovateľa boli alebo neboli zákonné. V občianskom súdnom konaní súd nemá právomoc preskúmavať správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní v hraniciach takéhoto konania, keďže ide o realizáciu inštitútu trestného práva procesného ( uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 07.04.2009 sp.zn. 22 Cdo/4944/2007). Treba tiež dodať, že tvrdenia žalobcu o účelovosti začatia trestného stíhania sú v rozpore so zistenými skutočnosťami, keďže v balíku adresovanom žalobcovi označenom služobnými psami ako podozrivý, podľa záverov znaleckého skúmania skutočne bola, aj keď len v stopách, psychotropná látka THC - účinná látky konope a hašiša, avšak nie v množstve, ktorá by napĺňala skutkovú podstatu trestného činu. Za daného zistenia teda nebolo označenie balíka služobnými psami ako podozrivého neopodstatnené a vyfabulované tak, ako to tvrdí žalobca, práve naopak, existovalo dôvodné podozrenie vyžadujúce si osobitný postup smerujúci k prevereniu tohto podozrenia. Žalobcove tvrdenia o tom, že stopy psychotropnej látky mohli dať do balíka aj príslušníci ústavu úmyselne, boli založené len na subjektívnej domnienke žalobcu, bez toho, aby produkoval za účelom preukázania týchto tvrdení akékoľvek dôkazy, a preto z nich súd ani nemohol vychádzať a takéto nepreukázané konanie nemohol pričítať na ťarchu žalovaného. V súvislosti s postupom žalovaného v tomto smere tiež nebolo príslušným prokurátorom konštatované porušenie zákona, ktorá skutočnosť aj v súhrne s už vyššie uvedenými skutočnosťami vylučuje, aby súd posúdil konanie žalovaného vytýkané v prvom žalobcovom bode ako neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, resp. jeho rodiny.
21. Ak žalobca mienil uplatňovať akékoľvek osobnostné práva nielen za seba, ale za „svoju rodinu“, keďže žiada ospravedlnenie a odčinenie zásahov aj do práva ostatných členov svojej rodiny na dobré meno, česť, súd uvádza, že tieto práva sú rýdzo osobnej povahy a každý je oprávnený sa domáhať ochrany pred zásahmi do svojej osobnosti, a preto nie je možné, aby bol žalobca legitimovaný a uplatňoval si satisfakciu za tvrdené porušenie cti a dobrého mena ostatných členov svojej rodiny. Na uplatnenie takýchto nárokov sú oprávnení výlučne a len tí, ktorým bolo zasiahnuté do ich osobnosti (a nie cudzej). Preto je nedôvodný nárok v časti, v ktorej sa žalobca domáha satisfakcie a náhrady nemajetkovej ujmy za /namiesto iných členov rodiny. To platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu osobnostných práv jeho babičky (odosielateľky zaisteného balíka), ktorá medzičasom zomrela, keďže právo žalobcu ako jej vnuka na uplatnenie práva na ochranu osobnosti po jej smrti žalobcovi neprináleží ani podľa § 15 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie pritom upravuje záväzné a definitívne poradie a výpočet osôb oprávnených uplatniť prostriedky ochrany osobnosti zomrelej osoby, ktoré nemožno meniť a rozširovať. Sú medzi nimi najskôr jej manžel a deti, ak osôb v tejto skupine niet, tak jej rodičia. Nie je medzi nimi však vnuk, a teda ak žalobca mienil odškodňovať ujmu, ktorá mala vzniknúť jeho babičke, takéto právo mu neprináleží. V tejto časti je žaloba rovnako nedôvodná.
Fyzický útok príslušníka ZVJS žalovaného zo dňa 20.10.2014
22. Ďalším zásahom do osobnostných práv žalobcu, ktorý u neho vyvolal stavy depresie, úzkosti poníženia, bol opísaný fyzický útok na žalobcu zo strany npor. H. pelendrekom. Súd konštatuje, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že by vôbec k takémuto konaniu u žalovaného došlo. Súd na návrh žalobcu zabezpečil spis zo šetrenia tvrdeného fyzického útoku, pričom vychádzajúc zo zistení opísaných v odseku 9 vyššie, súd konštatuje, že existencia tvrdeného fyzické napadnutia
npor. H. nebola v konaní preukázaná. Žalobca pritom, hoci súdu avizoval predloženie listín zo šetrenia tohto tvrdeného incidentu vyšetrovateľom (čo bol tiež jeden z dôvodov, pre ktoré súd predposledné pojednávanie ešte odročil), tieto listiny nakoniec nepredložil (na poslednom pojednávaní uviedol, že tak mal v úmysle, ale tak nečiní). Šetrením na pôde žalovaného v rozsahu, v akom je toto zaznamenané v spise o šetrení, sa nepodarilo preukázať, že k incidentu došlo. Žalobca uvádzal, že vec riešil aj vyšetrovateľ, avšak nepreukázal či a s akým výsledkom. Uvádzal, že vo veci bol prizvaný aj prokurátor vykonávajúci dozor, avšak neprodukoval dôkaz, ktorým by preukázal, že pri šetrení kompetentným prokurátorom by bolo konštatované akékoľvek protiprávne konanie príslušníka zboru pracujúceho u žalovaného, z ktorého by súd mohol vychádzať. Žalobca v súvislosti s tvrdeným fyzickým útokom navrhol vypočuť ods. X., ktorý ale nebol pri ataku, ako sa žalobca vyjadril, lebo bol v cele, a preto jeho výpoveď by nebola spôsobilá ani preukázať útok ako taký. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je úlohou civilného súdu v tomto konaní, aby prešetroval zákonnosť postupov príslušníkov zboru a suploval tak činnosť prokuratúry, ale súd, ak má konštatovať nezákonnosť zásahu do osobnostných práv, môže vychádzať z výsledkov šetrení kompetentných orgánov, tu najmä prokurátora vykonávajúceho dozor, resp. z výsledkov vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní. Súd ale uvádza, že žalobca nielen že nepoukazoval na konkrétny výsledok šetrenia iného kompetentného orgánu, ktorý by konštatoval, že došlo k takémuto protiprávnemu počinu, ale ani dodatočne počas tohto konania sa mu nepodarilo preukázať, že k nemu naozaj došlo. Žalobcove tvrdenia o tom, že mal byť napadnutý spochybňuje jeho samotné konanie po údajnom útoku, keď napriek tvrdeným zraneniam, výslovne nežiadal lekárske ošetrenie a po prezretí lekárom na druhý deň po tvrdenom ataku, žiadne stopy na tele lekár ani nezistil. Rovnako tak podľa vlastných slov nespolupracoval s vyšetrovateľom, ktorý vec prišiel šetriť na základe jeho ohlásenia, s odôvodnením, že by to bolo aj tak zbytočné, lebo vo veci vyšetrovateľ bol iste zaujatý. Takéto konanie žalobcu, keď bezprostredne po tvrdenom incidente nepodnikol kroky smerujúce k možnému objasneniu tvrdeného útoku, z ktorého si neskôr uplatňuje nárok, rovnako nenasvedčujú pravdivosti jeho tvrdení prednášaných v tomto konaní, že mal byť skutočne napadnutý a že by tento útok mal vo vzťahu k žalobcovi vyvolať tvrdené negatívne duševné rozpoloženie. Žalobca v doplnení žaloby uvádzal, že trval na tom, aby sa to riešilo, za čo bol následne postihovaný, avšak jeho prístup, ktorý mal nasledovať po tvrdenom útoku ani nesvedčí tomu, že by žalobca mal v úmysle opisovaný incident dôsledne riešiť. V danej veci tak nebolo preukázané, že by sa bol príslušník dopustil násilného správania, prípadne že by použil neprimeraný služobný zákrok príslušníka zboru nedovoleným spôsobom. Existencia takéhoto počinu v konaní zistená nebola a žalobca ani netvrdil, že by ju bol zistil iný kompetentný, dozorujúci orgán oprávnený takýto služobný zákrok hodnotiť. Už len pre tento nedostatok spočívajúci v nepreukázaní existencie tvrdeného zásahu a jeho neoprávnenosti, nie je možné žalobe čo do tejto časti vyhovieť.
Protiprávne premiestnenie z UVTOS Leopoldov do UVTOS Ilava
23. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 2 ods. 1,2 a 5 zákona č. 4/2001 Z.z. o zbore väzenskej a justičnej stráže, Zbor organizačne tvoria a) generálne riaditeľstvo, b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len „ústav“). (2) Generálne riaditeľstvo a ústavy zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). (5) Generálne riaditeľstvo a ústavy sú rozpočtové organizácie.
Podľa § 21 ods. 1 vety prvej zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.
Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, Odsúdený sa premiestni na výkon trestu do iného ústavu tiež vtedy, ak a) súd rozhodol, že odsúdený sa preradí do ústavu s iným stupňom stráženia, b) generálne riaditeľstvo kladne rozhodlo o návrhu riaditeľa ústavu na premiestnenie odsúdeného s cieľom prehĺbiť plnenie účelu výkonu trestu, c) generálne riaditeľstvo tak rozhodlo z iných dôvodov.
24. Žalobca ako ďalší zásah uvádzal, že žalovaný zasiahol do jeho osobnostných práv tým, že ho protiprávne násilne proti jeho vôli zavliekol - premiestnil do UVTOS Ilava a premiestnením zasiahol do jeho práva na súkromie, obmedzil mu jeho sociálny kontakt, čo má negatívny vplyv na jeho fyzické aj duševné zdravie. V prvom rade treba skonštatovať a bolo to preukázané aj listinnými dôkazmi (oboznámené vyššie v odseku 11) že tým subjektom, ktorý v skutočnosti rozhodol o premiestnení žalobcu z Ústavu do Leopoldova do UVTOS Ilava, nebol žalovaný, ale bolo ním Generálne riaditeľstvo ZVJS, a to podľa § 10 ods. 3 písm. b/ zákona o výkone trestu odňatia slobody, čo nakoniec vyplynulo aj z listín, ktoré predložil sám žalobca (list generálneho riaditeľstva z 03.06.2016 založený v prílohovej obálke pri žalobe ako spisový materiál č. 2). Generálne riaditeľstvo ZVJS je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení samostatnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Čo sa týka tohto tvrdeného zásahu do osobnosti žalobcu preto súd dospel k záveru, že žalovaný, ktorý nerozhodol v tomto konkrétnom prípade o premiestnení žalobcu, nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Pasívnu vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalovaný, ktorý priamo nerozhodol o vytýkanom premiestnení žalobcu do iného (pre žalobcu menej vyhovujúceho) ústavu na výkon trestu, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný, pretože premiestnenie nie je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti. V konaní nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie tvrdil od počiatku aj žalovaný a žalobca následne k tomuto tvrdeniu neprodukoval ani žiadnu ďalšiu argumentáciu či dôkazy na preukázanie opaku. Nebolo sporným ani tvrdenie žalovaného, že žalovaný síce fyzicky zabezpečil eskortu žalobcu do Ústavu v Ilave, ale realizoval tak len záväzné rozhodnutie Generálneho riaditeľstva ZVJS, ktorý o tomto postupe rozhodol. Súd preto dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v tejto časti konania, čo samo osebe je dôvodom na zamietnutie žaloby v tejto časti. Ak žalobca žiadal, aby súd zabezpečil rozhodnutie žalovaného týkajúce sa premiestnenia žalobcu (v podaní z 03.08.2019), súd tento dôkaz nezabezpečoval ako nehospodárny, nakoľko v konaní už aj z iných listín predložených samotným žalobcom a tiež aj z nerozporovaných tvrdení žalovaného vyplynulo, že žiadne rozhodnutie žalovaného v tomto smere nebolo vydané, ale rozhodnutie vydal iný subjekt, než žalovaný. Nebolo totiž sporným, že rozhodnutie vydalo Generálne riaditeľstvo ZVJS.
