Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26T/4/2024

Potvrdené rozhodnutím 2To/31/2024
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. XXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí dňa 03. júla 2024 prejednal sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/4/2024 zo dňa 26.03.2024 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátorky zamieta, pretože nie je dôvodné."

Uznesenie

Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa , , 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na , v spojení s , na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2024 takto

rozhodol:

Podľa súd trestnú vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. XXX, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa , , 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na , v spojení s , na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Partizánske sp. zn. -97 z 22.01.2024, ktorého sa mal dopustiť tak, že: dňa 10.12.2021 v čase okolo 16.30 hod. v rodinnom dome v obci C. D. XXX, po predchádzajúcej slovnej hádke s poškodenou, svojou manželkou E. B. C. sa jej začal vyhrážať so slovami ty ani nevieš, ako by som ťa chcel zabiť, pričom so zovretými päsťami sa zahnal smerom k poškodenej a následne dňa 14.12.2021 v čase okolo 23.45 hod. v rodinnom dome v obci C. D. XXX, pod vplyvom alkoholu po tom, čo mu poškodená odmietla dať svoj mobilný telefón, chytil poškodenú oboma rukami v oblasti jej ramien, následne ju hodil na sedačku v obývačke, kde jej začal vykrúcať za seba postupne jednu a následne aj druhú ruku, opakovane ju fackal otvorenou dlaňou po tvári, pričom so svojím konaním prestal až po tom, ako ho poškodená prosila, aby to nerobil, že bude robiť všetko, čo on chce, čím uvedeným konaním obžalovaný A. B. u poškodenej, svojej manželky E. B. C. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, že svoje vyhrážky naplní, pričom poškodenej spôsobil zranenia, a to podliatinu a škrabance na rukách, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie, p o s t u p u j e Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa v znení neskorších predpisov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske podala dňa 22.01.2024 na obvineného obžalobu č.k. -97 pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa , , 2005 Z. z. v znení neskorších predpisov s poukazom na , v spojení s , na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto uznesenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej, výsluchom nižšie uvedených svedkov a znalca prečítal listinné dôkazy, pričom bol zistený tento pre právne posúdenie skutku rozhodný skutkový stav.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyjadril nespokojnosť s postupom OČTK voči jeho osobe aj o.z. LUNA, pričom trval na svojej nevine. Ku skutku z 10.12.2021 uviedol, že išlo len o hádku, nebol pod vplyvom alkoholu. Ku skutku zo 14.12.2021 uviedol, že manželke kúpil letenku, lebo sa chcela liečiť v Litve z psychických problémov. Ona sa prejavovala v tom čase tak, že blúznila, bola podozrievavá, pospájala si nesúvisiace veci, upodozrievala ho že niečo plánuje. Nevedel sa vyjadriť ku škrabancom. Oni keď sa vrátili zo zahraničia, kde žili a pracovali na Slovensko najskôr bolo všetko v poriadku, postupne sa niekedy na jeseň 2020 správanie poškodenej začalo meniť, bola podozrievavá, chytala sa slovíčok. Dôvod ich hádok boli bežné banality, nikdy ju nenapadol. Tvrdil, že disponovať s účtom mohla, on oprávnenie poškodenej zrušil až po svojom zadržaní. On jej našiel prácu, hľadal psychológa pre ňu. Psychické ťažkosti poškodenej sa prejavovali podozrievavosťou, nedôveroval lekárom, úradom, bála sa napríklad, keď prišli z Írska a keď niečo prišlo z úradov, že im zoberú úrady deti.

Poškodená si nárok na náhradu škody neuplatnila. Poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa chce ospravedlniť súdu za problémy, ako aj jej manželovi. Prosí, aby súd vyhlásil manžela za nevinného. Všetko to bolo kvôli rečovej bariére, zmene krajiny, v tej dobe počúvala iných ľudí, kamarátov, bola vtedy nahnevaná, negatívne hľadela na veci a bola chorá. Ku skutku sa odmietla vyjadriť, vypovedať z dôvodu príbuzenského pomeru k obžalovanému - manželovi. Jediné čo chce je rodina.

