Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-120-2020.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 53 387 189, zastúpený JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Martin, Kuzmányho 4, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 97,20 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/28/2019-107 zo dňa 06.07.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,20 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na ich náhradu voči žalovanému v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1 OZ. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na priznanie požadovanej sumy z dôvodu postúpenia pohľadávky smerujúcej voči žalovanému, ktorá vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného. Konkrétna suma predstavuje doplatok za náklady vzniknuté v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla. Žalovaný zredukoval poistné plnenie na sumu 42,00 Eur s DPH za deň za prenájom náhradného vozidla, pričom poškodenému vznikol výdavok vo výške 52,80 Eur za deň prenájmu náhradného vozidla. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu s tým, že mal preukázanú reálne vzniknutú škodu (faktúra o prenájme náhradného vozidla), ako aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie nároku. O trovách konania rozhodol súd vzhľadom na úspech strán v konaní.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Poukazoval na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval za nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Je podľa neho výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Mal za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom spore. Zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok,
ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol s týmto platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu, keďže uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla. Uvedené je v rozpore s ust. § 524 OZ. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení. Pokiaľ takýto právny úkon bol vykonaný, v zmysle ust. § 39 OZ je zjavne absolútne neplatný.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Súčasne podotkol, že naďalej zotrváva na všetkých svojich dovtedajších tvrdeniach a stanoviskách. Podľa neho došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu. Poukázal na viaceré rozhodnutia, či už Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnili, aký myšlienkový postup viedol okresný súd pri rozhodovaní vo veci. Poukázal na to, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Zavádzajúce je preto tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Poukázal tiež na to, že zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie a sporné podľa neho nemôže byť ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla. Súčasnou judikatúrou je prenájom, resp. náklady s tým súvisiace, považovaný za skutočnú škodu, teda majetkovú hodnotu, ktoré bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Túto skutočnosť napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002, z ktorého žalovaný vychádza pri šetrení poistných udalostí. Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní v zmysle ust. § 379 až § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením obsahu odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil.
6. Pokiaľ žalovaný namietal arbitrárnosť rozhodnutia, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a toto zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, a preto námietka ohľadom nedostatočne odôvodneného a nesprávneho rozhodnutia nebola dôvodná. Súd prvej inštancie poukazuje na to, že jednoznačne v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorej súčasťou sú aj náklady vzniknuté v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla po dobu opravy vozidla poškodeného. Tieto náklady vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nevyhnutné užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho aktívna vecná legitimácia. Nakoniec žalovaný pri náhrade škody časť takto vzniknutých nákladov za prenájom motorového vozidla uhradil, namietal len výšku takto vzniknutej škody. Ako už vo svojej žalobe uviedol žalobca, neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu motorových vozidiel, prípadne robil výber podľa ponuky jednotlivých typov áut, ich výbavy, nadobúdacej ceny alebo iných podmienok prenájmu. Jednalo by sa o neprimerané zaťaženie poškodeného, ktorý je výrazne obmedzený v bežnom živote poistnou udalosťou, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, z tejto nevyplýva, že by bola neplatná, resp. odporovala ust. § 524 a nasl. OZ, na ktoré sa žalovaný odvolával. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodenou vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni predstavujúci úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodenej bol postúpený na žalobcu. Poškodená tak bola veriteľom, pretože mala pohľadávku voči
poisťovni z titulu poistnej udalosti, čoho súčasťou boli aj náklady za prenájom náhradného vozidla. Tento nárok bol postúpený žalobcovi. V konaní nebolo sporné, že časť nákladov za prenájom vozidla (9 dní) vo výške 42,00 Eur za deň prenájmu žalovaný uhradil, avšak skutočné náklady poškodeného predstavovali 52,80 Eur za deň prenájmu, a preto rozdiel predstavoval žalovanú sumu.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by neboli prejednané prvoinštančným súdom, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).