Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/33/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., zast. JUDr. Denisa Jánošíková, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXX, G., zast. LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava, IČO : 36 677 175, o zaplatenie 4 082,52 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 01.07.2021, č.k. -182, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 604,41 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a priznal žalobkyni 76 %-ný nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a , , , , , (ďalej len „“), , ,,, o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (/ďalej len „zákon o advokácii“), advokátskeho poriadku, ,, ,, , , , , , , , , , MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnych služieb (ďalej len „“), o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ( ďalej len „Nariadenie“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že mal v konaní za preukázané, že dňa 09.09.2009 bola medzi právnym predchodcom žalobkyne (advokátom so sídlom v Bratislave), ako príkazníkom a žalovaným ako príkazcom uzavretá písomná zmluva o poskytnutí právnej pomoci vo vymedzenom rozsahu: vyriešenie pohľadávky 49 051,42 eur s prísl. zo strany Allianz Slovenská poisťovňa a.s., ev. podanie žaloby o určenie neexistencie práv. Nešlo o právne zastúpenie dvoch alebo viacerých osôb, rovnako tak zo strany žalovaného neboli tvrdené, ani preukázané také skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali zníženie odmeny, prípadne bezplatné poskytnutie právnych služieb právnym predchodcom žalobkyne, v zmysle existencie takých jeho osobných pomerov, alebo majetkových pomerov, alebo existencie iného dôvodu hodného

