Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_2C-27-2020.pdf
PDF · 81.27 KB
Case nature
Subarea
2C/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: D. S. J., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXXX/XX, X., proti žalovanému: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, X. - D., o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím súdneho konania, neodkladného opatrenia. Domáhal sa, aby súd zakázal žalovanému nakladať s pozemkom parcelou č. XXX vedenou v kat. nehnuteľností okres Žilina, obec Žilina, kat. úz. D. o výmere 30 m2, vednej ako záhrada v zastavanom území obce na LV č. XXX, ktorej je žalobca vlastníkom v 1/1, t.j. zakazuje sa zasahovať do vlastníckych práv žalobcu, najmä sa zakazuje robiť a vyvíjať akékoľvek právne úkony vedúce k legalizácii existujúcich čiernych stavieb žalovaného vybudovaných na pozemku žalobcu bez právoplatného stavebného povolenie, resp. ohlásenia drobnej stavby a písomného súhlasu žalobcu na pozemku žalobcu, a to aj formou vydania dodatočného stavebného povolenia prostredníctvom Mesta Žilina - stavebný úrad. Ďalej sa domáhal, aby súd takisto zakázal tento pozemok, a to aj jeho časť vo vlastníctve žalobcu prenajať, resp. zapožičať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tento petit neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil tým, že je vlastníkom parcely č. XXX v kat. nehnuteľností, okres Žilina, kat. úz. D.. Pozemok je vedený ako záhrada v zastavanom území obce na LV č. XXX. Žalovaný je vlastníkom priľahlej parcely č. XXX vednej v kat. nehnuteľností okres Žilina , kat. úz. D. o výmere 342 m2, vedenej ako záhrada v zastavanom území obce na LV č. XXX, ktorej je vlastníkom v 1/1. Žalovaný protiprávne bez riadneho písomného súhlasu predchádzajúcej majiteľky a bez ohlásenia drobnej stavby, resp. bez právoplatného stavebného povolenia vykonal na parcele terajšieho žalobcu stavebné úpravy, ktorými predchádzajúcej majiteľke ako aj terajšiemu majiteľovi zamedzil riadnemu užívaniu nehnuteľnosti a výkon svojich vlastníckych práv na uvedenom pozemku žalobcu, ktoré sú garantované Ústavou SR. Jednalo sa predovšetkým o zrušenie pôvodného oplotenia, vybudovanie murovaného oplotenia okolo parcely a zamedzenie vstupu žalobcu ako majiteľovi na svoju nehnuteľnosť. Navyše žalovaný vybudoval bazén, ktorý zasahuje svojou časťou aj na pozemok žalobcu. Týmito nezákonnými konaniami na parcele žalobcu č. XXX si túto pričlenil k svojej susediacej parcele č. XXX. Ďalej dôvodil, že pritom sa jedná o čierne stavby. Viackrát žalobca vyzval žalovaného na osobné stretnutie ako aj na nápravu vzniknutého stavu. Žalovaný však ostal nečinný a nezúčastnil sa ani jedného z navrhnutých termínov. Dňa 13.3.2020 žalobca obdržal list z advokátskej kancelárie I.. W. C., v ktorom bol požiadaný o uzatvorenie kúpnej zmluvy na predmetný pozemok v prospech žalovaného. Listom zo dňa 22.5.2020 zaslalo Mesto - stavebný úrad oznámenie o výsledku riešenia podnetu na prešetrenie stavby, pričom Mesto Žilina ako stavebný úrad konštatoval, že na predmetných stavbách bol vykonaný štátny stavebný dohľad. Stavebný úrad zistil, že stavebník, resp. jej rodičia, t.j. rodičia žalovaného, zrealizoval stavby bez ohlásenia drobnej stavby stavebného úradu, resp. bez stavebného
povolenia. Následne listom zo dňa 20.8.2020 mesto zaslalo oznámenie pred vydaním rozhodnutia na ochranu zrejmého zásahu do pokojného stavu na základe ust. § 5 Obč. zákonníka. Napokon dňa 4.9.2020 vydalo Mesto Žilina pod sp. zn. XXXX/XXXX-XXXXXX/XXXX-OPMVO-BLE rozhodnutie, v ktorom návrh žalobcu zamietol. Na ozrejmenie tunajší súd uvádza, že sa žalobca v správnom konaní domáhal vydania rozhodnutia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu.
