Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-34-2005.pdf
PDF · 229.09 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/34/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: LEYRAM INVEST LLC, so sídlom 5305 River RD N STE B1, Oregon, IČO: 134805897, Spojené štáty Americké, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava, Sliezska 9, IČO: 35 918 225 proti žalovanému: Poľnonákup TATRY, a. s., so sídlom Kežmarok, Slavkovská 36, IČO: 36 447 927, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Weis & Partners s. r. o., so sídlom Bratislava, Ivánska cesta 30/B, IČO: 47 234 776 o zaplatenie 331.939,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 331.939,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 331.939,19 eur od 20.08.2004 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
III. Štátu p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 10.02.2005 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331.939,19 eur (pôvodne 10.000.000,- Sk) s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 331.939,19 eur od 20.08.2004 do zaplatenia a na náhradu trov konania (v rozsudku právni predchodcovia žalobcu a žalobca uvádzaní pre zjednodušenie len ako žalobca).
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.03.1998 uzavrela VÚB, a. s., Bratislava, (predchodca žalobcu) ako veriteľ a spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s., Nové Zámky, ako dlžník úverovú zmluvu (ďalej len „ÚZ“) v znení jej dodatkov na poskytnutie úveru vo výške 94.750.000,- Sk pod č. 43/1998/36521884. Zmluvou o pristúpení k časti záväzku pod č. 4/111/2000/O zo dňa 2.2.2000, uzavretou medzi VÚB, a. s., ako veriteľom a spoločnosťou žalovaného ako pristupujúcim dlžníkom (ďalej len „ZoP“), žalovaný pristúpil k časti peňažného záväzku dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s., vyplývajúceho z ÚZ, a to vo výške 15.000.000,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 297/2004, Nz 1053/2004 JUDr. Dalmou Nurnbergerovou, notárom so sídlom v Šamoríne, Cintorínsky rad č. 2, VÚB, a. s. ako postupca postúpil na žalobcu- spoločnosť GFR, s. r. o. ako postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze vo výške 15.794.198,36 Sk vyplývajúcu z ÚZ. Súčasťou postúpenej pohľadávky bolo aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené, vrátane práv zo zabezpečenia poskytnutého dlžníkom a tretími osobami. Listom zo dňa 16.06.2004 v súlade s článkom III bod. 4 ZoP žalobca vyzval žalovaného ako pristupujúceho dlžníka na splnenie peňažného záväzku vo výške 15.000.000,- Sk v lehote do 25.6.2004. Zároveň uviedol, že výzva na splnenie peňažného záväzku je tiež pokusom o mimosúdne riešenie sporu. Ďalej tvrdil, že listom zo dňa 25.06.2014 mu žalovaný oznámil, že neuznáva jeho návrh v celom rozsahu z dôvodu, že hlavný záväzok dlžníka Poľnonákup AGROPROS a. s., bol uhradený zo strany spoludlžníka Poľnonákup NAVYS a. s. a zánikom hlavného záväzku zanikol aj akcesorický záväzok solidárneho dlžníka Poľnonákup TATRY a. s. Ďalším listom zo dňa 12.08.2004 oznámil žalobca žalovanému, že pohľadávka vyplývajúca z ÚZ v znení Dodatkov je existentná v rámci konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 2K/2/2000 na Krajskom súde Bratislava a uznaná pre spoločnosť GFR s. r. o., vo výške 15.794.198, 36 ,-Sk a VÚB a. s, vo výške 851.457,31,-Sk. Tvrdil, že nakoľko bude žalobca z výťažku konkurzného konania úpadcu Poľnonákup AGROPROS a. s. uspokojený iba čiastočne, vyzval žalovaného ako spoludlžníka na plnenie peňažného záväzku vo výške 10.000.000,- Sk v zmysle článku III bod. 4 ZoP, a to v dodatočnej lehote do 19.8.2004. Vzhľadom k tomu, že k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, žalobca si uplatnil dlžnú sumu vo výške 331.939,19 eur, spolu s úrokom z omeškania a trovami konania.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a predložil zmluvu o úvere č. 43/1998/36521884 zo dňa 31.03.1998 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, Dodatok č. 1 k zmluve o úvere zo dňa 30.06.1998, Dodatok č. 2 k zmluve o úvere zo dňa 15.01.2000, zmluvu o pristúpení k časti záväzku č. 4/111/2000/O zo dňa 02.02.2000, notársku zápisnicu N 297/2004, Nz 1053/2004 zo dňa 08.01.2004, výzvu na splnenie peňažného záväzku vo výške 15.000.000,- Sk, pokus o zmier zo dňa 16.06.2004, výzvu na splnenie peňažného záväzku, pokus o zmier opätovný zo dňa 12.08.2004, vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty zo dňa 19.07.2004 a výpisy z obchodného registra žalobcu a žalovaného.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe žiadal návrh zamietnuť, pretože pristúpil k záväzku, ktorý vznikol na základe ÚZ z 31.3.1998, pričom dlh z nej vyplývajúci bol pôvodne splatný dňa 30.6.1998. Dodatkom k tejto zmluve bola splatnosť úveru predĺžená do 25.9.1998. Podľa neho na tejto splatnosti úveru nič nemení ani uzavretie ZoP zo strany žalovaného. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, keďže podľa neho konkurz v konaní 2K/2/2000 bol vyhlásený dňa 04.02.2000 a premlčacia doba uplynula najneskôr 05.02.2004, avšak žalobca podal žalobu až 10.02.2005. Okrem vznesenej námietky premlčania uviedol, že záväzok dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. zanikol plnením pristupujúceho dlžníka Poľnonákup NAVYS, a. s. IČO: 36 521 698 realizáciou zabezpečenia zo zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom HYBRAV Nitra, a. s., IČO: 31 429 718. Poľnonákup NAVYS, a. s. bol taktiež jedným z pristupujúcich dlžníkov, ktorý sa zmluvou o pristúpení k záväzku č. 5/111/2000/O zo dňa 02.02.2000 zaviazal uhradiť VÚB, a. s. záväzok z ÚZ vo výške 55.000.000,- Sk. Zároveň na zabezpečenie tohto záväzku dňa 31.05.2000 uzavrel s VÚB, a. s. zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k cenným papierom emitenta HYBRAV Nitra, a. s. v nominálnej hodnote 279.930.000,- Sk. Časť pohľadávky z úverovej zmluvy vo výške 50.000.000,- Sk VÚB, a. s. postúpila dňa 28.06.2000 na Slovenskú konsolidačnú, a. s. Zostatok pohľadávky VÚB, a. s. z ÚZ po postúpení časti pohľadávky predstavoval 55.911.443,36,- Sk, čo vyplýva z prihlášky VÚB, a. s. zo dňa 13.03.2000 a doplnenia prihlášky zo dňa 22.09.2000 v konkurznom konaní. Tvrdil, že podľa jeho zistení Poľnonákup NAVYS, a. s. nesplnil svoj záväzok zo ZoP, došlo preto k realizácii zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom, čím zanikla pohľadávka VÚB, a. s. z ÚZ vo výške 55.000.000,- Sk. Po zániku pohľadávky predstavoval zostatok pohľadávky len 911.443,36,- Sk, preto nemohla byť na žalobcu postúpená pohľadávka z ÚZ vo výške 15.794.198,36 Sk.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný označil a predložil zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k zaknihovaným cenným papierom zo dňa 31.05.2000, výzvu na plnenie adresovanú VÚB, a. s. Poľnonákupu NAVYS, a. s, zo dňa 21.11.2000, prihlášku pohľadávky veriteľa do konkurzu zo dňa 13.03.2000, doplnenie prihlášky pohľadávok zo dňa 22.09.2000, oznámenie o zmene veriteľa zo dňa 28.05.2001, vyjadrenie k oznámeniu o zmene veriteľa Poľnonákup NAVYS, a. s. Nitra zo dňa 30.08.2001, list správkyne konkurznej podstaty zo dňa 14.01.2002 a rozsudok Krajského súdu Bratislava č. k. 66Cbi/499/2000-115 zo dňa 15.04.2003.
6. Žalobca v priebehu sporu do rozhodnutia súdu zo dňa 15.10.2012 zotrval na všetkých svojich tvrdeniach, k námietke premlčania žalovaného poukázal na článok III bod 4. ZoP a uviedol, že v
odseku 2 zmluvy o pristúpení je uvedené, že pristupujúci dlžník súhlasí s podmienkami zmluvy, ktoré sú uvedené v článku II ods. 1, t. j., že súhlasí s obsahom úverovej zmluvy a jej Dodatkami a v týchto Dodatkoch a priamo aj v tomto článku je definovaná aj lehota splatnosti úveru. Poukázal nato, že ide o solidárneho dlžníka a veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ďalej uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní, konkurz na pôvodného dlžníka bol zrušený až dňa 22.12.2010 a je teda zrejmé, že vo vzťahu k pohľadávke prihlásenej do konkurzného konania v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka uznaná, neplynula premlčacia lehota do tohto dňa a teda dovtedy ani nemohlo dôjsť k premlčaniu žalovanej pohľadávky. K argumentom žalovaného, že uplatňovaná pohľadávka by mala byť uspokojená predložil rozvrhové uznesenie č. k. 2K/2/2000-1569 zo dňa 10.11.2006 týkajúce sa úpadcu Poľnonákupu AGROPROS, a. s., z ktorého vyplýva, že pohľadávka, ktorá bola pre žalobcu uznaná vo výške 15.794.198,36,- Sk, bola v konkurznom konaní uspokojená v celkovej výške 3.769.616,- Sk a neupokojená zostala vo výške 12.024.582,36,- Sk, čo je viac ako výška pohľadávky, ktorej úhrady sa žalobca domáha v tomto spore. K nadobudnutiu akcií spoločnosti HYBRAV Nitra, a. s. uviedol, že táto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania.
7. Žalovaný v celom rozsahu zotrval na vznesenej námietke premlčania, uviedol, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť podľa § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka a zákonným spôsobom neinformoval žalovaného ako spoludlžníka o začatí konkurzného konania na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. Takéto účinky nemá písomný záznam z rokovania medzi VÚB, a. s. a žalovaným zo dňa 23.10.2001. Pokiaľ poukázal žalobca na § 20 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní tak, aj keď toto ustanovenie hovorí o tom, že prihlásenie pohľadávky veriteľa spĺňa účinky začatia súdneho konania, čo znamená, že plynutie premlčacej doby sa k tomuto dňu zastavilo, tak ale len voči dlžníkovi alebo spoludlžníkovi, voči ktorému sa konkurzné konanie vedie, voči spoludlžníkovi sa mohlo zastaviť len vtedy, ak o začatom konaní ho veriteľ písomne upovedomil a toto sa zo strany pôvodného veriteľa nikdy nestalo. Poukázal na špekulatívne konanie pôvodného veriteľa VÚB, a. s., ktoré bolo od počiatku v rozpore s poctivým obchodným stykom, nakoľko všetky spriaznené spoločnosti skončili výmazom z obchodného registra ako nemajetné a podľa policajnej správy zo strany VÚB, a. s. v roku 2000 boli na spoločnosť Stratégia Servis prevedené aktíva v hodnote 759,7 milióna Sk, čím spôsobili činitelia VÚB, a. s. a spriaznených osôb škodu 12 spoločnostiam za viac ako 400 miliónov Sk. Okrem toho pôvodný veriteľ postupovaním a zabezpečovaním pohľadávky vytvoril nepriehľadný spôsob uspokojenia svojej pohľadávky.