25. Nad rámec už uvedeného však súd uvádza, že samotné premiestnenie žalobcu ako odsúdeného do iného ústavu na výkon trestu odňatia slobody by ani nespĺňalo atribúty neoprávneného zásahu do osobnosti žalobcu. V prvom rade treba konštatovať, že ak žalobca naznačoval, že mal byť „násilne zavlečený „do ústavu v Ilave, takéto tvrdenia o akomkoľvek násilnom, či dehonestujúcom správaní kohokoľvek v procese premiestnenia žalobcu do iného ústavu na výkon trestu, ktoré by mali znaky „zavlečenia“ tak, ako to naznačuje žalobca, neboli v konaní preukázané. Žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by sa dalo čo i len usudzovať na to, že proces premiestnenia bol násilný, či brutálny, žalobca ani neprednášal a prakticky k tomuto zásahu okrem predložených listinných dôkazov (z ktorých akékoľvek násilné počiny v procese premiestnenia žalobcu vôbec nevyplývajú) ani žiadne iné dôkazy neprodukoval - tie dôkazné návrhy, ktoré neskôr v procese navrhoval (svedkovia), ale nesmerovali k preukázaniu skutočností týkajúcich sa tohto zásahu, ako bude uvedené neskôr. Súd preto nemá dôvod ani len uvažovať o tom, že by malo byť premiestnenie žalobcu vykonané v tomto smere násilne, dehonestujúco, alebo akýmkoľvek iným spôsobom neprípustne či neprimerane. Čo sa týka samotného tvrdeného znemožnenia udržiavania kontaktov s rodinou, čím sa mali podľa žalobcu pretrhnúť jeho väzby s rodinou, súd uvádza, že samotné premiestnenie žalobcu, aj keď s ním žalobca nesúhlasí (keby tu nebol aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného) nepredstavuje neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu. V prvom rade súd konštatuje, že žalobca sa nemá ako odsúdený právo rozhodnúť, kde prípadne ako dlho v tom -ktorom čase bude vykonávať trest odňatia slobody tak, ako sa to práve hodí jemu alebo ako je to aktuálne pohodlnejšie pre jeho rodinu. Čo sa týka judikatúry ESĽP v oblasti prípadného porušovania práv odsúdených, ktoré im garantuje Dohovor, súd poukazuje na jeho judikatúru, podľa ktorej obmedzenie návštev či ich podrobenie dohľadu či zvláštnemu režimu znamenajú zásah do práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života, avšak pokiaľ vyhovejú podmienkam zákonnosti, sledovania legitímneho cieľa a primeranosti, nedostanú sa do rozporu s článkom 8 Dohovoru. Treba tiež dodať, že aj rozhodnutie o premiestnení odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu, je výkonom práva subjektu, ktorému zákon zveruje právomoc rozhodnúť o premiestnení odsúdeného podľa § 10 zákona o výkone trestu odňatia slobody, čo vylučuje protiprávnosť tohto konania.V tomto konaní neprináleží ale civilnému súdu preskúmavať rozhodnutie subjektu, ktorý o rozhodol o premiestnení žalobcu, z hľadiska jeho zákonnosti, na to slúžia iné inštitúty a v tomto konaní nebolo preukázané, že by toto konkrétne rozhodnutie o premiestnení žalobcu bolo učinené v rozpore so
zákonom (konštatovaním príslušného orgánu v procese preskúmania rozhodnutí a postupov). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol odsúdený na doživotie a na okolnosti prípadu (najmä povaha namietaného zásahu), je žalobcom namietaný zásah do jeho osobnosti tiež vo výraznom rozpore so všeobecnou predstavou o spravodlivosti. Žalobca kladie za vinu žalovanému, že je porušované jeho právo na súkromie, rodinný život a budovanie väzieb s rodinou tým, že umiestnením do ústavu v Ilave prišiel o možnosť návštev jeho rodinných príslušníkov, resp. návštev v predošlej intenzite, na aké bol zvyknutý v Leopoldove. Pritom žalobca sa v minulosti dopustil konania, v dôsledku ktorého nebolo iba obmedzené právo na rodinný život príbuzných jeho obetí, ale toto ich právo bolo konaním žalobcu úplne odňaté. Ústav, v ktorom sa žalobca nachádza teraz, je ľahko dosiahnuteľný a premiestnenie žalobcu cca o 85 km ďalej, nemôže byť faktorom znemožňujúcim jeho rodine ho navštíviť. Je treba si uvedomiť, že aj ľudia, ktorí nie sú umiestnení vo výkone trestu, často cestujú za svojimi rodinami či prácou niekoľko stoviek kilometrov, a preto potreba cestovania za žalobcom sa v porovnaní s uvedeným bežným javom súdu nejaví ako ojedinelá. Podľa názoru súdu za prípadnú subjektívnu nemožnosť ich návštev, nemôže zodpovedať žalovaný. Navyše súd konštatuje, že aktuálne, počas celospoločenských opatrení v boji proti pandémii, je žalobcovi zabezpečený kontakt s rodinou prostredníctvom skype-u, ako sa sám vyjadril, a preto ani v tomto ohľade nemožno konštatovať, že by nemal možnosť udržiavať kontakt s rodinou aj napriek väčšej vzdialenosti. Mnoho ľudí mimo výkonu trestu odňatia slobody ani v aktuálnej epidemiologickej situácii nemá prístup k takémuto elektronickému komunikačnému vybaveniu, aké má k dispozícii žalobca v ústave v Ilave, a teda v konečnom dôsledku sa ocitajú v horšej situácii, čo sa týka obmedzeného kontaktu s blízkymi, než na akú sa sťažuje žalobca. Ani z týchto dôvodov nie je možné v tejto časti žalobe vyhovieť, keďže nemožno konštatovať neoprávnenosť zásahu.
