Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, v zastúpení právne

- Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej - P. B., nar. X.XX.XXXX, bytom D. X/XX, XXX XX V., o zaplatenie sumy vo výške 14.613,70 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -127 zo dňa 20.9.2019 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.185,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.844,95 eur od 6.10.2018 do 10.3.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.836,79 eur od 11.3.2019 do 6.6.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.759,46 eur od 7.6.2019 do 7.7.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.634,14 eur od 8.7.2019 do 6.8.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.482,83 eur od 7.8.2019 do zaplatenia.

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že p o v o ľ u j e žalovanej zaplatiť žalobcovi priznanú istinu a jej príslušenstvo v splátkach vo výške po 250 eur mesačne vždy do 15.tého dňa v mesiaci.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a rozsudok vo výrokoch:

- IV., v ktorom súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol

- I., v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy vo výške 362,12 eur s príslušenstvom.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zaplatenie sumy vo výške 362,12 eur s príslušenstvom (výrok I.). Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 14.185,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.844,95 eur od 6.10.2018 do 10.3.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.836,79 eur od 11.3.2019 do 6.6.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.759,46 eur od 7.6.2019 do 7.7.2019, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.634,14 eur od 8.7.2019 do 6.8.2018 a s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy vo výške 11.482,83 eur od 7.8.2019 do zaplatenia (výrok II.). Žalovanej súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu splátkami vo výške 500 eur vždy do 15. dňa v mesiaci (výrok III.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.). Žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok V.).

2. Predmetom posudzovania boli peňažné nároky žalobcu, ktoré viazal k povinnostiam žalovanej vyplývajúcim zo zmluvy o úvere zo dňa 30.1.2014.

3. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že žalovaná ako dlžník uzavrela dňa 30.1.2014 so žalobcom ako veriteľom zmluvu o úvere, na jej základe žalobca jej poskytol úver vo výške 15.000 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v mesačných splátkach vo výške 282,24 eur s počtom splátok 120. Žalovaná svoje zmluvné povinnosti riadne a včas nesplnila a dňa 8.2.2017 nastala predčasná splatnosť úveru.

4. Za riadne vyšpecifikovaný aj preukázaný vyhodnotil okresný súd nárok žalobcu na zaplatenie nevrátenej časti istiny poskytnutého úveru vo výške 11.482,83 eur ( potom ako v dôsledku čiastočných úhrad poskytovaných žalovanou po podaní žaloby žalobca zobral žalobu čiastočne, o zaplatenie sumy vo výške 362,12 eur späť a konanie v tejto časti súd zastavil), nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru od vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru do poslednej úhrady uskutočnenej žalovanou pred podaním žaloby vo výške 1.045,85 eur. Nárok na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru a úroku z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti poskytnutého úveru žalobca preukázal iba vo výške 1.656,58 eur. Dôvodnosť nároku nebola ním preukázaná v prípade sumy 51,57 eur a ani v prípade požadovaných poplatkov vo výške 14,75 eur ( žalobca v predloženej špecifikácii iba uviedol, že ide o skutočné náklady spojené s vymáhaním pohľadávky), čo viedlo k zamietnutiu žaloby v tejto časti.

