Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/112/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: F.. L. Z., Š. S. X, G., zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, proti žalovaným: X. Z., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G., zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 983, Páričkova 15, X. Z. V., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G. (voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. -133), o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.07.2020, č.k. -158, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.07.2020, č.k. -158, zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.10.2019 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti vypratať časť stavby so súpisným č. 7788, druh stavby iná stavba, popis stavby skleník L. F., postavenej na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX podľa priloženého nákresu, evidovanú Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava IV, obec BA - m. č. L. G., katastrálne územie L. G., na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“) dôvodiac tým, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú a majú v nej zriadené svoje sídla. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že nehnuteľnosť nikdy neužíval a neužíva ju ani v súčasnosti a následné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade, konajúci súd uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. -133, konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

3. Predmetom konania tak ostala žaloba o vypratanie nehnuteľnosti smerujúca voči žalovanému v 1. rade, ktorú žalobkyňa písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 02.07.2020 vzala späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť v priebehu konania dobrovoľne vypratal. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala zaviazať žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie za aplikácie ustanovenia , , a (ďalej len „“) konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

4. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa , keď posudzoval procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Zdôraznil, že uvedené znamená objektívne posúdenie dôvodu, pre ktorý žalujúca strana vzala žalobu späť, vo väzbe s tým, čo v konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa domáhala. Súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby ukončil užívanie nehnuteľnosti a túto žalobkyni uvoľnil, a teda sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne. Vzhľadom na to, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade bola žalobkyňa nútená vziať žalobu späť, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu.

5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa , , a Mal za to, že nebol dôvod na zastavenie konania, keďže ho žalobkyňa v rozpore s vykonateľným neodkladným opatrením svojvoľne vypratala z nehnuteľnosti, keď mu dala veci z nej vyniesť pred halu. V tomto smere poukázal na svoje podanie zo dňa 20.04.2020 a na skutočnosti v ňom uvedené, ktoré žalobkyňa nepoprela, čo malo za následok, že tieto sa stali nespornými. Správanie žalobkyne, ktorá mu násilne znemožnila vstup do prenajatých priestorov hodnotil ako nepoctivé, rozporné s vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým v inej veci nariadil neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa žalobu zobrala späť len z dôvodu, aby spôsobila zánik účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia.

6. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil ani s rozhodnutím konajúceho súdu o náhrade trov konania založeného na tom, že zavinil zastavenie konania, keďže dobrovoľne splnil povinnosť, ktorá je predmetom konania. Dôvodil, že túto skutočnosť žalobkyňa v konaní nepreukázala, a preto mu i v kontexte ním uvádzaných nepopretých skutkových tvrdení nebolo zrejmé, na základe čoho konajúci súd ustálil svoj záver o dobrovoľnom splnení žalovanej povinnosti. Žalovaný v 1. rade súdu prvej inštancie vytkol, že mu neumožnil relevantne sa vyjadriť k dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne ešte pred vydaním rozhodnutia, čo malo za následok porušenie jeho procesného práva v miere zakladajúcej aj porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa mienky žalovaného v 1. rade nebol daný právny základ pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni, nakoľko ten by bol daný za predpokladu dôvodnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie však v rozhodnutí o neodkladnom opatrení konštatoval, že jeho nájomné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam je dané.

7. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia konania zmenil, resp. zrušil s tým, že vec bude zastavená a vrátená v časti konania o vzájomnej žalobe a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že na akýkoľvek jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby, i keď potenciálne relevantný, súd prvej inštancie nemôže prihliadať, pokiaľ pristúpila k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním alebo predbežným prejednaním sporu.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné.

10. V prvom rade treba uviesť, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozhodnutia naďalej označoval žalovaného v 2. rade, ako stranu sporu, hoci voči nemu bolo konanie právoplatne skončené, a to uznesením o zastavení konania zo dňa 11.05.2020, č.k. -133. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvej inštancie ďalej konať len so žalovaným v 1. rade, označujúc ho ako žalovaného.

11. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

14. Späťvzatím žaloby, ako jednostranným procesným úkonom, žalobca prejavuje vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať. Po späťvzatí žaloby súd konanie zastaví, ak tomu nebránia okolnosti uvedené v Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby to súd zisťuje len vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo po začatí pojednávania, ako aj v spore, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ teda žalobca procesným úkonom prejaví vôľu zobrať žalobu späť ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, a nejde o výnimku podľa , súd žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva a konanie bez ďalšieho uznesením zastaví; neprihliada pritom na prípadné vyjadrenie nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby.

15. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu späť (už len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade) písomným podaním zo dňa 02.07.2020 (č.l. 157). Z obsahu spisu vyplýva, že do toho času konajúci súd predbežne spor neprejednal a ani nezačal pojednávanie. Keďže predmetom konania bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, t.j. nešlo o spor, v ktorom by spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu ( ), súdu prvej inštancie nemožno vytýkať, pokiaľ žalovaného v 1. rade s dispozičným úkonom žalobkyne na účely rozhodovania o späťvzatí žaloby neoboznamoval. Jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by totiž vzhľadom na ustanovenie veta druhá nemal na rozhodnutie konajúceho súdu vplyv a na taký nesúhlas by konajúci súd nemohol následne prihliadať. Uvedené možno uplatniť i vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade, v ktorých vyjadril nesúhlas so zastavením konania. Odvolací súd v tomto smere udáva, že ani podanie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného v 1. rade po vydaní napadnutého uznesenia nemôže spochybniť správnosť postupu konajúceho súdu, ktorý bol povinný rešpektovať dispozičný úkon žalobkyne a konanie o žalobe zastaviť. Treba podotknúť, že zastavenie konania o žalobe nemá vplyv na konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade, nakoľko obe konania sú de facto samostatné, s individuálnymi procesnými závermi a nie sú vzájomne podmienené, čo znamená, že ak vezme žalobkyňa žalobu späť, súd konanie o žalobe zastaví a koná ďalej len o vzájomnej žalobe. Za pre vec nerozhodnú vyhodnotil odvolací súd i domnienku žalovaného v 1. rade o skutočnom dôvode späťvzatia žaloby, za ktorú považoval snahu žalobkyne o zmarenie účinnosti neodkladného opatrenia nariadeného vo veci Okresného súdu Bratislava IV vedenej pod sp. zn. .

16. S poukazom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ prihliadajúc na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým prejavila vôľu nepokračovať v konaní, konanie o žalobe voči žalovanému v 1. rade zastavil, bez zisťovania jeho stanoviska; v danej veci totiž nešlo o žiaden prípad predpokladaný ustanovením veta prvá, resp. ods. 2 So zreteľom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade ako vecne správne podľa potvrdil.

17. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 1. rade do výroku o náhrade trov konania, odvolací súd sa s jeho obsahom stotožnil a vyhodnotil ho za dôvodné.

18. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

19. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

20. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade tým, že po podaní žaloby, ktorou sa domáhala vypratania nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade jej užívanie dobrovoľne ukončil, túto v prospech žalovanej uvoľnil, čo malo za následok, že procesne zavinil zastavenie konania. S týmto názorom konajúceho súdu, najmä so zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade a ostatný obsah spisu, nemožno bezvýhradne súhlasiť.

