Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého deti M., R., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny T., deti otca E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, t.č. W. E., R. XX, XXX XX, a matky D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., t.č. T., M. XX, o návrhu matky na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -90 zo dňa 28.05.2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom, treťom a piatom výroku p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. -99 zo dňa 25.09.2013 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v spojení s rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -240 zo dňa 14.07.2016 tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky (prvý výrok), s účinnosťou od 01.11.2019 uložil otcovi povinnosť prispievať mesačne na výživu maloletej R. 50,- Eur a maloletej J. 50,- Eur vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (druhý výrok), uložil povinnosť otcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od 01.11.2019 do 28.05.2020 na maloletú R. vo výške 350,- Eur a na maloletú J. vo výške 350,- Eur k rukám matky maloletých detí do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok), styk otca s maloletými deťmi ponechal na dohodu rodičov (štvrtý výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že matka maloletých sa svojím návrhom domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, žiadala priznať výživné po 30,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť vzhľadom na možnú dohodu s otcom. Okresný súd, vychádzajúc z ustanovení , , , , , , , a článku 5 Základných zásad Zákona o rodine (ďalej v texte aj „ZR“) konštatoval zo zisteného skutkového stavu, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. -99 zo dňa 25.09.2013 rozvedené, na čas po rozvode boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na každé dieťa po 50,- Eur mesačne. Na návrh otca maloletých detí Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. -240 zo dňa 14.07.2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matku maloletých detí zaviazal prispievať na každé z detí výživným v minimálnej výške, upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že bola oprávnená stýkať sa s nimi každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 11.30 hod. do 17.30 hod., otcovi uložil povinnosť písomne informovať matku maloletých detí vždy do 15-teho dňa každého párneho mesiaca o aktuálnom bydlisku maloletých detí, ich zdravotnom stave,