8. V spore bola ako svedok vypočutá K. Z., zamestnankyňa - ekonómka žalovaného, ktorá k okolnostiam týkajúcim sa podpisovania ZoP uviedla, že vo februári 2000 zavolal žalovaného predseda Správy štátnych hmotných rezerv pán I. do Bratislavy. Na stretnutí boli prítomní zástupcovia žalovaného, zástupcovia Poľnonákupu AGROPROS, a. s., Poľnonákupu NAVYS a. s. a zástupcovia VÚB, a. s. Žalovaný bol na tomto stretnutí zástupcami Správy štátnych hmotných rezerv vyzvaný, aby pristúpil k časti záväzku Poľnonákupu AGROPROS, a. s. Mala pocit, že išlo o záchranu tejto spoločnosti pred akýmsi vyhlásením konkurzu a o snahu pomôcť im. S týmto postupom nesúhlasila, nakoľko žalovaný už mal vtedy dosť záväzkov, ktoré musel splácať. Bolo však povedené, že táto zmluva je akože, že nič sa platiť nebude, pričom po jej prečítaní jej bolo zrejmé, že ide o ZoP a vyplývajú z toho pre Poľnonákup TATRY, a. s. záväzky, konkrétne platenie úveru vo výške 15.000.000,- Sk. Podľa nej pokyn k uzavretiu tejto zmluvy dala Správa štátnych hmotných rezerv, ako akcionár.
9. Svedok X.. E. N., za vtedajší člen predstavenstva žalovaného vypovedal ohľadne okolností týkajúcich sa uzavretia ZoP rovnako ako svedkyňa Z. s tým, že im bolo zdôraznené, že podpísanie ZoP nebude mať na žalovaného žiaden dopad. Bol tam nátlak zo strany správy štátnych hmotných rezerv ako jediného akcionára poľnonákupov, samotná VÚB, a. s. sa nejako nevyjadrovala. ZoP si pred podpisom prečítali a porozumeli jej. Ďalej uviedol, že pred podpísaním ZoP nebolo spomínané nič ohľadne hroziaceho konkurzu na Poľnonákup AGROPROS, a. s. K otázke, či bola žalovanému doručená výzva na úhradu záväzku od VÚB, a. s. uviedol, že rovnaká výzva ako Poľnonákupu NAVYS, a. s. došla v tom čase (november 2000) aj žalovanému.
10. Ďalej bol ako svedok vypočutý X.. Š. I., ktorý v rozhodnom období pracoval ako podpredseda správy štátnych hmotných rezerv. Vo svojej výpovedi uviedol, že v tom čase bolo v správe päť strategických podnikov, z ktorých každý mal záväzky voči bankám. V snahe o zastrešenie záväzkov VÚB, a. s., ktorá bola najväčším veriteľom, si VÚB, a. s. dala podmienku, aby za účelom zabezpečenia týchto záväzkov, pristúpili aj iné podniky. V predloženom zázname z rokovania zo dňa 06.10.1999 (nenachádza sa v spise), ktoré prebiehalo za účasti predsedu, podpredsedu správy štátnych hmotných rezerv a prezidenta
a viceprezidenta VÚB, a. s. vyplýva, že pri nutnosti zachovania funkčnosti podnikov Poľnonákupov NAVYS, AGROPROS, TEKOV, TRNAVA a TATRY, ktoré sú v správe štátnych hmotných rezerv, pristúpi VÚB, a. s. k reštrukturalizácii úverov, s tým, že požadovala vykonanie finančnej analýzy a dozaistenie doterajších úverov formou zmluvy o zabezpečovacom prevode práva na hnuteľný a nehnuteľný majetok. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či na žalovaného bol vyvíjaný nátlak, tvrdil, že VÚB, a. s. si dala podmienky a takéto riešenie bolo najoptimálnejšie za situácie, keď išlo o 100% štátny podnik. V tom čase si nikto nemyslel, že dôjde k privatizácii VÚB, a. s. Nebol prítomný pri uzatváraní ZoP, ale podľa neho to bola jediná záchrana, aby sa Poľnonákupy nedostali spod vplyvu štátu.
11. Okresný súd Kežmarok rozsudkom č. k. 2Cb/34/2005-497 zo dňa 15.10.2012 žalobu vo veci samej zamietol vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania žalovaným, keď uzavrel, že vzhľadom na uplynutie 4-ročnej premlčacej doby, ktorá uplynula od vyhlásenia konkurzu na pôvodného dlžníka (4.2.2000), t .j. dňom 4.2.2004, nárok žalobcu podlieha premlčaniu. Pôvodná ÚZ bola splatná vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi (Poľnonákup AGROPROS, a. s., Nové Zámky) do 25.9.1998. Žalovaný ako pristupujúci dlžník na základe ZoP pristúpil k časti peňažného záväzku hlavného dlžníka iba vo výške 15.000.000,- Sk. Teda aj vo vzťahu k nemu platí pôvodná lehota splatnosti záväzku z úverovej zmluvy dňa 25.9.1998. 4-ročná premlčacia lehota by uplynula dňom 25.9.2002, keby nebol na hlavného dlžníka dňa 4.2.2000 vyhlásený konkurz. Aj keby 4-ročná premlčacia doba bola počítaná od 4.2.2000, uplynula by 4.2.2004.
12. Krajský súd Prešov uznesením č. k. 5Cob/58/2013-563 zo dňa 27.02.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zo ZoP uzavretej medzi VÚB, a.s., Bratislava, ako veriteľom, a žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom, z jej čl. III ods. 4 vyplýva, že pristupujúci dlžník sa zaväzuje, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka časť jeho peňažného záväzku zo zmluvy o úvere vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie záväzku. Podľa odvolacieho súdu splatnosť záväzku žalovaného vo vzťahu k veriteľovi bola dohodnutá až na základe výzvy veriteľa na plnenie za dlžníka v časti jeho peňažného záväzku. Inými slovami, na dohodnutú lehotu splatnosti medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom (žalovaným) v ZoP nemá žiaden vplyv dohodnutá lehota splatnosti medzi veriteľom a hlavným dlžníkom v ÚZ. Teda ak v zmysle tohto dojednania ohľadom splatnosti vo vzťahu k žalovanému žalobca výzvou zo dňa 16.6.2004 (č. l. 21 spisu) vyzval žalovaného v zmysle čl. III ods. 4 ZoP na splnenie peňažného záväzku vo výške 15.000.000,- Sk, a to v lehote do 25.6.2004, na účet veriteľa vedeného v Tatra banke, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXX, až po tejto výzve žalovanému vznikla povinnosť ako pristupujúceho dlžníka plniť záväzok vo vzťahu k veriteľovi. Teda až po výzve zo dňa 16.6.2004 začala plynúť žalobcovi 4-ročná premlčacia doba na úspešné uplatnenie práva podľa § 392 ods. 1, veta prvá, Obchodného zákonníka, pričom konkrétne začala plynúť dňom 26.6.2004. Ak teda žalobca podal žalobu na súde 10.2.2005, jeho nárok premlčaniu nepodlieha. Uložil preto súdu prvého stupňa po vrátení veci zaoberať sa dôvodnosťou výšky uplatneného nároku vo vzťahu k účastníkom tohto konania.
13. Po vrátení veci krajským súdom žalobca zotrval na všetkých doterajších tvrdeniach. Žalovaný uviedol, že aj po rozhodnutí krajského súdu sa domnieva, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko krajský súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, neposúdil relevantné písomnosti a dospel k neprávnemu právnemu záveru. V tejto súvislosti poukázal na listinný dôkaz- výzvu pôvodného veriteľa VÚB, a. s. zo dňa 21.11.2000 označenú ako Zmluva o pristúpení k časti záväzku- Výzva na plnenie s tým, že najneskôr touto výzvou vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na plnenie záväzku titulom ZoP, čo potvrdzuje aj záznam z návštevy klienta zo dňa 06.09.2001.Na základe toho začala premlčacia doba plynúť pred 01.12.2000. Poukázal na to, že ustanovenie § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka nespája prerušenie plynutia premlčacej doby so začatím konkurzného konania, ale len so začatím súdneho a rozhodcovského konania. V rámci ďalšej argumentácie týkajúcej sa právneho stavu žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla splnením a pravdepodobne ani samotný pôvodný veriteľ už netuší koľkonásobným. Z pôvodnej pohľadávky vo výške 94.750.000,- Sk bolo postúpené 50.000.000,- Sk na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s., následne postúpené 40.000.000,- Sk na spoločnosť Strategia servis, a. s. a zároveň VÚB, a. s. stále rovnakým titulom prihlásila svoju pohľadávku vo výške 14.882.755,- Sk do konkurzného konania voči úpadcovi Poľnonákup NAVYS, a. s. Súčasne VÚB, a. s. postúpila 15.700.000,- Sk na spoločnosť GFR, s. r. o. a ponechala si zostatok pohľadávky u pôvodného veriteľa VÚB, a. s. v sume 851.457,31,- Sk. Následne po tomto postupe spoločnosť GFR, s. r. o. v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 2K/2/2000 obdržala približne sumu 7.600.000,- Sk a spoločnosť VÚB, a. s. sumu 411.449.60,- Sk. Žalovaný pritom ZoP nepristúpil k celému záväzku ale len v
časti v rozsahu 15.000.000,- Sk, a preto zodpovedal za pôvodný záväzok len v rozsahu splnenia „prvých“ 15.000.000,- Sk z celkového pôvodného záväzku. Zložitosť právnej situácie je daná rozdielnosťou právnych inštitútov pri nakladaní s pôvodnou pohľadávkou pôvodného veriteľa, ktorý využitím inštitútu pristúpenia k záväzku zmenil najprv vzťah jedného veriteľa a troch solidárnych dlžníkov - žalovaného zaviazaného na 15.000.000,- Sk z celku, Poľnonákup NAVYS, a. s. zaviazaného na sumu 55.000.000,- Sk z celku a Poľnonákupu AGROPROS a. s. zaviazaného na sumu 95.000.000,- Sk ako celok. Ďalším právnym inštitútom bolo postúpenie pohľadávky, keď pôvodný veriteľ postupovaním pohľadávky vo výške 95.000.000,- Sk vytvoril existenciu štyroch veriteľov (VÚB, a. s., Slovenská konsolidačná, a. s., Strategia Servis, a. s. a GFR, s. r. o.) a troch dlžníkov (Poľnonákup AGROPROS, a. s., Poľnonákup NAVYS, a. s. a žalovaný). Čiže pôvodná pohľadávka vo výške 95.000.000,- Sk mala najneskôr do 02.02.2000 troch solidárnych dlžníkov: Poľnonákup AGROPROS, a. s. do výšky 95.000.000,- Sk, Poľnonákup NAVYS, a. s. do výšky 55.000.000,- Sk a žalovaný do výšky 15.000.000,- Sk. Pôvodná pohľadávka vo výške 95.000.000,- Sk bola zároveň od 31.05.2000 zabezpečená do výšky 55.000.000,- Sk zaknihovanými cennými papiermi spoločnosti HYBRAV Nitra, a. s. v počte 27.393 ks s menovitou hodnotou akcie 10.000,- Sk. Tvrdil, že v konkurznom konaní úpadcu Poľnonákup AGROPROS, a. s. boli rozvrhovým uznesením uspokojení GFR, s. r. o. z prihlásenej pohľadávky 15.794.198,36,- Sk, ktorý obdŕžal sumu 7.623.794,90,- Sk, Slovenská konsolidačná z prihlásenej pohľadávky 50.000.000,- Sk obdŕžala sumu 24.133.331,50,- Sk a VÚB, a. s. zo zostatkovej prihlásenej pohľadávky 851.457,- Sk obdržala sumu 411.449,60,- Sk. Spoločnosť Strategia servis, a. s. v časti postúpenej pohľadávky nevystupovala ako veriteľ v konkurznom konaní, a preto predpokladal, že časť pohľadávky v sume 40.117.245,- Sk bola uspokojená buď pôvodnému veriteľovi alebo postupcovi. Je nepochybné, že k uspokojeniu došlo, pretože podľa záznamov Centrálneho depozitára cenných papierov SK, a. s. sa vlastníkom cenných papierov spoločnosti HYBRAV, a. s. odo dňa 12.01.2001 stala spoločnosť Strategia servis, a. s., preto ďalšia časť pohľadávky minimálne v rozsahu 40.117.245,- Sk zanikla uspokojením. Pre zhrnutie uviedol, že pôvodná pohľadávka vo výške 95.000.000,- Sk bola v konkurznom konaní 2K/2/2000 uspokojená vo výške 32.168.576,- Sk a v dôsledku zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom v rozsahu najmenej 40.117.245,- Sk. Nakoľko žalovaný ZoP pristúpil k pôvodnému záväzku len do výšky 15.000.000,- Sk, momentom splnenia prvých 15.000.000,- Sk niektorého z ďalších solidárnych dlžníkov zanikol jeho záväzok ako dlžníka titulom splnenia tej časti pôvodného záväzku, na ktorý sa zaviazal žalovaný voči pôvodnému veriteľovi.
14. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení na pojednávaniach súdu predchádzajúcich tomuto rozhodnutiu opätovne zotrval na podanej žalobe a k dôvodnosti uplatnenej pohľadávky uviedol, že táto pohľadávka, čo do výšky právneho dôvodu bola prihlásená a následne aj judikovaná v konkurznom konaní na Poľnonákup AGROPROS, a. s. čo bol pôvodný dlžník. Ako pohľadávka bola spoločnosti VÚB, a. s. priznaná v incidenčnom konaní vo výške 16.645.655,36,- Sk. Z tejto pohľadávky následne časť vo výške 15.794.198,36,- Sk VÚB, a. s. postúpila na spoločnosť GFR, s. r. o. V rozvrhovom uznesení na Poľnonákup AGROPROS, a. s. sa v rámci uspokojenia uvádzalo medzi veriteľmi, ktorí boli účastníkmi: GFR (VÚB), uznaná suma pripadajúca na uspokojenie 15.794.198,36,- Sk a táto suma presne na cent súhlasí s postupovanou pohľadávkou. Počas konkurzu bolo vyplatené 1.600.000,- Sk, následne v rámci uspokojenia podelených veriteľov bolo uspokojené 601.814,90,- Sk, do 4. triedy išiel zvyšok, tam bolo uspokojené 3.167,801,10,- Sk a teda zvyšok tejto pohľadávky je 10.424.582,36,- Sk, čo je vyššia suma ako je pohľadávka uplatňovaná v tomto súdnom konaní. Nerozumel preto, ako žalovaný v poslednom vyjadrení dospel k sume, že GFR s.r.o. z prihlásenej pohľadávky obdržala celkovo sumu 7.623.794,90,- Sk, pretože neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Aj naďalej tvrdil, že pohľadávka je judikovaná, jej výška je preukázaná, jednak pôvodnou ÚZ, prihláškou VÚB, a. s. do konkurzu, rozsudkom v incidenčnom konaní, Notárskou zápisnicou o postúpení pohľadávky, priebehom konkurzného konania, kde sa s veriteľom následne konalo a uspokojovaním v konkurznom konaní, ako aj jasne vypočítateľnou a verifikovateľnou výškou neuspokojenej časti pohľadávky. Pokiaľ ide o tvrdenie, že pohľadávka bola zabezpečená napr. akciami HYBRAV uviedol, že ak aj bola zabezpečená a ak aj bola hodnota zabezpečenia vyššia ako tá postúpená časť pohľadávky, nebolo preukázané, žeby toto zabezpečenie bolo realizované a aký bol reálny výťažok z toho zabezpečenia. Poukázal na to, že menovitá hodnota akcií nehovorí nič o jej skutočnej hodnote na trhu a nehovorí nič o prípadnom výťažku z toho uspokojenia. Nebolo preukázané, že to zabezpečenie by bolo realizované a z toho zabezpečenia, žeby bolo plnené na pohľadávku. Ak aj časť pohľadávky bola postúpená na Strategia Servis, a. s. alebo na iný subjekt, tak ak aj z toho zabezpečenia bolo na túto pohľadávku tomuto veriteľovi Strategia Servis splnené viac, to nemá vplyv na uspokojenie pohľadávky a v tej časti pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu, mohla zaniknúť alebo zmenšovať sa len
na základe právnej skutočnosti a plnení, ku ktorým došlo po judikovaní tej pohľadávky a voči tomuto veriteľovi, čiže voči žalobcovi. Lebo iba to spôsobuje v zmysle právnych predpisov zánik tej pohľadávky. Ak by pohľadávka nemala byť priznaná v tomto konaní, žalovaný musí preukázať, že na pohľadávku bolo plnené potom ako bola v konkurznom konaní judikovaná.
15. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení na pojednávaniach súdu predchádzajúcich tomuto rozhodnutiu považoval aj naďalej nárok žalobcu za nedôvodný, a to jednak z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, keďže pre platné postúpenie pohľadávky nebol dodržaný postup podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinného v čase postúpenia, nakoľko v celom súdnom spise sa nenachádza zmienka o tom, že banka pred postúpením pohľadávky dlžníka, resp. spoludlžníka písomne vyzvala na splnenie záväzku dlžníka, resp. spoludlžníka. Ďalej z dôvodu opätovného uplatnenia námietky premlčania s poukazom na rozhodnutie R 28/1984 s tým, že z konštantnej judikatúry vyplýva, že keď splatnosť záväzku určená nie je alebo jej existencia závisí na výzve veriteľa, ustanovenie § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pre určenie počiatku premlčacej doby nepoužije. V tomto prípade sa v zmysle českej ale aj slovenskej judikatúry aplikuje ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka a premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy veriteľ mohol dlžníka k plneniu záväzku vyzvať prvýkrát. Pohľadávka žalobcu sa premlčala v roku 2004, pričom žaloba bola podaná na súd vo februári 2005, a preto je žaloba nedôvodná a to z toho dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. Aj keď žalobca poukazuje na článok III ods. 4 ZoP, v súdnom spise sa nachádza výzva za rok 2011 (čl. 586 spisu), z ktorej jednoznačne vyplýva, že spoločnosť VÚB, a. s. vyzývala žalovaného na plnenie. Opätovne zdôraznil, že pôvodný veriteľ VÚB, a. s. vytvoril svojimi jednotlivými právnymi vzťahmi absolútne nepriehľadnú právnu situáciu využívajúc inštitút pristúpenia záväzku a inštitút postúpenia pohľadávky pri súčasnom vlastnom uplatňovaní v časti pôvodnej pohľadávky. Poukázal preto na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nepožíva ochranu.
16. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a premlčania vzneseným na pojednávaní súdu žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že sám žalovaný na pojednávaní súdu predložil výzvu zo dňa 21.11.2000, ktorou ho VÚB, a. s. vyzvala na splnenie záväzku v súlade so ZoP. Zároveň bol žalovaný touto výzvou upovedomený o tom, že na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol vyhlásený konkurz, čím sa žalovaná pohľadávka stala splatnou. Po vyhlásení konkurzu na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s., VÚB, a. s. prihlásila svoju pohľadávku vo výške 16.645.655,36,- Sk do konkurzu. Prihláška pohľadávky do konkurzu nahradzuje písomnú výzvu na plnenie. Okrem toho, VÚB, a. s. podala voči Poľnonákupu AGROPROS, a. s. dňa 25.10.2000 žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že jej pohľadávka je pohľadávkou na oddelené uspokojenie. Aj táto žaloba sa považuje za písomnú výzvu na plnenie. K zmene veriteľa došlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok až počas konkurzného konania, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004, teda až po vykonaní uvedených úkonov, a to neskôr ako 90 dní od výzvy na plnenie záväzku. Postup podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. bol preto riadne dodržaný. K námietke premlčania uviedol, že právo žalobcu sa nemohlo premlčať, nakoľko právny predchodca žalobcu si pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní a prihlásená pohľadávka mu bola riadne uznaná. Poukázal na ustanovenie § 20 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní. Konkurz na Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol zrušený až 22.12.2010 a dovtedy premlčacia doba neplynula. Ďalej poukázal aj na splnenie podmienok § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže je zrejmé, že žalovaný bol upovedomený o začatí konkurzu na Poľnonákup AGROPROS, a. s. listom zo dňa 21.11.2000, v zázname z rokovania zo dňa 23.10.2001 a v liste právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.08.2004. V neposlednom rade poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov v tomto konaní, ktorým je súd ohľadne posúdenia premlčania viazaný. Námietku žalovaného týkajúcu sa rozporu s dobrými mravmi považoval za účelovú, nakoľko sám žalovaný bližšie tento rozpor nekonkretizoval.
17. V záverečnom pojednávaní žalovaný zdôraznil, že výzvu zo dňa 21.11.2000, ani záznam z rokovania zo dňa 23.10.2001 nie je možné považovať v zmysle § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka za upovedomenie o začatí konania, nakoľko to môže byť len oznámenie o podanej prihláške pohľadávky do konkurzného konania. Opätovne zdôraznil rozpor s dobými mravmi a poctivým obchodným stykom, uspokojenie prostredníctvom cenných papierov HYBRAV s tým, že pohľadávka žalobcu bola niekoľkokrát uspokojená. Napokon vzniesol aj námietku aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na to, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.01.2004 vyplýva, že sa postupuje pohľadávka spoločnosti Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze, taktiež je v nej uvedená úverová zmluva, jedná sa o úverovú
zmluvu medzi spoločnosťou Poľnonákup AGROPROS, a. s. a spoločnosťou VÚB, a. s. ako aj istina. Z uvedeného vôbec nevyplýva, žeby sa malo jednať o pohľadávku spoločnosti Poľnonákup TATRY, a. s. a takýto úkon je neplatný, nie je určitý a zrozumiteľný. Obdobne to je tak aj pri ďalších dvoch postúpeniach. V záverečných rečiach obe strany zotrvali na svojich argumentoch a tvrdeniach, a to žalobca na preukázaní judikovanej pohľadávky, ktorá nie je premlčaná a doposiaľ nebola žalovaným žiadnym spôsobom uspokojená a žalovaný zotrval na vznesenej námietke premlčania, aktívnej vecnej legitimácie, rozporu s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a uspokojením pohľadávky žalobcu, resp. pôvodného veriteľa v celom rozsahu. 18. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, prednesmi strán sporu, výsluchom svedkov, uznesením Krajského súdu Prešov v tomto spore a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné, zistil nasledovný skutkový stav:
19. Medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB, a. s. ako veriteľom a spoločnosťou Poľnonákup AGROPROS, a. s. ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva pod číslom 43/1998/36521884 v znení jej Dodatkov na poskytnutie úveru vo výške 94.750.000,- Sk dňa 31.03.1998, s dohodnutou lehotou splatnosti do 25.09.1998. Zmluvou o pristúpení k časti záväzku č. 4/111/2000/O zo dňa 2.2.2000 uzavretou medzi VÚB a. s., ako veriteľom a spoločnosťou Poľnonákup TATRY a. s., ako pristupujúcim dlžníkom pristúpil žalovaný k pôvodnej zmluve o úvere a podľa ZoP sa zaviazal splniť za dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. časť záväzku vo výške 15.000.000,- Sk. Dňa 08.01.2004 VÚB, a. s. postúpila svoju pohľadávku na vtedajšieho žalobcu- spoločnosť GFR, s. r. o., so sídlom Leškova 16, Bratislava, IČO: 35 800 054. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť GFR, s. r. o. vyzval dňa 16.06.2004 žalovaného, aby splnil svoj peňažný záväzok vo výške 15.000.000, -Sk do 25.06.2004. Následne na základe listu žalovaného z 12.08.2004 a vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty Poľnonákupu AGROPROS a. s., pôvodného dlžníka (už od 4.2.2000 v konkurze) požadoval žalobca úhradu 15.000.000,- Sk do 19.08.2004 na jeho účet. Túto sumu žalovaný neuhradil.
