Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-979-2020.pdf
PDF · 90.11 KB
Case nature
Subarea
3Ek/979/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO 53 255 739, proti povinnému 1/: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na záhradách XXXX/XX, XXX XX X. T. a povinnému X/: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na záhradách XXXX/XX, XXX XX X. T., o vymoženie 5722,97 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/979/2020 zo dňa 02.07.2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie (repodaj) doručeným súdu dňa 16.06.2020 domáhal od povinných vymoženia 5722,97 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu
- platobný rozkaz Okresného súdu Malacky sp. zn. 18Rob/122/2011 zo dňa 19.07.2011 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 18Rob/122/2011-74, právoplatný a vykonateľný dňa 15.05.2012.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.07.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,03 EUR (výrok I.) a v časti vymoženia trov exekúcie oprávneného vo výške 42 EUR (výrok II.). Svoje rozhodnutie za použitia ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1 - 3, § 9 ods. 1, 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) odôvodnil tým, že oprávnený si pri podaní opätovného návrhu podľa § 9 ZoUNEK uplatnil okrem iného nárok na náhradu iných trov, a to trov starej exekúcie vo výške 42,- EUR a na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,03 Eur, pričom z doplňujúcich informácii o peňažnom nároku vyplynulo, že sa jedná o nárok na náhradu trov právneho zastúpenia starej exekúcie. Vyšší súdny úradník vo vzťahu k uplatnenej náhrade paušálnych trov 42 EUR uviedol, že tieto trovy prináležia súdnemu exekútorovi, pričom ZoUNEK v § 6 ods. 2 uvádza, že tieto trovy znáša oprávnený, ale zároveň neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Podobne to platí aj pre trovy právneho zastúpenia. Znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK výslovne uvádza, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov (teda ani trov právneho zastúpenia opätovného návrhu na vykonanie exekúcie ako ani trov právneho zastúpenia starej exekúcie) spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. Z uvedeného je zrejmé, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie nárok uplatniť si len to, čo oprávnenému bolo priznané exekučným titulom, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť pri opätovnom podaní návrhu. Konštatoval,
že oprávnený nemá nárok domáhať sa náhrady trov právneho zastúpenia starej exekúcie vo výške 314,03 EUR a paušálnych trov vo výške 42,00 EUR, nakoľko na ich uplatnenie nedisponuje spôsobilým exekučným titulom proti povinnému. Vyšší súdny úradník ďalej podotkol, že dôvodová správa k ZoUNEK, na ktorú odkazoval oprávnený v oprave vád návrhu na vykonanie exekúcie, nie je zákonom ani iným normatívnym právnym aktom a teda nie je pre súd záväzná. Ak bolo v úmysle zákonodarcu stanoviť, že paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie predstavuje nárok oprávneného pri repodaji ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, malo sa to premietnuť aj do právnej úpravy. Práve naopak, zo znenia ust. § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Navyše znenie § 9 ods. 3 ZoUNEK striktne stanovuje, že oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného v časti vymoženia iných trov vo výške 42 EUR a vymoženia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 314,03 EUR, zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie v tejto časti zmeniť a vydať poverenie na výkon exekúcie. Mal za to, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a § 9 ods. 3 ZoUNEK, uviedol, že celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej exekúcie (ďalej aj „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35,- EUR bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty. Na úhrady iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu „práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon vytvára špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá nárok na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu ZoUNEK, ktorú predložil v prílohe k sťažnosti. Upovedomenie predstavuje obdobne právny základ aj pre uplatnenie si trov právneho zastúpenia za pôvodný návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko tieto trovy sa momentom zastavenia starej exekúcie v spojení s podaním opätovného návrhu stávajú príslušenstvom pohľadávky, ktoré si je možné uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.
4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.
8/ Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
9/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
10/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
12/ Jedným z hlavných argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi v starej (zastavenej) exekúcii vo výške 42 EUR je dôvodová správa k ZoUNEK. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne uviedol, že dôvodová správa sa nepovažuje za prameň práva, na základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci sa podoby exekučného titulu). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy, izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu situáciu, prednosť pred inými ustanoveniami upravujúcimi exekučné konanie. Pokiaľ by súdy neaplikovali účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny predpis upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.