5. Okresný súd žalovanú zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi priznanú sumu istiny s príslušenstvom v určených splátkach tak, aby ju zaplatila v priebehu dvoch rokov. Skutočnosť, že žalovaná sa so žalobcom po uzavretí zmluvy o úvere pokúšala dohodnúť na nižších splátkach poskytnutého úveru, že žalobca sa prostredníctvom tretej osoby domáha zaplatenia dlhu z uzavretej zmluvy o úvere v rôznych výškach a proti žalovanej uplatňuje zrážky zo mzdy, - nemá podľa názoru okresného súdu žiadny vplyv na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. V týchto súvislostiach okresný súd zdôraznil, že a.) žalovaná so žalobcom slobodne uzavrela zmluvu o úvere a žalobca nie je povinný meniť podmienky zmluvy podľa želania žalovanej b.) pokiaľ žalobca vymáha dlh prostredníctvom tretej osoby na takýto postup právo má, keď v dôsledku čiastočných úhrad a úrokov z omeškania výška dlhu žalovanej sa neustále mení c.) má žalobca voči žalovanej aj právo vymáhať svoj nárok zrážkami zo mzdy čo napokon aj zohľadnil v postupnom znižovaní nároku na zaplatenie nevrátenej časti poskytnutého úveru. 6. Námietku žalovanej o neprimeranej výške úroku z poskytnutého úveru súd neakceptoval, vychádzal z ustanovenia veta prvá v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (predmetné ustanovenie okresný súd zacitoval v bode 14 odôvodnenia rozhodnutia) a v riešenej otázke zvýraznil, že podľa súhrnných informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch za tretí štvrťrok 2013 zverejnených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, spotrebiteľské úvery nad 6.500 eur bez zabezpečenia so splatnosťou od 5 do 10 rokov ( teda obdobné úvery ako úver poskytnutý na základe uzavretej zmluvy o úvere) boli na finančnom trhu poskytované za odplatu (RPMN) vo výške 13,88 %. Za podstatné prevýšenie odplaty v zmysle účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere je potrebné podľa názoru okresného súdu považovať dvojnásobné prevýšenie priemernej odplaty. Pri tejto konštatácii vychádzal aj z o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v spojení s ust. nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , o stanovení výšky, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, účinné do 10.6.2010 a z ust. v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , účinné od 1.6.2014 podľa ktorých najvyššou prípustnou odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru je dvojnásobok priemernej RPMN na finančnom (do 10.6.2010), resp. bankovom (od 1.6.2014) trhu. Sám zákonodarca za neprimeranú odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru považuje až odplatu prevyšujúcu dvojnásobok priemernej odplaty (RPMN), aj keď táto miera nebola v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere v právnom poriadku výslovne uvedená. Predmetný úver bol poskytnutý za odplatu (RPMN) vo výške 20,13 %. Takáto výška odplaty neprevyšuje dvojnásobok priemernej odplaty (RPMN), súd teda odplatu zaň nepovažuje za neprimeranú. 7. Podľa žalobcovi popri istine boli priznané aj úroky z omeškania ( v zákonom prípustnej výške - podľa Nariadenia vlády SR č. ) z nevrátenej časti poskytnutého úveru odo dňa poslednej úhrady vykonanej žalovanou pred podaním žaloby.

8. Podľa žalobcovi ( v spore jeho neúspech bol iba nepatrný ) priznal okresný súd náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň dodal, že o výške tejto náhrady rozhodne postupom podľa . 9. Proti rozsudku sa odvolala v zákonnej lehote žalovaná, dôvody odvolania oprela o ust. , . Argumentovala najmä tým, že súd ako to uvádza na strane 3 v bode 11 jej uložil zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom v splátkach tak, aby istina bola zaplatená v priebehu 2 rokov. Žalobca si však uplatňuje voči nej zrážky zo mzdy vo výške aké sú prípustné pri výkone exekúcie, výška zrážok zo mzdy a jej povinnosť splácať dlh podľa rozsudku presahuje výšku zrážok podľa platného Exekučného poriadku. Dohoda o zrážke zo mzdy je dojednaná v bode 3.9 ako súčasť zmluvy o úvere č. 5586155885 medzi žalobcom a ňou podpísanou dňa 30.1.2014. Predmetnú dohodu nevedela ovplyvniť, musela ju podpísať spolu so zmluvou o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa je podľa jej názoru zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa/jej žalovanej, preto je v rozpore s . Z uvádzaných dôvodov nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu, domáha sa zmeny rozsudku, v rámci nej zamietnutia žaloby a žiada priznať aj náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu. 10. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolacej argumentácie žalovanej, dotýkajúcej sa určenej výšky mesačnej splátky v petite rozsudku hodnotil rozhodnutie súdu za vecne a právne správne. Odkázal na právny význam ustanovenia (aj zacitoval) podľa ktorého konajúci súd určuje splatnosť plnenia v lehote 3 dní od právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia. Stanovenie lehoty plnenia je na súde a tvrdenia žalovanej vo vzťahu k neprimerane vysokej výške mesačnej splátky hodnotí za nedôvodné. Jej tvrdenia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - zrážok zo mzdy nemajú vplyv podľa názoru žalobcu na rozhodnutie súdu o výške nároku, teda požiadavka žalovanej o zamietnutie žaloby neobstojí. 11. V ďalšom štádiu odvolacieho konania účastníci už písomne nereagovali. 12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“) po zistení, že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal na to oprávnený účastník proti rozsudku ktorému je prípustné odvolanie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa v spojení s , rozsudok okresného súdu vo výroku II. podľa potvrdil a vo výroku III. - o výške splátok zmenil podľa . Zvyšných výrokov (I. a IV.) sa odvolací súd nedotýkal, keďže vyhodnotiac obsah odvolania uvedené výroky odvolaním napadnuté neboli.