20. K vyššie uvedenému skutkovému stavu je potrebné uviesť, že VÚB, a. s. okrem žalovaného uzavrela zmluvu o pristúpení k časti záväzku č. 5/111/2000/O dňa 02.02.2000 aj so spoločnosťou Poľnonákup NAVYS a. s., so sídlom Sládkovičova 11, Nitra, IČO: 36 521 698, v ktorej sa pristupujúci dlžník zaviazal za dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. splniť časť záväzku vo výške 55.000.000,- Sk. Za účelom zabezpečenia záväzku vo vzťahu k pristupujúcemu dlžníkovi, uzatvorila VÚB, a. s. s Poľnonákupom NAVYS, a. s. dňa 31.05.2000 Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k zaknihovaným cenným papierom spoločnosti HYBRAV Nitra, a. s., v počte 27393 kusov, s menovitou hodnotou akcie 10.000,- Sk, ktoré boli v tom čase vo vlastníctve spoločnosti Poľnonákup NAVYS, a. s., a to pre prípad, ak by na základe výzvy VÚB, a. s. nedošlo zo strany Poľnonákupu NAVYS, a. s. k úhrade záväzku zo ZoP vo výške 55.000.000,- Sk. Dňa 04.02.2000 bol na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. 2K/2/2000 (uznesením zo dňa 29.06.2010 Krajský súd Bratislava zrušil konkurz na majetok úpadcu: Poľnonákup AGROPROS, a. s., J. Simora 5, 940 28 Nové Zámky, IČO: 36521884, ktorý bol vyhlásený uznesením č. k. 2K 2/2000-195 zo dňa 04. 02. 2000, po splnení rozvrhového uznesenia, ktoré uznesenie bolo potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/115/2010 zo dňa 22.12.2010, vydaným dňa 19.01.2011. Spoločnosť bola po skončení konkurzu ex offo dňa 28.08.2013 vymazaná z obchodného registra). Medzitým VÚB, a. s. postúpila časť pohľadávky z ÚZ vo výške 50.000.000,- Sk na Slovenskú konsolidačnú zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000. Po týchto úkonoch si VÚB, a. s. prihláškou pohľadávky zo dňa 13.03.2000 a jej doplnením zo dňa 22.09.2000 prihlásila ako veriteľ do konkurzu celkovo sumu 56.762.900,36,- Sk, z toho istina vo výške 55.911.443,36,- Sk. Táto výška pohľadávky bola predmetom prieskumného pojednávania vedeného na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 66Cbi/499/2000 na základe žaloby podanej VÚB, a. s. dňa 26.10.2000. V rámci tohto pojednávania bola preukázané, že ďalšou Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 15.12.2000 postúpila VÚB, a. s. časť pohľadávky vo výške 40.117.245,- Sk z ÚZ na spoločnosť Strategia Servis a. s. Bratislava, IČO: 35 710 420 spolu s časťou záväzku spoludlžníka Poľnonákup NAVYS, a. s. vo výške 40.117.245,- Sk zo zmluvy o pristúpení k časti záväzku zo dňa 02.02.2000. S časťou pohľadávky prešli na postupníka - Strategia Servis a. s. aj práva zo zabezpečovacieho prevodu práva k akciám HYBRAV Nitra a. s. Krajský súd v rámci tohto konania skonštatoval, že pohľadávka VÚB, a. s. voči úpadcovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. sa znížila zo sumy priznanej na prieskumnom pojednávaní vo výške 56.762.900,36,- Sk na sumu 16.645.655,36,- Sk. Súd zároveň rozsudkom č. k. 66Cbi/499/2000-115 zo dňa 15.04.2003 určil, že pohľadávka VÚB, a. s. prihlásená v konkurznom konaní úpadcu AGROPROS, a. s. je vo výške 16.645.665,36,- Sk. VÚB,
a. s. potom na základe už spomínanej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanej vo forme notárskej zápisnice N 297/2004 Nz 1053/2004 JUDr. Dalmou Nurnbergerovou, notárom so sídlom v Šamoríne, Cintorínsky rad č. 2, VÚB, a. s. ako postupca postúpila na predchodcu žalobcu- spoločnosť GFR, s. r. o. ako postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze vo výške 15.794.198,36,- Sk vyplývajúcu z ÚZ. Zvyšnú časť sumy vo výške 851.457,- Sk si VÚB, a. s. ponechala (15.794.198,36,- Sk +851.457,31,- Sk = 16.645.655,36,- Sk). Podľa rozvrhového uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 2K/2/2000-1569 zo dňa 10.11.2006 je pri veriteľovi- oddelené uspokojenie spoločnosti GFR, s. r. o. (VÚB, a. s.) uznaná suma pripadajúca na uspokojenie vo výške 15.794.198,36,- Sk, uhradená suma 1.600.000,- Sk, suma na vyplatenie 601.814,90,- Sk. Do 4. triedy bol prevedený zvyšok sumy 13.592.383,46,- Sk a z tejto sumy bolo vyplatených 3.167.801,10,- Sk, t. j. celkovo bola vyplatená suma 5.369.616,- eur. Zostatok pohľadávky spoločnosti GFR, s. r. o. po uspokojení v rámci konkurzu bol vo výške 10.424.582,36,- Sk. Žalobca si z tejto sumy uplatnil žalobou voči žalovanému len sumu 10.000.000,- Sk, t. j. po prepočte 331.939,19 eur, teda sumu nižšiu, ako mohol v skutočnosti od žalovaného žiadať. Žalovaný mu doposiaľ túto sumu neuhradil.
21. Žaloba bola pôvodne podaná žalobcom- spoločnosťou GFR, s. r. o., so sídlom Leškova 16, Bratislava, IČO: 35 800 054, na ktorého bola vymáhaná pohľadávka postúpená ako už bolo vyššie uvedené od pôvodného veriteľa VÚB, a. s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 297/2004 Nz 1053/2004 JUDr. Dalmou Nurnbergerovou, notárom so sídlom v Šamoríne, Cintorínsky rad č. 2. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že postupca týmto postupuje na postupníka a postupník preberá od postupcu pohľadávky postupcu voči tretím osobám- dlžníkom, uvedené v prílohe 1 tejto zmluvy, ktoré vznikli na základe dokumentov uvedených ohľadom tej- ktorej pohľadávky v prílohe 1 tejto zmluvy. Súčasťou postúpenej pohľadávky je aj ich príslušenstvo a všetky práva s nimi spojené, vrátane práv zo zabezpečenia poskytnutého jednotlivými dlžníkmi a tretími osobami. Príloha č. 1 je neoddeliteľnou súčasťou tejto Notárskej zápisnice- tejto zmluvy. V prílohe č. 1 je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze, IČO: 36 521 884, istina k. 31.12.2013 15.794.198,36,- Sk, príslušenstvo k 31.12.2003 0,00 a celková suma pohľadávky k 31.12.2003 15.794.198,36,- Sk. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2006 (čl. 132 spisu) postúpila spoločnosť GFR, s. r. o. vymáhanú pohľadávku na spoločnosť D&I Consulting Limited, so sídlom 29 Juliana Close, London N2 OTJ, IČO: 48 67734. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že pohľadávka je špecifikovaná v prílohe č. 1 s tým, že pohľadávku nadobudol postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok spísanej vo forme notárskej zápisnice s účinnosťou k 12.01.2004. Pohľadávku postupca postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa postupuje ich príslušenstvom a všetky práva s nimi spojené. V Prílohe č. 1 k tejto zmluve je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze, IČO: 36 521 884, istina k 10.11.2006 14.194.198,36,-Sk, príslušenstvo k 10.11.2006 0,00 a celková suma pohľadávky k 10.11.2006 14.194.198,36,- Sk. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-137 zo dňa 24.04.2007, právoplatným dňa 16.05.2007 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2007 (čl. 142 spisu) postúpila spoločnosť D&I Consulting Limited, so sídlom 29 Juliana Close, London N2 OTJ, IČO: 48 67734 vymáhanú pohľadávku na spoločnosť GEBISA HOLDING LTD, so sídlom Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že postupca postupuje na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze, so sídlom J Simora 5, Nové Zámky, IČO: 36 521 884 vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 43/1998/36521884 zo dňa 31.03.1998 v znení dodatkov k tejto zmluve celkom vo výške 10.424.584,- Sk, ktorá suma predstavuje istinu. Pohľadávku nadobudol postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti GFR, s. r. o. s účinnosťou k 08.12.2006. Pohľadávku postupca postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa postupuje aj príslušenstvom a všetky práva s ňou spojené. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-154 zo dňa 28.09.2007, právoplatným dňa 02.11.2007, súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.05.2008 (čl. 142 spisu) postúpila spoločnosť GEBISA HOLDING LTD, so sídlom Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa vymáhanú pohľadávku na spoločnosť DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, Oliaji Trade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES. V Článku I Predmet zmluvy je uvedené, že postupca postupuje na postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze, so sídlom J Simora 5, Nové Zámky, IČO: 36 521 884 vzniknutú zo zmluvy o úvere č. 43/1998/36521884 zo dňa 31.03.1998 v znení dodatkov k tejto zmluve celkom vo výške 10.424.584,- Sk, ktorá suma predstavuje istinu. Pohľadávku nadobudol postupca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti D&I Consulting Limited, so sídlom 29 Juliana Close, London N2 OTJ, IČO: 48 67734.
