Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-15-2020.pdf
PDF · 91.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu K. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. P. XXXX/X, R. Ľ., zastúpeného JUDr. Alenou Babišovou, advokátkou so sídlom Pestovateľská 2682/18, Banská Bystrica, proti žalovanej obci Uhorská Ves, so sídlom Uhorská Ves 53, IČO: 00 315 818, zastúpenej Mgr. Samuelom Dorociakom, advokátom so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, pre zaplatenie 1 733,18 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 733,18 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 25. 05. 2020 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 25. 05. 2020 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1 733,18 eura so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N. Y. ako ostatná plocha o výmere 1 532 m2, parcela registra KN-E č. 530, o veľkosti podielu 2/6. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou k tejto nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1. Na predmetnej nehnuteľnosti sa nachádza časť stavby obecného úradu a kultúrneho domu so súpisným číslom 53, časť stavby požiarnej zbrojnice so súpisným číslom 24 a stavba obecnej zvonice so súpisným číslom 45, ktorých výlučným vlastníkom je žalovaná. Nakoľko niekoľkoročné rokovania o kúpe podielu žalobcu žalovanou boli neúspešné, žalobca doručil žalovanej návrh nájomnej zmluvy. Žalovaná sa k uzatvoreniu nájmu nevyjadrila, chcela rokovať o odkúpení podielu za cenu 6,10 eura/m2. Nakoľko žalobca disponoval štvorročným znaleckým posudkom, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na 16,- eur/m2, pričom žalovaná v okrajovej časti obce sama predávala pozemky za 25,- eur/m2, s navrhovanou cenou 6,10 eura/m2 nesúhlasil. Táto suma nie je totiž v obci obvyklá a navrhol sumu 20,- eur/m2. K dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Žalobca zaobstaral znalecký posudok č. 4/2020, ktorým znalec A.. Ľ. Z. stanovil všeobecnú hodnotu nájmu predmetného pozemku metódou výpočtom na báze všeobecnej hodnoty na rok vo výške 2 599,82 eura, z čoho na podiel žalobcu pripadá 866,59 eura na rok. Napriek tomu, že predmetný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, žalovanej a dvoch ďalších podielových spoluvlastníkov, s týmto výlučne nakladá žalovaná v plnom rozsahu. Pri hospodárení so spoločnou vecou nedošlo k žiadnej dohode, žalovaná nikdy nič žalobcovi nenavrhla a tento nemôže s nehnuteľnosťou skutočne hospodáriť. Žalobca poukázal na to, že podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, vzniká bezdôvodné obohatenie. Žalovaná minimálne od roku 1991 užívala a užíva predmetný pozemok, ktorý slúži aj ako prístupová cesta k zbernému dvoru obce. Nakoľko sa žalobca opakovane pokúšal dohodnúť so žalovanou, avšak neúspešne, uplatnil si náhradu za dva roky spätne vo výške 1 733,18 eura spolu s úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby na súd.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 29. 06. 2020 uviedla, že nájomná zmluva medzi podielovými spoluvlastníkmi nemá oporu v právnom poriadku. Žalovaná teda ako obec hospodáriaca s majetkom obce nemohla pristúpiť k uzatvoreniu absolútne neplatného právneho úkonu. Na predmetnom pozemku sú postavené stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N. Y. a to stavba obecného úradu, kultúrneho domu súpisné číslo 53, ktorá svojou zastavanou plochou zasahuje do pozemku v rozsahu 225 m2, stavba obecnej zvonice súpisné číslo 45, ktorá svojou zastavanou plochou zasahuje do pozemku v rozsahu 13 m2 a stavba požiarnej zbrojnice súpisné číslo 24, ktorá svojou zastavanou plochou zasahuje do pozemku v rozsahu 30 m2. Žalovaná je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu 1, čo v prepočte na výmeru pozemku predstavuje 766 m2, pričom celková výmera zastavanej plochy stavieb v jej výlučnom vlastníctve na pozemku je 268 m2. Z uvedeného vyplýva, že v žiadnom prípade neužíva pozemok nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca má právo bez akéhokoľvek obmedzenia užívať pozemok v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu 2/6. Napriek tomu, že pozemok je oplotený a uzavretý z dôvodu ochrany obecného majetku, žalobca naň môže kedykoľvek vstúpiť a užívať ho v súlade so zákonnými zásadami hospodárenia so spoločnou vecou, o čo však nikdy nepožiadal. Žalovaná poukázala na judikatúru, podľa ktorej nárok nevzniká v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pričom dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Z uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.