Protiprávne preradenie z diferenciačnej podskupiny D2 do D1
26. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 14 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, (1) Vnútorná diferenciácia je umiestňovanie odsúdených do oddielov a skupín v rámci toho istého stupňa stráženia na zvýšenie účinnosti zaobchádzania s odsúdenými. (2) Odsúdení umiestnení do oddielov alebo skupín sú spolu ubytovaní a spravidla aj spolu pracujú a podieľajú sa na plnení určených cieľov zaobchádzania.
Podľa § 78 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody ( v znení k 28.09.2012), (1) Oddiel doživotných trestov sa zriaďuje v určenom ústave s maximálnym stupňom stráženia. Oddiel doživotných trestov je oddelený od ostatných ubytovacích priestorov odsúdených a je zabezpečovaný vnútorným bezpečnostným systémom. Vnútorné zariadenie cely je pripevnené k podlahe alebo ku stene. (2) Do oddielu doživotných trestov sa odsúdený umiestňuje ihneď bez pobytu v nástupnom oddiele a do diferenciačnej podskupiny „D1“. Do diferenciačnej podskupiny „D2“ možno odsúdeného umiestniť po vykonaní časti trestu za podmienok ustanovených v odseku 4. (3) V oddiele doživotných trestov odsúdený je oddelene umiestnený od ostatných odsúdených, nezaraďuje sa do aktivít organizovaných pre celý ústav, mimo cely sa pohybuje zásadne pod dozorom príslušníka zboru, ak je zaradený do práce, prácu vykonáva v cele, kde je ubytovaný, alebo v priestoroch oddielu určených na tento účel. Odsúdenému možno na návrh pedagóga so súhlasom riaditeľa povoliť vzájomnú návštevu v rámci diferenciačnej podskupiny „D1“. (4) Ak odsúdený dlhodobo plní program zaobchádzania, dodržiava ústavný poriadok a vykazuje pozitívne zmeny v postoji k trestnej činnosti a v hodnotovej orientácii, možno odsúdeného zaradiť do diferenciačnej podskupiny „D2“, ktorá je charakteristická zmiernením niektorých obmedzení výkonu doživotného trestu, najmä a) povolením pohybu vo vymedzenom priestore mimo cely, b) umožnením kontaktu s ostatnými odsúdenými v diferenciačnej podskupine „D2“, c) povolením návštevy priamym kontaktom, d)organizovaním skupinových aktivít, e)povolením účasti na vybraných aktivitách organizovaných pre celý ústav; odsúdený sa zúčastňuje na aktivitách zásadne pod priamym dozorom príslušníka zboru. (5) O zaradení odsúdeného do diferenciačnej podskupiny „D2“ môže rozhodnúť riaditeľ ústavu na základe návrhu pedagóga po prerokovaní v komisii. (6) Pri zaobchádzaní s odsúdenými umiestnenými v oddiele doživotných trestov sa uplatňujú programy stabilizujúce fyzický a psychický stav. Pri programe zaobchádzania a) odsúdený sa nepodieľa na jeho určení,
b) zdôrazňuje sa dodržiavanie režimu, c) odsúdený sa nepodieľa na organizácii a spravovaní oddielu, d) zaobchádzanie je zamerané najmä na udržiavanie stabilného psychického stavu, potláčanie negatívnych prejavov v správaní, posilňovanie pozitívnych osobnostných vlastností, vytváranie reálneho pohľadu na seba a na aktuálnu životnú situáciu, e) aktivity vo voľnom čase sú obmedzené, odsúdený je zapojený výhradne do aktivít, ktoré mu určí pedagóg, psychológ alebo psychiater, f) odsúdený sa ubytuje v cele.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
27. Ďalej žalobca namietal, že bol protiprávne preradený z ľahšej diferenciačnej podskupiny doživotných trestov D2 do ťažšej D1, komisia mu nemala dať priestor sa obhájiť a nemohol ani nahliadnuť do spisu, pričom jeho preradenie údajne malo byť následkom jeho aktivít - akousi pomstou za upozorňovanie na nekalú činnosť príslušníkov ZVJS u žalovaného. V tejto časti žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až 13.09.2016. Súd uvádza, že k preradeniu žalobcu do pre neho nevyhovujúcej podskupiny malo dôjsť dňa 28.09.2012, ktoré tvrdenie nebolo sporné a vyplynulo aj z rozhodnutia (č.l.100). Žaloba na súd bola podaná dňa 13.09.2016. V praxi bolo ustálené, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 01.11.2008 sp.zn. 2Cdo/278/2007 a obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 12.11.2008 sp.zn. 31Cdo/3161/2008). V tomto prípade, ak bol zásah konštruovaný tak, že ním má byť samotné rozhodnutie o preradení, ktoré je protiprávne, potom k zásahu došlo okamihom, keď bolo rozhodnuté o tomto preradení, teda 28.09.2012. Uvedené je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, podľa ktorej začiatok plynutia všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba potom začína plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 09.10.2009 sp.zn. 30 Cdo/4318/2007). V tomto prípade, počítajúc 3-ročnú premlčaciu dobu od 29.09.2012, je treba vzhľadom na deň podania žaloby (13.09.2016) konštatovať, že žaloba bola podaná po viac než troch rokoch od zásahu samotného, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za tento zásah je tak premlčaný, čo samo osebe je dôvodom, aby súd žalobu v časti náhrady nemajetkovej ujmy za tento tvrdený zásah zamietol.