osobitného zreteľa, pre ktorý by právnemu predchodcovi žalobkyne nárok na odmenu za poskytnuté služby nevznikol. Písomné plnomocenstvo, oprávňujúce právneho predchodcu žalobkyne poskytovať právne služby žalovanému v súvislosti s označenou pohľadávkou Allianz Slovenská poisťovňa a.s., teda ho právne zastupovať v konaní pred Okresným súdom Pezinok v spore, vedenom pod sp. zn. , žalovaný písomne udelil dňa 31.08.2010. Keďže nedošlo k odvolaniu plnej moci, udelenej právnemu predchodcovi žalobkyne žalovaným skôr, plná moc zanikla splnením príkazu/právoplatným skončením súdneho sporu sp. zn. , až kedy bol právny predchodca žalobkyne povinný a súčasne oprávnený žalovanému odmenu za právne služby vyúčtovať. Uznesenie o zastavení konania č. k.: -115 zo dňa 24.08.2015, nadobudlo právoplatnosť dňa 29.09.2015. Žalovaný sa zaviazal uhradiť tarifnú odmenu a náhradu výdavkov advokátovi „kedykoľvek mu bude vyúčtovaná“. Z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané doručenie vyúčtovania trov právneho zastúpenia v spore na OS Pezinok sp. zn. žalovanému dňa 05.02.2016, a to vo výške 4 082,52 eur, celkovo za 7 úkonov právnych služieb. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania, súd prvej inštancie uviedol, že prvým dňom, kedy sa právny predchodca žalobkyne mohol domáhať splnenia dlhu súdnou cestou bol deň 06.02.2016, žalobu podal na súd dňa 16.02.2017, teda včas, za situácie, že žalovanému doručil vyúčtovanie odmeny dňa 05.02.2016, ktorá sa tak stala splatnou nasledujúcim dňom 06.02.2016, v zmysle dohody o splatnosti odmeny v plnomocenstve zo dňa 31.08.2010. Vzhľadom k uvedenému posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným v konaní ako nedôvodnú. Zo spisu Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , mal súd ďalej za preukázané poskytnutie právnych služieb právnym predchodcom žalobkyne, advokátom, žalovanému v uvedenom súdnom spore o zaplatenie sumy 49 051,42 eur s prísl. a to minimálne v rozsahu tých 7 úkonov právnych služieb, za poskytnutie ktorých si právny predchodca žalobkyne vyúčtoval odmenu (naviac podľa obsahu spisu aj opakovane osobne študoval spis na súde prvej inštancie, či už v rámci prípravy na nadchádzajúce pojednávanie, alebo po tom, čo mala protistrana podať či už doplnenie skutkového/právneho zdôvodnenia žaloby, alebo listinné dôkazy, za ktoré úkony právnej služby si odmenu nevyúčtoval a v tomto konaní ani neuplatnil). Výška požadovanej tarifnej odmeny vo vyúčtovaní zo dňa 02.02.2016 nebola vyčíslená advokátom v súlade s Vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to v prípade účasti na pojednávaní dňa 24.02.2011 /túto súd krátil o tri štvrtiny zo sumy 519,49 eur vr. alikv. časti DPH z tarifnej odmeny/. Na základe uvedeného právnej