2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a/ poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b/ zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c/ nenakladala s určitými vecami alebo právami, d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e/ nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f/ nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g/ písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h/ sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
5. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. Návrhom, ktorý doručil žalobca na tunajší súd, sa domáhal vydania predbežného opatrenia. Súd sa domnieva, že sa domáhal vydania neodkladného opatrenia. Podľa petitu návrhu sa tunajší súd domnieva, že žalobca sa domáha, aby súd neodkladným opatrením rozhodol v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c/ až d/, t.z., aby žalovaný nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. v zmysle písm. d/ niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
7. Z dôkazov, ktoré produkoval v tomto konaní žalobca, je nepochybné, že žalovaný oplotil pozemok vo vlastníctve žalobcu, na časti pozemku vybudoval bazén a odstránil staré pôvodné oplotenie. Tieto skutočnosti vyplývajú z dôkazov, ktoré predložil žalobca, a to predovšetkým z rozhodnutia Mesta Žilina zo dňa 4.9.2020 (č.l. 31 spisu). V tomto správnom konaní bol návrh žalobcu na vydanie rozhodnutia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu zamietnutý. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že sporný pozemok užívali rodičia žalovaného od roku 1983 bezodplatne po dohode s pôvodnou vlastníčkou C. E.. So súhlasom tejto pôvodnej vlastníčky pozemok ohradili a pričlenili k ich pozemku č. XXX. V roku 1986 so súhlasom pôvodnej vlastníčky postavili aj skleník s betónovými základmi, ktorý čiastočne zasahoval do sporného pozemku. V roku 1994 skleník prestavali na bazén a pôvodné pletivové oplotenie nahradili murovaným plotom s betónovými základmi. Všetko vykonali so súhlasom pôvodnej vlastníčky. Terajší vlastník, ako to vyplýva z tohto rozhodnutia Mesta Žilina, nadobudol časť pozemku dedením v roku 2008 a časť na základe kúpnej zmluvy v roku 2014. Vstúpil tak do právneho stavu, ako sa konštatuje v tomto rozhodnutí, ktorý na predmetnom pozemku už existoval. Samotný nový plot aj bazén sú postavené už 33 rokov a boli postavené so súhlasom pôvodnej vlastníčky. Žalovaný sa v správnom konaní bránil aj tým, že túto nehnuteľnosť nadobudol vydržaním. Toľko z citácie rozhodnutia Mesta Žilina zo 4.9.2020.
8. Podľa predložených listinných dôkazov, ktoré produkoval žalobca, je nepochybné, že pozemok č. XXX, ktorý je včlenený prakticky do susediacej parcely č. XXX, tak tento je v súčasnosti vo vlastníctve žalobcu. Bol oplotený a na časti pozemku žalobcu sa nachádza vystavaný bazén. Z rozhodnutia Mesta Žilina vyplýva, že žalovaný sa bránil v správnom konaní tým, že spornú nehnuteľnosť užívajú viac ako 33 rokov.
9. Z predloženého dôkazu, ktorý produkoval žalobca, je zrejmé, že žalovaný má záujem vyriešiť spor tým, že by nehnuteľnosť odkúpil od žalobcu.
10. Záverom súd prvej inštancie konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný podľa názoru súdu predčasne. Pokým by aj súd rozhodol v zmysle petitu tak, ako sa domáhal žalobca, by sa situácia ohľadne sporného pozemku vôbec nezmenila. Je nepochybné, že tento pozemok, ktorý vlastní žalobca, je oplotený. Petit, ktorý žiadal vydať žalobca, je nevykonateľný. Je nepochybné, že už bolo zasiahnuté do jeho vlastníckych práv. Vydávať zákaz, aby sa zasahovalo do jeho vlastníckych práv, by bolo nadbytočné, keď je to zrejmé z predložených listinných dôkazov. Vydávať zákaz, aby žalovaný vyvíjal akékoľvek právne úkony vedúce k legalizácii existujúcich čiernych stavieb vybudovaných na pozemku žalobcu bez právoplatného stavebného povolenia je takisto nadbytočný a nevykonateľný.
Podľa názoru tunajšieho súdu nemôže stavebný úrad rozhodnúť o legalizácii stavieb, resp. vydať dodatočné stavebné povolenie bez toho, aby najskôr o takto závažnej veci a zásahu do vlastníckych práv nerozhodol súd. Takisto petit, aby súd zakázal tento pozemok, a to jeho časť vo vlastníctve žalobcu, prenajať, resp. zapožičať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, je takisto nadbytočný a nevykonateľný. Z kat. mapy je absolútne zrejmé, že pozemok žalobcu č. XXX je prakticky včlenený do parcely č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Tvorí jednu súčasť parcely č. XXX. Súd si nevie predstaviť akým spôsobom by žalovaný prenajímal alebo zapožičal parcelu č. XXX iným subjektom. Keďže žalovaný oplotil nehnuteľnosť, nie je umožnený prístup k parcele č. XXX od samotnej cesty. Takýto prístup je len cez nehnuteľnosť žalovaného. Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia považoval za predčasný a za nevykonateľný. Súd teda návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
11. Zároveň súd podotýka, že v konkrétnej veci bude potrebné podať riadnu žalobu na tunajší súd. S touto sa bude súd zaoberať a rozhodne na základe vykonaného dokazovania, či je žaloba opodstatnená alebo nie. Až na základe právoplatného rozsudku vo veci samej bude môcť aj Mesto Žilina ako stavebný úrad rozhodovať o dodatočnom stavebnom povolení, či ho vydá alebo nie. Teda najskôr sa súd bude musieť vyporiadať s vlastníckym právom žalobcu k tejto parcele č. XXX. Z rozhodnutia Mesta Žilina vyplýva, že žalovaný si svoje vlastnícke právo odvodzuje z titulu vydržania, ale tieto všetky skutočnosti bude musieť súd zohľadniť vo svojom rozhodnutí po podanej žalobe žalobcom v zmysle § 126 O.z. a nasledujúce.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).