Pohľadávku postupca postupuje v plnej výške a s pohľadávkou sa postupuje aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-177 zo dňa 07.11.2008, právoplatným dňa 04.12.2008 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu účastníka konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2014 (čl. 630 spisu) postúpila spoločnosť DOLPHINS CORPORATION LTD., so sídlom Suite 13, Oliaji Trade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES vymáhanú pohľadávku na spoločnosť AMERICAN ART ADVISORS LLC, so sídlom 320 85th Street #14, Miami Beach, FL 33141, Spojené Štáty Americké, IČO: L 12000077213. V Článku III Postupované pohľadávky je uvedené, že pohľadávkami postupovanými na základe tejto zmluvy sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú špecifikované v zozname, ktorý tvorí prílohu č. 1 k tejto zmluve. V prílohe č. 1 zmluvy je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup Tatry, a. s., Slavkovská 36, Kežmarok, SR (pozn. súdu Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol dňa 28.08.2013 vymazaný z obchodného registra), IČO: 36 447 927, konanie, ktoré sa o pohľadávke vedie: Okresný súd Kežmarok sp. zn. 2Cb/341/2005 a poznámka: právnym titulom pohľadávky je ZoP v spojitosti s ÚZ. DOLPHINS CORPORATION LTD. nadobudol túto pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 19.05.2008 medzi GEBISA HOLDING LTD. ako postupcom a DOLPHINS CORPORATION LTD. ako postupníkom. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-660 zo dňa 09.08.2016, právoplatným dňa 25.08.2016, súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu. Poslednou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.01.2018 (čl. 781 spisu) postúpila spoločnosť AMERICAN ART ADVISORS LLC, so sídlom 320 85th Street #14, Miami Beach, FL 33141, Spojené Štáty Americké, IČO: L 12000077213 vymáhanú pohľadávku na spoločnosť LEYRAM INVEST LLC, so sídlom 5305 River RD N STE B1, Oregon, Spojené Štáty Americké, IČO: 134805894. V Článku III Postupované pohľadávky je uvedené, že pohľadávkami postupovanými na základe tejto zmluvy sa rozumejú pohľadávky, ktoré sú špecifikované v zozname, ktorý tvorí prílohu č. 1 k tejto zmluve. V prílohe č. 1 zmluvy je uvedené obchodné meno dlžníka Poľnonákup Tatry, a. s., Slavkovská 36, Kežmarok, SR, IČO: 36 447 927, konanie, ktoré sa o pohľadávke vedie: Okresný súd Kežmarok sp. zn. 2Cb/341/2005 a poznámka: právnym titulom pohľadávky je ZoP v spojitosti s ÚZ. AMERICAN ART ADVISORS LLC nadobudol túto pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.12.2014 medzi AMERICAN ART ADVISORS LLC ako postupcom a DOLPHINS CORPORATION LTD. ako postupníkom. Uznesením č. k. 2Cb/34/2005-804 zo dňa 12.10.2018, právoplatným dňa 16.10.2018, súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu.
22. Zo zmluvy o úvere číslo 43/1998/36521884 zo dňa 31.03.1998 (uvádzanej v tomto rozsudku aj ak ÚZ) mal súd preukázané, že VÚB, a. s. ako veriteľ sa zaviazala za podmienok dohodnutým v zmluve poskytnúť dlžníkovi-spoločnosti Poľnonákup AGROPROS, a. s., IČO: 36 521 884 peňažné prostriedky ako úver vo výške 94.750.000,- Sk dňa 31.03.1998 a dlžník sa zaviazal okrem iného aj k tomu, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky do 30.06.1998 a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. V Dodatku č. 1 k ÚZ strany predĺžili lehotu na vrátenie úveru do 25.09.1998.
23. Zmluvou o pristúpení k časti záväzku č. 4/111/2000/O zo dňa 02.02.2000 (v rozsudku aj ZoP) podľa § 533 Občianskeho zákonníka sa dohodol veriteľ VÚB, a. s. s pristupujúcim dlžníkom - žalovaným o tom, že pristupujúci dlžník splní časť peňažného záväzku za dlžníka, ktorým je spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s., so sídlom J. Simora 5, Nové Zámky, IČO: 36 521 884, ktorý záväzok bol špecifikovaný v čl. II bod 1 zmluvy. V článku III zmluvy za žalovaný zaviazal, že za pôvodného dlžníka splní časť jeho peňažného záväzku z ÚZ vo výške 15.000.000,- Sk a tým sa stal novým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi do sumy 15.000.000,- Sk. Zároveň žalovaný prehlásil, že s podmienkami zmluvy uvedenej v článku II bod 1. je oboznámený a vyslovuje s nimi súhlas. Podľa článku III bod 4. sa pristupujúci dlžník zaviazal, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka časť jeho peňažného záväzku z ÚZ vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie záväzku.
24. Výzvou zo dňa 16.06.2004 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného ako spoludlžníka spoločnosti Poľnonákup AGROPROS, a. s. na úhradu dlžnej sumy vo výške 15.000.000,- Sk s poukazom na uzavretú ÚZ a ZoP, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanu vo forme notárskej zápisnice a článok III bod. 4 ZoP v lehote do 25.06.2004. Ďalšou výzvou zo dňa 12.08.2004, po vyjadrení žalovaného a správkyne konkurznej podstaty úpadcu Poľnonákup AGROPROS, a. s. JUDr. Brigity Miklasovej, ktorá vo vyjadrení zo dňa 19.07.2004 uviedla, že uznaná výška pohľadávky žalobcu predstavuje sumu 15.794.198,36,- Sk, t. j. sumu zhodnú s pohľadávkou, ktorá bola postúpená z VÚB, a. s. na GFR, s. r. o.; opätovne vyzval žalobca žalovaného na úhradu peňažného záväzku vo výške
15.000.000,- Sk v dodatočnej lehote do 19.08.2004 na tam uvedený účet žalobcu. Zároveň upozornil žalobcu, že predmetná výzva je posledným pokusom o mimosúdne riešenie sporu.
25. Žalovaný ako listinný dôkaz predložil Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k zaknihovaným cenným papierom, ktorú dňa 31.05.2000 uzavreli VÚB, a. s. ako veriteľom a Poľnonákup NAVYS, a. s. ako dlžník. Zmluva zabezpečovala záväzok pristupujúceho dlžníka Poľnonákupu NAVYS, a. s. zo ZoP zo dňa 02.02.2002 zaknihovanými cennými papiermi emitenta HYBRAV Nitra a. s. v počte 27393ks a menovitej hodnote jedného ks 10.000,- Sk, X. XXXXXXXXXXXX, ktorých majiteľom bol Poľnonákup NAVYS, a. s. Postup v prípade porušenia záväzkov dlžníka bol v článku V bod 5.1. zmluvy dohodnutý tak, že ak dlžník nesplní včas a riadne zabezpečovaný záväzok, t. j. do 30.11.2000, je veriteľ oprávnený po predchádzajúcom písomnom upozornení dlžníka a márnom uplynutí 10- dňovej lehoty na dodatočné splnenie zabezpečovaného záväzku, okamžite prevziať majetok, ktorý bol na základe tejto zmluvy prevedený do jeho vlastníctva. Výzvou zo dňa 21.11.2000 na čl. 61 spisu bol Poľnonákup NAVYS, a. s. vyzvaný VÚB, a. s. na splnenie záväzku vo výške 55 mil. Sk v lehote 20 dní od doručenia výzvy, nakoľko vyhlásením konkurzu sa pohľadávka spoločnosti Poľnonákup AGROPROS, a. s. stala splatnou.
26. Prihláškou pohľadávky veriteľa do konkurzu zo dňa 13.03.2000 a doplnením prihlášky zo dňa 22.09.2000, ktoré listinné dôkazy predložil žalovaný, VÚB, a. s. prihlásila do konkurzu voči úpadcovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. z ÚZ pohľadávku vo výške 56.762.900,36,- Sk. Krajský súd Bratislava rozsudkom č. k. 66Cbi 499/2000-115 zo dňa 15.04.2003, právoplatným dňa 23.07.2003 určil, že pohľadávka VÚB, a. s. prihlásená v konkurznom konaní úpadcu AGROPROS, a. s. je vo výške 16.645.665,36,- Sk pohľadávkou na oddelené uspokojenie.
27. Listom zo dňa 19.02.2001 (čl. 202 spisu) adresovaným VÚB, a. s., pobočkou Poprad žalovanému bolo žalovanému oznámené, že bol upozornený na potrebu zabezpečenia úhrady zo ZoP pri vzájomných rokovaniach, ktoré sa konali v pobočke v priebehu mesiaca december 2000. Zároveň bol požiadaný o stanovisko, resp. návrh riešenia úhrady tohto záväzku.
28. Z rozvrhového uznesenia Krajského súdu Bratislava č. k. 2K/2/2000-1569 zo dňa 10.11.2006 (čl. 396 spisu) vyplýva, že pôvodnému žalobcovi GFR, s. r. o. ako veriteľovi v rámci oddeleného uspokojenia bola uznaná suma pripadajúca na uspokojenie vo výške 15.794.198,36,- Sk, uhradená suma 1.600.000,- Sk, suma na vyplatenie 601.814,90,- Sk a do 4. triedy bol prevedený zvyšok sumy 13.592.383,46,- Sk, z ktorej bolo vyplatených 3.167.801,10,- Sk, t. j. celkovo bola GFR, s. r. o. vyplatená suma 5.369.616,- eur.
29. Podľa odpovede Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. zo dňa 19.09.2012 k zmenám týkajúcim sa akcií emitenta HYBRAV Nitra, a. s., dňa 12.01.2001 bola uskutočnená zmena majiteľa cenných papierov (prevod vlastníctva) v prepočte 27393ks akcií emitenta Hybrav a. s., X. XXXXXXXXXXXX na účet nadobúdateľa Strategia Servis, a. s. Dňa 27.02.2001 bol v centrálnom depozitári podaný príkaz na registráciu zriadenia záložného práva na akcie emitenta Hybrav a. s., X. XXXXXXXXXXXX, v počte 27393 ks, záložca Stratégia servis, a. s., záložný veriteľ VÚB, a. s. Dňa 27.08.2001 bola v centrálnom depozitári uskutočnená zmena majiteľa cenných papierov- prevod a prechod založených CP s prechodom záložného práva v počte 27393 ks akcií na emitenta Hybrav a. s., X. XXXXXXXXXXXX z účtu majiteľa Stratégia Servis, a. s. na účet nadobúdateľa P. G. TRADE, spol. s r. o., Hadovská 870, Komárno, IČO: 34 108 297, záložný veriteľ VÚB, a. s. Dňa 12.09.2001 bol v centrálnom depozitári podaný príkaz na registráciu zániku záložného práva na akcie emitenta Hybrav a. s., X. XXXXXXXXXXXX v počte 27393ks, jednacie číslo zmluvy XXXXXXXXXXXX. V odpovedi zo dňa 08.04.2020 k nakladaniu s predmetnými cennými papiermi za obdobie od 31.05.2000 do 12.01.2001 Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s uviedol, že dňa 12.01.2001 bola v centrálnom depozitári uskutočnená zmena majiteľa cenných papierov z účtu majiteľa cenných papierov Poľnonákup NAVYS, a. s. v počte 27373 ks akcií emitenta HYBRAV, a. s., X.: XXXXXXXXXXXX. Zároveň predložil príkaz na registráciu prevodu cenných papierov zo dňa 12.01.2001 z prevodcu Poľnonákup NAVYS, a. s. na nadobúdateľa Stratégia Servis, a. s. a povolenie na prevod zo dňa 12.01.2001.
30. Na čl. 482 spisu sa nachádza záznam z rokovania predstavenstva žalovaného a zástupcov VÚB, a. s. Bratislava a pobočka Poprad zo dňa 23.10.2001, ktorého predmetom bolo riešenie ZoP a výsledkom rokovania bol síce návrh VÚB, a. s. na spôsob splácania záväzku zo strany žalovaného mesačne vo výške 10.000,- Sk s tým, že v prípade ak správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnonákup AGROPROS, a. s. uhradí pohľadávku VÚB, a. s. táto suma sa preúčtuje ako splátka úveru, ktorý má žalovaný vo filiálke
VÚB, a. s. Poprad a ak úpadca záväzok neuhradí, tak sa použije na úhradu ZoP; avšak tento návrh zo strany žalovaného nebol prijatý, nakoľko žalovaný mal za to, že započítaním splátok by uznal celý záväzok ich spoločnosti voči VÚB, a. s. Bratislava. Zároveň žalovaný uviedol, že bude riešiť napadnutie ZoP. Definitívne stanovisko žalovaného bolo, že záväzok nebude splácať.