Pretože ku skutku obžalovaná odmietla vypovedať podľa , na návrh prokurátorky bola prečítaná podľa jej výpoveď z prípravného konania z 13.04.2022 na č.l. 84-91. Tam uviedla, že sa chce udobriť s manželom a žiť s ním a ich deťmi. V tom čase bola veľmi chorá, čo si ale nepripúšťala, odmietala užívať lieky a využiť pomoc slovenských lekárov. Psychiatra a psychológa vyhľadala v Litve, odkiaľ prišla 09.04.2022, býva tak opäť s manželom a deťmi. Ku skutku z 10.12.2021 uviedla, že mala stres z mužovej strany a susedov jej bolo hovorené, že je chorá, mala preto konflikty s manželom, ona sa však chorá necítila. Mali hádku kvôli jej chorobe. Mala odletieť za psychologičkou do Litvy, pohádali sa, "povedal jej to" v hádke a hneve boli to len slová, keďže ona mala depresiu brala všetko veľmi vážne, nebola však z toho čo povedal vydesená. Ku skutku zo 14.12.2022 uviedla, že manžel pil pivo, ona išla uspať deti, chcel sa rozprávať, ona už nepamätá o čom sa rozprávali, ona držala v ruke telefón čo sa mu nepáčilo, schovala si ho za chrbát, nastala kvôli telefónu hádka, manžel jej hovoril že je chorá a chcel jej ho zobrať, on jej držal ruku a naťahovali sa oň, nijak ju neudieral. Obžalovaného považuje za dobrého otca detí a muža.

Ďalej na návrh prokurátorky bola prečítaná podľa výpoveď poškodenej z prípravného konania zo dňa 02.06.2022 v konaní o väzbe pod sp. zn. . Tam uviedla, že k incidentu z 30.10.2020 (ktorý nie je predmetom obžaloby), že potom čo obžalovaný celý deň popíjal pri stavbe garáže, a neskôr si čosi vypila s ním aj ona, následne sa pohádali, napomínala ho, chcela vyliať demižón, naťahovali sa oň, po tom čo sa trochu vylial, chcel ju on odtiaľ vyhodiť, ona sa bránila a dala mu pritom facku on ju mal potom kopnúť do hlavy, ako utierala podlahu. Ku skutku z 10.12.2021 uviedla len to, že asi tri dni pred týmto incidentom (pred 13.12.) sa tiež kvôli niečomu pohádali a povedal jej, že by ju chcel zabiť". Na otázku neskôr uvádza, že dňa 10.12. povedal, že by ju chcel udrieť. Ku skutku zo 14.12.2021 (kde ona uvádza iný deň 13.10.2021), uviedla, že manžel bol opitý, cítila psychický tlak, stále sa jej niečo vypytoval, nepáčilo sa mu, že ona je na telefóne, skryla si ho do vrecka nohavíc, chcel jej ho vziať, vykrútil jej ruky, potom sa posadil na gauč a povedal, že sa nemá báť, že jej nič nespraví. Neskôr na otázku uviedla, že obžalovaného musela počúvať, robiť čo chcel, po tom incidente z 30.10.2020 sa ho bála lebo bola na Slovensku a nevedela nič po Slovensky, bála sa s ním nesúhlasiť, aby opätovne nedošlo k potýčkam. Nechcel aby deti vyrastali bez matky. Tvrdila, že obžalovaný je agresívny, keď má vypité. Nemá žiadne peniaze, je závislá od toho čo jej manžel dá.

Svedok F. G. B., H., dlhoročný kamarát obžalovaného nebol svedkom skutku, obžalovaný sa mu len zdôveroval o manželských nezhodách, o psychických problémoch poškodenej. Posledný polrok pred skutkom, sa zdôveril, že to nie je dobré, je vzťahovačná, má utkvelé predstavy, postupne sa stupňovalo. Prišiel za ním rozplakal sa aj, že dva dni je medzi nimi dobre, potom tri dni zle, všelijako. Pred ním o nej pekne rozprával. Pred ním sa ani ona nijako neobvykle nechovala. Obžalovaný ho požiadal, aby sa s poškodenou porozprával, čo aj spravil, navrhol poškodenej aby vyhľadala psychológa, či vyhľadali manželskú poradňu. Ona sa mu nezdôverila o skutku ani obdobnom správaní obžalovaného, ako je uvedené v skutkovej vete.

