Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-1-2020.pdf
PDF · 96.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v konaní pred sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom: Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti žalovanému: G. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. B.. XXXX/X, XXX XX M., štátny občan SR, o zaplatenie 3.842,57 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.842,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.862,51 Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.980,06 Eur od 09.05.2018 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti samostatného uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcom.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil súdu dňa 03.01.2020 žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal od žalovaného zaplatenie sumy 3.842,57 Eur s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zemný plyn bez zmluvy o dodávke plynu cez meradlo č. XXXXXXXXBXXX, typ D a to v období od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 na odbernom mieste Q. XXX/ XX, H.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.842,57 Eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, na základe čoho bola žalovanému vyfakturovaná faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2017 s lehotou splatnosti 10.10.2017 na sumu 1.862,51 Eur a faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.04.2018 s lehotou splatnosti 08.05.2018 na sumu 1.980,06 Eur. Žalobca listom zo dňa 26.09.2017 a listom zo dňa 24.04.2018 vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu vo vyššie uvedenom období v súlade s ustanovením § 82 ods. 1 Zákona o energetike. Žalovaný na vyššie uvedenú výzvu nereagoval a faktúry za neoprávnený odber neuhradil, napriek tomu, že faktúry sú po dobe splatnosti a žalobca vyzýval žalovaného na ich uhradenie. Celková dlžná suma z vyššie uvedených faktúr predstavuje sumu vo výške 3.842,57 Eur, ktorú žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje taktiež úroky z omeškania vo výške 5,00 % p.a.
2. Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 27.01.2020, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.842,57 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.862,51 Eur od 11.10.2017 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.980,06 Eur od 09.05.2018 do zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 115,-Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 362,14 Eur.
3. Uznesením č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa 17.07.2020, právoplatným dňa 04.09.2020 súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Uznesením č.k. XC/X/ XXXX-XX zo dňa 17.07.2020, právoplatným dňa 19.08.2020 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ostal nečinný.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 30.10.2020, na ktorom nebol prítomný žalovaný, preto súd vec prejednal podľa § 180 CSP v ich neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
6. Skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podanej žalobe ohľadom okolností neoprávneného odberu žalovaného na odbernom mieste, spôsobu výpočtu ani výšky vzniknutej škody žalovaný nepopieral, súd preto vychádzal zo skutočnosti, že tieto tvrdenia sú nesporné. Žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej siete vrátane technologických objektov a zabezpečuje jednak distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom a meranie jeho spotreby. Aktívna legitimácia žalobcu v konaní ako subjektu zabezpečujúceho distribúciu zemného plynu s poukazom na Smernicu č. 2003/55 ES je daná odčlenením činnosti prepravy plynu od pôvodného subjektu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Žalobca zabezpečuje jednak „dopravu“ zemného plynu a určenie množstva odobratého zemného plynu odberateľmi, pre ktoré sú rozhodujúce údaje o spotrebe plynu zaznamenané určenými meradlami. Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádza alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradlo nenachádzalo z dôvodu zániku platnosti úradného overenia a pod. platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, neodobral do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu plynu ku ktorému dochádza bez platne uzatvorenej zmluvy o jej dodávke, logicky nemôže plyn, ktorý takýto odberateľ odobral patrí žiadnemu dodávateľovi zemného plynu a tento je vo vlastníckej sfére prevádzkovateľa distribučnej siete.
7. Vzhľadom k vyššie uvedenému aktívne vecne legitimovaný subjekt, ktorý žalobca si uplatnil právo na zaplatenie škody vyplývajúcej z neoprávneného odberu plynu tak, ako to preukazuje vyúčtovaním škody za odber zemného plynu č.l. 4 a 13 spolu s výzvou na úhradu ceny takto odobratého plynu za obdobie od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 bez zmluvy o jeho dodávke. Žalobca vyúčtoval hodnotu neoprávneného odberu v určenom období sumou 3.842,57 Eur.
8. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „zákon o energetike“), zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.
9. Podľa § 49 ods. 6 písm. d), i), j) zákona o energetike, prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný d) zabezpečovať prepravu plynu a s tým súvisiace podporné služby, zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom, i) zabezpečiť meranie prepravovaného plynu vrátane jeho vyhodnocovania a na požiadanie predkladať namerané údaje účastníkom trhu s plynom, j) zabezpečovať vyvažovanie prepravnej siete a zúčtovanie vyvažovania prepravnej siete v súlade s objektívnymi, transparentnými a nediskriminačnými pravidlami.
10. Podľa § 64 ods. 6 písm. i), j) zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný i) určiť pre odberateľa plynu typový diagram odberu plynu, ak odberateľ plynu nemá nainštalované zariadenie na priebehové meranie plynu; prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu, ktorý zabezpečuje prístup a distribúciu plynu do daného odberného miesta, určený typový diagram elektronicky do troch pracovných dní odo dňa, keď o to dodávateľ plynu požiadal, j) zabezpečovať vyvažovanie distribučnej siete.
11. Podľa § 69 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, dodávateľ plynu má právo a) predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku plynu.
12. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o energetike, odberateľ plynu má právo a) uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu s dodávateľom plynu; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu musí dodávateľ plynu odôvodniť.
13. Podľa § 72 ods. 8 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.
14. Podľa § 73 ods. 4 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.
15. Podľa § 73 ods. 5 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.
16. Podľa § 82 ods. 1 zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.
17. Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
18. Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
19. Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu
určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
20. Podľa § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
21. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Podľa § 559 ods. 1 OZ, splnením dlh zanikne.
23. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
24. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Z vykonaného dokazovania na základe predložených listinných dôkazov a skutkových tvrdení, ktoré žalovaný nepoprel je možné ustáliť, že žalovaný odoberal na odbernom mieste vo H., Q. XXX/XX v období od 28.07.2016 do 14.09.2017 a od 28.02.2018 do 20.04.2018 zemný plyn bez zmluvy o jeho dodávke, pričom takýto odber v zmysle § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. je potrebné považovať za odber neoprávnený. S poukazom na § 82 ods. 2 zákona o energetike je povinný takýto odberateľ (žalovaný) uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcovi) skutočne vzniknutú škodu. Výška škody ani spôsob jej výpočtu neboli žalovaným namietané, súd túto skutočnosť preto považoval za nespornú a sumu 3.842,57 Eur titulom náhrady vzniknutej škody na hodnote zemného plynu žalobcovi priznal.
28. Žalovaný je v omeškaní s úhradou faktúr, súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,00 % ročne počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých faktúr.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
34. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( z.č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.