nástupkyni pôvodného žalobcu (ktorej aktívnu vecnú legitimáciu mal súd za preukázanú z uznesenia Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. , zo dňa 18.05.2020, právoplatného dňa 11.5.2020, v dedičskej veci po poručiteľovi H. B. B.), súd prvej inštancie priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3 604,41 eur, pozostávajúcej z:- úkon prevzatia zastúpenia a porady zo dňa 31.08.2010 tarifná odmena 519,49 eur + režijný paušál 7,21 eur + 100,07 eur /19% DPH z odmeny a náhrad/, - úkon písomného podania na súd vo veci samej dňa 03.09.2010 tarifná odmena 519,49 eur + režijný paušál 7,21 eur + 100,07 eur /19% DPH z odmeny a náhrad/, - úkon účasť na pojednávaní dňa 24.02.2011 bez meritórneho prejednania tarifná odmena 129,87 eur + režijný paušál 7,41 eur + náhrada za stratu času /Bratislava - Pezinok a späť/ 24,70 eur + 32,39 eur /20% DPH z odmeny a náhrad/, - úkon účasť na pojednávaní dňa 08.10.2012 bez meritórneho prejednania tarifná odmena 129,87 eur + režijný paušál 7,63 eur + náhrada za stratu času /Bratislava - Pezinok a späť/ 25,42 eur + 32,38 eur /20% DPH z odmeny a náhrad/, - za úkon účasť na pojednávaní dňa 25.03.2013 tarifná odmena 519,49 eur + režijný paušál 7,81 eur + náhrada za stratu času /Bratislava - Pezinok a späť/ 26,02 eur + 110,66 eur /20% DPH z odmeny a náhrad/, - za úkon účasť na pojednávaní dňa 09.06.2014 tarifná odmena 519,49 eur + režijný paušál 8,04 eur + náhrada za stratu času /Bratislava - Pezinok a späť/ 26,80 eur + 110,86 eur /20% DPH z odmeny a náhrad/, - úkon písomné podanie na súd vo veci samej dňa 31.12.2014 tarifná odmena 519,49 eur + režijný paušál 8,04 eur + 110,86 eur /20% DPH z odmeny a náhrad/. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 49 051,42 eur v zmysle cit. predstavovala sumu 519, eur, výpočtovým základom pre výpočet náhrad pre rok 2010 bola suma 721, eur, pre rok 2011 bola suma 741,- eur, pre rok 2012 bola suma 763,- eur, pre rok 2013 bola suma 781,- eur a pre rok 2014 bola suma 804,- eur. Pokiaľ išlo o splnenie informačnej povinnosti právneho predchodcu žalobkyne o výške odmeny za právne zastupovanie žalovaného, o ktorej právny predchodca žalobkyne tvrdil jej splnenie pri podpise zmluvy o „právnej pomoci“ a pri podpisovaní opakovane plnomocenstiev, ako aj pred pojednávaniami, ktoré skutkové tvrdenie žalovaný v konaní popieral, súd prvej inštancie posúdil obranu žalovaného ako účelovú v snahe privodiť si v konaní úspech, nakoľko sám v zmluve o „právnej pomoci“ zo dňa 09.09.2009 sa zaviazal advokátovi uhradiť odmenu za zastupovanie a výdavky s tým spojené, a to podľa všeobecne záväzného a verejne dostupného právneho predpisu /Vyhl. MS SR č. / a bolo by nelogické sa zaviazať k splneniu záväzku, ktorého výška /aspoň hodnota za

