Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Co-63-2020.pdf
PDF · 92.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne: D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX/XXX, S. - U., zastúpenej Mgr. Jurajom Fričom, advokátom so sídlom H. XX, S., proti žalovaným: 1/ Ing. S. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX/XXX, S. - U., 2/ Mgr. O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX/ XXX, S. - U., obidvaja zastúpení JUDr. Milanom Klobušiakom, advokátom so sídlom R. E. X, S., o obnovu konania, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 2C/17/2019-61 zo dňa 04. 12. 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 397 písm. a/, b/, § 403 ods. 1, 2, § 414 CSP zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 6C/44/2012. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa v ňom spolu s ďalšími žalobcami prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Hericha, advokáta žalobou, ktorá bola doručená okresnému súdu 21. 06. 2012, domáhala proti žalovaným, že sú podielovými spoluvlastníkmi príslušných podielov k pozemku parcele KN-C č. 86/5 - orná pôda o výmere 70 m2 k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX. Okresný súd Ružomberok rozsudkom č.k. 6C/44/2012-511 z 15. 03. 2016 žalobu žalobkyne zamietol. Proti uvedenému rozsudku podali žalobcovia 31. 03. 2016 odvolanie, v ktorom okrem iného uviedli, že závery znaleckého posudku Ing. Šobichovej, ktorý predložili, sú v rozpore so závermi znaleckého posudku Ing. Krišpínskeho č. 60/2011 z 01. 12. 2011, ako aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Richarda Wágnera č. 9/2015 z 15. 08. 2015, zo záverov, ktoré označili vyplýva, že parcela KN-C č. 86/5 nie je ani len sčasti vytvorená z parcely KN-E č. 4444, ale výlučne z parcely KN-E č. 4445. Na základe uvedeného odvolania Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 7Co/156/2016-556 z 15. 06. 2016 rozsudok okresného súdu potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 29. 07. 2016. Žalobkyňa proti rozsudku krajského súdu podala dovolanie, v ktorom okrem iného napadla aj znalecké posudky, medzi inými aj znalecký posudok Ing. Romana Wágnera, z ktorého súdy pri rozhodovaní vychádzali. Najvyšší súd uznesením č.k. 7Cdo/214/2016-702 z 29. 11. 2017 dovolanie žalobkyne odmietol a jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 22. 01. 2018. Žalobkyňa sa teda podanou žalobou domáhala obnovy konania poukazujúc na to, že si dala vyhotoviť nový znalecký posudok Ing. Jána Šimúna č. 2/2019 z 07. 03. 2019, ktorý v jej prospech spochybnil závery znaleckého posudku Ing. Richarda Wágnera, ako aj na to, že predložila snímku Ortofotomapy, z ktorej je takisto zrejmé, kadiaľ prebieha hranica medzi spornými pozemkami. Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ako aj obsahom pripojeného spisu mal preukázané, že žaloba žalobkyne na obnovu konania je v celom rozsahu nedôvodná, keďže
neosvedčila a nepreukázala, že by tu existovali skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré sa týkali strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, čo podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a takisto nepreukázala, že by bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní za predpokladu, že aj v prvom, aj v druhom prípade by tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy mohli privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa ako dôvod na povolenie obnovy konania uviedla, že si dala vypracovať znalecký posudok Ing. Jánom Šimúnom č. 2/2019 zo 07. 03. 2019, ktorý uviedol, že pri spracovaní ROEP došlo k nesprávnej identifikácii parciel PK č. 4444 a 4445, keď došlo k posunu spoločnej hranice týchto parciel smerom do parcely č. 4444, pričom posunom hranice medzi týmito parcelami, tak ako bola zakreslená do KN po zápise ROEP, došlo k úbytku výmery o približne 155 m2 v neprospech KNE parcely č. 4444. Takisto porovnal historickú ortofotomapu vyhotovenú v roku 1950 so súčasne evidovaným stavom v KN a s rastrom mapy bývalého pozemkového katastra z roku 1860. Na základe uvedených máp dospel k záveru, že ešte v rokoch 1949 - 1950, kedy bolo vykonané letecké snímkovanie, je znateľné, že sa parcely užívali podľa stavu, ktorý bol evidovaný v bývalom pozemkovom katastri. Parcely boli v roku 1950 užívané