31. Zo dňa 06.09.2001 sa na čl. spisu 585 nachádza Záznam VÚB, a. s., pobočka Poprad z návštevy klienta- žalovaného, z ktorého vyplýva, že cieľom návštevy bolo splatenie záväzku žalovaného na základe ZoP, ktorý mal žalovaný realizovať na základe výzvy veriteľa. Za účelom splácania záväzku bol spracovaný návrh dohody o splácaní záväzku, ktorý bol zaslaný žalovanému. Žalovaný k predmetnému návrhu v stanovisku uviedol, že trvá na odstúpení od plnenia záväzku, žiada zrušenie ZoP, pretože bola uzavretá v časovej tiesni, jej cieľom bolo zachovať funkčnosť Poľnonákupu AGROPROS, a. s., záväzok nie je zabezpečený majetkom a navyše Poľnonákup AGROPROS, a. s. Nové Zámky je v konkurze, pričom správca konkurznej podstaty vymáha tieto záväzky, je preto predpoklad z výťažku majetku vysporiadať pohľadávku VÚB, a. s. v plnej výške.
32. V listinnom dôkaze predloženom žalovaným na čl. 586 adresovanom VÚB, a. s. žalovanému zo dňa 21.11.2000 označenom ako Zmluva o pristúpení k časti záväzku- výzva na plnenie je uvedené, nakoľko vyhlásením konkurzu na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. sa stala pohľadávka VÚB, a. s. splatnou, obraciame sa na Vás s výzvou na plnenie záväzku v súlade so ZoP vo výške 15.000.000,- Sk na číslo účtu XXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 20 dní od doručenia výzvy.
33. VÚB, a. s. v odpovedi na výzvu súdu za účelom zabezpečenia listinných dôkazov (čl. 888 spisu) súdu oznámila, že pred privatizáciou banky, časť úveru vo výške 50.000.000,- Sk postúpila na Slovenskú konsolidačnú, a. s. dňa 30.06.2000 a dňa 22.04.2003 bola nesplatená časť úveru vo výške 15.794.198 eur odpísaná v bilancii banky (nárok na uspokojenie odpísaním v bilancii banky nezanikol) a následne odpísaná a nesplatená časť pohľadávky banky bola postúpená na spoločnosť GFR, s. r. o. Po postúpení pohľadávky už nedisponuje dokumentmi uzavretými v súvislosti s poskytnutím a vymáhaním predmetného úveru, nakoľko tieto boli po postúpení pohľadávok odovzdané postupníkom.
34. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu 02.02.2000 (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú iba ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
36. Podľa § 340 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
37. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
38. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
39. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
40. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
41.Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
42. Podľa § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.
43. Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
44. Podľa § 524 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 08.01.2004 (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
45. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 02.02.2000 kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
46. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
48. Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 08.01.2004 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
49. Podľa pokynu krajského súdu bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v ďalšom konaní zaoberať dôvodnosťou výšky uplatneného nároku vo vzťahu k účastníkom konania. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností možno uviesť, že medzi stranami nebolo sporné poskytnutie úveru VÚB, a. s. Poľnonákupu AGROPROS, a. s. vo výške 94.750.000,- Sk; nebolo sporné ani to, že žalovaný ZoP pristúpil k záväzku Poľnonákupu AGROPROS, a. s. do výšky 15.000.000,- Sk; ani to, že na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol vyhlásený konkurz, ktorý už bol v priebehu tohto dlhého sporu ukončený a Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol vymazaný z obchodného registra a napokon nebolo sporné ani to, že v rámci konkurzu prebehlo incidenčné konanie na Krajskom súde Bratislava, na ktorom bolo určené, že pohľadávka VÚB, a. s. prihlásená v konkurznom konaní úpadcu Poľnonákup AGROPROS, a. s. je vo výške 16.645.655,36,- Sk. Spornými sa po podaní žaloby stali skutočnosti, či samotná žaloba zo strany žalobcu bola podaná včas (vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným), či bola podaná vecne legitimovanou osobou (vzhľadom na vznesenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalovaného) a či samotná pohľadávka zanikla splnením priamo VÚB, a. s. Práve z tohto
dôvodu bol daný záväzný pokyn krajského súdu vysporiadať sa s dôvodnosťou výšky pohľadávky medzi účastníkmi konania.
50. „Pôvodný“ zmluvný vzťah, z ktorého vzišiel tento spor vychádza zo ZoP uzavretej medzi VÚB, a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Touto ZoP sa pristupujúci dlžník zaviazal, že splní časť peňažného záväzku za dlžníka, ktorým bola spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s., ktorého záväzok vyplýval z ÚZ. V článku III zmluvy za žalovaný zaviazal, že za pôvodného dlžníka splní časť jeho peňažného záväzku z ÚZ vo výške 15.000.000,- Sk a tým sa stal novým dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi do tejto sumy. Zároveň žalovaný prehlásil, že s podmienkami zmluvy uvedenej v článku II bod 1. je oboznámený a vyslovuje s nimi súhlas. Zmluva o pristúpení k záväzku nadobúda právne účinky jej uzavretím, pokiaľ sa účastníci nedohodnú na odklade týchto účinkov. V dôsledku kumulatívnej intercesie nedochádza k zániku pôvodného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý naďalej trvá. Nemení sa ani osoba dlžníka. Na jeho strane záväzkového vzťahu však dochádza k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku ktorej pristupujúci dlžník k záväzku zmluvne pristúpil. Pre veriteľa tým nastáva relatívne zvýšenie bonity pohľadávky a pravdepodobnosti jej uspokojenia, resp. vymoženia. Z tohto dôvodu je pristúpenie k záväzku považované za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do určitej miery príbuzné ručeniu. Pristupujúci dlžník však nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu (ako ručiteľ), ale priamo a v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník. Medzi pôvodným a pristupujúcim dlžníkom ide o spoločný záväzok, ktorý ma charakter solidárneho dlhu. Veriteľ môže teda požadovať celé plnenie alebo jeho časť od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, prípadne od všetkých (alebo niektorých z nich) súčasne. V rozsahu plnenia niektorého z dlžníkov zaniká povinnosť ostatných spoludlžníkov plniť v prospech veriteľa (§ 511 ods.1). Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti, bola zákonným spôsobom podpísaná a zástupcovia zmluvných strán zároveň v článku IV bod 4. prehlásili, že zmluvu uzatvárajú slobodne, vážne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali a s jej obsahom súhlasia, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali, možno uzavrieť, že zmluva je platná. Aj svedkovia Z. a X.. N. v rámci svojich výpovedi uviedli, že zmluvu si prečítali, jej obsahu porozumeli a následne bola podpísaná. Tvrdený nátlak na žalovaného pri podpise zmluvy nebol preukázaný, keď možno uzavrieť, že zmluva bola uzavretá na pokyn jedného akcionára, a to správy štátnych hmotných rezerv, pričom X.. I., vtedajší podpredseda správy štátnych hmotných rezerv sám uviedol, že takéto riešenie bolo najoptimálnejšie za situácie, keď išlo o 100% štátny podnik. Navyše sám žalovaný ako žalobca v konaní o absolútnu neplatnosť ZoP vedenom na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. 23Cb/350/2005 zobral podanú žalobu späť.
51. Vzhľadom k tomu, že boli zo strany žalovaného vznesené dve pre konanie zásadné námietky, súd má za to, že je potrebné sa najprv ako s prvou v poradí vysporiadať s námietkou premlčania. Okolnosti včasnosti podanej žaloby boli na základe výzvy žalobcu zo dňa 16.06.2004 adresovanej žalovanému ustálené zrušujúcim uznesením Krajského súdu Prešov na čl. 564 spisu. Vychádzajúc z tam uvedeného bol žalovaný predmetnou výzvou vyzvaný na plnenie v lehote do 25.06.2004, a teda 4 ročná lehota začala plynúť dňa 26.06.2004, preto ak bola žaloba podaná dňa 10.02.2005, nárok žalobcu nepodlieha premlčaniu. Po rozhodnutí krajského súdu žalovaný na pojednávaní súdu dňa 12.01.2015 predložil výzvu pôvodného veriteľa VÚB, a. s. zo dňa 21.11.2000, ktorou veriteľ oznámil žalovanému, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na AGROPROS, a. s. nastala splatnosť pohľadávky a zároveň vyzval žalovaného na plnenie záväzku zo ZoP v lehote 20 dní od doručenia výzvy, dôvodiac, že premlčacia doba začala plynúť pred 01.12.2000 a v čase podania žaloby už uplynula. Po rozhodnutí krajského súdu už žalovaný nenamietal, že je potrebné pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby vychádzať z článku III bod 4. ZoP, v ktorom sa pristupujúci dlžník zaviazal, že na výzvu veriteľa splní za dlžníka časť jeho peňažného záväzku z ÚZ vo výške 15.000.000,- Sk, a to na účet, ktorého číslo mu veriteľ oznámi vo výzve na splnenie záväzku (žalovaný to uviedol na pojednávaní súdu dňa 09.10.2020). Namietal to, že je potrebné za túto výzvu považovať výzvu zo dňa 21.11.2000 a s poukazom na to, že pre spočívanie premlčacej doby neboli splnené podmienky § 406 ods. 1 Obchodného zákonníka, to zn. veriteľ žalovaného ako spoludlžníka neupovedomil písomne o začatom konkurznom konaní na Poľnonákup AGROPROS, a. s. pred uplynutím premlčacej doby, nedošlo k spočívaniu premlčacej doby, táto uplynula v novembri 2004 a žalobu podal žalobca po jej uplynutí. Zdôraznil, že za takéto upovedomenie nemožno považovať samotnú výzvu, ani záznam o rokovaní zo dňa 23.10.2001. Ako jedinú možnosť uplatnenia spočívania premlčacej doby voči solidárnym spoludlžníkom, proti ktorým si veriteľ pohľadávku neuplatnil, zákon pripúšťa písomné oznámenie veriteľa o začatí konania, ktoré musí byť spoludlžníkom doručené pred uplynutím premlčacej doby. Je teda v záujme veriteľa, aby
vyrozumel spoludlžníkov o začatí konania v súlade so zákonom, inak sa vystavuje riziku, že počas konania mu voči ostatným spoludlžníkom premlčacia doba uplynie, a pokiaľ mu v konaní nebude právo priznané, stratí nárok voči ostatným spoludlžníkom. Veriteľ musí písomne oboznámiť spoludlžníka o začatí súdneho konania a musí tak urobiť pred uplynutím premlčacej doby. Podľa žalovaným predloženej výzvy zo dňa 21.11.2000 mal na jej základe žalovaný plniť v lehote 20 dní od jej doručenia. Keďže súdu nebolo preukázané, kedy bola výzva žalovanému doručená, avšak sám žalovaný nerozporoval, že mu predmetná výzva doručená nebola (svedkovia tvrdili, že výzva bola doručená koncom roka, svedok X.. N. uviedol, že niekedy v novembri 2011), je možné predpokladať, že pri obyčajnom doručovaní bola doručená v priebehu troch dní, t. j. 24.11.2000 a posledný 20ty deň na plnenie uplynul 14.12.2000, t. j. premlčacia doba začala plynúť v polovici decembra 2000, 15.12.2000. Konkurz na Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol vyhlásený dňa 04.02.2000, t. j. už v tom čase žalovaný minimálne na základe výzvy zo dňa 21.11.2000 vedel, že konkurz na Poľnonákup AGROPROS, a. s. bol vyhlásený, vedel to aj na základe rokovania s VÚB, a. s. podľa záznamu zo dňa 23.10.2001 na čl. 482 spisu, aj na základe záznamu z návštevy zo dňa 06.09.2001, keď sám žalovaný vo svojom stanovisku uviedol, že Poľnonákup AGROPROS, a. s. je v konkurze a v neposlednom rade mu táto skutočnosť bola písomne oznámená predchodcom žalobcu spoločnosťou GFR, s. r. o. pred uplynutím premlčacej doby výzvou na plnenie peňažného záväzku zo dňa 12.08.2004. Z uvedeného vyplýva, že účinným oznámením veriteľa spoludlžníkovi o konkurznom konaní proti inému spoludlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, t. j. pred decembrom 2004, najneskôr výzvou zo dňa 12.08.2004, prestala plynúť premlčacia doba a v dôsledku jej spočívania (až do zverejnenia uznesenia NS SR o zrušení konkurzu na majetok úpadcu Poľnonákup AGROPROS, a. s. dňa 19.01.2011) bola žaloba na súde dňa 10.02.2005 podaná včas. Námietka premlčania nároku žalobcu je preto nedôvodná. Navyše súdu sa javí ako nelogické a účelové, keď sám žalovaný, zastúpený od začiatku sporu (od roku 2005) právnym zástupcom predložil súdu nový dôkaz na pojednávaní súdu dňa 12.01.2015, j. t. skoro 10 rokov po začatí súdneho sporu.