jeden úkon právnej služby/ by mu nebola v čase podpisu zmluvy známa. Z uvedeného, v spojení aj s obsahom elektronickej/emailovej komunikácie s právnym predchodcom žalobkyne, súd prvej inštancie vyvodil, že v danom čase bol žalovaný s výškou odmeny za právne zastúpenie riadne oboznámený, uzrozumený a súhlasil s ňou, inak by zmluvu a následne udeľované plnomocenstvá nepodpísal. Mal za to, že ak s výškou odmeny žalovaný nesúhlasil, mal možnosť jednostranne plnomocenstvo vypovedať oznámením tejto skutočnosti či už konajúcemu súdu, alebo advokátovi. Ako nedôvodnú posúdil aj obranu žalovaného, že právnemu predchodcovi žalobkyne nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za právne zastúpenie v spore sp. zn. z dôvodu, že mu nikdy nebola doručená „faktúra“, určujúca aj splatnosť vyúčtovanej sumy, ako aj že v súdnom spore nebola žiadnemu z účastníkov priznaná náhrada trov konania. Právny predchodca žalobkyne bol oprávnený v zmysle cit. právnych predpisov vyúčtovať žalovanému odmenu /a náhrady/ za v súdnom spore poskytnuté právne služby až po skončení súdneho sporu /ak nedošlo k zániku plnomocenstva skôr, čo nebolo v konaní tvrdené/ a toto aj vykonal listom zo dňa 02.02.2016 a ako žalobkyňa v konaní preukázala, bolo aj žalovanému riadne doručené dňa 05.02.2016. Hoci táto písomnosť neobsahuje lehotu na plnenie, v plnomocenstve zo dňa 31.08.2010 pre účely poskytovania žalovanému právneho zastúpenia advokátom v súdnom spore sp. zn. , žalovaný sa písomne zaviazal k splneniu povinnosti zaplatiť odmenu, náhrady a výdavky so zastupovaním spojené, „kedykoľvek mu budú vyúčtované“. Právnemu predchodcovi žalobkyne vznikol nárok na zaplatenie odmeny a to aj keď sa výsledok /želaný žalovaným/ nedostavil, prípadne nebola protistrane priznaná náhrada trov konania. Ide totiž o nárok na plnenie zo zmluvného vzťahu medzi advokátom a klientom, nie v závislosti od prisúdenia trov tej ktorej sporovej strane. Tvrdenie žalovaného, že právnemu predchodcovi žalobkyne nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za právne zastúpenie v spore sp. zn. z dôvodu, že žalovanému po skončení zastúpenia neodovzdal spis, uvedené by mohlo zakladať len prípadné disciplinárne previnenie advokáta, a nie je zákonným dôvodom pre krátenie, prípadne nepriznanie odmeny vôbec. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že právny predchodca žalobkyne v rámci jeho právneho zastúpenia v spore sp. zn. nijakým spôsobom neprispel k jeho rýchlemu ukončeniu, že žalovaný teda pristúpil k rokovaniu so spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa a.s. vo vlastnom mene a bez pomoci žalobcu a v dôsledku týchto rokovaní došlo dňa 25.07.2015 k uzavretiu dohody, v dôsledku ktorej bol spor právoplatne skončený, že činnosť právneho predchodcu žalobkyne neprispela k žiadnemu výsledku, uvedené súd prvej inštancie nemal za preukázané. Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. súd nezistil, že by právny predchodca žalobkyne, ako advokát, nepostupoval v súlade so záujmom klienta /priebežne sa oboznamoval so stavom konania, k veci sa na výzvu súdu kvalifikovane vyjadroval, žalovaného argumentačne právne relevantne obhajoval, osobne sa zúčastňoval súdom nariadených pojednávaní/. Dĺžku súdneho konania podľa predstáv žalovaného právny predchodca žalobkyne objektívne nemohol/ nemal možnosť ovplyvniť a tieto okolnosti samy osebe nezakladajú nárok žalovaného na zníženie prípadne nepriznanie odmeny právnej nástupkyni advokáta v tomto konaní. Rovnako tak uzavretie mimosúdnej dohody so žalobcom v tamojšom konaní, bez participácie advokáta/právneho predchodcu žalobkyne nemôže mať vplyv na nárok advokáta/jeho právneho nástupcu, na zaplatenie odmeny a náhrad za úkony právnych služieb, reálne v súdnom konaní poskytnutých. Uzavretie mimosúdnej dohody bolo v konečnom dôsledku na vôli žalobcu v danom konaní, ku ktorej podľa názoru súdu významne prispela právna argumentácia právneho predchodcu žalobkyne v spore sp. zn. , obsiahnutá vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.9.2010 a v „záverečnej reči“ zo dňa 31.12.2014. Na základe uvedeného posúdil súd prvej inštancie nárok žalobkyne v sume 3604,41 eur ako dôvodný. Zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania so zaplatením priznanej sumy 3 604,41 eur vo výške 5% ročne, odo dňa 01.03.2016, v súlade so žalobným petitom do zaplatenia, hoci žalovaný sa podľa názoru súdu do