28. Za tento zásah však bol uplatnený aj návrh na ospravedlnenie, preto súd musel vyhodnotiť, či aspoň táto požiadavka žalobcu je dôvodná. Súd však dospel k záveru, že je v tejto časti žaloba tiež nedôvodná. Súd konštatuje, že tento zásah bol prakticky konštruovaný ako „zásah z pomsty“, a teda pre to, že žalobca poukazoval na nedostatky, nelegálne počiny príslušníkov ZVJS. V prvom rade treba uviesť, že ak žalobca poukázal v doplnení žaloby na nedostatky v postupe pri prekovaní návrhu na jeho preradenie (že sa nemohol vyjadriť, obhájiť pred komisiou), tieto námietky si do značnej miery aj odporujú s jeho neskoršími tvrdeniami, podľa ktorých si aj tak žalobca zobral slovo sám a povedal všetko, čo komisii povedať chcel, a preto svojimi neskoršími výrokmi žalobca spochybnil svoju predošlú argumentáciu. A navyše za účelom preukázania týchto nedostatkov nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a preto zostali v rovine nepreukázaných tvrdení a ani z vykonaných dôkazov nevyplynuli nedostatky v procesnom postupe spojenom s rozhodovaním o tejto veci. Žalobca uvádzal, že si je tak „na 90% istý“, že preradenie bolo následkom jeho aktivít, teda, že tak dopadol preto, že poukazoval na „nekalosti“. Za účelom preukázania týchto svojich subjektívnych domnienok však žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, ktoré by preukázalo akýkoľvek súvis medzi preradením do inej diferenciačnej podskupiny a jeho početnými skoršími sťažnosťami a podnetmi. Len na základe subjektívneho pocitu žalobcu však nemožno konštatovať, že by jeho preradenie bolo vykonané iba na základe jeho aktivít namierených proti príslušníkom zboru, najmä, keď rozhodnutie o preradení obsahuje celkom konkrétne dôvody na strane žalobcu, pre ktoré k preradeniu došlo. V tomto prípade súd tiež uvádza, že ak zákon ponecháva na rozhodnutí riaditeľa ústavu zaradenie odsúdeného do diferenciačnej skupiny (§ 78 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), je potrebné túto jeho zákonnú právomoc rešpektovať, a preto nie je objektívne spôsobilá vyvolať žalobcom tvrdené následky v podobe zásahu do jeho osobnostných práv, ktoré v konečnom dôsledku, čo sa tohto zásahu týka, žalobca ani bližšie neopísal, a preto nie je ani zrejmé, ako konkrétne bol žalobca
preradením postihnutý a ako sa ho to toto rozhodnutie negatívne dotklo. V danej veci nebolo zistené, že by riaditeľ ústavu rozhodol o preradení žalobcu do podskupiny D1 svojvoľne, učinil tak na návrh (č.l. 100), ktorý bol riadne odôvodnený. V konaní toto rozhodnutie súd riadne oboznámil, pričom žalobca ani nenamietal, že by tam uvedené odôvodnenie, v akejkoľvek časti nebolo pravdivé. Dôvody preradenia tam uvádzané žalobca ani nespochybnil ako dôvody, ktoré by na jeho strane neboli dané. Už len z týchto dôvodov sa preto nemôže jednať o zásah do osobnostných práv žalobcu, pre ktoré by mu patrilo či už ospravedlnenie alebo iná forma odškodnenia tvrdenej ujmy.
Protiprávne odobratie diétnej stravy (antihistamínovej diéty)
29. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 19 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody, Odsúdenému sa poskytuje trikrát denne strava, ktorá zodpovedá odporúčaným výživovým dávkam, pritom sa prihliada na druh a náročnosť vykonávanej práce, vek a zdravotný stav odsúdeného. Pri stravovaní sa prihliada aj na kultúrne a náboženské tradície odsúdených. Medzi vydávaním jedál nesmie byť väčší časový odstup ako sedem hodín.