3. Žalobca v replike poukázal na ideálnosť spoluvlastníctva, v dôsledku čoho je v každej časti pozemku jeho podielovými spoluvlastníkom tak žalobca ako aj žalovaná. Aj žalobca má teda svoj podiel na časti pozemku pod stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Je preto v hľadiska právneho posúdenia veci irelevantné, či stavby svojou zastavanou plochou zaberajú 17,5 % celkovej výmery pozemku, ako to tvrdí žalovaná. Nakoľko predmetný pozemok nebol rozdelený, žalobca netuší, prečo by mal žalovanú požiadať o užívanie, podľa jej predstáv zrejme časti pozemku nachádzajúceho sa za uvedenými stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Zároveň poukázal na bezvýchodiskovosť svojej situácie vo vzťahu k predmetnému pozemku, na ktorom má žalovaná v nezanedbateľnej časti postavený aj komplex svojich budov, čím je jednak znemožnené reálne užívanie pozemku žalobcom, dôkazom čoho je aj recyklačný dvor susediaci s pozemkom a na druhej strane žalobca svoj podiel fakticky predať žiadnej inej tretej osobe. Žalovaná nie je ochotná sa dohodnúť na žiadnej alternatíve.
4. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že záležitosť s pozemkom chcel vyriešiť s obcou od roku 2010. Predmetný podiel nadobudol darovacou zmluvou od mamy a tety. V tom čase samozrejme vedel v akom stave sa nehnuteľnosť nachádza, tak mama ako ani on nikdy pozemok neužívali, vždy to bolo brané tak, že to patrí obci. Na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa so žalovanou nedohodli aj pre protichodné znalecké posudky. V obci nevlastní iné nehnuteľnosti, jeho mama má podiely v urbáre. Žalobca nevedel uviesť, kto vybudoval oplotenie predmetného pozemku. Na žalovanú sa neobrátil s tým, že by chcel pozemok užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, lebo tento pozemok užívať ani nemôže, nakoľko tam má obec stavby a on si to nemá ako uzavrieť. Predmetný pozemok jeho rodina neužíva od roku 1970, odkedy to užíva iba obec, s čím oni súhlasili. Žalobca nemá ani záujem pozemok užívať, od roku 2010 sa snažil podiel predať žalovanej. Žalovaná ho nikdy nevyzvala na to, aby sa podieľal na nákladoch súvisiacich s hospodárením na predmetnej nehnuteľnosti, nedoručila mu ani predpis dane z nehnuteľností.
5. Starosta obce spochybnil spoluvlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti. Taktiež sa nevedel vyjadriť k tomu, kto vybudoval oplotenie. Zrejme to bol predchádzajúci majiteľ, ktorý pozemok následne predal starým rodičom žalobcu. Obec predmetný plot neopravovala, vybudovala len zadnú bránu, aby chránila obecný majetok. Kľúče od zadnej brány ako aj prednej bráničky sú na obecnom úrade, pričom žiadny zo spoluvlastníkov nikdy kľúče od brán nežiadal. Obidve brány sú zatvorené, otvárajú sa len vtedy, keď na pozemku vykonávajú zamestnanci úradu nejakú činnosť. Naposledy sa stavebná činnosť na pozemku robila asi v 70-tych rokoch, keď sa vybudovala elektrická a vodovodná prípojka na futbalové ihrisko. Na zatrávnenej časti predmetnej parcely sú stromy, niekedy si tam sused dočasne odloží drevo, s časti tam má obec uskladnený stavebný materiál. Obec nikdy neuvažovala o reálnej deľbe pozemku v spoluvlastníctve, vždy sa rokovalo len o predaji a žalobca navrhol aj nájom. Obec túto zadnú časť pozemku ani nevyužíva, len ju kosí a orezáva konáre. Pokiaľ by mal
žalobca záujem pozemok užívať, obec mu to umožní v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Daň z nehnuteľnosti nebola žalobcovi vyrubená, nakoľko ide o parcelu registra KN-E.