omeškania so splnením dlhu dostal dňom, nasledujúcim po doručení vyúčtovania trov právneho zastúpenia zo dňa 02.02.2016, dňom 06.02.2016. Ako nedôvodnú súd zamietol žalobu žalobkyne v časti o zaplatenie sumy 478,11 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2016 do zaplatenia, nakoľko vyčíslenie odmeny za účasť na pojednávaní dňa 24.02.2011 bolo v rozpore s §- om 14 ods. 5 písm. b/ . Patričnú lehotu na plnenie stanovil na 3 dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. ,, (ďalej len „“) . Žalobkyňa bola v konaní úspešná vo výške 3 604,41 eur z istiny /88%/ a neúspešná vo výške 478,11 eur z istiny /12%/, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania, vyjadrený percentuálnym podielom úspechu vo veci /po odpočítaní percentuálneho podielu úspechu žalovaného/. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a závislom výroku III. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. a . Namietal skutkové závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu doručenia vyúčtovania trov právneho zastúpenia v právnej veci , a to ku dňu 05.02.2016. Rovnako namietal závery súdu prvej inštancie, že zo zmluvy o právnej pomoci zo dňa 09.09.2009 v spojení s obsahom elektronickej komunikácie medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyplynul záver, že žalovaný bol v čase podpísania zmluvy oboznámený s výškou tarifnej odmeny aspoň za jeden úkon právnej služby a s touto súhlasil, majúc za to, že právny predchodca žalobkyne ani žalobkyňa toto tvrdenie nepreukázali. V zmluve sa nachádza len odkaz na a nie konkrétna výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v právnej veci , ktorú mal právny predchodca žalobkyne pri uzatváraní zmluvy žalovanému vyčísliť. Poukázal na záznam z pojednávania zo dňa 01.07.2021. V prípade, ak by bol oboznámený s výškou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v právnej veci , nedal by sa v konaní zastúpiť právnym predchodcom žalobkyne. K právoplatnému skončeniu právnej veci došlo na základe dohody medzi spornými stranami, v ktorej sa právny predchodca žalobkyne nijakým spôsobom neangažoval. Odkaz v zmluve na neznamená, že mal vedomosť o výške tarifnej odmeny, neboli splnené podmienky uvedené v ust. zákona o advokácii. Z predloženej doručenky nevyplýva, že čo mu bolo touto doručenkou doručované. Zotrval na tom, že mu nikdy nebola doručená žiadna faktúra, ktorú by si právny predchodca žalobkyne riadne vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v právnej veci . Ďalej žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo veci neaplikoval ust. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ “). Poukazujúc na ust. , a ods. zákona o advokácii. Je tak nespochybniteľné, že právny predchodca žalobkyne neoznámil žalovanému výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, hoci ho mal poučiť, preto takéto konanie právneho predchodcu žalobkyne nepožíva právnu ochranu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný s právnym predchodcom žalobkyne podpísal dňa 09.09.2009 zmluvu o právnej pomoci a odmena bola dohodnutá ako tarifná s odkazom na a právny predchodca žalobkyne oznámil žalovanému cenu úkonu právnej služby. Tieto závery sú v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.09.2019, sp.zn. . Advokát nie je povinný v zmluve o právnej pomoci uviesť konkrétnu hodnotu úkonu pokiaľ v zmluve uvedie ako je určená/vypočítateľná. Vyčíslenie trov/faktúra v právnej veci bola žalovanému doručená listom z 02.02.2016, pričom doručenku podpísal žalovaný 05.02.2016, iné listiny právny predchodca žalobkyne žalovanému nedoručoval. Žalovaný na doručenie vyúčtovania reagoval, požiadal o možnosť splátok, t.z. s vyčíslením bol oboznámený a výšku nesporoval. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie na vec neaplikoval ust. . a to ust. , upriamil pozornosť na zákona o advokácii, ktorý je lex specialis vo vzťahu k a má preto prednosť. I v prípade, ak by súd vo veci aplikoval ust. , záver by bol totožný. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že právny predchodca žalobkyne žalovaného kedykoľvek v priebehu konania informoval o cene za jeden úkon právnej služby. Uvedené nevyplýva ani zo zmluvy o právnej pomoci. Žalovaný ako spotrebiteľ mal právo byť informovaný o výške odmeny za jeden úkon právnej služby. Žalovaný ako spotrebiteľ požíva zvýšenú ochranu. V ostatnom odkázal na podané odvolanie