I. B., otec obžalovaného, uviedol, že jeho syn a poškodená sa na toho druhého jemu sťažovali. On nebol svedok skutku ani ich hádok, lebo hovorili medzi sebou po anglicky, jej správanie nepovažoval za normálne. Pôsobila úzkostne aj jej navrhol navštíviť psychológa, ona viackrát na to zmenila názor, a keď bol termín až po novom roku rozhodla sa ho vyhľadať v Litve, obžalovaný kupoval aj letenky. Poškodenej vadilo, že jeho syn pracuje celé dni do večera, on im zvykol pomôcť s deťmi.

Znalkyňa z odvetvia psychiatria MUDr. Mária Majzlanová zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č 75/2022 z 18.11.2022 na č.l. 127-139. Uviedla, že u obžalovaného zistila abúzus alkoholu bez prejavov závislosti a nikotinizmus. Záujmová sféra obžalovaného sa nejaví byť alkoholcentralizovaná, obžalovaný neguje agresívne prejavy pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný nejavil známky duševnej poruchy.

Podľa zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 1-9 trestné oznámenie v tejto veci podala poškodená dňa 15.12.2021 o 13:15 hod.

Podľa zápisu o dychovej skúške na č.l. 182 obžalovaný nemal nameraný alkohol v dychu dňa 15.12.2021 o 18:39h.

Podľa e-mailu A. B. D. na č.l. 173 zo dňa 15.12.2021 (H.) je poškodená klientka zariadenia LUNA n.o.

- akreditovaný subjekt poskytujúci pomoc obetiam trestných činov podľa zákona o obetiach. Navrhujú z titulu podozrenia z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, aby bol pri výsluchu prítomný znalec

- psychológ a upozorňujú na to, že poškodená dobre neovláda slovenský jazyk.

Z elektronických podaní poškodenej z č.l. 210,267,268-269 vyplýva, že dňa 27.03.2022 poškodená chce stiahnuť obvinenia voči manželovi, lebo nemá dôkazy ani svedkov, chce sa vrátiť k manželovi, v dôsledku choroby a stresu si neuvedomila čo hovorila na polícii, poukázala na jazykovú bariéru. Dňa 11.06.2023 poškodená uviedla, že keď prišla na políciu prvýkrát, nerozumela čo hovorí a čo robí, lebo mala paranoju. Obžalovaný jej chcel pomôcť a je starostlivý a spravodlivý človek. Počas choroby prišla o deti a celoživotné úspory, ktoré previedla na obžalovaného s podmienkou, keď si otvorí účet v banke na Slovensku, dá jej ich, No bola oklamaná. Nechce sa liečiť v psychiatrickej liečebni. Dňa 12.06.2023 uvádza, že sa už na Slovensko nevráti, lebo tam bola sama. Bojí sa, že jej zoberú na Slovensku deti a zavrú na psychiatrii.