13. Hoc odvolateľka uvádza v odvolaní, že odvolaním napadla rozsudok v celom rozsahu, odvolacie argumentácie obsahovo smeruje do výroku II. a do výroku III. Jej odvolaním nie je dotknutý rozsudok vo výroku I. o zastavení konania o zaplatenie sumy vo výške 362,12 eur s príslušenstvom ( v danej časti žalobkyňa dlh splnila po podaní žaloby ) a napokon odvolanie nesmerovala obsahovo ani voči výroku IV. - do časti zamietnutia žaloby, - tu odvolací súd poznamenáva, že by nebolo možné do tohto výroku konštatovať subjektívnu prípustnosť odvolania - pretože súd rozhodol v tejto časti v prospech žalovanej. 14. Je nesporné, že žalovaná a žalobca uzatvorením zmluvy o úvere dňa 30.1.2014 založili spotrebiteľský právny vzťah, že žalobca poskytol žalovanej podľa uvádzanej zmluvy úver vo výške sumy 15.000 eur a tento úver sa zaviazala žalovaná žalobcovi vrátiť v splátkach vo výške 282,24 eur, s počtom splátok 120. Žalovaná nenamietala, že by úver od žalobcu obdŕžať nemala, ani tú skutočnosť, že v dôsledku porušenia zmluvných povinností ( dlh nesplácala riadne a včas ) nastala predčasná splatnosť úveru ku dňu 8.2.2017. 15. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd akceptovateľne ako v rovine skutkovej a právnej vyargumentoval všetky súvislosti, ktoré ho viedli k priznaniu dlžnej istiny a jej príslušenstva žalobcovi. Obdobne to platí pri posudzovaní odplatnosti úveru z pohľadu kritérií ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, keď súd v dôvodoch rozhodnutia odpovedal aj na námietku žalovanej ( vzniesla na pojednávaní dňa 20.9.2019) na akom základe konštatoval primeranosť úrokovej sadzby v riešenom zmluvnou vzťahu. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná pri splácaní dlhu istiny a jej príslušenstva viazaná dohodou o zrážkach zo mzdy ( neplatnosť ktorej namieta ) už nebude, pretože pre ňu bude záväzné v súdenej veci to, v akej výške jej súd povolí právoplatným rozhodnutím splácať dlh a jeho príslušenstvo žalobcovi. Odvolací súd postupujúc ale v intenciách ustanovenia poskytol ochranu žalovanej ( spotrebiteľke ) tým, že v rámci zmeneného výroku jej povolil splácať dlh ( istinu a príslušenstvo ) v nižších splátkach ako súd prvej inštancie. So zohľadnením jej osobných a príjmových pomerov na ktoré žalovaná poukazovala vo svojom výsluchu dňa 20.9.2019, ďalej na jej postoj, že sa splateniu úveru nechce vyhnúť, povolil jej mesačné splátky po 250 eur mesačne, zohľadnil v rovine reálnej predpoklad splácania dlhu.

17. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu (hoc čo do výšky povolených splátok) následný postup pri rozhodovaní o náhrade trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) vychádzal z ust. . Žalobca v konaní bol prevažne úspešným účastníkom, zamietnutie žaloby sa dotýkalo iba nepatrnej časti a čiastočné späťvzatie žaloby bolo dôsledkom procesného zavinenia na strane žalovanej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupujúc podľa priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v celom rozsahu voči žalovanej. Dodáva, že o výške náhrady trov rozhodne okresný súd postupom podľa . 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .