Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-101-2020.pdf
PDF · 108.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: S. H., J.. X.X.XXXX, G. U. XX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietských hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47967692, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.118,99 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.118,99 Eur od 7.6.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX v Obchodných podmienkach v článku 5. Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ bod 5.4 v znení: "v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle ustanovenia bodu 5.2 OP, PB je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení, a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči PB" j e n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.
III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou z 2.6.2020 sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.118,99 Eur s úrokmi z omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od 2.dňa po doručení žaloby žalovanému. Zároveň žiadal určiť, že zmluvná podmienka v OP článku 5 v znení, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozsudku je neprijateľná. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodnil absenciou náležitosti uvedenej v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. a odkazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona, keďže v zmluve chýbal údaj o úrokoch a poplatkoch. Z predmetnej úverovej zmluvy žalobca zaplatil 2.320,07 Eur právnemu predchodcovi žalovaného Poštovej banke a.s. a sumu 1.118,99 Eur priamo žalovanému. Žalobu o neprijateľnú zmluvnú podmienku odôvodnil stručne tým, že spôsobuje zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a v písomnom vyjadrením k nej uviedol, že zmluva má všetky náležitosti - výšku mesačnej splátky 1377 Sk, počet splátok 60 a termíny splatnosti 23.dňa v mesiaci. Úroková sadzba podľa § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z. nie je povinnou náležitosťou zmluvy, ňou je RPMN, ktorá je v zmluve uvedená. Nedošlo preto k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu žalovaného, pričom rozobral všetky skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu prejednávať tento spor s poukazom na rozhodcovskú doložku, ktorá bola dohodnutá platne a pripojil k vyjadreniu právoplatný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. KS-A/0912/0029 zo dňa 27.9.2013.
3. Žalobca právo na repliku nevyužil.
4. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o úvere zo dňa XX.X.XXXX, obchodnými podmienkami pre úver, aktuálnym stavom pohľadávky, oznámením o vykonaných zrážkach zo mzdy, rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu KS-A/0912/0029, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová písomná zmluva o úvere medzi veriteľom Poštovou bankou a.s. a žalobcom ako dlžníkom. Formulár zmluvy najprv podpísal žalobca XX.X.XXXX vyplnením časti 2 „Žiadosť o úver“, v ktorej vyznačil len výšku požadovaného úveru 60.000 Sk a minimálnu dobu splácania 60 mesiacov. Poštová banka a.s. podpísala zmluvu neskôr - XX.X.XXXX a vyplnila časť 3 „Zmluvu o úver“, v ktorej uviedla výšku úveru 50.000 Sk, počet mesačných splátok 60, výšku mesačnej splátky 1.377 Sk, dátum prvej platby do 23.6.2016, dátum každej ďalšej platby k 23.dňu v mesiaci, RPMN 9,4%, celkovú výšku nákladov na poskytnutý úver 28.376,71 Sk. Doplnené bolo aj číslo zmluvy XXXXXXXXXX.
6. Na rubovej strane zmluvy sú Obchodné podmienky pre úver, ktoré však nie sú stranami podpísané. V nich v článku 5 bode 5.4 sa uvádza, že v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle ustanovenia bodu 5.2 OP, PB je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom podľa Oznámenia a úrokom z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení a to až do času úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči PB.
7. Medzi prechodnými a záverečnými ustanoveniami spomínaných Obchodných podmienok pre úver v článku 9 bode 9.2 sa konštatuje, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so ZoÚ a OP vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s.
8. Žalobca zaplatil z predmetnej úverovej zmluvy Poštovej banke a.s. sumu 2.320,07 Eur a žalovanému 1.118,99 Eur, ako dôkaz doložil aktuálny stav pohľadávky a potvrdenie zamestnávateľa o vykonaných zrážkach. Toto skutkové tvrdenie uvedené v žalobe žalovaný nespochybnil, platí preto fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP.
9. Poštová banka a.s. podala dňa XX.X.XXXX na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. v Bratislave žalobu voči žalovanému na zaplatenie pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca bol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. KS-A/0912/0029 zo dňa 27.9.2013 zaviazaný zaplatiť Poštovej banke a.s. istinu vo výške 607,31 Eur, úrok 7,50% ročne zo sumy 607,31 Eur od 2.11.2012 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 607,31 Eur od 2.11.2012 do zaplatenia istiny, ako aj kapitalizovanú sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 181,66 Eur a 85,48 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ten nadobudol právoplatnosť 29.11.2013.
10. Súd sa predovšetkým musel vysporiadať s námietkou nedostatku právomoci súdu vzhľadom na rozhodcovskú doložku, aj keď tá by nemala vplyv na právomoc súdu v konaní o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže rozhodcovský súd v tejto veci právomoc nemá. V danom prípade bola rozhodcovská doložka uvedená len v OP, ktoré účastníkmi zmluvy neboli podpísané. Aj keď v zmluve sa uvádza, že žalobca sa oboznámil s OP a súhlasí s nimi, nič to nemení na skutočnosti, že rozhodcovská doložka nemá obligatórnu písomnú formu, keďže nie je podpísaná stranami. Pre jej platnosť totiž zákon vyžaduje písomnú formu pod sankciou neplatnosti s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v znení účinnom od 1.1.2006 do 30.6.2009.
11. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vnikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
12. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
13. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy síce možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, avšak najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu, čo vyplýva z § 4 ods. 3 citovaného zákona. Z obsahu pripojeného rozhodcovského rozsudku však nepochybne vyplýva, že k takémuto vyhláseniu nedošlo, rozhodcovský súd totiž svoju právomoc vyvodil len zo spomínaných OP, čo súd považuje za nesprávny postup. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého v rámci spotrebiteľských zmlúv nemôže byť dohoda o zmluvnej pokute alebo rozhodcovskej doložke súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba spotrebiteľskej zmluvy teda samotnej listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Ústavný súd dôvodil tým, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dohovory technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dohody, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že najskôr uniknú pozornosti spotrebiteľa. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a preto takejto dohode nie je možné priznať právnu ochranu.
15. Súd teda vyhodnotil vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku uvedenú len v OP ako neplatnú, znamená to, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednávať spor medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom a teda ním vydaný rozhodcovský rozsudok je ničotný, bez akýchkoľvek právnych účinkov a teda námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu je neopodstatnená.
16. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd posúdil podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Za účelom posúdenia bezdôvodného obohatenia žalovaného súd podrobil prieskumu zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy t.j. v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006.
21. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
22. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
23. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
26. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a)sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c)cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d)identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f)meno a adresu spotrebiteľa, g)ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h)podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=01.04.2002>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
27. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
28. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
29. Je nepochybné, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba údaj o úroku a poplatkoch a preto veriteľ a jeho právní nástupcovia nemajú na ne nárok zo zákona. Navyše absentuje písomný zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy vo vzťahu k RPMN, keďže návrh na uzavretie predmetnej zmluvy podal banke žalobca dňa 16.5.2006 písomnou formou, ale v tomto návrhu údaj o RPMN uvedený nebol. Banka síce návrh akceptovala 23.5.2006, ale navyše v tejto akceptácii uviedla (okrem iného) aj ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy a to RPMN, ale uviedla aj inú výšku úveru ako to bolo v návrhu žalobcu. Aby došlo k platnej písomnej dohode aj vo vzťahu k týmto náležitostiam by však žalobca musel písomne potvrdiť tieto ďalšie náležitosti zmluvy vrátane výšky RPMN, keďže pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere je zákonom stanovená obligatórna písomná forma (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.) a proces kontraktácie zmluvy vyplýva z Občianskeho zákonníka - § 43a a násl.
30. Podľa § 43a ods. Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
31. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
32. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
33. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
34. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
35. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade absentuje písomná dohoda účastníkov zmluvy vo vzťahu k RPMN, je preto potrebné vychádzať zo záveru, ako by v zmluve údaj o RPMN uvedený nebol a preto aj z toho dôvodu nastáva fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplývajúca z § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.
36. Je teda potrebné dospieť k záveru, že žalobca mal vrátiť len istinu poskytnutého úveru t.j. 1659,70 Eur, doposiaľ zaplatil až 3.439,06 Eur, z toho 1.118,99 Eur priamo žalovanému po tom, čo svoj skutočný dlh už mal uhradený jeho právnemu predchodcovi. Uvedené plnenie bolo preto plnením bez právneho dôvodu a žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu o uvedenú sumu. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu vyhovieť.
37. Žalobcovi boli priznané aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 a § 563 Občianskeho zákonníka.
38. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
39. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
40. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie bezdôvodného obohatenia až žalobou, ktorá mu bola doručená 6.6.2020, preto od nasledujúceho dňa sa žalovaný dostal s plnením tohto dlhu do omeškania.
43. Pokiaľ ide o žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď došlo už k ukončeniu zmluvy medzi stranami, súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6Cdo 127/2017 zo dňa 30.1.2019. Ten totiž uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby podľa dovolacieho súdu nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej
podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo 27/2018 zo dňa 28.3.2019.
44. Vzhľadom na vyššie uvedený názor Najvyššieho súdu SR s poukazom na princíp právnej istoty sa preto súd zaoberal tým, či skutočne žalovaná zmluvná podmienka je neprijateľná s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
45. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
46. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
47. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
48. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
49. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
50. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
51. Žalovaný sa k žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vôbec nevyjadril. Podľa názoru súdu úrok ako príslušenstvo pohľadávky musí byť súčasťou dohody účastníkov úverovej zmluvy a teda nie je možné, aby jeho výšku určovala len jedna strana t.j. veriteľ v nejakom oznámení. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, ten je upravený právnymi predpismi vrátane stanoveného limitu pre jeho výšku v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nárok na úrok z omeškania pritom vyplýva priamo zo zákona (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a preto príslušná úprava v OP je neopodstatnená a navyše mohla by viesť k porušeniu zákona, ak by veriteľ nerešpektoval spomínaný limit sankčných úrokov. Uvedená zmluvná podmienka preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom je nepochybné, že OP ktorých je uvedená zmluvná podmienka súčasťou, sú predformulované, neboli individuálne dojednané, keďže žalobca ich nemal možnosť odmietnuť alebo meniť ich obsah a preto súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe aj v tejto časti.
52. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal aj nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno použiť len výnimočne.
53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.