Podľa lekárskych správ poškodenej na č.l. 236-237,240-241, 243-245,247 priznávala poškodená psychické problémy od 09/2021, ku dňu 07.02.2023 sa liečila pre závažnú psychickú poruchu a to epizódu ťažkej depresie s psychotickými príznakmi. T.č. v zlepšenom stave. MUDr. Majzlanová uvádzala, že v čase trestného skutku možno predpokladať chorobné spracovanie a testovanie reality.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Andrej Smetánka, PhD., na výsluchu na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 25/2023 z 09.11.2023, ktorý vypracoval spolu so znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia PhDr. Andrejom Benkovičom ako konzultantom. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že poškodená trpela a trpí duševnou poruchou - epizódou ťažkej depresívnej poruchy so psychotickými príznakmi a prejavmi poruchy osobnosti v zmysle emočne nestabilnej a závislej, v zmysle sociálnej závislosti od blízkych sa okolia, ktorá je v súčasnosti stabilizovaná. Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že psychotickými príznakmi (bludmi) veľmi pravdepodobne v čase skutku netrpela. Emočne nestabilná osobnosť sa môže prejavovať buď zvýšenou impulzivitou, alebo defenzívnym postojom - vnútorným prežívaním, práve taký prípad je poškodená, kde sa ešte spojil zo závislou osobnosťou - sociálna závislosť. Uvedená duševná porucha bola poškodenej diagnostikovaná až v závere prepúšťacej správy z psych. oddelenia NsP Bojnice zo dňa 13.05.2022. Poškodená je plne schopná vnímať a vypovedať a jej schopnosť vnímať a vypovedať nebola podstatne znížená v súvislosti s vyšetrovaním predmetnej veci. Psychické preťaženie, ktoré viedlo k psychotickej depresívnej dekompenzácii bolo v danom prípade spôsobené najmä zlou atmosférou v matrimóniu, v ktorom dochádzalo ku konfliktom s verbálnou a nedá sa vylúčiť brachiálnou agresiou, z forenzného hľadiska je významné, že poškodená reálne žila v matrimóniu s chorobnou atmosférou. Pri znaleckom vyšetrení sa poškodená odmietla k predmetnej veci vyjadriť, je u nej prítomná tendencia zamlčiavať udalosti týkajúcej sa predmetnej veci, nie však pod vplyvom duševnej poruchy, ktorá by jej podstatnejšie

bránila správne vnímať a vypovedať, ale pod vplyvom zmenenej osobnosti posudzovanej v zmysle emočne nestabilnej závislej, v zmysle sociálne závislosti od blízkych a okolia.

Prokurátorka upustila od výsluchu svedkyne B. D., zamestnankyne LUNA, n.o. potom čo poškodená nedala súhlas na zbavenie mlčanlivosti tejto svedkyne podľa , z.č. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Súd podľa odmietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchom znalca PhDr. Benkoviča, pretože závery psychológa, konzultanta predniesol MUDr. Smetánka.

Podľa fotodokumentácie na č.l. 122-125, zo dňa 15.12.2021 sú badateľné podliatina na predlaktiach poškodenej, začervenanie na zápästiach.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k právnemu záveru, že skutok, ktorý bol obžalovanému preukázaný nie je trestným činom, dospel však k tomu, že je potrebné vec postúpiť Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa v znení neskorších predpisov.

Na účely odôvodnenia rozhodnutia súdu je potrebné odcitovať právnu vetu žalovaného prečinu, pričom na účely odôvodnenia postačí základná skutková podstata. Prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. V tejto veci ide o trestný čin, ktorý mal podľa obžaloby obžalovaný spáchať verbálne aj v spojení s fyzickým napadnutím.

Súd pokiaľ obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje, či postupuje vec na prejednanie ako priestupok príslušného orgánu, vo výrokovej časti skutok neupravuje, výsledky dokazovania sa odrážajú v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a odôvodnení rozhodnutia. Je celkom zrejmé, že skutková veta obžaloby nestála na popise deja poškodenou v čase po vznesení obvinenia, ale do tohto času. Popis nie len hrozieb, ale najmä fyzického napadnutia poškodenej, či naznačenia násilia je podstatne odlišný od popisu poškodenou po vznesení obvinenia. Je celkom badateľné zmierňovanie závažnosti skutku až po sebaobviňovanie sa poškodenej a ospravedlňovanie sa obžalovanému.