52. Žalovaný ako ďalšiu námietku vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a taktiež aj s poukazom na neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmlúv o postúpení pohľadávky, keďže predmetom postúpenia bola ÚZ a nie ZoP. Čo sa týka splnenia podmienok podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. tu sa súd v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu na čl. 879 spisu, nakoľko má za to, že všetky podmienky pre platné postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt v zmysle predmetného ustanovenia boli splnené. Pre úplnosť súd uvádza, že jediný logický výklad daného ustanovenia je taký, že pri omeškaní klienta (žalovaného) so splatnou pohľadávkou ako prvý krok najskôr musí byť písomná výzva banky a až po nasledujúcom nepretržitom 90 dňovom omeškaní klienta (druhý krok), ktoré po nej nasleduje, je možné platné postúpenie pohľadávky. To, že dané ustanovenie limituje právo banky postúpiť pohľadávku určitou lehotou je absolútne zrejmé, keďže po výzve banky je klientovi daná možnosť ešte pred postúpením záväzok celkom uhradiť. To, že žalovaný bol vyzvaný bankou na plnenie výzvou zo dňa 21.11.2000 preukázal v spore sám žalovaný, keď na pojednávaní súdu dňa 12.01.2015 (do spisu) aj dňa 15.07.2020 (k nahliadnutiu) predložil túto výzvu a túto skutočnosť potvrdil aj svedok X.. N., keď ako už bolo vyššie uvedené uviedol, že taká výzva bola žalovanému doručená v novembri 2000. Okrem toho súd má za to, že aj samotné vyhlásenie konkurzu na Poľnonákup AGROPROS, a. s. dňa 04.02.2000, dôsledkom čoho je splatnosť pohľadávky a možnosť dozvedieť sa o vyhlásení konkurzu z verejne dostupného registra, nahrádza písomnú výzvu na plnenie. Keďže k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť GFR, s. r. o. došlo zmluvou o postúpení pohľadávky až dňa 08.01.2004, možno uzavrieť, že sa tak stalo až po uplynutí 90 dní po tom, čo bol žalovaný vyzvaný bankou na plnenie, a preto boli splnené všetky podmienky ustanovenia § 92 ods. 7 zákona č. 431/2001 Z. z. a postúpenie nie je pre rozpor so zákonom neplatné. Rovnako pre rozpor so zákonom, neurčitosť a nezrozumiteľnosť nie sú neplatné zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou GFR, s. r. o., so sídlom Leškova 16, Bratislava, IČO: 35 800 054, na ktorú bola vymáhaná pohľadávka postúpená od pôvodného veriteľa VÚB, a. s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 297/2004 Nz 1053/2004 JUDr. Dalmou Nurnbergerovou, notárom so sídlom v Šamoríne, Cintorínsky rad č. 2, ďalej zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2006 (čl. 132 spisu) medzi spoločnosťou GFR, s. r. o. a spoločnosťou D&I Consulting Limited, so sídlom 29 Juliana Close, London N2 OTJ, IČO: 48 67734 a napokon ani zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.09.2007 (čl. 142 spisu) medzi spoločnosťou D&I Consulting Limited, so sídlom 29 Juliana Close, London N2 OTJ, IČO: 48 67734 a spoločnosťou GEBISA HOLDING LTD, so sídlom Level 2, Nia Mall, Vaea Street, Apia, Samoa, nakoľko vo všetkých troch zmluvách je v ich I. článku uvedené, že s postúpenou pohľadávkou prechádzajú aj všetky práva s ňou spojené, čiže aj práva voči spoludlžníkom (viď bod 21. odôvodnenia).
Vo všetkých týchto zmluvách sa síce v prílohe uvádza dlžník Poľnonákup AGROPROS, a. s., avšak s prihliadnutím nielen na zmluvné ustanovenia ale aj ustanovenie § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom. Aj keby táto skutočnosť nebola v zmluve uvedená, k prechodu týchto práv dochádza bez ďalšieho priamo zo zákona. Súd má preto za to, že predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok sú právne perfektné, určité z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky (platnosť ďalších zmlúv zo strany žalovaného nebola namietaná). Pokiaľ žalovaný skôr namietal, že mu nebola známa výška odplaty za postúpenú pohľadávku, tu je potrebné uviesť, že výška odplaty je vecou dohody medzi postupcom a postupníkom, pričom aj z ustanovenia § 527 Občianskeho zákonníka vyplýva, že je možné aby došlo aj k bezodplatnej cesii. Vzhľadom k uvedenému je možné uzavrieť, že námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vznesená žalovaným je nedôvodná, nakoľko súčasný žalobca- spoločnosť LEYRAM INVEST LLC, so sídlom 5305 River RD N STE B1, Oregon, Spojené Štáty Americké, IČO: 134805894 je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore, a to tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj procesnoprávneho hľadiska (súd ho právoplatne pripustil ako účastníka konania uznesením zo dňa 12.10.2018).
53. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany a po vyporiadaní sa s námietkami vznesenými žalovaným, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu domáhal splnenia záväzku zo ZoP, pričom z celkovej sumy 15.000.000,- Sk si žalobou uplatnil 10.000.000,- Sk, t. j. 331.939,19 eur. Dôvodnosť uplatnenej pohľadávky odvodzoval od „základnej“ ÚZ uzavretej medzi VÚB, a. s. ako veriteľom a spoločnosťou Poľnonákup AGROPROS, a. s. ako dlžníkom v znení jej Dodatkov, na základe ktorej bol Poľnonákupu AGROPROS, a. s. poskytnutý krátkodobý úver vo výške 94.750.000,- Sk, s dohodnutou lehotou splatnosti do 25.09.1998. Na túto ÚZ nadväzovala ZoP zo dňa 2.2.2000 uzavretá medzi VÚB a. s., ako veriteľom a spoločnosťou Poľnonákup TATRY a. s.- žalovaným ako pristupujúcim dlžníkom. V tejto zmluve pristúpil žalovaný k pôvodnej zmluve o úvere a zaviazal sa splniť za dlžníka Poľnonákup AGROPROS, a. s. časť záväzku vo výške 15.000.000,- Sk. Nadväzne na to dňa 04.02.2000 bol na spoločnosť Poľnonákup AGROPROS, a. s. vyhlásený konkurz, ktorý bol vedený Krajským súdom Bratislava pod sp. zn. 2K/2/2000. VÚB, a. s. ako veriteľ si po vyhlásení konkurzu prihláškou pohľadávky veriteľa do konkurzu zo dňa 13.03.2000 a jej doplnením zo dňa 22.09.2000 prihlásila do konkurzu celkovo sumu 56.762.900,36,- Sk, z toho istinu vo výške 55.911.443,36,-Sk. Žalobou v incidenčnom konaní sa VÚB, a. s. domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka vo výške 16.645.655,36,- Sk je pohľadávkou na oddelené uspokojenie. Krajský súd Bratislava prejednal žalobu v konaní vedenom pod sp. zn. 66Cbi/499/2000. Z odôvodnenia rozsudku č. k. 66Cbi/499/2000-115 zo dňa 15.04.2003 vyplýva, že VÚB, a. s. zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 15.12.2000 postúpila časť pohľadávky vo výške 40.117.245,- Sk z ÚZ na spoločnosť Stratégia Servis a. s. Bratislava, IČO: 35 710 420 spolu s časťou záväzku spoludlžníka Poľnonákup NAVYS, a. s. vo výške 40.117.245,- Sk zo zmluvy o pristúpení k časti záväzku zo dňa 02.02.2000. S časťou pohľadávky prešli na postupníka - Stratégia Servis a. s. aj práva zo zabezpečovacieho prevodu práva k akciám HYBRAV Nitra a. s. Krajský súd v rámci tohto konania skonštatoval, že pohľadávka VÚB, a. s. voči úpadcovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. sa znížila zo sumy priznanej na prieskumnom pojednávaní vo výške 56.762.900,36,- Sk na sumu 16.645.655,36,- Sk. Zároveň k tvrdeniu úpadcu že pohľadávka VÚB, a. s. zanikla tým, že cenné papiere HYBRAVU Nitra a. s. prešli do vlastníctva úpadcu súd uviedol, že takéto tvrdenie neobstojí, lebo k registrácii prevodu vlastníckeho práva v Stredisku cenných papierov SR v prospech žalobcu (VÚB, a. s.) nedošlo, čo preukázala VÚB, a. s. výpisom zo svojho účtu v SCP, že v období od 22.11.2000 do 12.01.2001 nebola evidovaná ako vlastník cenných papierov. Výrokom tohto rozsudku súd určil, že pohľadávka VÚB, a. s. prihlásená v konkurznom konaní úpadcu AGROPROS, a. s. je vo výške 16.645.665,36,- Sk. VÚB, a. s. potom na základe už spomínanej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.01.2004 spísanej vo forme notárskej zápisnice N 297/2004 Nz 1053/2004 postúpila na predchodcu žalobcu- spoločnosť GFR, s. r. o. ako postupníka pohľadávku voči dlžníkovi Poľnonákup AGROPROS, a. s. v konkurze vo výške 15.794.198,36,- Sk vyplývajúcu z ÚZ. Zvyšnú časť sumy vo výške 851.457,- Sk si VÚB, a. s. ponechala. V rozvrhovom uznesení Krajského súdu Bratislava č. k. 2K/2/2000-1569 zo dňa 10.11.2006 bol veriteľ (oddelené uspokojenie) spoločnosť GFR, s. r. o. (VÚB, a. s.) z uznanej sumy pripadajúcej na uspokojenie vo výške 15.794.198,36,- Sk, uspokojený v sume 1.600.000,- Sk, ďalej v sume 601.814,90,- Sk a v 4. triede v sume, do ktorej bol prevedený zvyšok vo výške 13.592.383,46,- Sk, bol uspokojený v sume 3.167.801,10,- Sk, t. j. celkovo bola predchodcovi žalobcu pred podaním žaloby vyplatená suma 5.369.616,- eur. Zostatok pohľadávky spoločnosti GFR,
s. r. o. po uspokojení v rámci konkurzu bol vo výške 10.424.582,36,- Sk, z ktorej sumy si žalobca uplatnil voči žalovanému len sumu 10.000.000,- Sk, t. j. po prepočte 331.939,19 eur, teda sumu nižšiu, ako mohol v skutočnosti od žalovaného žiadať. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola judikovaná, jej výška je preukázaná, čo žalobca preukázal listinnými dôkazmi, a to jednak ÚZ, ZoP, prihláškou VÚB, a. s. do konkurzu, rozsudkom v incidenčnom konaní, notárskou zápisnicou o postúpení pohľadávky, priebehom konkurzného konania, kde sa s veriteľom následne konalo a uspokojovaním v konkurznom konaní, ako aj jasne vypočítateľnou a verifikovateľnou výškou neuspokojenej časti pohľadávky.