6. Na základe vykonaného dokazovania, súčasťou ktorého bola aj obhliadka predmetnej nehnuteľnosti dňa 13. 10. 2020, súd žalobe vyhovel, nakoľko bola preukázaná jej dôvodnosť. Z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie N. Y. vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalobcu o veľkosti podielu 2/6, žalovanej o veľkosti podielu 1 a dvoch ďalších spoluvlastníkov Y. L.Á. a G. L., ktorí vlastnia podiely po 1/12. Každý z týchto spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnený nárok sa posudzuje podľa ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je zabezpečené jednému zo spoluvlastníkov užívanie spoločnej veci v rozsahu určenou jeho podielom, má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Podľa súdu nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie, ak jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú veci vo väčšom rozsahu, na aký má nárok podľa svojho podielu, nakoľko samotné užívanie spoločnej veci vyplýva zo spoluvlastníckeho práva. Nemôže ísť teda o žiadny prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci tak muselo byť zistené, či žalovaná bránila, resp. neumožnila alebo nebránila a umožnila žalobcovi užívať spoločnú vec v rozsahu jeho podielu 2/6. Ak totiž jeden zo spoluvlastníkov užíva časť spoločnej veci v rozsahu preukázateľne menšom, než pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel, vykonáva tým svoje vlastnícke právo a na úkon druhého spoluvlastníka sa žiadnym spôsobom neobohacuje. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne aj z uznesenia zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010 vyplýva, že dôvod, pre ktorý spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci, to znamená výmera časti pozemku, ale rozhodujúca môže byť úžitková hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna.
7. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na časti predmetnej nehnuteľnosti sú postavené stavby vo výlučnom vlastníctve obce, ktoré slúžia k plneniu jej funkcií, pričom celý pozemok je oplotený a uzatvorený bránami. Za stavbou, ktorá je súčasne obecným úradom a kultúrnym domom, sa nachádza zatrávnená časť pozemku, na ktorej sú stromy a v čase obhliadky umiestnené palety a drevo (č. l. 96). Na túto zadnú časť pozemku, ktorá vzhľadom na jej charakter ako jediná časť spoločnej veci môže teoreticky slúžiť aj ostatným spoluvlastníkom, je možný prístup od obecnej cesty spredu cez bráničku nachádzajúcu sa medzi obecným úradom a plotom (č. l. 96 p. v) a zozadu cez bránu vybudovanú obcou (č. l. 95 a 95 p. v), ktorá zároveň slúži ako jediná prístupová cesta k zbernému dvoru obce nachádzajúcom sa na susediacej parcele registra KN-E č. 529.