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniu žalovaného uviedla, že žalovaným uvádzaná argumentácia je účelovou.

8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania ( ), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré odvolateľ výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.

10. Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

11. Podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

12. Podľa § 24 ods. 2 zákona o advokácii, advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

13. Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

14. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa písma. f) t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

15. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. (že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný namieta skutkové závery súdu prvej inštancie, že bol v čase podpísania zmluvy oboznámený s výškou tarifnej odmeny. Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii, je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. V prejednávanej veci bola medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným uzavretá dňa 09.09.2009

písomná Zmluva o právnej pomoci z obsahu ktorej vyplýva, že dôvodom jej uzavretia bolo poskytnutie právnej pomoci pri vyriešení nároku Allianz Slovenská poisťovňa a.s voči žalovanému vo výške 49 051,42 eur a súčasne žalovaný udelil advokátovi plnú moc. V súlade s doktrínou predvídateľnosti právny predchodca žalobkyne už v Zmluve o právnej pomoci informoval žalovaného, že si bude za poskytnutie právnych služieb účtovať odmenu za zastupovanie a výdavky s tým spojené, v súlade s , a to tarifnú odmenu. T.z. je nesporným, že strany si nedohodli zmluvnú odmenu, preto za vykonanie právnych služieb patrila právnemu predchodcovi žalobkyne tarifná odmena ( zákona o advokácii). Vedomosť žalovaného o tom, že právnemu predchodcovi žalobkyne za poskytnutie právnej pomoci žalovanému za zastupovanie v spore vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp.zn. patrí odmena spolu s výdavkami a náhradou za stratu času, vyplýva i z obsahu plnomocenstva zo dňa 31.08.2010, ktoré odkazuje na Zmluvu o právnej pomoci. Z obsahu Zmluvy o právnej pomoci vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy bola známou i výška tarifnej hodnoty veci - vymáhanej sumy ( 49 051,42 eur s prísl.), z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, čo je podporené odkazom na ust. č. . Vychádzajúc tak zo znenia č. bolo zrejmým, že základná sadzba tarifnej odmeny je stanovená podľa tarifnej hodnoty veci a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal. Keďže výška dohodnutej odmeny ( tarifnej odmeny) zostala nemenná, nebolo účelné a je nadbytočným, aby právny predchodca žalobkyne informoval žalovaného o výške odmeny za každý jednotlivý úkon právnej služby, ktorý mieni advokát pre klienta vykonať. Žalovaný si bol vedomý toho, že požiadal právneho predchodcu žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok sp.zn. . Mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobkyne vo veci konal ( viď list zo dňa 12.03.2015 ... „ dňa 31.05.2014 môj právny zástupca oznámil, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie“), a na základe plnej moci zo dňa 09.09.2009 poskytoval žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp.zn. právnu pomoc až do jeho právoplatného skončenia dňa 29.09.2015, keďže plnomocenstvo právnemu predchodcovi žalobkyne nevypovedal. Odhliadnuc od všeobecne uznávanej zásady „ignorantia iuris non excusat", t.j. „neznalosť zákona neospravedlňuje") dáva odvolací súd do pozornosti zásadu, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt", t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bol žalovaný dostatočne prehľadne a jasne informovaný o výške odmeny za úkon právnej služby, i keď návrh Zmluvy o právnej pomoci i udelené plnomocenstvo vopred pripravil právny predchodca žalobkyne, nejednalo sa o náročný text, s obsahom ktorého sa nemohol žalovaný dostatočne oboznámiť a jeho obsahu z hľadiska tam použitých slovných spojení porozumieť. Keďže Zmluva o právnej pomoci vo vzťahu k určeniu tarifnej odmeny jednoznačne odkazovala na znenie č. v aktuálnom znení, nie je tu priestor ani na pochybnosti, príp. akékoľvek riziko, že by žalovaný ako spotrebiteľ si nebol v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviazal by sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Pričom z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. vyplýva, že právny predchodca žalobkyne už v období pred začatím konania pred súdom prvej inštancie zastupoval záujmy žalovaného voči Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. ( list zo dňa 16.09.2009) a následne poskytoval žalovanému právnu pomoc i v konaní pred Okresným súdom Pezinok sp.zn. , čo žalovaný nesporoval. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že výkon advokácie sa uskutočňuje za odmenu ( zákona o advokácii), a preto žalovanému už v čase uzavretia Zmluvy o právnej pomoci ( 09.09.2009) bolo ako priemernému spotrebiteľovi zrejmé, že advokátovi patrí odmena za každý jeden ním vykonaný úkon právnej služby. V konaní nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobkyne, v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp.zn. nepostupoval v súlade so záujmom klienta, ani iné okolnosti preukazujúce dôvod na zníženie prípadne nepriznanie odmeny právnemu zástupcovi v tomto konaní. Vedomosť žalovaného o povinnosti uhradiť právnemu predchodcovi žalobkyne odmenu za úkony právnej služby spolu s výdavkami a náhradou za stratu času vyplýva i z pripojenej emailovej komunikácie medzi stranami ( čl. 32- 34).

17. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu nikdy nebolo doručené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia zo strany právneho predchodcu žalobkyne, je potrebné poukázať na to, že žalovaný sa i v plnomocenstve zo dňa 31.08.2010 zaviazal k splneniu povinnosti zaplatiť právnemu predchodcovi žalobkyne odmenu, náhrady a výdavky so zastupovaním spojené „kedykoľvek mu budú vyúčtované“. Nakoľko nedošlo zo strany žalovaného k ukončeniu splnomocnenia udeleného právnemu predchodcovi žalobkyne, tento mohol vyúčtovať žalovanému odmenu /a náhrady/ až po skončení súdneho sporu / konanie právoplatne skončené dňa 29.09.2015/. Vedomosť žalovaného o tom, že mu právny predchodca žalobkyne vyúčtoval