13/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42 EUR, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods. 3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie nemožno považovať za exekučný titul, ktorým by oprávnený v novom exekučnom konaní mohol vymáhať trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie paušálnych trov od povinného.
14/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ. Ak mienil oprávnený uvedený nárok v exekúcii uplatniť ako príslušenstvo podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je hmotnoprávnym predpisom, potom absentuje spôsobilý exekučný titul na jeho uplatnenie. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 Exekučného poriadku možno exekúciu vykonať ak povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Preto pokiaľ oprávnený disponuje exekučným titulom na hmotnoprávny nárok - pohľadávku (istinu), úrokov z omeškania a trov základného konania, musel aj na vymoženie jej hmotnoprávneho príslušenstva (nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, predložiť spôsobilý exekučný titul, z ktorého vyplýva jeho právo uplatňovať si voči povinnému tento nárok. Náklady spojené s uplatnením alebo bránením práva sa v
zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka nestanú totiž príslušenstvom pohľadávky skôr, než je o nich príslušným orgánom rozhodnuté. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy 42 Eur od povinného, resp. ho v exekučnom konaní nepredložil a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
15/ Za správne z obdobných dôvodov sudca považoval rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj pokiaľ ide o zamietnutie návrhu v časti trov oprávneného vo výške 314,03 EUR ako nákladov spojených s uplatnením pohľadávky titulom trov právneho zastúpenia v pôvodnom exekučnom konaní. Oprávnený tento nárok považoval za dôvodne uplatnený majúc za to, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie predstavuje právny základ na ich uplatnenie a treba ich považovať za príslušenstvo pohľadávky, ktoré si v súvislosti s podaním opätovného návrhu mohol uplatniť ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Oprávnený na uvedený nárok súdu nepredložil spôsobilý exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku, pričom nemožno súhlasiť s oprávneným, že takým exekučným titulom by malo byť upovedomenie o zastavení starej exekúcie. Sudca opakuje, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov je exekučným titulom, na základe ktorého sa môže len súdny exekútor domáhať vymoženia nároku a len voči oprávnenému, ak by ten dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Zároveň v upovedomení o zastavení starej exekúcie nie je okrem výzvy na úhradu trov vo výške 35 eur + DPH priznaný žiadny iný nárok, ktorého plnenia by sa na jeho základe mohol domáhať oprávnený. Trovy súdneho konania vo všeobecnosti sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konkrétnom súdnom konaní (§ 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Exekučný poriadok ako trovy konania oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vymedzuje len také výdavky, ktoré oprávnený vynaložil v priamej súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a iné hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený má však voči povinnému nárok na náhradu len tých trov exekučného konania súvisiacich s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré exekučný súd uvedie v poverení na vykonanie exekúcie a ktoré sú účelne vynaložené (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie platí špeciálna právna úprava obsiahnutá v § 9 ods. 3 ZoUNEK, a ktorá má, ako už bolo vyššie uvedené, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou náhrady trov oprávneného v exekučnom konaní upravenou v § 199a ods. 1 v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 9 ods. 3 ZoUNEK pozitívnym spôsobom vymedzuje len jediný zákonný nárok na náhradu trov oprávneného v novom exekučnom konaní v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, a to je náhrada za zaplatený súdny poplatok. To znamená, že oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto opätovného návrhu. Všetky ostatné nároky na náhradu trov exekučného konania sú v zmysle § 9 ods. 3 ZoUNEK vylúčené a teda nevymáhateľné v rámci nového exekučného konania, v čoho dôsledku ostatné trovy exekučného konania znáša výlučne len oprávnený. Na základe uvedeného bol nárok zo strany oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia v starej exekúcii vo výške 314,03 EUR uplatnený v rozpore s § 48 ods. 2 a § 199a ods. 1 Exekučného poriadku a s § 9 ods. 3 ZoUNEK.
16/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia § 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu, ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb. Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne. Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením exekúcie úspešný.
17/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov považoval sudca rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 3Ek/979/2020 zo dňa 02.07.2020 v celom rozsahu za správne, v dôsledku čoho podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).