Súd hodnotí dôkazy na základe zákonných procesne použiteľných dôkazov, ktoré sú pred ním vykonané. Ide o skutok, kde niet svedkov, o skutku svedčí len obžalovaný a poškodená. Nik iný nemá poznatky o skutku, ktoré by priamo v čase skutku vnímal. Poškodená je štátna občianka Litvy, obžalovaní s poškodenou žili dlhodobo v Írsku, následne sa obžalovaný s poškodenou vrátil na Slovensko, kde potom vychovávali ich deti. Rodina poškodenej nežije na Slovensku a dá sa povedať, že poškodená tu bola v podstate odkázaná len na manžela a okruh jeho rodiny a známych, pričom so svojou rodinou a známymi prakticky mohla komunikovať len na diaľku. Už len táto skutočnosť, ktorá nesúvisí s konaním obžalovaného, teda odlúčenosť od domova a priateľov, býva prirodzeným dôvodom úzkostí. K tomu z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný a poškodená nežili vo vzájomnej harmónii, mali narušené vzťahy, ktoré podstatne ovplyvňovalo to, že majú spolu maloleté deti. Akékoľvek riešenie nezhôd, nespokojnosti vo vzťahu, ktoré by zahŕňalo odchod z domácnosti a rozchod bolo spojené s otázkou, v koho starostlivosti budú deti. Každý z rodičov by znášal rozchod ťažko v prípade, že by ostali následne žiť v rôznych krajinách a len jeden z nich by mal v starostlivosti deti. Toto je akýsi východiskový bod obžalovaného a poškodenej pred skutkom.

Poškodená na hlavnom pojednávaní nevypovadala tak, ako v konaní prípravnom, v podstate relativizovala skutok, odôvodňujúc to jej vtedajším psychickým stavom, ktorý mal byť dôvodom, prečo nebola vtedy schopná pravdivo popísať priebeh skutku, ako aj jazykovou bariérou.

Súd jej odôvodneniu nekonzistentnosti výpovedí neuveril, považuje také odôvodnenie za snahu ochraňovať obžalovaného, s ktorým stále žije v spoločnej domácnosti, či možno ešte viac o snahu nenarušiť sociálne a rodinné status quo a zostať v kontakte s deťmi, ktorých domicil je Slovensko. No z procesne použiteľných výpovedí sa prokurátorke nepodarilo zostaviť dejovú líniu, ktorá by zodpovedala skutku popísanému v obžalobe. Poškodená vypovedala v prípravnom konaní pred OČTK a sudcom pre prípravné konanie po vznesení obvinenia o skutku len tak, ako to je uvedené vyššie.

Dňa 13.04.2022 v prípravnom konaní ku skutku z 10.12.2021 vypovedala len tak, že mala stres z mužovej strany a susedov, lebo jej bolo hovorené, že je chorá, mala preto konflikty s manželom, ona sa však chorá necítila. Mala odletieť za psychologičkou do Litvy, pohádali sa, "povedal jej to" v hádke a hneve boli to len slová, keďže ona mala depresiu brala všetko veľmi vážne, nebola však z toho čo povedal vydesená. Pred sudcom pre prípravné konanie dňa 02.06.2022 uviedla, že asi tri dni pred týmto incidentom (pred 13.12.) "sme sa tiež kvôli niečomu pohádali a povedal mi, že by ma chcel zabiť". Toto je v podstate všetko, čo bolo ku skutku z 10.12.2021 vypovedané poškodenou dňa 02.06.2022. Žiadna súvisiaca emócia, žiaden v jednej výpovedi zachytený súvislý popis deja, priebehu hádky. Hrozil sa obžalovaný v hneve poškodenej smrťou? Povzdychol si slovami ako v obžalobe frustrovaný po vzájomnej hádke? Boli tieto slová prednesené inak, v inej súvislosti? Je potrebné uviesť, že spolu komunikovali po anglicky, teda emócie transformovali obaja do jazyka, ktorý nie je pre nikoho z nich rodný. Nedá sa neuviesť, že dňa 02.06.2022 vypovedala poškodená aj k incidentu z 30.10.2020 (ktorý nie je predmetom obžaloby), že potom čo obžalovaný celý deň popíjal pri stavbe garáže, a neskôr si čosi vypila s ním aj ona, následne sa pohádali, napomínala ho, chcela vyliať demižón, naťahovali sa oň, po tom čo sa trochu vylial, chcel ju on odtiaľ vyhodiť, ona sa bránila a dala mu pritom facku on ju mal potom kopnúť do hlavy, ako utierala podlahu. Poškodená sa tak javila byť schopná hádať sa, klásť odpor obžalovanému, ba siahnuť po facke, rovnako ako obžalovaný ani ona sa zrejme nevyhýbala požívaniu alkoholu, kto v akej miere je opäť len na subjektívnej výpovedi obžalovaného a poškodenej.