poskytnuté služby a vyúčtovanie právnych služieb mu bolo i doručené vyplýva z priloženej emailovej komunikácie, v ktorej žalovaný na výzvu právneho predchodcu žalobu „od februára 2016 čakám po viacerých vašich sľuboch na uhradenie vyfakturovaných úkonov právnej služby vo výške 4082,52 eur“, nielen že uvedenú skutočnosť (doručenie vyúčtovania a sumu) nespochybnil, ale vyjadril i súhlas s dohodou o splátkach uzavretou pred notárom. Prosté spochybňovanie doručenia vyúčtovania len na základe toho, že na predloženej doručenke nie je osobitne uvedené, čo bolo jej obsahom, nemožno považovať za dostatočné. Žalovaný si bol vedomý toho, že požiadal právneho predchodcu žalobkyne o poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Pezinok sp.zn. , udelenú plnú moc nevypovedal, mal vedomosť o tom, že právny predchodca žalobkyne vo veci konal ( viď list zo dňa 12.03.2015 ... „ dňa 31.05.2014 môj právny zástupca oznámil, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie“), avšak netvrdil ani nepreukázal, že by z jeho strany došlo k poskytnutiu akéhokoľvek plnenia právnemu zástupcovi žalobkyne, i keď mu bolo zrejmé, že právny predchodca žalobkyne má za poskytnuté právne služby nárok na odmenu.

18. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vo veci neaplikoval ust. o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd uvádza. I keď sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne nevysporiadal s otázkou povahy právneho vzťahu strán z pohľadu skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľom, jeho závery sú vecne správne. Majúc však na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku), na doplnenie dôvodov rozhodnutia z pohľadu tejto skutočnosti, z ktorého súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opomenul vysvetliť, odvolací súd dodáva:

19. Dňa 1. septembra 2009 nadobudol účinnosť , ktorým sa mení a dopĺňa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý novelizoval zákon o advokácii. Novela zákona o advokácii v ust. zaviedla pojem „spotrebiteľ právnej služby“. Uvedený pojem však nemôže byť vykladaný tak, aby za spotrebiteľa právnej služby bola považovaná každá osoba, ktorá právnu službu spotrebúva, kedy by pojmu „klient“ zodpovedal pojem „spotrebiteľ“. Pojem klient je potrebné aj pri súčasnom znení zákona o advokácii chápať v širšom význame a pri výklade pojmu „spotrebiteľ“ je nutné prihliadnuť na vymedzenie tohto pojmu v súvislosti s inými právnymi predpismi. Ustanovenie spotrebiteľom rozumie výhradne fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov sa za spotrebiteľa považuje fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímateľoch právnej služby je potrebné rozlišovať medzi pojmom „klient“ a pojmom „spotrebiteľ právnej služby“, k čomu je rozhodujúce, či vo veci, v ktorej je klient zastúpený advokátom prevláda súkromný alebo podnikateľský účel. Je nutné rozlišovať, či klient právnu službu spotrebúva výhradne na podnikateľský účel, alebo na účel, ktorý nie je súčasťou jeho obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v takom prípade vzniká právo dovolávať sa právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa, pretože v takom prípade v danom vzťahu prevažuje nepodnikateľský aspekt. Status spotrebiteľa právnej služby má teda aj taký klient, ktorý je síce podnikateľom - fyzickou osobou, ale predmetom poskytovania právnej služby nie sú vzťahy, ktoré sa k jeho podnikaniu viažu.