Podľa § 30 ods. 3 a 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody ( v znení v rozhodnom čase), (3) Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla asistent výživy. Peňažné limity na prípravu stravy vyjadrujú priemernú hodnotu potravín obsiahnutých v stravných dávkach, zodpovedajú priemernej úrovni cien potravín a sú podkladom na výpočet peňažnej náležitosti stravovania vo väzenskej kuchyni. (4) O priznaní, druhu, zmene a zrušení liečebnej výživy rozhoduje lekár.
Podľa § 25 rozkazu Ministra spravodlivosti č. 15/2013 o stravovaní v Zbore väzenskej a justičnej stráže (účinné v rozhodnej dobe), obvinenému alebo odsúdenému sa môže na základe jeho písomnej žiadosti podľa prílohy č. 10 poskytovať ľahko stráviteľná strava ( ďalej len „nedráždivá strava“), strava s prihliadnutím na kultúrne a náboženské tradície obvinených a odsúdených (ďalej len „bezmäsitá strava“) alebo strava s vylúčením bravčového mäsa (ďalej len „bezbravčová strava“). Žiadosť podľa prvej vety schválená riaditeľom ústavu sa doručí príslušnému pracovníkovi proviantnej služby ústavu a založí sa do osobného spisu obvineného alebo odsúdeného.
30. Ďalším tvrdeným zásahom bolo osobnostných práv je žalobcovi neoprávnene odobratá strava bez rozhodnutia lekára o liečebnej výžive, to všetko len z pomsty za jeho skoršie sťažnosti a podnety, čím bol vystavený nebezpečenstvu na zdraví a živote. V prvom rade treba uviesť, že žalobca od počiatku nejasne špecifikoval, nepriznanie, resp. neopodstatnené odňatie akého konkrétneho druhu nárokovateľnej výživy namieta. Až na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa malo jednať o liečebnú výživu - antihistamínovú. Za účelom preukázania indikovania a následného bezdôvodného odobratia tohto typu výživy žalobca predložil zdravotnú dokumentáciu, avšak aj právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní na otázku súdu, aké skutočnosti majú z týchto listín vyplynúť, uviedol, že v zdravotnej dokumentácii sa nenachádza dôkaz o skutočnostiach, ktoré mienili týmto listinným dôkazom preukázať - teda nenachádza sa tam rozhodnutie lekára o priznaní liečebnej výživy, keď sám skonštatoval, že sa v zdravotnej dokumentácii nachádza len údaj o odporúčaní lekára, aby si žalobca požiadal o nedráždivú diétu (správne v zmysle cit. ust. má byť nedráždivá strava). Preto k listinám nemal čo viac doplniť, keďže sa nepotvrdili tie skutočnosti, ktoré žalobca myslel, že sa potvrdia. Sám žalobca tak uznal, že v konaní sa nepodarilo preukázať, ani len to že by v rozhodnom čase mal indikovanú lekárom liečebnú výživu, ktorej neposkytovanie v konaní namieta ako protiprávny zásah, čím sám spochybnil existenciu tvrdeného zásahu do svojich práv. To samo osebe vedie k zamietnutiu žaloby v tejto časti. Ak sa aj v zázname lekárky MUDr. P. zo dňa 31.07.2014 uvádza záznam o liečebnej výžive, tak len v súvislosti s tým, že táto (ak aj bola niekedy predtým indikovaná) bola najneskôr v tento deň zrušená, čo vyvracia skoršie tvrdenia žalobcu, že táto zrušená ani riadne nebola a už vôbec nie lekárom. Žalobca teda sám potvrdil na poslednom pojednávaní, že liečebná výživa v rozhodnom čase indikovaná nebola a že žalobca mal len lekárom odporúčanú nedráždivú stravu, čo korešponduje v konečnom dôsledku so zápisom lekára zo zdravotnej dokumentácie z 31.07.2014, ako aj listami žalovaného zo dňa 16.12.2014 a 26.02.2015 , ktoré reagujú na sťažnosti žalobcu, že v
tomto čase nedostával správny druh stravy. Minimálne od 31.07.2014 je nutné vzhľadom na záznam lekára konštatovať, že liečebná výživa mu nebola vôbec predpísaná, ale mal možnosť žiadať nedráždivú stravu. S takýmto postupom navyše žalobca podľa zdravotnej dokumentácie súhlasil, pravdivosť tohto záznamu žalobca ani nespochybnil, a preto je vylúčené, aby postup, s ktorým bol žalobca v čase tvrdeného zásahu uzrozumený a na ktorý dal privolenie, mohol žalobca vnímať negatívne, spôsobujúc mu osobnú duševnú ujmu ako zásah. V konaní sa tak potvrdilo, že v rozhodnej dobe mal žalobca odporúčanú nedráždivú stravu, o ktorú si mohol požiadať. Aj z § 30 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 368/2008 Z.z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že lekár indikuje len liečebnú výživu, nie však nedráždivú stravu. Žalobca pri výsluchu nakoniec potvrdil, že až do odchodu Ilavy nedráždivú diétu poberal, táto mu bola poskytovaná na jeho naliehanie, a teda aj z jeho vyjadrení je zrejmé, že si o ňu žiadal a túto aj dostával, hoci s ňou nebol spokojný, pretože liečebná výživa bola lepšia, skoro „ako v reštaurácii“. Nespokojnosť žalobcu s nedráždivou stravou však je jeho subjektívnym vnímaním, no nie zásahom spôsobilým vyvolať ujmu. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalobcu, že by napriek indikovaniu liečebnej výživy, táto mu nebola poskytovaná, čo by mohlo zhoršiť jeho zdravotný stav, prípadne ani to, že by liečebná výživa bola zrušená v rozpore s právom, alebo že by nebola zrušená lekárom. Ak žalobca poukazoval na to, že údajne mal jej zrušenie zariadiť príslušník Q. I. na podklade „narafičeného“ incidentu s paradajkami, toto konanie žalovaný v celom rozsahu poprel a žalobca ani nenavrhol dôkazy na preukázanie, že by k uvedenému konaniu vôbec niekedy došlo. Nebolo ani preukázané tvrdenie žalobcu, že by príslušníci ZVJS mali naliehať na lekárov, aby svojvoľne pristupovali k rušeniu výživy odsúdeným, keď aj toto tvrdenie ostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení, navyše javiac sa ako nepravdepodobné, že by sa lekár dobrovoľne vystavil takýmto konaním nebezpečenstvu zodpovednosti za škody na zdraví svojho pacienta, ak by konal v rozpore s právom - non lege artis lekárskym postupom. Za účelom preukázania týchto subjektívnych domnienok žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, keď skutočnosti týkajúce sa výživy preukazoval len zdravotnou dokumentáciou, ktorá ale tvrdenia žalobcu v tomto smere vôbec nepodporila, práve naopak, podporila tvrdenia protistrany, že v rozhodnom čase mal odporúčanú nedráždivú stravu (list žalovaného z 16.12.2014), ktorú žalobca aj poberal až do odchodu do Ilavy. Tiež je treba podotknúť, že nedráždivá diéta bola žalobcovi lekárom odporučená už 16.06.2014, ktorú ale odmietal, teda je zrejmé, že lekár preferoval dlhšiu dobu práve tento typ stravy ako vhodný, čo vyvracia tvrdenia o tom, že lekár trval na liečebnej výžive. Žalobca opakovane poukazoval tiež na to, že liečebná výživa mala osobitný typ, že bola antihistamínovou, na ktorú mal nárok, no v predložených listinných dôkazoch nie je ani zmienka o takomto osobitnom type výživy, ktorú by niekedy bol býval nariadil lekár. Z vyššie uvedených dôvodov tak je súd nútený konštatovať, že nebola preukázaná existencia tvrdeného protiprávneho zásahu do osobnostných práv žalobcu, jeho zdravia a žalobu je nutné aj v tejto časti zamietnuť ako neopodstatnenú.
31. Nad rámec už uvedeného, zhrňujúco, vo vzťahu ku všetkým piatim vyššie opísaným tvrdeným zásahom do osobnostných práv, súd uvádza, že neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv spočíva v tom, že zásah je nezákonný, resp. protizákonný. Zo žaloby je zrejmé, že k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca však existenciu neoprávneného zásahu ani v jednom prípade nepreukázal. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva prokurátor podľa osobitného predpisu. Podľa § 18 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, boli držané osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu o pozbavení alebo obmedzení osobnej slobody a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Podľa § 47 ods.1 uvedeného zákona na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená(§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Z uvedeného je zrejmé, že ak by došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov, príslušný prokurátor by v rámci dozoru na zachovávaním zákonnosti pri výkone trestu odňatia slobody, konštatoval takéto porušenie. Žalobca však túto skutočnosť ani netvrdil, práve naopak uvádzal, že „prokurátor nič nezmôže“, a preto podáva túto žalobu. Dokonca, vo vzťahu k zásahu č. 1 (nevydanie balíka) prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava výslovne konštatoval, že nezistil žiadne pochybenie, ktoré by si vyžadovalo prijatie prokurátorských opatrení. Súd v civilnom sporovom konaní ale nemôže predbežne posudzovať nedodržanie, resp. nedodržiavanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vo výkone trestu odňatia slobody, pretože na to je oprávnený iný orgán verejnej moci, a to príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. Ak by príslušný prokurátor zistil v
rámci previerky zachovávania zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov (ktoré bolo tvrdené žalobcom v každom jednom tvrdenom prípade), súd by z tohto rozhodnutia vychádzal a prípadne by tak mohol skonštatovať, že k neoprávnenému zásahu došlo. V danom prípade tomu tak ale nebolo, a aj preto nemôže byť jeho žaloba úspešná ani v časti.
32. Súd preto žalobu ako v celom rozsahu nedôvodnú zamietol. K dôkazom, ktoré žalobca počas konania navrhol vykonať, súd uvádza:
33. V podaní zo dňa 03.08.2019 žalobca navrhol výsluch napor. Z., H. (psovodov), K. X., V. U. a S. S., I. X., npor. F. H., kpt. S. N., npor. H., K..