Z týchto výpovedí vyplýva, že hoci súd považuje za preukázané, že obžalovaný povedal slovné spojenie adresované poškodenej v tom zmysle, že by chcel poškodenú zabiť, a je celkom zrejmé, že tomu predchádzala hádka, nie je vôbec zrejmé, ako pri nej vystupovala poškodená, aký slovník obaja používali, ako prebiehal celý dej, pri ktorom k žiadnemu fyzickému napadnutiu nedošlo. Ďalej prečo má poškodená z týchto slov obavu, prečo už neskôr nie a vinu kladie sebe, prečo bola schopná dať tri dni skôr obžalovanému facku a ťahať sa s ním - naviac keď mal byť pod vplyvom alkoholu o demižón, a následne sa púšťať do ďalšej hádky, ale mať strach už čo i len zo slovnej hrozby. Z pohľadu hodnotenia výpovede je každá z jej výpovedí extrémne skúpa na popis skutku, jeho dej nemožno "domyslieť" v neprospech obžalovaného, doplniť o okolnosti potrebné na to, aby z výpovedí z 13.04.2022 a 02.06.2022 bolo bez dôvodných pochybností možno vysloviť záver, že slová obžalovaného boli spôsobilé napĺňať znaky žalovaného prečinu. Pričom podstatné je to, že v obidvoch výpovediach poškodená o skutku z 10.12.2021 vypovedá len ako o hádke, teda bez fyzického napadnutia jej osoby.

Pokiaľ ide o skutok zo 14.12.2021 tam v prípravnom konaní pred OČTK vypovedala dňa 13.04.2022 tak, že manžel pil pivo, chcel sa rozprávať, ona už nepamätá o čom sa rozprávali, ona držala v ruke telefón čo sa mu nepáčilo, schovala si ho za chrbát, nastala kvôli telefónu hádka, manžel jej hovoril že je chorá a chcel jej ho zobrať, on jej držal ruku a naťahovali sa oň, nijak ju neudieral. Dňa 02.06.2022 pred sudcom pre prípravné konanie k tomuto skutku (kde uvádza iný deň 13.10.2021), uviedla, že manžel bol opitý, cítila psychický tlak, stále sa jej niečo vypytoval, nepáčilo sa mu, že ona je na telefóne, skryla si ho do vrecka nohavíc, chcel jej ho vziať, vykrútil jej ruky, potom sa posadil na gauč a povedal, že sa nemá báť, že jej nič nespraví. Tu je zas zrejmé, že prokurátorka spojila dva rôzne skutky v jeden, hoci mohli mať celkom inú kauzu a je medzi nimi časový odstup štyri dni. Podľa obžaloby sa obžalovaný mal dňa 10.12.2021 poškodenej verbálne vyhrážať, ale ju fyzicky nenapadnúť, no o štyri dni ju fyzicky napadnúť no pritom sa jej nevyhrážať. Súd považuje za preukázané to, čo tvrdí poškodená, čo korešponduje aj s modrinami či začervenaním na jej rukách akoby od zovretia. Výpoveď poškodenej je v podstate konzistentná v tom, že došlo k hádke zrejme aj kvôli tomu, že si pred ním skrývala telefón, ten sa jej ho pokúšal vziať, držal ju za ruky naťahovali sa oň a obžalovaný s tým potom prestal. Takýto skutok nemožno právne posúdiť ako nebezpečné vyhrážanie, nemožno ho ani účelovo spojiť so skutkom z 10.12.2021.

