Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-35-2020.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnených: 1/ Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Levice, so sídlom Levice, Sv. Michala 4 a 2/ OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpený verita, s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 5B, IČO: 35 940 875, Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: N. E. STELA, so sídlom L., G. L. XX, o zaplatenie sumy 3.049,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 6. septembra 2012, č. k. 8Er/302/2003-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie oprávneného v 1. rade proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi o d m i e t a .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a povinnému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. E. D. trovy exekúcie vo výške 104,03 eura, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 31, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z., Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2005 (ďalej len „EP“), § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb., § 277 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1, 2 a § 30, § 46 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003. Vyšiel zo zistenia, že poverením zo dňa 21. 07. 2003 pod č. k. 8Er/302/2003-7 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného platobného výmeru Regionálnej zdravotnej poisťovne Levice č. 19/KIČ/94 zo dňa 01. 03. 1994, právoplatného a vykonateľného dňa 27. 04. 1994. Uviedol, že súdny exekútor zaslal dňa 09. 03. 2012 návrh na zastavenie exekúcie podaný v zmysle ust. § 31 Exekučného poriadku odôvodnený nezložením preddavku oprávneným v 2. rade v stanovenej lehote. Dôvodil, že súdny exekútor nemôže vyzvať oprávneného na zloženie preddavku v prípade, ak je oprávnený ako účastník konania oslobodený od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. Argumentoval, že v predmetnom prípade uplynula prekluzívna desaťročná lehota a rozhodnutie sa stalo právne neúčinným, preto exekučné konanie zastavil podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP zastavil.
2. Rozhodnutie o trovách exekúcie právne oprel o ust. § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2, § 203 ods. 1 EP, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23, § 25 vyhl. MSSR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej do 30. 04. 2008) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo
výške 104,03 eura, ktorá pozostávala z odmeny 19,92 eura za 3 hodiny (155 min.) účelne vynaložené na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. (3 x 6,64 eura), z odmeny za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods.1 cit. vyhl. 26,56 eura (8 x 3,32 eura), z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. - poštové a telekomunikačné poplatky vo výške 8,36 eura, cestovné náhrady U. a späť - 110 km /á 0,27 eur za 1 km/ v sume 29,21 eura a z náhrady za stratu času podľa § 23 ods. 1 a 2 vyhlášky za 2 hodiny /á 0,66 eura za 1 polhodinu/ v sume 2,64 eura, spolu 104,03 eura vrátane 20% DPH. Vzhľadom na to, že exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty, preto podľa ust. § 197 EP uložil povinnému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
3. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote oprávnený v 1. rade a domáhal sa jeho zrušenia a preskúmania v celom rozsahu. Nesúhlasil so zastavením exekúcie, pretože ust. § 25 ods. 1, 2 v znení, ktoré je obsiahnuté v zákone o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31. 12. 2003, je účinné až od 01. 07. 2001. V tejto súvislosti uviedol, že predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 1994, bol vydaný jeho právnou predchodkyňou. Na pohľadávky, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť do 30. 06. 2001, sa vzťahuje právna úprava obsiahnutá v zákone č. 7/1993 Z. z., ktorá právna úprava nepoznala inštitút preklúzie, poznala iba inštitút premlčania, preto nemožno predmetnú exekúciu zastaviť z dôvodu preklúzie. Exekučný titul preto nie je prekludovaný.
4. Súdny exekútor G.. E. D. vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného v 1. rade uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie.
5. K odvolaniu oprávneného v 1. rade sa oprávnený v 2. rade a povinný písomne nevyjadrili.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného v 1. rade proti zastavujúcemu výroku napadnutého uznesenia nie je dôvodné a proti výroku rozhodnutia, ktorým boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie voči povinnému, odvolanie nie je prípustné.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodný oprávnený sa návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23. 06. 2003, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 3.049,19 eura s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - Platobného výmeru č. 19/1994 zo dňa 01. 03. 1994, vykonateľného dňa 27. 04. 1994. Súd prvej inštancie poveril dňa 21. 07. 2003 súdneho exekútora G.. E. D., so sídlom Exekútorského úradu v U., D. 2, vykonaním exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 16. 11. 2010 predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom oprávnený v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 07. 09. 2011 vyjadril nesúhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a to z dôvodu, že povinný je fyzickou osobou, ktorá môže v budúcnosti nadobudnúť majetok a teda podľa vyjadrenia oprávneného existuje reálny predpoklad vymoženia pohľadávky. Následne súdny exekútor dňa 09. 03. 2012 doručil súdu podnet na zastavenie z dôvodu nemajetnosti povinného a pre nezloženie preddavku na odmenu exekútora, nakoľko oprávnený napriek výzve v stanovenej lehote preddavok na trovy exekúcie nezložil. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu preklúzie práva.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení do 31. 03. 2017 (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie.
12. Podľa § 277 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
13. Podľa § 277 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
14. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
15. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú (§ 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003).
16. Podľa § 52 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003, zrušuje sa 1. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 85/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1994 Z. z. (ďalej len „zákon č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia“).
17. Exekučný titul v predmetnej veci bol vydaný za účinnosti zákona č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia bol zrušený a nahradený zákonom č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
18. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec vzhľadom na vyššie uvedenú a citovanú právnu úpravu, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu uplynutia 10-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie platobného výmeru Regionálnej národnej poisťovne pobočka Levice č. 19/1994 zo dňa 01. 03. 1994, vykonateľného dňa 27. 04. 1994. Niet totiž sporu o tom, že povinnosť povinného nebola splnená do 31. 12. 2003, a preto sa na vymáhanie tejto povinnosti aplikujú prechodné ustanovenia § 277 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z. z. s odkazom a založením účinnosti práva účinného pred 1. januárom 2004. V tejto súvislosti je preto dôvodný záver súdu prvej inštancie o aplikácii ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni účinného do 31. 12. 2003, podľa ktorého možno rozhodnutie vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. Znamená to, že v tejto lehote je potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený. Predložený exekučný titul tak vzhľadom na dátum nadobudnutia právoplatnosti dňa 27. 04. 1994 nie je možné pre uplynutie prepadnej lehoty vykonať, a preto súd prvej inštancie správne prihliadol na jej uplynutie ex offo a predmetnú exekúciu zastavil.
19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom zastavujúcom výroku ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
21. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
22. Podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
23. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým môže strana sporu (v mimosporovom konaní jeho účastník) napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa strana sporu môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Na podanie odvolania je oprávnená strana sporu (účastník konania), prípadne ďalšie osoby podľa zákona. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu sporu ujmu, a teda právo podať odvolanie prináleží len tej strane sporu, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená určitá ujma.
24. V danom prípade oprávnený v 1. rade podal odvolanie aj proti výroku zaväzujúceho povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (napadol odvolaním celé uznesenie prvoinštačného súdu). Odvolateľovi týmto výrokom nebola spôsobená ujma, výrok o trovách exekúcie zaväzuje na úhradu trov exekúcie výlučne povinného, a preto oprávnený nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 386 ods. 1 písm. b) CSP odvolanie oprávneného v 1. rade proti výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, ako podané neoprávnenou osobou odmietol.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho konania principiálne by bolo namieste priznanie mu náhrady trov odvolacieho konania. V danej veci však možnosť priznania náhrady trov konania povinnému vylučovala okolnosť, že mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).