Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-112-2020.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Subarea
3Co/112/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: F.. L. Z., Š. S. X, G., zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, proti žalovaným: X. Z., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G., zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 253 983, Páričkova 15, X. Z. V., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G. (voči ktorému bolo konanie právoplatne zastavené uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. 22C/58/2019-133), o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.07.2020, č.k. 22C/58/2019-158, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovanému v 1. rade priznáva voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.07.2020, č.k. 22C/58/2019-158, zastavil konanie voči žalovanému v 1. rade a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.10.2019 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti vypratať časť stavby so súpisným č. 7788, druh stavby iná stavba, popis stavby skleník L. F., postavenej na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX podľa priloženého nákresu, evidovanú Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre okres Bratislava IV, obec BA - m. č. L. G., katastrálne územie L. G., na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“) dôvodiac tým, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu užívajú a majú v nej zriadené svoje sídla. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že nehnuteľnosť nikdy neužíval a neužíva ju ani v súčasnosti a následné späťvzatie žaloby voči žalovanému v 2. rade, konajúci súd uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. 22C/58/2019-133, konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
3. Predmetom konania tak ostala žaloba o vypratanie nehnuteľnosti smerujúca voči žalovanému v 1. rade, ktorú žalobkyňa písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 02.07.2020 vzala späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť v priebehu konania dobrovoľne vypratal. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala zaviazať žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie za aplikácie ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.
4. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď posudzoval procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Zdôraznil, že uvedené znamená objektívne posúdenie dôvodu, pre ktorý žalujúca strana vzala žalobu späť, vo väzbe s tým, čo v konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa domáhala. Súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade zavinil zastavenie konania, keď po podaní žaloby ukončil užívanie nehnuteľnosti a túto žalobkyni uvoľnil, a teda sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne. Vzhľadom na to, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade bola žalobkyňa nútená vziať žalobu späť, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu.
5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p. Mal za to, že nebol dôvod na zastavenie konania, keďže ho žalobkyňa v rozpore s vykonateľným neodkladným opatrením svojvoľne vypratala z nehnuteľnosti, keď mu dala veci z nej vyniesť pred halu. V tomto smere poukázal na svoje podanie zo dňa 20.04.2020 a na skutočnosti v ňom uvedené, ktoré žalobkyňa nepoprela, čo malo za následok, že tieto sa stali nespornými. Správanie žalobkyne, ktorá mu násilne znemožnila vstup do prenajatých priestorov hodnotil ako nepoctivé, rozporné s vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým v inej veci nariadil neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa žalobu zobrala späť len z dôvodu, aby spôsobila zánik účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia.
6. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil ani s rozhodnutím konajúceho súdu o náhrade trov konania založeného na tom, že zavinil zastavenie konania, keďže dobrovoľne splnil povinnosť, ktorá je predmetom konania. Dôvodil, že túto skutočnosť žalobkyňa v konaní nepreukázala, a preto mu i v kontexte ním uvádzaných nepopretých skutkových tvrdení nebolo zrejmé, na základe čoho konajúci súd ustálil svoj záver o dobrovoľnom splnení žalovanej povinnosti. Žalovaný v 1. rade súdu prvej inštancie vytkol, že mu neumožnil relevantne sa vyjadriť k dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne ešte pred vydaním rozhodnutia, čo malo za následok porušenie jeho procesného práva v miere zakladajúcej aj porušenie práva na spravodlivý proces. Podľa mienky žalovaného v 1. rade nebol daný právny základ pre rozhodnutie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni, nakoľko ten by bol daný za predpokladu dôvodnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie však v rozhodnutí o neodkladnom opatrení konštatoval, že jeho nájomné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam je dané.
7. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia konania zmenil, resp. zrušil s tým, že vec bude zastavená a vrátená v časti konania o vzájomnej žalobe a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že na akýkoľvek jeho nesúhlas so späťvzatím žaloby, i keď potenciálne relevantný, súd prvej inštancie nemôže prihliadať, pokiaľ pristúpila k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním alebo predbežným prejednaním sporu.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že jeho odvolanie je čiastočne dôvodné.
10. V prvom rade treba uviesť, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v záhlaví napadnutého rozhodnutia naďalej označoval žalovaného v 2. rade, ako stranu sporu, hoci voči nemu bolo konanie právoplatne skončené, a to uznesením o zastavení konania zo dňa 11.05.2020, č.k. 22C/58/2019-133. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvej inštancie ďalej konať len so žalovaným v 1. rade, označujúc ho ako žalovaného.
11. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
12. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. Späťvzatím žaloby, ako jednostranným procesným úkonom, žalobca prejavuje vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať. Po späťvzatí žaloby súd konanie zastaví, ak tomu nebránia okolnosti uvedené v § 146 C.s.p. Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby to súd zisťuje len vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo po začatí pojednávania, ako aj v spore, v ktorom spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Pokiaľ teda žalobca procesným úkonom prejaví vôľu zobrať žalobu späť ešte pred začatím predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, a nejde o výnimku podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súd žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva a konanie bez ďalšieho uznesením zastaví; neprihliada pritom na prípadné vyjadrenie nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby.
15. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu späť (už len vo vzťahu k žalovanému v 1. rade) písomným podaním zo dňa 02.07.2020 (č.l. 157). Z obsahu spisu vyplýva, že do toho času konajúci súd predbežne spor neprejednal a ani nezačal pojednávanie. Keďže predmetom konania bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, t.j. nešlo o spor, v ktorom by spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 C.s.p.), súdu prvej inštancie nemožno vytýkať, pokiaľ žalovaného v 1. rade s dispozičným úkonom žalobkyne na účely rozhodovania o späťvzatí žaloby neoboznamoval. Jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by totiž vzhľadom na ustanovenie § 146 ods. 1 veta druhá C.s.p. nemal na rozhodnutie konajúceho súdu vplyv a na taký nesúhlas by konajúci súd nemohol následne prihliadať. Uvedené možno uplatniť i vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade, v ktorých vyjadril nesúhlas so zastavením konania. Odvolací súd v tomto smere udáva, že ani podanie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného v 1. rade po vydaní napadnutého uznesenia nemôže spochybniť správnosť postupu konajúceho súdu, ktorý bol povinný rešpektovať dispozičný úkon žalobkyne a konanie o žalobe zastaviť. Treba podotknúť, že zastavenie konania o žalobe nemá vplyv na konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade, nakoľko obe konania sú de facto samostatné, s individuálnymi procesnými závermi a nie sú vzájomne podmienené, čo znamená, že ak vezme žalobkyňa žalobu späť, súd konanie o žalobe zastaví a koná ďalej len o vzájomnej žalobe. Za pre vec nerozhodnú vyhodnotil odvolací súd i domnienku žalovaného v 1. rade o skutočnom dôvode späťvzatia žaloby, za ktorú považoval snahu žalobkyne o zmarenie účinnosti neodkladného opatrenia nariadeného vo veci Okresného súdu Bratislava IV vedenej pod sp. zn. 22C/2/2020.
16. S poukazom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ prihliadajúc na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým prejavila vôľu nepokračovať v konaní, konanie o žalobe voči žalovanému v 1. rade zastavil, bez zisťovania jeho stanoviska; v danej veci totiž nešlo o žiaden prípad predpokladaný ustanovením § 146 ods. 1 veta prvá, resp. ods. 2 C.s.p. So zreteľom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 1. rade do výroku o náhrade trov konania, odvolací súd sa s jeho obsahom stotožnil a vyhodnotil ho za dôvodné.
18. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
19. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.
20. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade tým, že po podaní žaloby, ktorou sa domáhala vypratania nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade jej užívanie dobrovoľne ukončil, túto v prospech žalovanej uvoľnil, čo malo za následok, že procesne zavinil zastavenie konania. S týmto názorom konajúceho súdu, najmä so zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade a ostatný obsah spisu, nemožno bezvýhradne súhlasiť.
