Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-90-2020.pdf
PDF · 84.56 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/90/2020
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.X.XXXX, C. XX, D. proti žalovanému: M. M., nar. XX.X.XXXX, B. XX, t.č. projekt G. U., L. pri D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému nevstupovať do bytu č. 21, poschodie 8, vchod o. č. 49, súp. č. stavby 1076, popis stavby - bytový dom, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Nitra, obec Nitra, Okres Nitra, nachádzajúci sa na parcele č. 4821/14 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 687 m2 zapísaná na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Nitra, obec Nitra, okres Nitra sa z a m i e t a.
II. Žalovanému sa u k l a d á, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 20 m nepribližoval k navrhovateľke.
II. Súd poučuje navrhovateľku, že má možnosť ako žalobca podať na Okresný súd Nitra žalobu na ochranu osobnosti a žalovaný má možnosť ako žalobca podať na Okresný súd Nitra žalobu na ochranu osobnosti, príp. o náhradu škody.
III. Navrhovateľka má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 28.10.2020 o 13:10 hod podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. o Civilnom sporovom konaní (ďalej len CSP), ktorý odôvodnila tým, že vyššie uvedený byt je v jej výlučnom vlastníctve, do ktorého sa žalovaný nasťahoval po tom ako byt, v ktorom býval, sa rozhodla jeho sestra prenajímať. Problémy v ich spolužití vznikali z dôvodu, že napriek dohode jej riadne neprispieva na domácnosť a bývanie. Žalovaný ma kladný vzťah k alkoholu a keď si vypije má sklony k agresivite. Medzi nimi začalo dochádzať ku konfliktom, ktorých svedkom, bol aj navrhovateľkin maloletý syn. Žalovaný pod vplyvom alkoholu je vulgárny, stalo sa že sa na navrhovateľku zahnal a sotil ju. Približne pred 6 mesiacmi sa ich vzťah ešte viac zhoršil, keď prestal finančne prispievať, začal viac popíjať a jeho správanie sa stalo neúnosným. Navrhovateľka žiadala viackrát žalovaného, aby opustil domácnosť, čo však odmietol. Pred 2 týždňami prišiel o prácu, pod vplyvom alkoholu vyvolal doma konflikty a sa na ňu zahnal. Dňa 25.10.2020 prišiel domov opäť pod vplyvom alkoholu, slovne na ňu útočil, kričal po nej, že je chudera a nezhody medzi nimi jej dával za vinu. Pri tomto konflikte bol jej maloletý syn, ktorý plakal. Žalovaný odmietol na jej žiadosť odísť a keď mu povedala, že zavolá políciu, z celej sily ju udrel rukou do tváre, schmatol za ľavé rameno a skrútil tak, že spadla na zem a čelom sa silno udrela o dlažbu. Nadával jej, vyhrážal sa, že jej rozbije hubu. Maloletý syn chcel privolať políciu ale žalovaný mu vytrhol mobilný telefón z ruky, avšak sa mu podarilo vybehnúť z bytu a upozornil suseda, ktorý zavolal políciu. Policajná hliadka žalovaného dňa 25.10.2020 vykázala z jej bytu. Následne bola na ošetrení, nakoľko má na tvári v oblasti očí a nosa krvné podliatiny. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľka predložila listinné dôkazy: potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo
dňa 25.10.2020 platné na dobu 10 dní, rodný list maloletého, výpis z LV preukazujúci, že vyššie uvedený byt je v jej výlučnom vlastníctve a lekársku správu zo dňa 25.10.2020.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Neodkladným opatrením sa dočasne upravujú pomery strán, pričom táto úprava pomerov musí byť naliehavá a potrebná. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky pre jeho nariadenie. Nárok navrhovateľa musí byť osvedčený, taktiež musí byť aspoň osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Súd skúma tiež primeranosť zásahu neodkladným opatrením, pretože neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je potrebné vždy uvážiť o akú vec ide a či neužívaním veci nevznikne stranám neprimeraná ujma. Obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Nariadiť neodkladné opatrenie je opodstatnené a prípustné vtedy, ak je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo by bola obava, že exekúcia bude ohrozená. Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované. Rovnako musí navrhovateľ v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, táto neodkladná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami (strana nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci).
Pri nariadení neodkladného opatrenia nemožno vychádzať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného opatrenia nesmie zároveň neprimerane zasahovať do práv toho, voči komu sa má nariadiť neodkladné opatrenie, čiže súd musí pozerať aj na to, aby v konaní nedošlo k neprimeraným zásahom do práv žalovaného.
Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu vstupu žalovaného do vyššie uvedeného bytu a konštatuje, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila potrebu dočasne a bezodkladne upraviť pomery strán. Z podaného návrhu ako aj z listinných dôkazov vyplýva, že výlučnou vlastníčkou predmetného bytu je samotná navrhovateľka, čiže žalovaný k predmetnému bytu nemá žiadane vlastnícke alebo užívacie právo, preto v danom prípade potrebu upraviť pomery strán zákazom vstupu do bytu navrhovateľky nie je možné upraviť inštitútom neodkladného opatrenia, ktorým síce za určitých okolností možno dosiahnuť trvalú úpravu avšak nie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, ktorý
výslovne uvádza, že nariadeným neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu. Takáto potreba úpravy strán by prichádzala do úvahy, ak by navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti zo žalovaným, ktorý by bol vlastníkom resp. užívateľom nehnuteľnosti, pričom navrhovateľke by toto právo nesvedčilo, alebo v prípade, ak by nehnuteľnosť bola vo vlastníctve alebo užívaní oboch strán. Samotná navrhovateľka žiadala o úplný zákaz vstupu, čiže z uvedeného možno konštatovať, že už viac nechcela, aby žalovaný u nej žil, čo je potrebné reflektovať v danom čase a pristúpiť k predbežným opatreniam aj zo strany navrhovateľky, aby žalovaný nemal možnosť sa vrátiť do bytu (výmena zámky na dverí a pod.). Z výpisu z Registra obyvateľov SR vyplýva, že žalovaný nemá na adrese C. XX nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, adresa jeho trvalého pobytu je B. XX. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo, ktoré umožňuje vlastníkovi vecí v medziach stanovených právnymi predpismi nakladať s vecami na základe svojho vlastného rozhodnutia. Je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedá mu povinnosť všetkých ostatných subjektov nerušiť vo výkone jeho práva k veci. Na základe vyššie uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm. e) CSP zamietol.
Ďalej z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky je zrejmé, že navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia a z tohto dôvodu žiada o zákaz priblíženia sa podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia ako aj z lekárskej správy má súd v konaní osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery navrhovateľky v časti zákazu približovania sa navrhnutým neodkladným opatrením. Žalovaný sa spočiatku navrhovateľke vyhrážal ublížením na zdraví, pričom následne ju fyzicky napadol, čo vypláva aj z lekárskej správy a uvedené konanie žalovaného nej tak vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Súd zohľadnil záujem na ochrane života, zdravia a bezpečia navrhovateľky, ktorej fyzickú a telesnú integritu žalovaný narušil. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 25.10.2020 vyplýva, že jeho platnosť je obmedzená po dobu 10 dní, kedy žalovaný nesmie vstúpiť do domu a ani sa priblížiť na vzdialenosť 6 x 6 m pred obytný dom na C. X.. XX, D. (interiér a exteriér), pričom možno očakávať zopakovanie násilného konania žalovaného voči navrhovateľke po uplynutí doby. Neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, ak existujú závažné dôvody sa domnievať, že je ohrozený jej život, telesná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Právo na ochranu života a zdravia osoby, ktoré je násilníkom ohrozovaná, má absolútnu povahu a preto je toto opatrenie vydávané v jej záujme. Pretože súd má za osvedčené, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP sú splnené, uložil žalovanému, aby sa nepriblížil k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 m.
Súd konštatuje, že nakoľko sa navrhovateľka neodkladným opatrením domáhala aj zákazu priblíženia sa žalovaného k navrhovateľke, pričom súd v tejto časti vzhliadol dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, nevidel teda dôvod, aby za súčasného stavu, kedy sa žalovaný nesmie k navrhovateľke priblížiť na súdom určenú vzdialenosť, aby súd aj po realizovaní jednotlivých opatrení zo strany navrhovateľky (napr. výmena zámky na dverách, a pod.), bol zároveň žalovanému zakázaný vstup do obydlia navrhovateľky, ku ktorému nemá žiaden vlastnícky vzťah. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zároveň vyplýva, že s kľúčmi, ktoré boli odobraté žalovanému príslušníkom Policajného zboru, disponuje samotná navrhovateľka, čiže uvedeným postupom je tiež znemožnené, aby sa žalovaný dostal do bytu. Na základe všetkých súdom zohľadnených skutočností rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §325 ods. 2 písm. e) CSP zamietol a podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladné opatrenie nariadil.
Súd na záver dodáva, že v prípade porušenia tohto nariadeného neodkladného opatrenia zo strany žalovaného, by sa žalovaný svojím konaním mohol dopustiť trestného činu marenia súdneho rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona, príp. porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona, pričom nie je vylúčené ani spáchanie trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Trestného zákona a preto je v jeho záujme, aby rešpektoval toto rozhodnutie a správal sa tak, aby svojím konaním nedal dôvod na naplnenie skutkových podstát jednotlivých trestných činov.
Pretože je predpoklad, že nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami podľa § 336 ods. 1 CSP a pretože súd nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd poučil strany o možnosti podať na Okresný súd Nitra žalobu vo veci samej tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto je súd priznal nárok na náhradu trov proti neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) aj s poukazom na rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.