Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21C-8-2024.pdf
PDF · 71.06 KB
Case nature
Subarea
21C/8/2024
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: T. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, bytom C., o zaplatenie 81,96 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby doručenej súdu dňa 18.03.2024 a z r u š u j e platobný rozkaz Okresného súdu Senica zo dňa 06.02.2024 č.k. 21C/8/2024 - 11.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.01.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 81,96 eur s príslušenstvom z nezaplatených úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS.
2. Okresný súd Senica dňa 06.02.2024 rozhodol platobným rozkazom č. k. 21C/8/2024 - 11, ktorý bol žalovanému doručený dňa 21.02.2024. Dňa 29.02.2024 bol tunajšiemu súdu v lehote na podanie odporu doručené podanie, ktorým žalovaný oznámil, že úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS pravidelne uhrádzal. Súčasne pripojil platobné doklady, ktorými preukázal úhrady.
3. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18. 3.2024 uviedol, že vzhľadom na preukázané úhrady žalovaným za služby verejnosti poskytované RTVS, berie žalobu v celom rozsahu späť a žiadal vrátiť súdny poplatok.
4. Podľa § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
5. Podľa § 268 CSP, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť a) márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods. 2 písm. c).
6. Podľa čl. 4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
7. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
8. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
9. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
12. Nakoľko žalobca zobral žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, v danom prípade po vydaní platobného rozkazu, avšak skôr, než platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, sudca súdu prvej inštancie musel o tomto späťvzatí žaloby rozhodnúť. Keďže zákon výslovne neupravuje, ako rozhoduje súd prvej inštancie v prípadoch, kedy žaloba bola vzatá späť žalobcom skôr, ako platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, zákonnému sudcovi neostávalo nič iné, iba v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP vzniknutú situáciu primerane posúdiť podľa zákonného ustanovenia, ktoré je čo obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, a to ust. § 370 ods. 1, 2 CSP, ktoré upravuje postup odvolacieho súdu v prípade, keď je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, než nadobudlo právoplatnosť.
13. Keďže o späťvzatí žaloby v tomto prípade rozhodol súd prvého stupňa, musel o ňom rozhodnúť prednostne podľa ustanovení Civilného sporového poriadku vzťahujúcich sa na konanie v prvej inštancii, kedy na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 CSP). Nakoľko žalobca zobral žalobu späť síce až po vydaní konečného rozhodnutia, avšak skôr, než nadobudlo právoplatnosť, ktorému navyše neprechádzalo žiadne pojednávanie ani predbežné prejednanie sporu, a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, súd nezasielal späťvzatie žaloby žalovanému na vyjadrenie, pretože ani jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov by v danom prípade nemal za následok nezastavenie konania.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu späť celkom, súd konanie zastavil.
15. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
16. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. O zavinení strany treba uvažovať z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku, pričom zodpovednosť súd skúma na oboch procesných stranách. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaná jeho nárok uspokojila, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, súd má zo
spisu preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a preto, z dôvodu hospodárnosti, súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
18. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.