odlišným spôsobom, čo jasne dokazuje iný farebný odtieň na ortofotomape. Kým parcela č. 5297 (resp. PK p. č. 4445) je bledosivej až bielej farby, tak parcely č. 5298 a 5299 (resp. PK p. č. 4444) sú tmavosivej farby. Podľa znalca Ing. Šimúna PK parcela č. 4444 zodpovedá parcelám pozemkového katastra č. 5298 a 5299, pretože ako pôvodný vlastník v PKV č. 60 je uvedený Z. J., čo zodpovedá zápisu v parcelnom protokole, kde je uvádzaný držiteľ J. Z.. PK parcela č. 4445 zodpovedá parcele pozemkového katastra č. 5297, pretože ako pôvodný vlastník v PKV č. 59 je uvedený E. J., čo zodpovedá zápisu v parcelnom protokole, kde je uvádzaný držiteľ J. E.. Hranicu medzi PK parcelami č. 4444 a 4445 tvorí úsečka prechádzajúca bodmi A a B. O správnosti identifikácie svedčí podľa znalca aj to, že výmery PK parciel č. 4444 a 4445 zapísané v pozemkovej knihe sú rovnaké a to 64 štvorcových siah (t. j. 230 m2) a výmera parcely bývalého pozemkového katastra č. 5297 je 189 štvorcových siah (t. j. 680 m2), čo je len o 17 štvorcových siah (t. j. 61 m2) viac ako súčet výmer parciel č. 5298 a 5299, ktorý je 172 štvorcových siah (t. j. 619 m2). Žalobkyňa ďalej uviedla, že počas doby, kedy prebiehalo pôvodné konanie, nedisponovala žiadnym dôkazom, ktorý by preukázal nesprávnosť záveru znalca Ing. Wágnera. Tak isto uviedla, že súčasťou znaleckého posudku bola aj historická ortofotomapa. Súd sa oboznámil s pôvodným konaním, ktoré prebiehalo pred Okresným súdom Ružomberok, pričom zistil, že okresný súd žalobu žalobkyne v pôvodnom konaní zamietol a proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Už v tomto odvolaní namietala nesprávnosť znaleckého posudku, pričom z listinných dôkazov je zrejmé, že pokiaľ žalobkyňa nebola stotožnená so správnosťou vypracovaného znaleckého posudku, mohla požiadať o vykonanie a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, žalobkyňa však v pôvodnom konaní takýto postup nenavrhla. Tiež nie je možné stotožniť sa so skutočnosťou, že žalobkyňa je osoba vyššieho veku, ktorá nemá prístup na internet, nie je technicky zdatná, nerozumie geodetickým veciam, a teda nemohla zistiť, že na internete je prístupná ortofotomapa od roku 2014. Oproti tomuto tvrdeniu stojí skutočnosť, že žalobkyňa bola v pôvodnom konaní zastúpená JUDr. Vladimírom Herichom, advokátom, a teda profesionálnym právnym zástupcom, ktorý mal v tom čase a mohol mať prístup na internet a mohol skutočnosť, že existuje ortofotomapa overiť a zistiť. Nič nebránilo žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu, aby sa v pôvodnom konaní domáhali revízie znaleckého posudku, mohli navrhnúť kontrolný znalecký posudok, mohli navrhnúť oboznámiť sa s historickou ortofotomapou, v konaní však boli nečinní a táto skutočnosť teda nemôže byť dôvodom na to, aby súd povolil obnovu konania. Obnova konania, resp. podmienky, za ktorých môže súd povoliť obnovu konania, sú striktne dané v ustanovení § 397 CSP, pričom žalobkyňa nepreukázala, že by tu boli také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohla v pôvodnom konaní označiť, alebo ich nemohla vykonať. Nič nebránilo žalobkyni objednať si znalecký posudok Ing. Jána Šimúna už v pôvodnom konaní, ktorý by mohol revidovať závery predchádzajúcich znaleckých posudkov. Nestotožnil sa ani so začiatkom plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pretože žalobkyňa nesplnila ani prvú podmienku a súdu nepreukázala, že by tu boli skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by nemohla použiť v pôvodnom konaní. Tak isto nepreukázala, že by tu boli dôkazy, ktoré nemohla vykonať v pôvodnom konaní. Tak isto zmeškala aj lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, pretože žalobu mohla podať do troch mesiacov odo dňa, kedy sa mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania, pričom už pri podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu súdu mohla vedieť, že znalecký posudok Ing. Wágnera je nesprávny. Žalobu síce podala v objektívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní, avšak bez splnenia ďalších zákonných podmienok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd obnovu konania nepovolil a žalobu žalobkyne na obnovu konania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným vzhľadom na ich plný úspech vo veci ho priznal v plnom rozsahu.
