Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-54-2020.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/54/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou v právnom spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: B., nar. XX.X.XXXX., bytom N. U. E., štátna príslušnosť Z. v spore o zaplatenie 138,59 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 138,59 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 138,59 Eur odo dňa 2.7.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 138,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 2.7.2018 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä tými skutočnosťami, že so žalovaným uzavrel dňa 1.9.2017 poistnú zmluvu č. 6595124404, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a žalovaný mal podľa zmluvy platiť poistenie štvrťročne. Poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným dňa 1.9.2017. Na základe uvedených skutočností žalobca požiadal súd, aby zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžného poistného do 1.7.2018 vo výške 138,59 Eur.
3. Podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 4. Podľa článku 17 ods. 1 písm. b/ nariadenia vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
5. Podľa čl. 18 ods. 1 nariadenia spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa.
6. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
7. Podľa čl. 25 nariadenia ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: písomná, alebo písomne potvrdená; b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.
8. Poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Z. čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd ďalej zistil, že žalovanému bol povolený odo dňa 5.10.2016 do 4.10.2021 pobyt na území Slovenskej republiky.
9. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, súd vychádzal z čl. 18 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V danej veci je žalovaný cudzí štátny príslušník, ktorý na území Slovenskej republiky má hlásený trvalý pobyt a zdržiava sa na území Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že právomoc slovenského súdu v danej veci je daná.
10. Okresný súd Košice I vydal dňa 15.5.2020 platobný rozkaz pod č.k. 19Csp/54/2020-19, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 138,59 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 2.7.2018 do zaplatenia, nahradil žalobcovi trovy konania vo výške 81,83 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.
11. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 18.5.2020, žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
12. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 8.8.2020 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 15.5.2020, ktorý bol vydaný pod č.k. 19Csp/54/2020-19 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
13. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovaného. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaný sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaný je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Následne súd postupom podľa ust.
§ 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 29.9.2020 a zvesené dňa 29.10.2020.
15. Podľa ust. § 297 Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
16. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku, rozhodol prvej inštancie bez nariadenia pojednávania dňa 29.10.2020 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to Poistnou zmluvou poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6595124404, zánikom poistenia pre nezaplatenie poistného a zistil nasledovný skutkový stav:
17. Z poistnej zmluvy č. 6595124404 súd zistil, že žalovaný ako poistený a žalobca ako poisťovateľ uzavreli dňa 1.9.2017 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Začiatok poistenia bol dojednaný na deň 1.9.2017. Poistná zmluva bola dohodnutá na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že sporové strany sa dohodli na spôsobe platenia poistného štvrťročne. Výsledné ročné poistné bolo vo výške 165,76 Eur, v štvrťročných splátkach vo výške 41,44 Eur. Z obsahu zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, s ktorými bol žalovaný oboznámený.
18. Žalobca listom zo dňa 10.8.2018 oznámil žalovanému zánik poistenia dňom 1.7.2018 z dôvodu nezaplatenia poisteného a zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 138,59 Eur.
19. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20. Podľa ust. § 6 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistná zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa osobitného predpisu obsahuje aj údaje o motorovom vozidle zapísané v osvedčení o evidencii vozidla podľa osobitného predpisu alebo údaje zapísané v technickom osvedčení vozidla pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel alebo v obdobnom preukaze.
21. Podľa ust. § 6 ods. 2 citovaného zákona súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky.
22. Podľa ust. § 8 ods. 2 citovaného zákona poistným obdobím je spravidla jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky.
23. Podľa ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.
24. Podľa ust. § 11 ods. 11 citovaného zákona ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 1.9.2017 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Žalovaný v predmetnom záväzkovo- právnom vzťahu vystupoval ako poistník a žalobca ako poisťovateľ.
26. Súd predmetnú poistnú zmluvu vyhodnotil ako platnú, vychádzajúc z ust. § 788 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 6 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý predstavuje právnu úpravu lex specialis pre daný typ poistenia. Z ust. § 1 ods. 2 citovaného zákona totiž vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy (odkaz napr. na Občiansky zákonník).
27. Základnou povinnosťou vyplývajúcou pre poisteného z poistnej zmluvy je povinnosť platiť poistné (ust. § 788 ods.1 Občianskeho zákonníka, ust. § 796 ods.1 Občianskeho zákonníka).
28. Z ust. § 8 ods. 2 zákona č.381/2001 Z.z. vyplýva, že spôsob platenia poistného, dĺžku poistného obdobia a splatnosť poistného určujú Všeobecné poistné podmienky. V danom prípade z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že sporové strany uzavreli poistnú zmluvu na dobu neurčitú, so začiatkom poistenia 1.9.2017, pričom výšku ročného poistného dohodli na 165,76 Eur. Zároveň sa strany sporu dohodli na spôsobe zaplatenia ročného poistného a to v štvrťročných splátkach po 41,44 Eur, s tým, že splátky boli splatné vždy k 01.09., 01.12., 01.03., 01.06.
29. Zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje ust. § 9 a nasl. zákona č. 381/2001 Z.z. V danom prípade došlo k zániku poistenia z dôvodu predpokladaného v ust. § 9 ods. 4 citovaného zákona, a teda z dôvodu, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, v lehote do 1.7.2018.
30. V konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej poistnej zmluvy a to tým, že nezaplatil splátky poistného do konca poistného obdobia. Poistenie v zmysle vyššie citovaných ustanovení zaniklo v lehote jedného mesiaca po splatnosti splátky splatnej dňa 1.6.2018 a to dňa 1.7.2018. Nakoľko poistenie zaniklo pred koncom poistného obdobia, žalobca má nárok na alikvotnú časť dohodnutého poistného od 01.12.2017 do 1.7.2018, t.j. ku dňu zániku poistenia vo výške 138,59 Eur (3 štvrťročné splátky á 41,44 Eur + 14,27 Eur).
31. Žalovaný nerozporoval žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu, súd vychádzajúc zo skutkového stavu uvedeného žalobcom a preukázaného ním predloženými listinami mal za to, že tento skutkový stav je nesporný, a preto žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.
32. Popri istine sa žalobca domáhal aj priznania príslušenstva k uplatnenej pohľadávke.
33. V zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky z omeškania.
34. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá predstavuje 0,00%.
36. Žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vznikol nárok aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný ako dlžník svoj dlh nesplnil riadne a včas. Omeškanie s plnením dlhu sa odvíja od splatnosti dlhu.
37. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením dlhu bola vo výške 0,00 % ročne; po zvýšení o päť percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne.
38. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
44. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).