kto je ich detským lekárom, ktorú školu navštevujú, aký je ich prospech a aké sú ich záujmy a zároveň zrušil neodkladné opatrenie, nariadené Okresným súdom Galanta uznesením č.k. -7 zo dňa 06.02.2015, o zverení maloletých detí do dočasnej starostlivosti otca. V čase zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca obidve maloleté deti navštevovali X. ročník W. školy v W. E., ich otec bol zamestnaný v spoločnosti J. v W. E. s mesačným zárobkom cca XXX,- Eur v čistom a matka maloletých detí pracovala na polovičný úväzok s priemerným čistým mesačným zárobkom cca XXX,- Eur. V súčasnosti má maloletá R. XX rokov, má zdravotné problémy (s nohami), matka s ňou navštevuje ortopédiu v T. T., boli jej predpísané rehabilitácie a špeciálna obuv, potrebuje vitamíny cca v cene 60,- Eur, nosí okuliare, v januári 2020 matka doplácala na ne 60,- Eur. Maloletá J. má XX rokov, je zdravá. Obidve deti navštevujú X. ročník. W. R. v T. na E., do školy cestujú, za cestu mesačne každá z nich zaplatí 10,- Eur; stravujú sa v R. za cca 8,- Eur mesačne každá, so školou majú len bežné výdavky, mimoškolských aktivít sa nezúčastňujú. Matka maloletých detí je zdravá, nemajetná, pracuje v spoločnosti B. s priemerným čistým mesačným zárobkom cca XXX,- až XXX.,- Eur, prídavky na maloleté dcéry nepoberá, pretože ich poberá otec, bonus na deti si neuplatňuje, iné vyživovacie povinnosti nemá. Žije sama s deťmi v prenajatom X-., za ktorý platí nájomné XXX,- Eur mesačne, cesta do práce ju vyjde na 20,- Eur mesačne, strava v práci 20,- Eur, mobil 20,- Eur, maloletým deťom zaplatí za mobilné telefóny každej 7,- až 14,- Eur. Požiadala o osobný bankrot, ktorý bol aj vyhlásený a z toho titulu je povinná splácať aspoň časť pôžičiek a to mesačne po 14,- Eur po dobu dvoch rokov. Otec maloletých detí je tiež nemajetný; vyučil sa za kuchára - čašníka, z registra Sociálnej poisťovne vyplýva, že vo februári 2020 začal pracovať v spoločnosti P., kde dosiahol mesačný zárobok v čistom XXX,XX Eur; v čase, keď mu boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, v lete XXXX dosahoval priemerný čistý mesačný zárobok cca XXX,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Po zistení podstatnej zmeny pomerov od posledného rozhodnutia najmä v tom, že od konca októbra 2019 sú maloleté deti vo faktickej starostlivosti ich matky, okresný súd ich obidve zveril do jej osobnej starostlivosti a s účinnosťou od 01.11.2019 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu po 50,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí a na možnosti a schopnosti ich otca i matky, ako aj na jej osobnú starostlivosť o ne, prekračujúc pritom v súlade so zákonom i návrh matky. Vzhľadom na to, že od 01.11.2019 do vyhlásenia rozhodnutia dňa 28.05.2020 otec na výživu maloletých detí ničím neprispel, vznikol mu dlh na výživnom vo výške 350,- Eur (7 mesiacov x 50,- Eur) na každé dieťa zvlášť, ktoré mu okresný súd povolil zaplatiť s ohľadom na zistené pomery všetkých účastníkov k rukám matky do 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie ponechal na dohode rodičov a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle a nasledujúcich (ďalej v texte aj len "C.m.p."), keďže v konaní nezistil také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé a ani jeden z účastníkov sa takejto náhrady trov konania nedomáhal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie otec. Vytkol okresnému súdu, že vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom jemu nebolo predvolanie doručené. Nesúhlasil s tým, že dcéry boli za celú dobu, ako sa u neho nachádzali, zanedbané, nesúhlasil ani so stanoveným výživným, pretože on za bývanie platí 260,- Eur, za cestu do práce 40,- Eur, za telefón a internet 30,- Eur a náklady na stravu, kozmetiku a oblečenie približne 130,- Eur. Keďže bývalý zamestnávateľ neplatil za neho zdravotné poistenie, ošetrenie a lieky si on musí teraz platiť sám v plnom rozsahu. Po odpočítaní výživného vo výške 100,- Eur na deti mu zostane 23,- Eur, v čom nemá započítanú návštevu u lekára a lieky; lieči sa na chronickú poruchu obličiek a na žalúdočné vredy, keď sa mu zhorší zdravotný stav, potrebuje lieky, ktoré sú pre neho niekedy dosť drahé. Matka na obe deti poberá rodinné prídavky vo výške 49,90 Eur, môže si uplatniť daňový bonus. Keď mu boli deti zverené do starostlivosti, matka výživné neplatila. Skutočný dôvod, pre ktorý sa rozhodol prenechať výchovu dcér na matke bolo, že sa extrémne zhoršilo ich správanie v škole, od ich triednej učiteľky dostal návrh, aby navštevovali psychológa, kým sa ich situácia nezlepší, lebo sa im zhoršil prospech a neposlúchali príkazy učiteľov. K návšteve psychológa však nedošlo, pretože odišli od neho. Žiadal o nové prešetrenie celej situácie a o úpravu pre neho neadekvátnej sumy výživného.

3. Matka vo svojich vyjadreniach k odvolaniu otca potvrdila, že deti boli v jeho starostlivosti zanedbané, poprela, žeby neplatila výživné, ako aj vedomosť o zlom zdravotnom otca. Ona si daňový bonus ani

prídavky na deti nemá možnosť uplatniť, kým ich poberá otec, a pokiaľ nie je rozhodnutie o zverení dcér do jej osobnej starostlivosti právoplatné. Poukázala na to, že otec svoje výdavky nepreukázal na súde, a na výživnom má dlh, nezaujíma ho, z čoho jeho dcéry žijú, nejaví o ne žiaden záujem a nestretáva sa s nimi. Priznala, že bol na ňu za neplatenie výživného vydaný trestný rozkaz, ale následne na Okresnom súde v Galante bol tento zrušený vzhľadom vyrovnanie dlhu. K vyjadreniam priložila listinné doklady.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, pretože určená výška zodpovedá aktuálnym potrebám maloletých detí, výživné v nižšej sume nie je v ich prospech. Matka prídavky na maloleté deti nepoberá, stále sú vedené na otca, do právoplatnosti rozsudku je ich výplata pozastavená.