Súd však obžalovaného spod obžaloby neoslobodil, pretože vskutku bolo preukázané z výpovede poškodenej, že dňa 10.12.2021 sa obžalovaný mohol dopustiť narušenia občianskeho spolunažívania

- hrubým správaním či vyhrážaním ujmou na zdraví, dňa 14.12.2021 zas drobným ublížením na zdraví

- či opäť hrubým správaním voči poškodenej.

Hoci sa obhajoba snažila spochybniť vierohodnosť poškodenej poukazujúc na jej psychický stav, či duševnú poruchu, ani výsluchom znalca sa nepotvrdilo v rovine rozumnej pravdepodobnosti, že by poškodená v čase skutku podľa obžaloby trpela psychotickými príznakmi, bludmi. Rovnako zo záverov

znalca vyplynulo, že v čase, keď vypovedala spôsobom ako je uvedené vyššie bola schopná správne vnímať a vypovedať. Tu súd uvádza, že nikdy nemožno vylúčiť "účelovosť" výpovede svedka, ktorý má motív vypovedať skreslene, nepravdivo, či účelovo zamlčujúc dôležitú skutočnosť. V tomto prípade však badať s poukazom na aj znalcom popisovanú sociálnu závislosť poškodenej, skôr motív nevypovedať ku skutku podrobne, tak aby vyšlo najavo, ako sa skutočne stal, pretože by hrozilo, že tieto istoty - manžel, rodina, deti - budú v jej ponímaní ohrozené.

Trestné konanie - preukázanie viny obžalovanému zo strany prokurátora je závislé od dôkazov. Ak procesne použiteľných usvedčujúcich dôkazov je málo na preukázanie viny obžalovanému, pričom stoja na svedkovi, ktorý má právo nevypovedať, ktoré sa odrazu rozhodne využiť, tak biele miesta po obrate svedka o 180 stupňov, z osoby podávajúcej trestné oznámenie na svedka nevypovedajúceho z dôvodu blízkeho pomeru k obžalovanému nemožno vyplniť úvahami obžaloby a nemožno následne ani vysloviť vinu obžalovaného. Súd dospel k záveru, že spoločenská nebezpečnosť preukázaného skutku je nepatrná, nebola preukázaná objektívna stránka trestného činu tak ako to vyžaduje skutková podstata daného prečinu, teda najmä spôsobilosť daného konania vyvolať u poškodenej dôvodnú obavu z hľadiska trestnoprávneho. Skutok tak ako bol preukázaná nespĺňa znaky žalovaného ani iného trestného činu, preto súd vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku podľa z.č.

Záverom súd uvádza, vnímajúc, že obžalovaný berie trestné stíhanie ako akúsi krivdu voči jeho osobe, obviňujúc z nej OČTK či subjekt poskytujúci pomoc obetiam trestných činov, že tak OČTK ako aj subjekty poskytujúce pomoc obetiam trestných činov sú povinné konať v záujme ochrany obetí domáceho násilia bezodkladne, vykonávať opatrenia už v čase bezprostredne po oznámení trestnej činnosti tak, aby jednak bola osoba poškodeného chránená, aj aby sa trestná činnosť objasnila. Oznamovateľ nesie zodpovednosť za krivé obvinenie páchateľa, je povinný vypovedať pravdivo a to už v momentne trestného oznámenia, nie teda "až" po vnesení obvinenia obvinenému, pretože svojou výpoveďou núti tieto orgány bezodkladne konať vo vzťahu k osobe, ktorá je podozrivá z trestnej činnosti. Tu súd dodáva, že najpodstatnejšou okolnosťou majúcou dopad na výrok tohto uznesenia nebola skutočnosť, že by mal súd za to, že poškodená trpela v čase skutku bludmi, účelovo si vymyslela skutok s motívom nejakého vlastného prospechu, ale skutočnosť, že sa v istom momente rozhodla ku skutku podľa nevypovedať a nebolo tak možné ju ďalej vypočuť a zhodnotiť takú výpoveď, pričom už výpovede v prípravnom konaní, po vznesení obvinenia, mali znaky "autocenzúry", a neboli dostatočne podrobné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho vyhlásenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.