20. Súdny dvor EU v novšom rozsudku z 15. januára 2015 vo veci C 537/13 (D. B. proti I. A.) riešil prejudiciálnu otázku pôsobnosti Smernice 93/13/EHS v prípade zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi advokátom a spotrebiteľom. Vnútroštátny súd (Litva) sa svojimi otázkami pýtal, či sa má smernica 93/13 vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie. V tejto súvislosti ESD v bode 19 rozsudku uviedol, že smernica 93/13, ako vyplýva z jej článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1, sa uplatňuje na podmienky v „zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“, ktoré „neboli individuálne dohodnuté“ (pozri v tomto zmysle rozsudok Constructora Principado, C 226/12, EU:C:2014:10, bod 18). Pokiaľ ide o zmluvy o poskytovaní právnych služieb, súd zdôraznil, že v oblasti služieb advokátov v zásade existuje nerovnosť medzi „klientmi spotrebiteľmi“ a advokátmi, a to najmä z dôvodu nesúmernosti informácií medzi týmito zmluvnými stranami. Advokáti totiž disponujú vysokou úrovňou technických kompetencií,

ktoré spotrebitelia nevyhnutne nemajú, a preto môžu mať ťažkosti pri ohodnotení kvality služieb, ktoré sú im poskytované (pozri v tomto zmysle rozsudok Cipolla a i., C 94/04 a C 202/04, EU:C:2006:758, bod 68). Advokát, ktorý v rámci svojej profesijnej činnosti poskytuje za odmenu právnu službu fyzickej osobe na súkromné účely, je teda „predajcom alebo dodávateľom“ v zmysle článku 2 písm. c) smernice 93/13. Zmluva týkajúca sa poskytovania takejto služby preto podlieha režimu tejto smernice. Takéto konštatovanie nemôže byť vyvrátené verejným charakterom činnosti advokátov, a to vzhľadom na to, že článok 2 písm. c) smernice 93/13 sa týka akéhokoľvek obchodu, podnikania alebo povolania „bez ohľadu na… verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva“, a že ako uvádza jej štrnáste odôvodnenie, táto smernica platí „tiež pre obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru“. Ďalej ESD v bode 32 rozsudku uviedol, že „Je pravda, že špecifické vypracovanie zmluvnej podmienky, najmä pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa odmeny advokáta, by mohlo aspoň incidenčne prezradiť niektoré aspekty vzťahu medzi advokátom a jeho klientom, ktoré majú zostať utajené. Takáto podmienka by však bola individuálne dohodnutá a z tohto dôvodu, ako to vyplýva z bodu 19 tohto rozsudku, by bola vylúčená z uplatňovania smernice 93/13.“ Platí pritom, že v súlade s článkom 4 ods. 1, vykladaným z hľadiska osemnásteho odôvodnenia smernice 93/13, treba zohľadniť povahu služieb, ktoré sú predmetom zmlúv, na ktoré sa vzťahuje smernica 93/13, a to s cieľom posúdiť nekalú povahu podmienok v týchto zmluvách. Toto posúdenie musí vykonať vnútroštátny súd so zreteľom na túto povahu služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, C 415/11, EU:C:2013:164, bod 71, ako aj uznesenie Sebestyén, C 342/13, EU:C:2014:1857, bod 29). Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy na položené prejudiciálne otázky odpovedal ESD tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na štandardizované zmluvy o poskytovaní právnych služieb, ktoré advokát uzatvoril s fyzickou osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim sa na jej obchody, podnikanie alebo povolanie.

21. V prejednávanej veci je nesporným, že žalovaný vystupoval vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobkyne ako spotrebiteľ, teda slabšia strana. Súd prvej inštancie správne na prejednávanú vec aplikoval ust. zákona o advokácii, ktoré majú prednosť pred ust. ( vzťah lex specialis) i keď osobitne neuvádzal odkaz i na ust. má odvolací súd za to, že v preskúmavanej veci súdu prvej inštancie nemožno vytknúť pochybenia v procese vykonávania dôkazov, či jeho vyhodnotenia, pretože vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom poskytol priestor obom stranám sporu na preukázanie ich protirečiacich si tvrdení. Bez povšimnutia nemožno nechať ani skutočnosť, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, kedy sa ust. neaplikuje ( ).

22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie.

23. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne podľa , potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci) v spojení s , (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a , . Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnými v odvolacom konaní bola žalobkyňa, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).