2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Mala za to, že znalecký posudok Ing. Šimúna je novým dôkazom, ktorý sa týka strán i predmetu pôvodného konania a je spôsobilý privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pričom ho nemohla použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu, že pokiaľ nebola stotožnená so správnosťou vypracovaného znaleckého posudku Ing. Wágnera, mohla požiadať o vykonanie a vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Z priebehu pôvodného súdneho konania je zrejmé, že v tomto konaní bola subjektívne presvedčená o správnosti ňou zabezpečeného znaleckého posudku, ktorý vypracovala Ing. Šobichová, pričom nesprávnosť znaleckého posudku vypracovaného Ing. Wágnerom spochybňovala predovšetkým na jeho základe. Za tohto stavu nemala subjektívny dôvod navrhnúť v pôvodnom konaní vykonanie nového znaleckého dokazovania. Navyše, znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec Ing. Šimún, bolo preukázané, že závery znaleckého posudku vypracovaného Ing. Šobichovou boli správne. Aj skutočnosť, že potom ako neuspela s podaným odvolaním, bolo objektívne dané, že znalecký posudok vypracovaný Ing. Šobichovou nie je správny. Až v tomto okamihu malo pre ňu význam nechať si preveriť znalecké posudky, najmä znalecký posudok Ing. Wágnera iným súdnym znalcom, prípadne si nechať vyhotoviť iný znalecký posudok. Na ortofotomape je bez akýchkoľvek pochybností viditeľná hranica medzi parcelami PK č. 4444 a 4445. O existencii ortofotomapy sa dozvedela až od znalca Ing. Šimúna bezprostredne predtým ako jej odovzdal ním vypracovaný znalecký posudok. Preto pre ňu bolo objektívne nemožné označiť ju v pôvodnom konaní ako dôkaz, a to bez ohľadu na to, že je osobou vysokého veku, u ktorej je takmer nulová pravdepodobnosť, že by bola sama schopná takúto informáciu zistiť na internete. Pokiaľ bolo zistené, že ortofotomapa bola verejne prístupná už v priebehu pôvodného konania, a to takmer 2 roky (od júna 2014), nemôže byť jej vinou, že ju ako dôkaz neoznačila. Nakoľko i právny zástupca žalovaných musel vykonať dopyt za účelom zistenia, od kedy je verejne prístupná, je zrejmé, že ani on takouto informáciou dovtedy nedisponoval. Táto informácia teda nebola a nie je všeobecne rozšírená ani v právnických kruhoch. Naviac geodetické informácie sú tak špecificky odborné, že laik, ktorým je, nie je schopný tieto relevantne vyhodnotiť. Zo samotnej ortofotomapy je zrejmé, že išlo o projekt Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá bola sprístupnená verejnosti iba cez stránku tejto univerzity a jej evidencia nebola komunikovaná verejnosti žiadnym iným spôsobom. Takisto v prípade právneho zástupcu JUDr. Hericha platí, že informácia o existencii a verejnej prístupnosti ortofotomapy nebola všeobecne rozšírená ani v právnických kruhoch. Je logické, že ak by o existencii ortofotomapy vedel, v záujme žalobkyne by ju použil. Nie je možné dávať za vinu žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi, že v pôvodnom konaní neuplatnili niečo, o existencii čoho ani nevedeli, o existencii čoho sa mohli dozvedieť iba náhodou. Navyše, pri hodnotení, či bola dodržaná subjektívna lehota, sa musí prihliadať na všetky okolnosti a pomery jej osoby, pričom vzhľadom na jej osobu a jej osobné pomery nie je možné dospieť k inému záveru, než k takému, že subjektívnu lehotu na podanie žaloby o povolenie obnovy konania dodržala. Okrem znaleckého posudku Ing. Šimúna a ortofotomapy navrhla ako dôkaz vykonať i výsluchu znalca Ing. Šimúna, pričom súd rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, pričom v odôvodnení rozsudku však neuviedol dôvody, pre ktoré tak rozhodol, napriek tomu, že vykonanie jeho dôkazu je nevyhnutné na zistenie pre rozhodnutie vo veci rozhodujúcich skutočností.
3. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, majúc za to, že subjektívna trojmesačná lehota podľa ust. § 403 ods. 1 CSP začala žalobkyni plynúť najneskôr dňa 01. 06. 2014, keď historická ortofotomapa bola zverejnená a všetkým voľne prístupná v mesiaci jún 2014 a uplynula najneskôr dňa 31. 08. 2014, teda ešte počas pôvodného konania, ktoré skončilo na prvom stupni rozsudkom vyhláseným 15. 03. 2016. Dokazovanie na prvom stupni ukončil súd uznesením vyhláseným na pojednávaní 23. 02. 2016 po prehlásení žalobkyne, že žiadne ďalšie dôkazy vykonať nenavrhuje. Záležalo výlučne na vôli žalobkyne, či obstará ďalší súkromný znalecký posudok alebo niekoľko posudkov, prípadne aj posudok znaleckého ústavu a predloží ich ako dôkazy v pôvodnom konaní do skončenia dokazovania. Znalecký posudok Ing. Šimúna bol vyhotovený až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v pôvodnom konaní neexistoval, preto sa nejedná o dôkaz podľa ust. § 397 písm. a/, b/ CSP, keď tieto majú na mysli taký dôkaz, ktorý už v čase pôvodného konania objektívne existoval. Procesnú pasivitu strany nemožno zhojiť obnovou konania. Súd konal správne, keď v konaní o žalobe na obnovu konania nevykonal dôkaz výsluchom znalca Ing. Šimúna. V prvej fáze konania, v ktorej teraz súd konal, súd skúma procesnú prípustnosť obnovy pôvodného konania a nesmie ani vykonávať dôkazy o skutkových okolnostiach vo veci samej. Dôkazy o skutkových
okolnostiach, teda aj výsluch znalca by prišli do úvahy iba v druhej fáze, po prípadnom povolení obnovy pôvodného konania, čo ale v tomto prípade prípustné nebolo.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd dopĺňa, že civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti (čl. 8, § 149, § 167, § 185 ods. 1 CSP; § 79 ods. 1, § 120 ods. 1 O. s. p.) a koncentrácie konania (§ 153, § 154 CSP; § 120 ods. 4 O. s. p.), z čoho vyplýva, že strana musí ohľadom svojich tvrdení uniesť dôkazné bremeno. Z obsahu spisu (a pripojeného spisu 6C/44/2012) vyplýva, že žalujúca strana v konaní sp. zn. 6C/44/2012 predložila na preukázanie svojich tvrdení znalecký posudok Ing. Šobichovej, ktorého závery boli vyvrátené znaleckým posudkom znalca Ing. Wágnera, čím sa dôkazná povinnosť, t. j. preukázanie žalujúcou stranou uvádzaných tvrdení opätovne presunula na ňu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by bola opätovne aktívna, t. j. že by navrhla a označila do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neučinila tak súc zastúpená odborne spôsobilou osobou, t. j. advokátom ani v odvolacom konaní (§ 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p., § 366 písm. d/ CSP), napriek tomu, že jej nič nebránilo tak učiniť. Žalujúcej strane nič nebránilo dať si vyhotoviť a predložiť v rámci pôvodného konania znalecký posudok Ing. Šimúna, ktorý ako odborne spôsobilá osoba o ortofotomape vedomosť mal, resp. navrhnúť preskúmanie znaleckého posudku Ing. Wágnera iným znalcom, t. j. navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku (§ 127 ods. 2 O. s. p.). Subjektívne presvedčenie žalobkyne je pritom pre posúdenie veci irelevantné.
8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností má odvolací súd za to, že žalobkyňa nepreukázala, že sú tu dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť, resp. vykonať v pôvodnom konaní, a preto vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne, či už v prvoinštančnom alebo v odvolacom konaní, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol žalovaným vzhľadom na ich plný úspech v spore proti žalobkyni priznaný v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným ho vzhľadom na plný úspech aj v odvolacom konaní priznal taktiež v plnom rozsahu.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).