Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/263/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: X. E., nar. XX. U. XXXX, bytom B. XXX, zastúpeného: Bc. A. E., nar. XX. E. XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 1.830,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. júna 2019 č. k. -130, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. konanie v časti o 794,04 eur s príslušenstvom zastavil, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením , , , , (ďalej aj „“ alebo len „O. z.“), o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Vecne dôvodil uzavretou zmluvou o úvere medzi právnou predchodkyňou žalobkyne (VÚB, a.s.) a žalovaným dňa 2.4.2014, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.900 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť pôžičku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 60,98 eur vrátane poistenia (počet splátok 60). Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 32 %. Žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou za apríl 2015 (splatnou 20.4.2015), ktorú uhradil až 4.5.2015. Splátky splatné 20.5.2015, 20.6.2015, 20.7.2015, 20.8.2015 a 20.9.2015 neuhradil vôbec. Následne žalovaný vykonal úhradu až 16.5.2016 vo výške 30 eur, 12.6.2017 vo výške 50 eur, 12.7.2017 vo výške 60 eur, 10.11.2017 vo výške 30 eur, 3.4.2018 vo výške 3,17 eur, 23.4.2018 vo výške 14,68 eur, 20.6.2018 vo výške 18,56 eur. Pôvodná žalobkyňa listom zo dňa 27.8.2015 upozornila žalovaného na nezaplatenie splátky za jún 2015 (splatná 20.6.2015), pričom ku dňu vypracovania upomienky bol dlh na splátkach vo výške 323,20 eur a súčasne upozornila žalovaného, že splátku za jún 2015 je potrebné uhradiť najneskôr do 5.10.2015. Napriek upozorneniu žalovaný neplnil a v dôsledku toho právna predchodkyňa žalobkyne dlh zosplatnila dňom 19.10.2015, o čom zaslala žalovanému list z 28.10.2015. Námietky žalovaného, že mu uvedený list nebol doručený, súd prvej inštancie považoval za účelové tvrdenie, pretože to nenamietal už v podanom odpore a vzniesol námietku premlčania. Jednoznačne však vyplynulo, že zosplatnenie nastalo pre splátku splatnú v júni 2015 (predžalobná upomienka), pričom podľa bodu 12.4 zmluvy mohol byť úver zosplatnený, ak bol žalovaný s touto splátkou v omeškaní viac ako 3 mesiace, čo aj v danej veci bol a súčasne bol na to upozornený minimálne 15 dní vopred (upozornenie z 27.8.2015). Zosplatnenie nemohlo nastať aj pre nezaplatenie splátky za júl 2015, resp. za ďalšie nasledujúce splátky, pretože by nebol dodržaný postup podľa a bodu 12.4 zmluvy. Premlčacia doba

začala plynúť 20.6.2015 a uplynula 20.6.2018, pričom žaloba bola podaná na súd 13.8.2018, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol (vo zvyšnej časti). O zastavení konania v časti o 794,04 eur s príslušenstvom rozhodol súd prvej inštancie podľa , (ďalej len „“). Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. , , , vecne úspechom žalovaného v konaní, zohliadniac i zavinenie žalobkyne na zastavení konania. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, nebola mu náhrada trov konania priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu v napadnutej časti tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.013,06 eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 1.022,81 eur od 3.11.2015 do 18.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 1.013,06 eur od 19.7.2018 do zaplatenia. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 3-ročnej premlčacej doby, pričom nesprávne aplikoval . Listom zo dňa 28.10.2015 bol zosplatnený celý úver k 19.10.2015. V predžalobnej upomienke bol žalovaný právnou predchodkyňou žalobkyne upozornený na možnosť predčasného zosplatnenia úveru do budúcna. Žaloba bola na súde podaná dňa 13.8.2018 a tak nezaplatená úverová splátka splatná dňa 20.8.2015 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.9.2015 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Ak by mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, ako ustálil súd prvej inštancie, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Právo spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti mohol veriteľ prvýkrát (teda aj súdne) uplatniť najskôr dňom nasledujúcim po 20.9.2015, kedy uplynuli 3 mesiace od omeškania splátky a od tohto dňa začala plynúť všeobecná premlčacia doba 3 rokov. Je neprijateľné a v rozpore so zákonom, aby začiatok premlčacej doby pre celý dlh začal plynúť splatnosťou neuhradenej splátky, t.j. aj pre splátky, ktoré ešte neboli splatnými, nakoľko z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že splátky predpísané pred zosplatnením boli posudzované v režime premlčania každej splátky osobitne. Podporne odkázala na rozhodnutie Najvyššieho súd Českej republiky sp. zn. , podľa ktorého k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým, ako bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi.

3. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Považuje ho za dostatočne zdôvodnený. Spoločnosť mala právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Uviedol, že nárok žalobkyne je premlčaný a poukázal na vybrané rozhodnutia krajských súdov.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže táto spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky subjektov spotrebiteľskej zmluvy.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok bol plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad aplikovať občiansko-právnu úpravu premlčania, ktorá s prihliadnutím na dĺžku premlčacej doby tri roky, je pre žalovaného ako spotrebiteľa priaznivejšia.

7. Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

8. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

9. Ustanovenie rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie však treba vykladať vo väzbe na právne dôsledky uvedené v ustanovení , ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie podmieňuje žiadosťou veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona).

10. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal.

11. Od dohody zmluvných strán, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku dlhu určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie zákonom stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu. Je potrebné rozlíšiť už nastalú splatnosť jednotlivých splátok úveru (splatných do doby splatnosti celého zostatku dlhu) a splátok splatných na základe jednostranného úkonu veriteľa.

12. Ustanovenie , upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie , podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o splátkach (nie sú dotknuté dôsledky omeškania s tou ktorou splátkou). Toto právo však veriteľ opäť získa, ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

13. Je však potrebné skúmať zákonom stanovené podmienky ustanovené v v spojení s ustanovením (upozornenie dlžníka na uplatnenie práva podľa ), najmä či veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil podľa zákonom stanovených pravidiel a kedy sa tak stalo. Okrem kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej zročnej splátky, jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej pohľadávky, ak to bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté), ak ide o plnenie so spotrebiteľskej zmluvy, môže veriteľ (dodávateľ) uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva ( ).

14. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky (na základe konkretizácie uplatňovaného peňažného plnenia), ktorých splatnosť nastala samostatne (pred splatnosťou celého zostatku dlhu), u ktorých začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti, teda samostatne u každej jednotlivej splátky. A až následne skúmať naplnenie kumulatívnych predpokladov splatnosti celého zostatku dlhu podľa a , s prihliadnutím a vysporiadaním sa podrobne i s obranou žalovaného ohľadom nesplnenia podmienok zosplatnenia uvedenou v písomných vyjadreniach z 29.10.2018, 26.2.2019, na pojednávaní 12.2.2019 (nedoručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, neurčitosť a nezrozumiteľnosť tohto oznámenia, nedodržanie zákonného postupu), pričom bez povšimnutia v danom prípade nemôže ostať ust. ods.

1, ZoSÚ a až potom sa zaoberať aplikáciou ustanovenia . Rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto smere postráda náležitú argumentáciu.

15. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Zákon venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho obsahových náležitostí. Ide o návod čo má odôvodnenie rozhodnutia súdu obsahovať, keďže má význam z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania (strán sporu), ako i súdu vyššej inštancie, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa (ústavný v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný ), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. ) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

18. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne, ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa (odňatie možnosti konať pred súdom).

19. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť, ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery. Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

20. Vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že rozhodnutie nespĺňalo požiadavky obsiahnuté v ustanovení v . Odvolateľke bolo preto znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (primerane možno aplikovať závery vyjadrené v stanovisku publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, v jeho druhej vete), pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom.

21. Podľa , odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania (závislý výrok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania posúdiť postup veriteľa voči spotrebiteľovi z hľadiska naplnenia zákonom stanovených podmienok (viazaný názorom odvolacieho súdu), okrem ustanovenia aj podľa ustanovenia , s prihliadnutím i na relevantné ustanovenia ZoSÚ (, ). Po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok pre nastalú zročnosť uplatňovaného dlhu bude môcť pristúpiť k posúdeniu premlčania.

23. V prípade dohody o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (dohoda podľa ), k splatnosti celej pohľadávky dochádza až na základe doručenia žiadosti na zaplatenie celej pohľadávky. Je na veriteľovi, či a prípadne kedy svoje oprávnenie požadovať zaplatenie celej pohľadávky (zostatku úveru s príslušenstvom) využije, pričom

splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátky, príp. splátok (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil (inak by mal voči dlžníkovi naďalej nárok len na dohodnuté splátky).

24. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

25. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

26. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.