Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-77-2020.pdf
PDF · 83.83 KB
Case nature
Subarea
17Co/77/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobkyne D. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., D. R. L. č. XA, zastúpenej Mgr. Tonim Khurim, advokátom so sídlom v Bratislave, Dlhé diely č. II/13, proti žalovaným: 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v N., D. R. L. č. XXXXX/Q., a 2/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v H., č. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 5C/32/2020-32 zo dňa 09.09.2020, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; v odôvodnení uznesenia uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa vo veci samej voči žalovanému 1/ domáha určenia podielového spoluvlastníctva k špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX vedených pre k.ú. O. pod O. s odôvodnením, že so žalovaným 1/ boli manželmi od 11.12.1999, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňom 05.01.2020 a nedosiahli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“); podľa žalobkyne žalovaný 1/ previedol sporné nehnuteľnosti na žalovaného 2/ neplatnou kúpnou zmluvou zn. V XXX/XXXX zo dňa 02.06.2020; nakoľko podľa zistenia žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam prebieha katastrálne konanie o vklade vlastníckeho, resp. iného práva v prospech tretej osoby pod zn. V XXXX/XXXX a zn. V XXXX/XXXX zo dňa 10.08.2020 a zo dňa 13.08.2020, domáhala sa voči žalovanému 2/ nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze nakladania s nehnuteľnosťami; súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že „podľa výpisov z LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre k.ú. O. pod O. zo dňa 16.03.2020 bol žalovaný 1/ uvedený ako výlučný vlastník, resp. podielový spoluvlastník sporných pozemkov; rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/31/2019-152 zo dňa 16.12.2019 právoplatným dňa 05.01.2020 bolo rozvedené manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/, ktoré uzavreli dňa 11.12.1999; podľa listu a návrhu dohody, ktorý žalobkyňa adresovala žalovanému 1/ žalobkyňa navrhla aby, okrem iných v dohode uvedených nehnuteľností, rekreačnú chatu, ktorá nie je zapísaná na liste vlastníctva, pozemky a spoluvlastnícke podiely k pozemkom nachádzajúce sa v O. pod O. nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný 1/; podľa súhrnného zápisu z mediácie č. 008/2019 zo dňa 25.09.2019 sa v tom čase manželia (žalobkyňa a žalovaný 1/) zhodli, že vo vzťahu k chate (bez bližšej špecifikácie) majú rovnaké majetkové nároky, ale nezhodli sa na spôsobe budúceho užívania“; súd prvej inštancie dospel k záveru, že „žalobkyňa neosvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a to existenciu takého práva, ktorému by mal súd neodkladným opatrením poskytnúť dočasnú ochranu; žalobou sa domáha určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi každý v polovici v petite vymedzených nehnuteľností, ktoré mali nadobudnúť zo spoločných prostriedkov v čase trvania manželstva; zároveň v návrhu dohody o vyporiadaní BSM
žalobkyňa uviedla, že navrhuje, aby predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, nadobudol do výlučného vlastníctva žalovaný; v súhrnnom zápise z mediácie sa neuvádzajú skutočnosti tvrdené v žalobe o uznaní, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do BSM a boli nadobudnuté počas trvania manželstva zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov; nebolo preukázané vyporiadanie BSM dohodou ani začatie súdneho konania o vyporiadanie BSM, v ktorom sa súd zaoberá masou BSM, teda tým, čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo sa má v konečnom dôsledku vyporiadať; zo znenia žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, petitu ani doložených dokladov základné právo, ktorému sa má poskytnúť ochrana týmto neodkladným opatrením, nebolo osvedčené“; na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol; súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“).
