Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-157-2020.pdf
PDF · 96.36 KB
No categories available
5P/157/2020
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: U. B., narodený XX.XX.XXXX a L. B., narodená XX.XX.XXXX, obaja zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: otec V. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. Č.. R. XX, a matka R. B., rod. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX, Č., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého: U. B., narodený XX.XX.XXXX, sumou vo výške 100 EUR mesačne a na výživu maloletej: L. B., narodená XX.XX.XXXX, sumou 80 EUR mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia, ktoré sumy je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred.
II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta.
III. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 06.10.2020 žiada otec o nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého je zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého U. sumou 100 Eur mesačne a maloletej L. sumou 80 Eur mesačne.
2. Návrhom doručeným dňa 23.10.2020 žiada matka o nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého je zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého U. sumou 100 eur mesačne a maloletej L. sumou 100 eur mesačne, resp. zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov.
3. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletých detí doposiaľ prebiehalo bez problémov, ale zlom nastal v septembri 2020, kedy matka vzala maloleté deti do Modry s tým, že ide ku kamarátke. Otec sa následne dozvedel, že bola s nimi v hoteli v Modre aj so svojim priateľom. Na druhý deň mu matka poslala sms správu v znení, aby po nich prišiel, čo aj urobil a odviezol ich na adresu svokrovcov, kde si manželia chceli situáciu medzi sebou vyjasniť. Matka však v doobedňajších hodinách opustila domácnosť svojich rodičov, neuviedla, kam ide a otcovi zanechala v starostlivosti obe deti. Od toho dňa otec nevie, kde sa matka zdržiava, domnieva sa, že žije s novým partnerom. S maloletými deťmi sa kontaktuje matka cez videohovory, párkrát ich zobrala so sebou aj von s tým, že nepovedala kam idú ani kedy prídu. Otec v návrhu uviedol, že je t. č. na
rodičovskej dovolenke s maloletou L., maloletý U. navštevuje materskú školu. S deťmi mu pomáhajú jeho rodičia aj rodičia jeho manželky. Dodal, že matka na maloleté deti neprispieva ani vo výške minimálneho výživného a o deti prejavuje minimálny záujem.
4. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že dňa 19.10.2020 navštívili domácnosť otca maloletých detí. Zistili, že podmienky v domácnosti sú pre deti vyhovujúce, návštevou neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Otec uviedol, že matka od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti javí o deti záujem len sporadicky, výživné neplatí vôbec. Kolízny opatrovník dodal, že matka maloletých detí ich so žiadosťou o pomoc v starostlivosti o maloleté deti nekontaktovala. Súdu odporučil dočasne zveriť maloleté deti do starostlivosti otca a zaviazať matku vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom.
5. Matka sa k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadrila tak, že svoje deti nikdy neopustila, ale je pravda, že v septembri 2020 bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, z dôvodu opakujúcich a stupňujúcich sa slovných a fyzických útokov zo strany manžela na ňu. Nakoľko nemala v tom čase ešte zabezpečené bývanie, bola nútená odísť sama bez detí a rýchlo pripraviť podmienky na to, aby si mohla so sebou neskôr vziať aj maloleté deti. Bola nútená podať dve trestné oznámenia na polícii, nakoľko ju manžel zbil, násilím jej zobral osobné veci a zamkol ju v dome. Matka uviedla, že otec je na rodičovskej dovolenke iba z dôvodu, že ho kvôli covid prepustili z práce a od toho, že je na rodičovskej dovolenke si podľa nej vyvodzuje nepochopiteľne svoje postavenie a práva k deťom. Uviedla, že realita je taká, že o deti sa nestará otec, ale väčšinou sú v starostlivosti babky alebo jej rodičov, nie je podľa nej pravda, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Vyjadrila sa, že otec jej zamedzuje v styku s deťmi, nedovolí jej kontaktovať ich a vziať si ich so sebou, nedá sa s ním komunikovať, obáva sa, že ju otec opäť fyzicky napadne. Matka uviedla, že do spoločnej domácnosti k manželovi sa nemôže vrátiť, a to najmä z dôvodu strachu a obáv o svoje zdravie a život. Zabezpečila si dočasné bývanie v rodinnom dome v Budmericiach u známych, kde obýva samostatnú izbu s príslušenstvom. Momentálne hľadá byt v Modre, ktorý by si vzala do prenájmu. V prvom rade chce chrániť svoje deti a je presvedčená, že má rovnaké práva ako otec maloletých detí a tiež je pripravená plniť si svoje povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom, je schopná a pripravená osobne sa starať o obidve deti. Matka navrhla, aby súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný, tento návrh matka považuje za šikanózny, zároveň navrhla súdu, aby nariadil neodkladné opatrenie v znení, že maloleté deti sa na čas do rozvodu manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne na maloletého U. a sumou 100 eur mesačne na maloletú L.. Ako alternatívne riešenie, v prípade, ak by sa súd z akýchkoľvek dôvodov nestotožnil s jej návrhom, navrhla súdu nariadenie neodkladného opatrenia v znení, že maloleté deti sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý párny týždeň od pondelka do nedele a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti každý nepárny týždeň vždy od pondelka do nedele tak, že rodičia si budú deti odovzdávať a vyzdvihovať vždy v nedeľu o 17,00 hod. v mieste bydliska každého z nich. Výživné navrhla neurčiť vzhľadom na rovnaký rozsah osobnej starostlivosti oboch rodičov o deti.
6. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril tak, že obe maloleté deti sú v starostlivosti otca, so starostlivosťou mu pomáhajú rodičia i starí rodičia zo strany matky, o maloleté deti je riadne postarané, deti sa nenachádzajú v bezprostrednom ohrození života, otec je s maloletou L., ktorá má 2,5 roka na rodičovskej dovolenke, maloletý U. navštevuje MŠ v obci Píla. Matke maloletých detí podľa jeho vyjadrenia styk s deťmi umožňuje, v predchádzajúcom období to bývalo bez prespatia, len počas dňa, v poslednom období bola matka s deťmi dňa 19.10.2020 v čase cca 13,00 hod.- 18,00 hod., v dňoch 23.- 26.10.2020, kedy deti u matky spali 3 noci (deti si po obede prevzala matka a pre deti si na večer do Budmeríc prišiel otec). Podľa vyjadrenia otca aj tento pobyt bol na jeho podnet, matka deti nežiadala, otec očakával, že sa dohodnú na ďalších stretnutiach, údajne sa matka detí nedomáhala. Kontaktovali pani F. D., starú matku maloletých detí zo strany matky, ktorá potvrdila, že má vedomosť, že deti s matkou tento čas strávili v Budmericiach. Ďalej v rozhovore uviedla, že dcéra má v ich domácnosti k dispozícii voľné dve izby, kde by mohla s deťmi do vyriešenia situácie medzi rodičmi bývať, poskytli by im prístrešie aj pomoc pri starostlivosti. Podľa jej vyjadrenia odmieta túto možnosť. Nevie, čo sa s dcérou deje. Povedala, že zať je starostlivý a dobrý človek a o deti sa dokáže postarať. Podľa jej vyjadrenia dcéra R. býva u cudzích ľudí a nikde nepracuje, nemá žiadne finančné prostriedky, je toho názoru, že je odkázaná na pomoc druhých a pre deti je najlepšie, aby zostali v domácnosti otca v známom prostredí. Matka od odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 20.09.2020
nekontaktovala nijakým spôsobom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny so žiadosťou o poradenstvo a pomoc, nepodieľa sa na vyživovacej povinnosti ani na splátkach hypotéky na dom. Otec ich osobne aj telefonicky niekoľkokrát kontaktoval, prejavil záujem o psychologické poradenstvo, manželskú poradňu, alebo pomoc mediátora. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že navrhuje zveriť maloleté deti do starostlivosti otca a zaviazať matku na platenie výživného na maloleté deti.
7. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
16. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
24. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
26. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
27. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj
po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
31. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.
32. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh v časti uloženia povinnosti matke prispievať na výživu maloletých detí je dôvodný a je potrebná bezodkladná úprava pomerov v záujme maloletých detí. Súd na tomto mieste zdôrazňuje matke, že nie je žiaduce, aby celú finančnú starostlivosť o maloleté deti ponechávala na otcovi. Súd má za preukázané, že otec sa o deti plnohodnotne stará, čo zahŕňa aj financovanie ich potrieb v plnom rozsahu, zatiaľ čo matka od svojho odchodu z domácnosti dňa 19.9.2020 na maloleté deti neprispieva ani vo výške minimálneho výživného. Čo sa týka výšky výživného, súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd sa stotožnil s návrhom otca, nakoľko navrhované výživné v sume 100 eur mesačne na maloletého U. a v sume 80 eur mesačne na maloletú L. vyhodnotil ako primerané. Súd zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie tak ako v prípade meritórneho konania, preto zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti tak, aby to bolo v čo najlepšom záujme maloletých detí, možno až v konaní meritórnom. Preto je potrebné, aby bol podaný návrh na súd vo veci samej.
33. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný, a preto ho zamietol. Matka svoj návrh odovzdať maloleté deti do jej starostlivosti odôvodnila najmä tým, že otec sa o deti fakticky nestará, väčšinou sú v starostlivosti babky alebo jej rodičov a nie je pravda, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti. Tvrdí, že svoje deti opustila iba na nevyhnutný čas z dôvodu, aby našla pre nich vhodné ubytovanie a pripravila podmienky na to, aby si mohla vziať aj maloleté deti. Súd má za to, že je v záujme detí, aj vzhľadom na ich nízky vek, ostať v prostredí, na ktoré sú zvyknuté. Dospel k názoru, že toto prostredie im poskytuje istotu a bezpečie, matka síce tvrdí, že im vie momentálne poskytnúť adekvátne bývanie a bezpečný domov, a naopak, z listinných dôkazov vyplýva, že matka často mení miesto svojho pobytu. Súd zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, na základe ktorého mu bolo odporučené ponechať deti na čas do rozvodu v starostlivosti otca. Pri šetrení v domácnosti otca neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti. Otec maloletých detí uviedol, že matke nebráni v styku s deťmi, práve naopak, bol ochotný vyjsť jej v ústrety tak, že by jej umožnil styk s deťmi aj v ich domácnosti s tým, že on by na ten čas z domu odišiel. Uvedomuje si, že deti matku potrebujú a nechce im brániť v styku s ňou. Matka prejavuje záujem o maloleté deti iba sporadicky, neplatí na ne výživné, v prípadoch, kedy si deti fyzicky vezme, neinformuje otca, kam s nimi pôjde ani kedy sa vrátia, toto konanie súd hodnotí ako nezodpovedné. Súd má za to, že je v záujme maloletých detí, aby rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o ne dohodnúť. Je primárne na rodičoch, aby dbali na záujem svojich detí a aby na ne neprenášali svoje vzájomné nezhody. Vo veci zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, resp. striedavej starostlivosti oboch rodičov, súd rozhodne v meritórnom konaní.
34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).