34. Na pojednávaní dňa 13.08.2020 navrhol vypočuť svedka I. X., ktorý mal potvrdiť verbálne osočovanie žalobcu npor. H. pri technickej kontrole mreží, počul nadávanie aj pri raňajkách. Y. môže potvrdiť žalobcove zranenia na tele, tento svedok však nebol pri útoku nadporučíka H. na žalobcu, lebo bol vtedy v cele. Ďalej navrhol vypočuť väzňa I., ten vie potvrdiť, že bol nahováraný, aby žalobcu napadol, vie sa vyjadriť k tomu, že boli voči žalobcovi splietané intrigy. Žiadal vypočuť tiež väzňov, aby potvrdili, že oni dostávali od dozorcov pravidelne bitku, malo ísť o: ods. I., V., L., H., O., G., K. Y., K. X., S. a O. U., A., títo všetci boli podľa žalobcu pravidelne príslušníkmi ústavu bití. Súčasne výslovne na otázku súdu žalobca a jeho právny zástupca uviedol, že iných svedkov, ako týchto uvedených, nenavrhuje v konaní už vypočuť. Na základe tohto vyjadrenia preto súd mal za to, že od návrhov na výsluch svedkov uvedených v podaní zo dňa 03.08.2019 žalobca ustúpil a viac na nich netrval, čo v konečnom dôsledku podporuje aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na poslednom pojednávaní, kde už vôbec nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Nakoľko žalobca teda netrval na výsluchu svedkov uvedených v predošlom odseku, súd ich ani nevypočul (a nakoniec, ani nebolo výslovne uvedené, aké konkrétne skutočnosti tvrdené žalobcom by mali byť ich výpoveďou preukázané). Súd preto vyhodnocoval už len dôvodnosť návrhu na výsluch svedkov prednesených na pojednávaní dňa 13.08.2020, ktorých ale súd nevypočul. Navrhovaní svedkovia I., V., L., H., O., G., K. Y., K. X., S. a O. U., A. mali byť vypočutí k tomu, že dostávali bitku, avšak táto okolnosť vôbec v konaní nie je rozhodujúca, keďže súd v tomto konaní neposudzuje konania namierené proti iným odsúdeným než je žalobca, a preto ich výpovede o tom či, od koho a ako často boli bití, nie sú vôbec relevantné pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu. Ani svedka I. súd nevypočul, keďže ten mal byť vypočutý k údajným bližšie neurčeným intrigám splietaným na žalobcu, avšak ani táto okolnosť nie je v konaní vzhľadom na už vyššie uvedené okolnosti, pre ktoré nemožno hovoriť o neoprávnených zásahoch, relevantná, navyše splietanie intríg voči žalobcovi alebo napadnutie žalobcu týmto svedkom na popud dozorcov žalovaného nebolo ani skutkovo vymedzené ako niektorý z piatich tvrdených zásahov do osobnostných práv, ktoré by žalobca žiadal odškodniť a ktoré by súd mal vyhodnotiť. Ani svedka I. X. súd nevypočul, keďže tento mal byť svedkom zranení žalobcu na tele, ktoré mu mal spôsobiť npor. H. útokom, ale sám svedkom fyzického útoku označeného ako zásah do osobnostných práv žalobcu nebol prítomný a k tomuto ani nebol schopný sa preto vyjadriť (ako to výslovne uviedol žalobca). Nakoľko sa žalobcovi nepodarilo preukázať samotnú existenciu fyzického útoku príslušníka ZVJS na žalobcu, a teda nakoľko absentoval neoprávnený zásah ako taký, bolo nadbytočné vypočúvať svedka k následkom, ktoré tento tvrdený ale nepreukázaný zásah mal u žalobcu vyvolať. Ako neoprávnený zásah pritom bol vymedzený fyzický útok npor. H. údermi do chrbta žalobcu z 20.10.2014, ale vulgárne verbálne prejavy npor. H. k žalobcovi, ktoré svedok mal počuť a potvrdiť, neboli predmetom tohto konania ako tvrdený zásah do osobnosti. Súd však k tomu uvádza, že ak by aj mali byť predmetom tohto konania, aj vo vzťahu k nim platí, to čo bolo uvedené, že súd v civilnom sporovom konaní nemôže predbežne posudzovať nedodržiavanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vo výkone trestu odňatia slobody, pretože na to je oprávnený príslušný krajský prokurátor, pričom z listín nachádzajúcich sa v spise vôbec nevyplynulo ani to, že by bolo týmto zákonom stanoveným postupom zistené nevhodné, neprimerané či ponižujúce, vulgárne vyjadrovanie sa ktoréhokoľvek príslušníka vo vzťahu k žalobcovi. Iné vulgárne a neprimerané prejavy príslušníkov zboru k žalobcovi z iných období žalobca ani neoznačil za zásah do osobnostných práv, za ktoré by žiadal satisfakciu.
35. Na poslednom pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá, a preto súd má za to, že na vykonaní ďalšieho prípadného dokazovania žalobca, ak ho aj žalobca skôr navrhoval, viac ani netrval. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností napriek tomu súd uvádza, že skôr (v podaní z 03.08.2019) navrhované vyžiadanie kamerového záznamu z kontroly zaisteného balíka súd nerealizoval, keďže, ako už bolo uvedené, nie sú dané ani základné predpoklady
pre to, aby mohlo sa v tomto prípade jednať o neoprávnený zásah žalovaného, a preto akékoľvek ďalšie vyšetrovanie tohto incidentu nie je hospodárne. Žalobca predniesol aj celkom neurčitý návrh na zaobstaranie dokumentácie o šetrení všetkých jeho sťažností z r. 2013-2017 aj o tých, ktoré vzal späť, ktoré žalobca ani na výzvu súdu nijako nekonkretizoval a nebolo zrejmé, čo sa nimi malo preukazovať a z týchto dôvodov neboli tieto listiny zadovažované. Avšak vzhľadom na to, že žalobca nemal na poslednom pojednávaní žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, súd má za to, že od tohto pôvodného návrhu týmto vyjadrením upustil tak, ako upustil aj od skôr prezentovaného návrhu na doplnenie listín k fyzickému útoku z 20.10.2014, pri ktorých sa rozhodol žalobca tieto návrhy neučiniť tak, ako to výslovne prezentoval na poslednom pojednávaní. Iné také dôkazy, ktoré by boli síce niektorou stranou navrhované, ale súd ich nevykonal, neboli už prezentované.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.