5. Otec vo vyjadreniach k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka zotrval na svojom stanovisku a pripojil listinné doklady o svojich tvrdeniach.

6. Ďalšie relevantné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a C.m.p. bez nariadenia pojednávania podľa (ďalej v texte aj „“) a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle , vo výrokoch II., III. a V. ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prvom rade krajský súd považuje za potrebné uviesť, že otec odvolaním napadol len výrok rozsudku o výške výživného, t.j. druhý výrok; odvolací súd však podrobil prieskumu aj jeho tretí výrok o zročnom výživnom a piaty výrok o trovách konania, ktoré preskúmaval ako výroky závislé ( ).

10. Po oboznámení sa s celým obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver; rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky na strane rodičov, správne ustálil výšku výživného, rešpektoval potreby a záujmy maloletých detí. Otcom navrhované výživné ešte nižšie, keď matka žiadala v návrhu 30,-Eur, vzhľadom na vek a potreby maloletých detí - dievčat v adolescentnom veku, je nízke, a to aj vzhľadom na príjem otca, ktorý dosahuje a ktorý mal okresný súd riadne preukázaný. S maloletými deťmi sa nestretáva; on sám netvrdí a ani zo spisu nevyplynulo, že by prispieval vo forme naturálií resp. vo forme finančných prostriedkov nad rámec súdom určeného výživného, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, vážne zdravotné problémy nepreukázal (netvrdil ani nepreukazoval potrebu dlhodobého poberania liekov finančne náročných). Výživné má spotrebný charakter; maloleté deti potrebujú každodenne na zabezpečenie svojich potrieb určité finančné prostriedky. Osobná starostlivosť o ne ako aj finančná ťarcha tak spočíva najmä na matke, ktorá zabezpečuje bývanie, stravu, oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, mimoškolské aj voľno časové záujmy; kolízny opatrovník v jej starostlivosti nezistil žiadne pochybenia a nedostatky. Matkin príjem podľa zistenia okresného súdu predstavuje 520 Eur, doposiaľ rodinné prídavky na deti nepoberá. Zistený príjem otca predstavuje 583,08 Eur netto. Okresný súd správne určil výživné po 50,- Eur na každé dieťa zvlášť, vychádzajúc predovšetkým z veku a potrieb maloletých.

11. Irelevantná je aj odvolacia námietka otca, že mu okresný súd nedoručil predvolanie na pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodol; v prípade jej preukázania by bol založený dôvod na zrušenie rozsudku okresného súdu pre nesprávny procesný postup súdu, priečiaci sa zákonu. Avšak z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd pri predvolávaní otca postupoval v súlade s procesnými predpismi - vyvesením na úradnej tabuli súdu v zmysle (č.l. 79 spisu), avšak otec o tomto termíne mal vedomosť, ospravedlnil svoju neúčasť a súčasne oznámil súdu prvej inštancie aj svoju aktuálnu adresu (viď č.l. 84 spisu).

12. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne vzdelanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, ale aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci nielen na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa.

13. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky zákonné náležitosti ( ), je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu ( ) ani zrušenie ( ); preto ho v plnom rozsahu potvrdil (, ). Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania postupoval správne, správne určil výšku výživného aj dlh na výživnom a správne rozhodol aj o trovách konania vo výroku osobitne odvolaním nenapadnutým. Otec podal odvolanie v podstate do druhého výroku; krajský súd vzhľadom na obsah odvolania a vzhľadom na závislosť preskúmaval aj tretí výrok a výrok o trovách konania, t.j. výrok V. Okresný súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal; okrem toho zo spisu vyplýva, že návrh na prisúdenie trov konania ani podaný nebol; aj v tejto časti je rozsudok okresného súdu správny.

14. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).