54. Na druhej strane žalovaný mal jednoznačnými dôkazmi preukázať, že po vydaní incidenčného rozsudku došlo k splneniu pohľadávky. Úlohou súdu bolo preto vykonaným dokazovaním zistiť, či po vydaní incidenčného rozsudku, ktorým bola uznaná existentná pohľadávka voči žalovanému, nastali skutočnosti, ktoré by mali za následok zánik tejto pohľadávky. Súd však musí skonštatovať, že žalovaný žiadnym z predložených listinných dôkazov nepreukázal, že by došlo čo i len k čiastočnému zániku pohľadávky. Tvrdenie, resp. domnienka žalovaného o tom, že pohľadávka pôvodného veriteľa bola niekoľkokrát uspokojená nevplýva zo žiadnych dôkazov predložených v spise. Aj keď sa túto skutočnosť svojimi tvrdeniami a výpočtami snažila preukázať právna zástupkyňa žalovaného JUDr. Sokol v rozsiahlom vyjadrení na čl. 828 a nasl. spisu, je potrebné uviesť, že tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Rovnako to neurobil ani žalovaný v priebehu záverečného pojednávania, keď túto skutočnosť len skonštatoval. Ďalším argumentom, ktorým sa snažil žalovaný preukázať splnenie jeho pohľadávky bolo uspokojenie VÚB, a. s. realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva k cenným papierom spoločnosti HYBRAV Nitra, a. s., v počte 27393 kusov, s menovitou hodnotou akcie 10.000,- Sk/1ks, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti Poľnonákup NAVYS, a. s., ďalšieho pristupujúceho dlžníka, čím mala zaniknúť pohľadávka VÚB a. s. z úverovej zmluvy v časti 55.000.000,
- Sk. Tu možno uzavrieť, že podľa incidenčného rozsudku sa tak v čase od 22.01.2000 do 12.01.2001 nestalo. Aj keď podľa odpovede Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s. bol dňa 12.01.2001 uskutočnený prevod predmetných cenných papierov z Poľnonákupu NAVYS, a. s. na spoločnosť Stratégia servis, a. s., na ktorú dňa 15.12.2000 previedla VÚB, a. s. časť pohľadávky vo výške 40.117.245,- Sk spolu so zabezpečením cennými papiermi HYBRAV Nitra, a. s., nič to nemení na skutočnosti, že by bolo preukázané, že toto zabezpečenie bolo realizované a aký bol reálny výťažok z tohto zabezpečenia, ani to, či z tohto zabezpečenia bolo plnené na pohľadávku. Súd považuje za potrebné uviesť, že stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Menovitá hodnota akcií musí zodpovedať výške základného imania, to zn., že súčet menovitých hodnôt týchto akcií musí zodpovedať výške základného imania spoločnosti. Tento údaj však nevyjadruje skutočnú hodnotu akcii na trhu, cenu, za ktorú sú tieto akcie obchodovateľné, za ktorú je ich možné kúpiť/ predať. Skutočnú hodnotu akcii určuje ich trhová cena. Preto menovitá hodnota akcii nehovorí nič o výťažku z uspokojenia, nedáva reálne odpovede na skutočne uhradenú pohľadávku.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené možno skonštatovať, že na rozdiel od žalobcu, žalovaný v spore neuniesol dôkazné bremeno, keď v spore neboli preukázané jeho tvrdenia. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo
6/2010). Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že po vydaní incidenčného rozsudku plnil žalobcovi a že v dôsledku tohto plnenia došlo k splneniu jeho záväzku. Keďže sa tak doposiaľ nestalo a žalobca si preukázateľne uplatnil nižšiu pohľadávku na akú mal v skutočnosti nárok, súdu neostávalo nič iné, len žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 331.939,19 eur.
56. V obchodnoprávnych sporoch, kde na obidvoch stranách vystupujú tzv. silné subjekty zväčša zastúpené právnymi zástupcami- advokátmi, osobami znalými práva je nevyhnutné a zároveň potrebné zdôrazniť aj starú rímsku zásadu, ktorá podľa názoru súdu má uplatnenie aj v tomto spore, a to zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Aj tu je potrebné zdôrazniť, že tou stranou sporu, ktorá mala „byť bdelá“ bol práve žalovaný.
57. Súd na základe vyššie uvedeného žalobe ako dôvodnej vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331.939,19 eur žalobcovi.
58. Žalobca žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 331.939,19 eur od 20.08.2004 až do zaplatenia.
59. Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
60. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2004, ( t. j. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pristúpení k záväzku) v spojení s § 763a Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
61. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
62. Podľa § 763a Obchodného zákonníka práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravujú podľa doterajších predpisov.
63. Nezaplatením pohľadávky žalobcovi v lehote splatnosti uvedenej vo výzve zo dňa 12.08.2004, t. j. v lehote do 19.08.2004 sa žalovaný dostal do omeškania a je preto povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania podľa zásad citovaných v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení do 31.1.2004 (podľa ustanovenia § 763a Obchodného zákonníka právo žalobcu zo zodpovednosti za omeškanie žalovaného sa spravuje podľa predpisov účinných do 31.1.2004, t.j. do účinnosti zákona č. 530/2003 Z. z., ktorým došlo k zmene Obchodného zákonníka aj v jeho ustanovení § 369, lebo k vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi došlo do 31.1.2004 ) a § 502 Obchodného zákonníka.
64. Výška úrokov z omeškania nebola medzi účastníkmi dohodnutá a tak žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške o 1 % vyššej, než bola obvyklá úroková sadzba, za ktorú banky v sídle žalovaného poskytovali úvery v čase vzniku záväzku, v tomto prípade záväzku zo zmluvy o pristúpení k záväzku. Súdu bola v súčasnosti dostupná z internetovej stránky Národnej banky Slovenska priemerná úroková sadzba, za ktorú banky v tom čase poskytovali úvery, pričom táto úroková sadzba bola vo výške 14,03 % p. a. Výška úroku z omeškania uplatnená žalobcom vo výške 15 % ročne je teda v súlade s citovanou právnou úpravou, keď si žalobca uplatnil úrok o 1% vyššie. Žalobca taktiež v súlade s citovanou právnou úpravou uplatnil úrok z omeškania od 1. dňa omeškania od lehoty splatnosti, t. j. od 20.08.2004. Na základe uvedených skutočností a citovanej právnej úpravy súd priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle žaloby.
65. K tvrdeniu žalovaného, že konanie žalobcu nepožíva právnu ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku z dôvodu, že pôvodný veriteľ vytvoril svojimi jednotlivými právnymi vzťahmi absolútne nepriehľadnú právnu situáciu využívajúc inštitút pristúpenia záväzku, inštitút postúpenia pohľadávky pri súčasnom vlastnom uplatňovaní v časti pôvodnej pohľadávky je potrebné uviesť, že využívanie týchto inštitútov je v súlade s právom, so zákonom, je právne prípustné a žiadnym spôsobom nevedie k zneužívaniu práva. Pokiaľ by žalobca mal konať v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, musel by výkon práva prekračovať medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka postihuje aj tzv. šikanózny výkon práva, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných hospodárskych záujmov a cieľov v rámci obchodnoprávneho záväzku, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Takýto šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený, teda v tomto prípade mal aj tu dôkazné bremeno žalovaný. Rozpor so zásadou poctivého obchodného styku ale nemožno zneužívať v tom prípade, keď žalovaný si chce uplatnením tejto zásady kompenzovať vlastné riziko pri uzavretí zmluvu o pristúpení k záväzku, keď ako uviedli svedkovia Z. a X.. N., zmluvu si prečítali a jej obsahu porozumeli, a teda vedeli, aké záväzky zo zmluvy pre žalovaného vyplývali. Je potrebné pri uzatváraní záväzkov klásť dôraz aj na právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov, veď napokon riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku.
66. Priama aplikácia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy aj v oblasti obchodných vzťahov, avšak len podporne, pretože tam má prioritu predovšetkým už vyššie odôvodnené ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka. Preto generálna klauzula týkajúca sa dobrých mravov funguje ako posledná inštancia, ktorá môže zabrániť platnosti právnych úkonov, ktoré prešli sitom prieskumu z hľadiska toho, či ide o rozpor so zákonom. Teória týkajúca sa dobrých mravov ako etických, kultúrnych, spoločenských, morálnych, mimoprávnych pravidiel správania sa je rozsiahla, súd pre rozsiahlosť samotného rozsudku v tomto spore uvedie len aspekty týkajúce sa výlučne tohto sporu, bez vymedzenia definícii dobrých mravov. Keďže žalovaný argumentuje, že pre rozpor s dobrými mravmi výkon práva žalobcu nepožíva právnu ochranu, je potrebné zdôrazniť, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný bez ohľadu na to, či bol obsah právneho úkonu výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi a tiež bez ohľadu na to, kto zavinil prípadný rozpor s dobrými mravmi alebo či niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere (to platí obdobne aj pri § 265 Obchodného zákonníka). Preto pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže zostať bokom otázka či a na koľko ten- ktorý z účastníkov právneho vzťahu, ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi podľa citovaného ustanovenia, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri uzavieraní konkrétneho právneho vzťahu, a to najmä s prihliadnutím na dôsledky plynúce z ustanovení pozitívneho práva a z variant, ktoré mu úprava (ku ktorej pristúpil) môže v budúcnosti priniesť. Posúdenie súvisí s dôsledkami aplikácie zásady „vigilantibus iura“, teda zásady podľa ktorej je každý zodpovedný za náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti pri uzavieraní záväzku, do ktorého vstupuje (viď rozhodnutie NS ČR z 30.06.2002, sp. zn. 28Cdo 848/2002). Tu opätovne je potrebné poukázať na vyjadrenia všetkých svedkov, ktorí vypovedali, že zmluvu si prečítali, podpísali ju, vedeli, čo je jej obsahom a navyše takéto riešenie bolo podľa svedka X.. I. najvhodnejšie. Podľa súdu žiadnym spôsobom nešlo o výkon práva, ktorý by bez právneho dôvodu zasahoval do práv žalovaného, tento výkon práv mal ekonomický cieľ a nesmeroval k poškodeniu žalovaného.
67. Aj z uvedeného vyplýva, že žalovaný opätovne nepreukázal, akým spôsobom, resp. ako došlo zo strany či už pôvodného veriteľa alebo žalobcu ku konaniu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo k takému zneužitiu práva, ktoré by bolo prekročením rozsahu oprávnenia, v rozpore s cieľom, ktorý právna norma na výkon oprávnenia určuje a tým by spôsobil bezdôvodný zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaného.
68. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo vzťahu k žalobe vzhľadom na plný úspech žalobcu mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
69. O trovách štátu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a zaviazal žalovaného ako neúspešnú stranu sporu, na náhradu trov štátu v rozsahu 100%, ktoré vznikli uhrádzaním faktúr Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SK, a. s. (navrhol sám žalovaný) a
svedočného X.. I. (navrhol síce žalobca, ale vzhľadom na námietky žalovaného, ktoré sa ukázali ako nedôvodné) z rozpočtových prostriedkov súdu, resp. štátu. O výške trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.