Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-220-2013.pdf
PDF · 78.06 KB
Case nature
Subarea
11Er/220/2013
Uznesenie
Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti povinnému v 1 rade. C. K., L.. X. X. XXXX, a povinnému v 2. rade C. K., L.. XX. XX. XXXX, K. XXX/X, C., o vymoženie 3735,75 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdna exekútorka JUDr. Marianna Vargová, Exekútorský úrad Trebišov, Hviezdoslavova 1234/4, má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné poverením číslo 5702 068555 zo dňa 12. 6. 2013 poveril súdnu exekútorku JUDr. Mariannu Vargovú, Exekútorský úrad Trebišov, vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - Zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8. 3. 2013 č.k. 32Zm/353/2012-14.
2. Súdny exekútor dňa 20. 1. 2016 predložil tunajšiemu podanie oprávneného zo dňa 11. 1. 2016, označené ako ,,Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 14. 1. 2016.
3. Oprávnený v písomnom podaní zo dňa 11. 1. 2016 poukázal na to, že dopĺňa v zmysle §243f ods. 1 Zák. č. 233/1996 Z.z. návrh na vykonanie exekúcie o dôkazy, osvedčujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol uzatvorením úverovej zmluvy, od ktorej oprávnený vzhľadom na porušenie povinnosti splácať úver riadne a včas vyplývajúcej zo zmluvy, zo strany povinného odstúpil, ako aj dôkazy preukazujúce právny nárok oprávneného uplatňovaný zo zmenky, pri ktorej dohodou o jej vydaní a vyplnení, došlo k zabezpečeniu oprávneného z úverovej zmluvy.
4. Podľa ustanovenia §243h ods. 1 prvá veta Zák. č. 233/1995 Z. z., ak tento zákon v §243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Keďže daná exekúcia začala pred 1. aprílom 2017, súd sa pri rozhodovaní v danej veci riadil Exekučným poriadok účinným do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia §243f ods. 1 až 6 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia):
(1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
Podľa ustanovenia §39 ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
Podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
6. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, došlo v zmysle § 243f ods. 3 Exekučného poriadku k odloženiu exekúcie voči tomuto povinným zo zákona počnúc dňom 23.12.2015. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku zároveň vznikla oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a to v lehote 30 dní od účinnosti tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 23.12.2015, teda lehota počas ktorej mohol oprávnený doplniť návrh, uplynula dňom 22.01.2016, ktorý bol zároveň posledným dňom dokedy mohol oprávnený vykonať doplnenie včas. Súd má z predložených listín preukázané, že oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora doručil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu dňa 20.01.2016, teda návrh doplnil v zákonom stanovenej lehote.
7. Po preštudovaní predložených písomnosti súd konštatuje, že v danom prípade sú dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia §57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. marca 2017).
8. Z predloženej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12. 12. 2008 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a povinní v 1. a 2 rade ako dlžníci. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinní v 1. a 2. rade pri jej uzatváraní konali v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy preto vyplýva, že vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného a povinných vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu vyplýva z toho, že úverová zmluva, ktorá bola zabezpečená zmenkou, bola uzavretá právnym predchodcom oprávneného v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinní sú v zmluve označení menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého bydliska.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.
V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný oprávneným bez možnosti povinného privodiť akúkoľvek zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia povinného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie, je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Nepochybne, zmluva uzavretá medzi je účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
9. Z pripojených listín vyplýva, že v základnom konaní vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V len na podklade tvrdení oprávneného a v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky, pričom súd nemá za to, že by sa zmenkový súd zaoberal charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
10. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) zastavil s poukazom na ust. § 243f ods. 4 a 6 Exekučného poriadku.
11. Súd poukazuje na to, že v skutkovo obdobnej veci bolo rovnako rozhodnuté aj uznesením tunajšieho súdu č. k. 5Er/934/2011-49 zo dňa 7. 6. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 8. 2018 sp. zn. 4CoE/42/2018.
12. Podľa ustanovenia §196 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia §203 odsek 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ustanovenia §9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa ustanovenia §262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „ CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie §203 ods. 1 Exekučného poriadku a §262 ods. 1 C.s.p., súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že si uplatňoval nárok zo zmenky, pričom zmenka bola oprávneným vydaná a doplnená v rozpore s vtedy účinným zákonom.
Súd rozhodol o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie podľa ustanovenia §262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia (§362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „C.s.p.“/ ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 ods.1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (§ 363 C.s.p.).