8. Pokiaľ žalovaná poukázala na to, že celková výmera zastavanej plochy stavieb v jej výlučnom vlastníctve predstavuje 17,5 % súd uvádza, že užívanie pozemku nemožno stotožňovať s rozsahom zastavanej plochy. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že časť pozemku, ktorá obkolesuje stavbu na ňom postavenú, bezpochyby slúži potrebám tejto stavby, vytvára s ňou jeden funkčný celok a prakticky nemá ako slúžiť potrebám osoby odlišnej od osoby vlastníka stavby. V predmetnej veci bolo zistené, že žalovaná sa užívaním spoločného pozemku podieľa na úžitkovej hodnote tejto veci vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, prakticky užíva dlhodobo celý pozemok ako výlučne vlastný. Spoločná vec je oplotená a prístup na ňu je zabezpečený uzamykateľnými bránami vybudovanými žalovanou pre účely ochrany majetku žalovanej nachádzajúcom sa na nehnuteľnosti. Súd po obhliadke nehnuteľnosti dospel k názoru, že možnosť užívania tohto pozemku ostatnými spoluvlastníkmi je vzhľadom na jej povahu, umiestnenie a účelné využitie len iluzórne. Aj keď je spoluvlastnícky podiel vyjadrením vzťahu spoluvlastníka k veci a nejde teda o podiel vymedzený na veci reálne tak, aby bolo zrejmé, ktorému zo spoluvlastníkov patrí konkrétna časť spoločnej veci, v nadväznosti na reálnu možnosť užívania danej veci súd uvádza, že jedinou časťou nehnuteľnosti, ktorú by mohli teoreticky užívať ostatní spoluvlastníci, je zatrávnená časť nachádzajúca sa za obecným úradom. Na túto časť pozemku však nie je pre nich zabezpečený príjazd a bez súčinnosti obce ani prechod, nakoľko na nehnuteľnosť sa dá motorovými vozidlami dostať len cez zadnú bránu žalovanej a po cudzom pozemku, s vlastníkom ktorého má žalovaná podľa vyjadrenia starostu uzatvorenú zmluvu. Pokiaľ ide o možnosť užívania nehnuteľnosti, na ktorej sú postavené stavby žalovanej, ako aj parkovisko pred obecným úradom, tak v tejto časti nie je tá možnosť ani iluzórna, ale prakticky vylúčená. Predmetná spoločná vec, ktorá tvorí so stavbami vo výlučnom vlastníctve žalovanej funkčný celok, je spôsobilá užívania len v prospech žalovanej. Pri prípadnej dohode spoločného užívania veci prichádzajú do
úvahy tri možnosti spoluvlastníkov a to buď rozdelenie užívania veci tak, že každý zo spoluvlastníkov bude užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, alebo celú spoločnú vec bude užívať len jeden zo spoluvlastníkov oproti povinnosť zaplatiť ostatným náhradu alebo všetci spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach. Pojmovým znakom prvej a tretej možnosti je možnosť účelného využitia veci tým ktorým spoluvlastníkom. Pri danej spoločnej veci však okrem žalovanej nemajú zvyšní spoluvlastníci reálnu možnosť jej užívania, čo je ako už bolo konštatované dané jej umiestnením, oplotením a najmä charakterom veci. Žalovaná bezpochyby taktiež nemá záujem o možné užívanie nehnuteľnosti spoluvlastníkmi a je v jej záujme užívať celú nehnuteľnosť, koniec koncov tak ako tomu minimálne posledných 29 rokov. Nakoľko nie je možné, aby žalobca reálne užíval spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má nárok na náhradu. Nie je pritom právne významné, že žalobca v minulosti nemienil pozemok užívať, podstatné je to, že vzhľadom na podstatu pozemku ho užívať reálne nemohol. Takýto záver korešponduje aj s jeho niekoľkoročným úsilím o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Nakoniec, aj žalovaná na pojednávaní deklarovala, že strany sporu vždy rokovali len o predaji spoluvlastníckeho podielu a nemala záujem na reálnej deľbe nehnuteľnosti, z čoho možno usudzovať, že aj žalovaná si uvedomuje nemožnosť rozdelenia pozemku a tým pádom aj de facto užívania pozemku inými spoluvlastníkmi v rozsahu ich spoluvlastníckeho podielu.
9. Najbližšie k náhrade za užívanie spoločnej veci nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu má nájomné. Znaleckým posudkom č. 4/2020 zo dňa 13. 01. 200 bola stanovená všeobecná hodnota nájmu pozemku vo výške 2 599,82 eura na rok. Z tejto hodnoty pripadá na podiel žalobcu o veľkosti 2/6 suma 866,59 eura za rok, pričom žalobca si z dôvodu dĺžky premlčacej doby uplatnil nárok za dva roky, t. j. v sume 1 733,18 eura. Žalovaná hodnotu nájmu stanovenú znalcom žiadnym spôsobom nenamietala. Popri tejto náhrade súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 25. 05. 2020, to znamená odo dňa podania žaloby na súd, tak ako to žiadal žalobca, aj keď v petite žaloby došlo z jeho strany k chybe v písaní.
10. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. V danej veci súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo spravodlivé nepriznať úspešnej strane sporu náhradu trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.