21. V prvom rade treba uviesť, že konajúci súd mal z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 02.03.2020 (č.l. 120 a nasl.) vedomosť o existencii neodkladného opatrenia nariadeného v konaní Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. . Z jeho obsahu vyplýva, že okresný súd uložil žalovanému v 1. rade (G. N..V..Q..), žalovanému v 2. rade (Y. N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) povinnosť 1/ strpieť užívanie nehnuteľností, a to nebytového priestoru s príslušenstvom a zariadeniami so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, skleník L. F., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, skleník L. F.. a súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX, skleník L. F.. a pozemkov parcela č. XXXX/X, o výmere 831 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X, o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X, o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie L. G., obec L. G., okres G. F., žalobcom (Z., N..V..Q..), 2/ zdržať sa konania, ktorým by bránili žalobcovi (Z., N..V..Q..) v užívaní označených nehnuteľností, pričom žalovanému v 1. rade (G. N..V..Q..) uložiť povinnosť zdržať sa vstupu do nehnuteľností a žalovanému v 2. rade (Y. N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) zakázal s nehnuteľnosťami nakladať, najmä uzatvoriť nájomnú a podnájomnú zmluvu v prospech tretej osoby, všetko do času právoplatného skončenia prebiehajúceho konania (sp. zn. ). Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola obava, že žalovaní budú žalobcovi (Z., N..V..Q..) brániť v užívaní nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým osvedčil danosť nároku, a to nájomnou zmluvou uzatvorenou so žalovanou v 3. rade (F.. L. Z.). Okresný súd Bratislava IV dospel k záveru, že žalovaná v 3. rade ako vlastníčka označených nehnuteľností uzavretím nájomnej a podnájomnej zmluvy so žalovanými v 1. a v 2. rade znemožnila žalobcovi tieto užívať a následne na nich žalovaný v 1. rade dňa 28.12.2019 vymenil zámky a nainštaloval zabezpečovacie zariadenie, čo malo za následok zamedzenie prístupu žalobcu (Z., N..V..Q..) k veciam v jeho vlastníctve.

22. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 20.04.2020 (ktoré súd prvej inštancie nedoručil žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi - pozn. odvolacieho súdu) namietal vykonateľnosť žalobného petitu, nakoľko žalobkyňa dňa 04.03.2020 násilným spôsobom, za prítomnosti jej právneho zástupcu a zástupcu spoločnosti G., N..V..Q.., vnikla do skladovej haly a kancelárie, ktoré bol oprávnený užívať na základe nájomnej zmluvy, a všetky jeho osobné a firemné veci protiprávne vyviezla na plochu mimo areál, čím tieto poškodila a znehodnotila. Za tejto procesnej situácie, keď žalobkyňa odôvodnila späťvzatie žaloby len strohým konštatovaním o dobrovoľnom uvoľnení nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní voči žalovanému v 1. rade domáhala, a ten ešte predtým namietal, že žalobkyňa ho v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením z týchto priestorov vypratala, je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania za dostatočne preukázaný záver o tom, že žalovaný v 1. rade sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne, dobrovoľne nehnuteľnosť opustil, a preto nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Odvolací súd udáva, že i keď žalobkyňa nemala vedomosť o písomnom podaní žalovaného v 1. rade zo dňa 20.04.2020, rovnako ako ani o jeho podaní - vzájomnej žalobe (súd prvej inštancie tieto podania nedoručoval žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu), ktorých obsahom boli i skutkové tvrdenia o násilnom vyprataní žalovaného v 1. rade z nehnuteľnosti, na argumentáciu žalovaného v 1. rade s totožným obsahom uvedenú i v odvolaní proti napadnutému uzneseniu nereagovala, túto nijako nespochybnila, resp. nevyvrátila tvrdením opaku. V situácii, keď žalobkyňa svoje tvrdenia o dobrovoľnom vyprataní nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade nijako nepreukázala a zároveň nepoprela tvrdenia žalovaného v 1. rade o násilnom odstránení jeho majetku z užívanej nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 1. rade podporil i fotodokumentáciou zachytávajúcou prázdne halové priestory a tovar umiestnený mimo areálu, žalobkyňa neosvedčila, že k späťvzatiu žaloby pristúpila pre správanie žalovaného v 1. rade, ktorým by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Žalobkyňa tak nepreukázala, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného v 1. rade, ktorý dobrovoľne nehnuteľnosť vypratal, z dôvodu ktorého nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v takom prípade spočíva procesné zavinenie na zastavení konania na žalobkyni.

23. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď nesprávne posúdil otázku procesného zavinenia na zastavení konania, ktoré pričítal žalovanému v 1. rade, a nie samotnej žalobkyni. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil podľa tak, že žalovanému v 1. rade priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a , keď mal za to, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo procesné uznesenie o zastavení konania a o náhrade trov konania. Žalovaný v 1. rade mal neúspech v časti odvolania proti výroku o zastavení konania, čo predstavuje úspech žalobkyne, pričom bol úspešný v časti odvolania proti výroku o náhrade trov konania, v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa; ide teda o pomerný úspech oboch procesných strán v odvolacom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

254. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).