Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/134/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: Ing. I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. XXXX, zastúpenej JUDr. Štefanom Strýčkom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, o odstránenie garáže z nehnuteľnosti a o vzájomnej žalobe žalovanej o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. -209 zo dňa 28. januára 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. -209 zo dňa 28. januára 2019 vo výroku II. potvrdzuje.

Žalobkyňa má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I. zostáva uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. -209 zo dňa 28. januára 2019 nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zastavil konanie o vzájomnej žalobe žalovanej zo dňa 13.04.2017 (na čl. 17 spisu) o určenie vlastníckeho práva žalovanej k časti o výmete 6 m2 parcely KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. P. (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 10.02.2017 žalobkyňa podala na súde prvej inštancie žalobu proti žalovanej o vypratanie časti pozemku parcela KN-C č. 1834/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, evidovanej na LV č. XXXX vedenom pre k. ú. P. (ďalej ako „sporná nehnuteľnosť“), ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a ktorý je v žalovanej časti zastavaný garážou žalovanej bez súpisného čísla. 3. Dňa 13.04.2017 žalovaná doručila okresnému súdu vzájomnú žalobu proti žalobkyni. Žiadala určiť vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti v rozsahu 6 m2. 4. Následne dňa 31.12.2018 doručila súdu prvej inštancie žalovaná späťvzatie vzájomnej žaloby. 5. Žalobkyňa dňa 14.01.2019 doručila prvoinštančnému súdu súhlas so späťvzatím vzájomnej žaloby a zastavením konania v tejto časti. 6. S odkazom na ust. a , , a (ďalej len „“) súd prvej inštancie na základe späťvzatia žaloby žalovanou za súhlasu žalobkyne konanie o vzájomnej žalobe v celom rozsahu zastavil. 7. O trovách konania zastavenej časti predmetu sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. . Konštatoval, že späťvzatím vzájomnej žaloby žalovaná z procesného hľadiska zavinila

zastavenie konania v tejto časti predmetu sporu. V tejto časti predmetu sporu v dôsledku dispozitívneho úkonu so vzájomnou žalobou neuniesla žalovaná dôkazné bremeno za svoje tvrdenia vo vzájomnej žalobe. Preto v tejto časti predmetu sporu - vzájomnej žaloby zo dňa 13.04.2017 je žalovaná povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. 8. Proti tomuto uzneseniu, podala včas odvolanie žalovaná, a to proti jeho výroku II. a navrhla, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 9. Odvolateľka namietala, že nezavinila zastavenie konania, nakoľko pôvodne sa konalo a stále sa koná o žalobe žalobkyne a jej podanie (zo dňa 13.04.2017 - vzájomná žaloba) aj podľa názoru súdu prvej inštancie neobsahovala náležitosti vzájomnej žaloby. Prvoinštančný súd teda o jej vzájomnej žalobe konať nemohol, a preto je zrejmé, že žalovaná procesne nezavinila, a ani zaviniť nemohla vznik akýchkoľvek trov konania v konaní o vzájomnej žalobe. V tomto kontexte odvolateľka poukázala na vyjadrenie súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018, ktorý mal za to, že jej podanie nespĺňa náležitosti riadnej žaloby, a preto bude povinnosťou žalovanej, aby v lehote 30 dní odstránila vady svojej žaloby, inak súd nebude o vzájomnej žalobe, (ktorá má vady) konať. Navyše žalovaná ani nebola vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku zo vzájomnej žaloby práve preto, že sa jednalo o procesný návrh, resp. nesprávne a neúplné podanie. V ďalšom mala žalovaná za to, že na jej strane sú splnené podmienky podľa ust. , aby žalobkyni nebola priznaná náhrada trov konania. Bola totiž nútená podať uvedené podanie zo dňa 13.04.2017 na súde prvej inštancie (v čase urobenia tohto podania nebola právne zastúpená) z dôvodu žalobkyňou podanej žaloby, voči ktorej sa týmto podaním bránila. Z priebehu konania bolo zrejmé, že zo strany žalobkyne sa jednalo o účelové konanie a využitie jej nepriaznivej situácie. Žalobkyňa nikdy v minulosti a hlavne v dobe, keď žil manžel žalovanej, nenamietala skutočnosť, že časť garáže žalovanej by mala stáť na jej pozemku. Ihneď po smrti manžela žalovanej však žalobkyňa podala na súd žalobu, pričom o spornej skutočnosti nemala žalovaná žiadnu vedomosť. Veci ohľadom nehnuteľnosti riešil totiž práve jej manžel. Počas jeho života bolo všetko v poriadku a žalobkyňa si voči nim neuplatňovala žiadne nároky. S manželom žalovanej bola sesternica. Žalovaná sa viackrát pokúsila o uzatvorenie zmieru so žalobkyňou, keďže aj žalobkyňa protiprávne užíva jej nehnuteľnosti. Práve preto dala žalovaná vypracovať na svoje náklady aj geometrický plán za účelom zámeny nehnuteľností medzi stranami sporu tak, aby bol každý vlastníkom nehnuteľností, ktoré užíva. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Opravný prostriedok žalovanej označila za nedôvodný. Ďalej uviedla, že pri aplikácii ust. je nepodstatné, či žalovaná bola/nebola právne zastúpená, a ani to, či návrh, alebo žaloba spĺňa, alebo nespĺňa právne náležitosti, pretože zavinením žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby. Vzhľadom k tomu, že podaním vzájomnej žaloby voči nej došlo u žalobkyne k vzniku trov, za tieto zodpovedá žalovaná, ktorá tieto trovy i zastavenie konania procesne zavinila. 11. Ďalšie podania strán v tomto odvolacom konaní neboli odvolaciemu súdu doručené. 12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - žalovanou, ktorá bola zaviazaná nahradiť trovy konania žalobkyni ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ v spojení s ], preskúmal odvolaním žalovanej napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. v rozsahu výroku II. tohto uznesenia a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej časti, t. j. čo do jeho výroku I., zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie splnenia zákonom stanovených podmienok pre obligatórne zastavenie konania podľa ust. ), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( ). 14. Krajský súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku ( ). 15. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné vysporiadať sa s odvolacou argumentáciou žalovanej.

16. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd prvej inštancie nekonal vo veci jej vzájomnej žaloby - podania zo dňa 13.04.2017, a preto ani nemohlo dôjsť k vzniku akýchkoľvek trov konania o jej vzájomnej žalobe a z tohto dôvodu ani k rozhodnutiu o ich náhrade, odvolací súd túto jej argumentáciu považoval za nedôvodnú. V zmysle ust. žalovaný môže uplatniť svoje právo vzájomnou žalobou, pričom na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe ( ). Konanie o vzájomnej žalobe sa tak v zmysle ust. začína doručením vzájomnej žaloby súdu. Bez najmenších pochybností možno konštatovať, že žalovaná podaním zo dňa 13.04.2017, doručeným súdu prvej inštancie rovnakého dňa, si uplatňovala voči žalobkyni svoje vlastnícke právo k časti spornej nehnuteľnosti o výmere 6,5 m2 (mala zodpovedať časti spornej nehnuteľnosti zastavanej garážou žalovanej). Podanie žalovanej zo dňa 13.04.2017 je tak z obsahového hľadiska ( ) jednoznačne vzájomnou žalobou ( ), pričom konanie o tejto vzájomnej žalobe sa začalo dňa 13.04.2017. Pre začatie tohto konania nebolo vôbec podstatné, či vzájomná žaloba obsahovala úplne a zrozumiteľne všetky náležitosti podľa ust. , alebo nie a bol na mieste postup súdu prvej inštancie podľa ust. . Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, či zo strany žalovanej došlo, alebo nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku za vzájomnú žalobu, keďže pre nezaplatenie poplatku nebolo možné konanie o vzájomnej žalobe v zmysle ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení zastaviť. Pokiaľ aj súd prvej inštancie mal za to, že žaloba má vady v zmysle ust. , avšak do späťvzatia vzájomnej žaloby žalovanou podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.12.2018, nepostupoval podľa tohto ustanovenia a nevyzval žalovanú na odstránenie vád vzájomnej žaloby, za súčasného súhlasu žalobkyne zo dňa 10.01.2019 už nebol dôvod na postup podľa ust. . Okresný súd preto postupoval správne, ak podľa ust. v spojení s ust. konanie zastavil (výrok I.). Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa k vzájomnej žalobe žalovanej písomne vyjadrila podaním zo dňa 30.06.2017 (na č. l. 26 spisu). Vzhľadom k tomu, že vzájomnú žalobu žalovanej zo dňa 13.04.2017 súd prvej inštancie nevylúčil na samostatné konanie ( ), na pojednávaní konanom dňa 20.11.2018 došlo k prejednávaniu aj vzájomnej žaloby žalovanej. Na tomto pojednávaní sa zúčastnil aj právny zástupca žalobkyne. Je teda zrejmé, že žalobkyni vznikli v spojení s konaním o vzájomnej žalobe žalobkyne trovy konania v podobe trov právneho zastúpenia. Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovanej o tom, že konanie o jej vzájomnej žalobe neprebiehalo a preto o neexistujú trovy žalobkyne v súvislosti s touto časťou konania je zjavne nedôvodná. 17. Odvolací súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalovanej, že podanie vzájomnej žaloby bolo vynútené žalobkyňou podaním jej žaloby, čo zakladá dôvod na aplikáciu a nepriznanie náhradu trov konania žalobkyni. Žalovaná sa voči žalobe žalobkyne, (ktorá bola napokon aj následným rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. -306 zo dňa 25.02.2020, ktorý nadobudol medzičasom právoplatnosť dňa 08.05.2020, posúdená ako dôvodná), mohla brániť, pričom však jej obrana nemusela nevyhnutne smerovať do uplatnenia si vlastníckeho práva na spornú nehnuteľnosť vzájomnou žalobou, ktorou žalovaná aktívne žiadala určiť vlastnícke právo k časti spornej nehnuteľnosti, evidovanej v katastri nehnuteľností vlastnícky na žalobkyňu. Otázku prípadného vlastníckeho práva žalovanej bol súd prvej inštancie na podklade námietky žalovanej oprávnený riešiť aj ako prejudiciálnu otázku k nároku žalobkyne uplatnenej žalobou o ochranu jej vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, ktorou žalobkyňa žiadala uložiť žalovanej povinnosť odstrániť jej garáž zo spornej nehnuteľnosti. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dňa 13.04.2017 (t.j. v čase podania vzájomnej žaloby na súde prvej inštancie) nebola žalovaná právne zastúpená. (Bez ohľadu nato sa z obsahu a formy podania žalovanej zo dňa 13.04.2017 odvolaciemu súdu javí, že toto bolo koncipované osobou s právnym vzdelaním, alebo minimálne so značným právnym povedomím). Odvolací súd tak v danom prípade nevzhliadol dôvody hodného zreteľa, na základe ktorých by v zmysle ust. bolo dôvodné v súdenej veci žalobkyni nepriznať nárok na náhradu trov konania. 18. Vyhodnotiac odvolanie žalovanej ako nedôvodné, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil (ust. ). Vo zvyšnej časti, t. j. čo do jeho výroku I., zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a ust. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa ust. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).