2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 28.09.2020 (č.l. 45-47 spisu); vyjadrila názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že neosvedčila základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti uplatneného nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keď v tomto smere argumentovala, že z predloženého rozsudku o rozvode manželstva a listov vlastníctva vyplýva, že manželstvo so žalovaným 1/ uzavrela dňa 11.12.1999 a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným pozemkom je kúpna zmluva, na základ ktorej bol vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolený pod zn. V XXXX/XX zo dňa 18.07.2014, t.j. počas trvania manželstva; zdôraznila, že predmetom BSM je všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, preto pozemky a chata, ktoré sú predmetom sporu, boli kúpené počas trvania manželstva a preto mali byť súčasťou masy BSM; ďalej argumentovala, že súhrnný zápis z mediácie obsahuje samostatnú časť označenú „predbežné prejednanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“, pričom súhrnný zápis je dôkazom o tom, že spolu so žalovaným 1/ vlastnili nehnuteľnosti v k.ú. O. pod O., ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, preto „súhrnný zápis z mediácie nemôže byť dôkazom proti nej, ale dôkazom o tom, aký je rozsah masy BSM a ako navrhuje jej vyporiadanie“; vyjadrila názor, že osvedčila základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia; na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého uznesenia v zmysle vyhovenia jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
2.2 Dňa 13.10.2020 bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Odvolací súd postupoval podľa § 329 ods. 1 druhá veta C.s.p. a dňa 20.10.2020 (č.l. 64 spisu; č.l. 66 spisu) doručil žalovaným 1/ a 2/ návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie ako aj podané odvolanie žalobkyne so stanovenou lehotou na vyjadrenie (č.l. 57 spisu); žalovaný 1/ sa k návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a jej odvolaniu proti napadnutému uzneseniu žiadnym spôsobom nevyjadril; žalovaný 2/ doručil dňa 28.10.2020 odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 27.10.2020 (č.l. 74-75 spisu), v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, pretože „žalobkyňa dostatočne nepreukázala, že sporný pozemok mal patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa žiada určiť, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva so žalovaným 1/“; vyjadril názor, že mediačná dohoda nemôže byť dôkazom o právnom vzťahu žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, pretože nebola nikdy podpísaná; poukázal na to, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli rozvedení v decembri 2019 a k prevodu nehnuteľností zo strany žalovaného 1/ na neho došlo až v júni 2020, „čo je dosť dlhá doba na to, aby sa žalovaný 1/ šiel zbavovať spoločného majetku“; poukázal aj na to, že v súčasnosti už nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože ich previedol z dôvodu vyhrážok zo strany žalobkyne; vyjadril názor, že „žalovaný 1/ nie je pasívne legitimovaný a v tomto čase je aj jeho pasívna legitimácia ako žalovaného 2/sporná“; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
2.3 Dňa 27.10.2020 odvolací súd z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vedených pre k.ú. O. pod O. vytvorených cez katastrálny portál (č.l. 67-73 spisu) zistil, že vlastníkom sporných nehnuteľností, resp. ich podielovým spoluvlastníkom je od 12.10.2020 tretia osoba (O. S.),
pričom na listoch vlastníctva je vo vzťahu k predmetu vlastníctva menovaného uvedená poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva sp. zn. 5C/32/2020 zo dňa 17.08.2020.
3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.
3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je vo výroku vecne správne; na zdôraznenie správnosti výroku napadnutého uznesenia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pred predložením veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní došlo k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného 2/ na tretiu osobu (O. S.), v dôsledku čoho už nie je možné žalovanému 2/ uložiť povinnosť, aby nenakladal so spornými nehnuteľnosťami, pretože vkladom vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v prospech tretej osoby stratil žalovaný 2/ možnosť so spornými nehnuteľnosťami disponovať; na vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na tretiu osobu bol pritom odvolací súd povinný bez dokazovania prihliadnuť ako na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 1 ods. 1 druhá veta zákona č. 177/2018 Z. z. v znení neskorších predpisov), keď na túto skutočnosť poukázal aj samotný žalovaný 2/; vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože medzi sporovými stranami (žalobkyňa a žalovaný 2/) nemožno uvažovať o naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov strán navrhovaným neodkladným opatrením; okrem toho však odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že napriek argumentácii žalobkyne o existencii bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do ktorého majú sporné nehnuteľnosti patriť a ktoré nebolo doposiaľ vyporiadané niektorým zo spôsobov podľa zákona, táto sa vo veci samej domáha určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva so žalovaným 1/, keď pre tento záver neponúka žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu a ani existenciu podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností žiadnym spôsobom neosvedčuje, ktorá skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu (zatiaľ) vylučuje osvedčenie nároku, ktorému sa mala navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť dočasná ochrana (samotný zánik BSM rozvodom nespôsobuje vznik podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k spoločným veciam); na základe uvedeného súd prvej inštancie správne návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5.2 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil.
6. Nakoľko v tomto prípade nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (vo veci samej), odvolací súd nerozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania; o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).