21. V prvom rade treba uviesť, že konajúci súd mal z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 02.03.2020 (č.l. 120 a nasl.) vedomosť o existencii neodkladného opatrenia nariadeného v konaní Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. 22C/2/2020. Z jeho obsahu vyplýva, že okresný súd uložil žalovanému v 1. rade (G. N..V..Q..), žalovanému v 2. rade (Y. N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) povinnosť 1/ strpieť užívanie nehnuteľností, a to nebytového priestoru s príslušenstvom a zariadeniami so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, skleník L. F., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, skleník L. F.. a súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX, skleník L. F.. a pozemkov parcela č. XXXX/X, o výmere 831 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. XXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X, o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X, o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidované na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie L. G., obec L. G., okres G. F., žalobcom (Z., N..V..Q..), 2/ zdržať sa konania, ktorým by bránili žalobcovi (Z., N..V..Q..) v užívaní označených nehnuteľností, pričom žalovanému v 1. rade (G. N..V..Q..) uložiť povinnosť zdržať sa vstupu do nehnuteľností a žalovanému v 2. rade (Y. N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) zakázal s nehnuteľnosťami nakladať, najmä uzatvoriť nájomnú a podnájomnú zmluvu v prospech tretej osoby, všetko do času právoplatného skončenia prebiehajúceho konania (sp. zn. 22C/58/2019). Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola obava, že žalovaní budú žalobcovi (Z., N..V..Q..) brániť v užívaní nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým osvedčil danosť nároku, a to nájomnou zmluvou uzatvorenou so žalovanou v 3. rade (F.. L. Z.). Okresný súd Bratislava IV dospel k záveru, že žalovaná v 3. rade ako vlastníčka označených nehnuteľností uzavretím nájomnej a podnájomnej zmluvy so žalovanými v 1. a v 2. rade znemožnila žalobcovi tieto užívať a následne na nich žalovaný v 1. rade dňa 28.12.2019 vymenil zámky a nainštaloval zabezpečovacie zariadenie, čo malo za následok zamedzenie prístupu žalobcu (Z., N..V..Q..) k veciam v jeho vlastníctve.
22. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 20.04.2020 (ktoré súd prvej inštancie nedoručil žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi - pozn. odvolacieho súdu) namietal vykonateľnosť žalobného petitu, nakoľko žalobkyňa dňa 04.03.2020 násilným spôsobom, za prítomnosti jej právneho zástupcu a zástupcu spoločnosti G., N..V..Q.., vnikla do skladovej haly a kancelárie, ktoré bol oprávnený užívať na základe nájomnej zmluvy, a všetky jeho osobné a firemné veci protiprávne vyviezla na plochu mimo areál, čím tieto poškodila a znehodnotila. Za tejto procesnej situácie, keď žalobkyňa odôvodnila späťvzatie žaloby len strohým konštatovaním o dobrovoľnom uvoľnení nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní voči žalovanému v 1. rade domáhala, a ten ešte predtým namietal, že žalobkyňa ho v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením z týchto priestorov vypratala, je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania za dostatočne preukázaný záver o tom, že žalovaný v 1. rade sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne, dobrovoľne nehnuteľnosť opustil, a preto nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania. Odvolací súd udáva, že i keď žalobkyňa nemala vedomosť o písomnom podaní žalovaného v 1. rade zo dňa 20.04.2020, rovnako ako ani o jeho podaní - vzájomnej žalobe (súd prvej inštancie tieto podania nedoručoval žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu), ktorých obsahom boli i skutkové tvrdenia o násilnom vyprataní žalovaného v 1. rade z nehnuteľnosti, na argumentáciu žalovaného v 1. rade s totožným obsahom uvedenú i v odvolaní proti napadnutému uzneseniu nereagovala, túto nijako nespochybnila, resp. nevyvrátila tvrdením opaku. V situácii, keď žalobkyňa svoje tvrdenia o dobrovoľnom vyprataní nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade nijako nepreukázala a zároveň nepoprela tvrdenia žalovaného v 1. rade o násilnom odstránení jeho majetku z užívanej nehnuteľnosti, ktoré žalovaný v 1. rade podporil i fotodokumentáciou zachytávajúcou prázdne halové priestory a tovar umiestnený mimo areálu, žalobkyňa neosvedčila, že k späťvzatiu žaloby pristúpila pre správanie žalovaného v 1. rade, ktorým by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Žalobkyňa tak nepreukázala, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného v 1. rade, ktorý dobrovoľne nehnuteľnosť vypratal, z dôvodu ktorého nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v takom prípade spočíva procesné zavinenie na zastavení konania na žalobkyni.
23. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď nesprávne posúdil otázku procesného zavinenia na zastavení konania, ktoré pričítal žalovanému v 1. rade, a nie samotnej žalobkyni. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.
24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., keď mal za to, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo procesné uznesenie o zastavení konania a o náhrade trov konania. Žalovaný v 1. rade mal neúspech v časti odvolania proti výroku o zastavení konania, čo predstavuje úspech žalobkyne, pričom bol úspešný v časti odvolania proti výroku o náhrade trov konania, v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa; ide teda o pomerný úspech oboch procesných strán v odvolacom konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
254. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).