Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-120-2020.pdf
PDF · 94.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/120/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
K. J., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Ž. XXX/XX, P., okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 23.05.2020 v čase od 01:50 do 02:00 hod. v obci P. na ul. P. XX, okres Kežmarok rozbil kameňom o rozmeroch 0,24x0,15x0,16m sklenenú výplň na vchodových dverách do objektu cukrárne a následne cez rozbitú sklenenú výplň vošiel dnu, kde zamieril rovno k pultom, tam pri prehľadávaní šuplíkov našiel a zobral finančnú hotovosť vo výške 940,- € v papierových bankovkách a minciach rôznej nominálnej hodnoty, pričom si papierové bankovky vložil do vrecka nohavíc, mince si vložil do druhého vrecka nohavíc a zvyšné držal v ruke a takto s nimi z miesta utekal do miesta svojho trvalého bydliska, pričom počas behu mince vytrácal, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému K. J. škodu krádežou hotovosti vo výške 940,- € a škodu rozbitím sklenenej výplne vo výške 78,- €, t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona u k l a d á obžalovanému ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.
Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd u k l a d á obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., B. XXXX/X škodu vo výške 1.000,- Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 13.10.2020 obžalobu pod sp. zn. Pv 291/20/7703-52 na K. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.10.2020 bol obžalovaný K. J. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe prokurátora za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného K. J. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody a následne na hlavnom pojednávaní súd oboznámil obsah znaleckého posudku, listinných dôkazov a pripojeného spisu.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním, čím obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku a majetkových práv iných osôb /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z obsahu písomného znaleckého posudku č. 35/2020 vypracovaného v prípravnom konaní znalkyňou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Psychiatria H.. C. K. o duševnom stave obžalovaného, ktorého obsah súd oboznámil na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou, nemá porušené vnímanie a jeho myslenie je v kontakte s realitou. Znalkyňa u obžalovaného zistil anomálne štruktúrovanú osobnosť s disociálnymi rysmi, emočne nestabilnú, ktorá sa prejavuje neschopnosťou prispôsobiť sa pravidlám už od puberty, tendenciou jednať nepredvídateľne a bez uváženia dôsledkov, nezodpovednosťou a nerešpektovaním sociálnych noriem, pravidiel a záväzkov, neschopnosťou poučiť sa z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti, zvlášť trestu, výraznou tendenciou ku zvádzaniu viny na iných a tendenciou poskytovať prijateľné zdôvodnenie pre správanie, ktoré ho privádza do konfliktov so spoločnosťou. Znalkyňa u obžalovaného zistila viacročné škodlivé užívanie alkoholu bez rozvoja závislosti. Zo psychiatrického hľadiska znalkyňa nepovažuje pobyt obžalovaného na slobode za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná žiadna kvalifikovaná duševná choroba. Vzhľadom k tomu, že znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala Zmiešanú poruchu osobnosti, navrhla uloženie ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou.
Z odborného vyjadrenia vypracovaného v prípravnom konaní J. J. R. vyplýva, že sklenená výplň dverí (dvojsklo) s rozmermi 1,08 m x 0,63 m je v hodnote 30,- Eur. Z dokladu o zaplatení sklenej výplne tohto
sklenárstva vyplýva suma 78,- Eur za opravu dvojskla. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou v prípravnom konaní Obcou Huncovce vyplýva, že obžalovaný K. J. pochádza z úplnej rodiny, ktorá obýva murovanú chatrč v rómskej osade v Huncovciach a jej hygienický a technický štandard je nízky. Obžalovaný sa od svojho návratu z výkonu trestu odňatia slobody (24.04.2020) až do zadržania zdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska, kde žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Mal problémy so začlenením do normálneho života, adaptáciou na sociálne pomery rodiny, pracovným uplatnením a integráciou so širším sociálnym okolím. Prevažnú časť dňa trávil zatvorený v chatrči, vyhýbal sa príbuzným a susedom. Bol nezamestnaný. Vyznačoval sa nekonfliktným fungovaním, do diania v obci sa nijako nezapájal a nebol konzumentom alkoholických nápojov. Zo správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov zo dňa 25.09.2020 o správaní sa obžalovaného K. J. počas väzby vyplýva, že jeho správanie nebolo vždy v súlade s ústavným poriadkom, pričom trikrát došlo k jeho porušeniu, za čo bol disciplinárne potrestaný. Disciplinárne odmenený nebol. K príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa na požadovanej úrovni.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný K. J. nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovaného K. J. vyplýva, že tento bol pred spáchaním prejednávaného skutku doposiaľ 13 krát súdne trestaný, pričom sa jednalo o prevažne majetkovú trestnú činnosť (v ôsmich prípadoch bol odsúdený za trestný čin krádeže), ale v dvoch prípadoch bol odsúdený aj trestný čin sexuálneho zneužívania (odsúdenie č. 9 a 11 odpisu). Naposledy bol obžalovanému K. J. uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov nepodmienečne v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 113/2008, z výkonu ktorého bol dňa 24.04.2020 prepustený.
Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní oboznámil podstatný obsah súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 113/2008, z ktorého vyplynulo, že dňa 10.07.2008 prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného K. J. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Súd oboznámil všetky rozhodnutia tunajšieho súdu, Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu ako aj Najvyššieho súdu SR, ako súdu dovolacieho a zistil, že rozsudkom zo dňa 15.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2016 bol obžalovaný K. J. uznaný za vinného zo spáchania zločinov pri zachovaní ich právnej kvalifikácie v zmysle podanej obžaloby a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a tiež ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného K. J., jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného K. J. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie v priebehu hlavného pojednávania aj úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že obžalovaný bol v minulosti viackrát súdne trestaný, kedy mu boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, vrátane trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 113/2008, z výkonu ktorého bol prepustený len mesiac pred spáchaním prejednávaného skutku. Preto súd pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, trestnú sadzbu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval a pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej v ustanovení § 212 ods. 1 Trestného zákona a to až do dvoch rokov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý je dlhoročným recidivistom, ktorého od spáchania prejednávaného skutku neodradil ani výkon dlhoročného trestu odňatia slobody a čo je ešte v jeho správaní nebezpečnejšie, prejednávaného skutku sa dopustil iba jeden mesiac od prepustenia z výkonu uloženého trestu v trvaní 14 rokov, z čoho je zrejmé, že ani tak dlhý výkon trestu u obžalovaného neviedol k jeho náprave a uvedomeniu si dôsledkov svojho konania. V danom prípade, aj na možnosť nápravy obžalovaného, ktorá vyplýva z charakteristiky jeho osoby uvedenej v znaleckom posudku vypracovanom v prípravnom konaní H.. K. má súd za to, že akýkoľvek prevýchovný účel trestu u obžalovaného neprichádza do úvahy a obžalovaného je potrebné z prostredia spoločnosti eliminovať nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý mu zabráni, aby v čo možno najdlhšej dobe bol mimo svoje prirodzené prostredie, v ktorom sa dopúšťal a aj v prejednávanej veci dopustil trestnej činnosti. Osoba obžalovaného nedáva súdu žiadne záruky, že sa z tejto trestnej činnosti poučil a že po výkone prípadného mierneho trestu by viedol riadny život len preto, lebo tento výkon mierneho trestu by mal na neho priaznivý vplyv. Ak si obžalovaný neuvedomil hodnoty tejto spoločnosti počas výkonu 14 ročného trestu odňatia slobody, nie je z pohľadu súdu šanca, že by si tieto hodnoty osvojil počas výkonu trestu odňatia slobody uloženého na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný netrpí duševnou chorobou a jeho myslenie je v kontakte s realitou. Obžalovaný si preto dôsledky svojho konania uvedomoval. Anomálna štruktúra jeho osobnosti spojená s asociálnym správaním a neschopnosťou prispôsobiť sa spoločenským normám z pohľadu súdu predpokladá uloženie prísneho trestu odňatia slobody bližšie k hornej hranici trestnej sadzby, pričom neuloženie maximálneho trestu odňatia slobody stanoveného Trestným zákonom pre tento trestný čin (2 roky) je dané len priznaním obžalovaného a jeho úprimnou ľútosťou, ktorú súd zohľadnil. Preto súd považuje uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov v jeho nepodmienečnej forme za primeraný trest zodpovedajúci osobe obžalovaného, jeho kriminálnej minulosti a miere jeho narušenia, ako aj možnostiam nápravy obžalovaného, ktorú súd nepredpokladá.
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného K. J. v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 7T 113/2008 a výkon tam uloženého 14 ročného trestu odňatia slobody, súd za splnenia podmienok uvedených v § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd akceptujúc závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou H.. C. K. a zistenú Zmiešanú poruchu osobnosti u obžalovaného, uložil obžalovanému, ktorý spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré považuje vo vzťahu k osobe obžalovaného a miere jeho narušenej osobnosti za vhodnú formu ochrany spoločnosti. Ochranné liečenie umožní obžalovanému získať náhľad na jeho poruchu a v budúcnosti znížiť riziko recidívy.
Obžalovaný sa prejednávanej trestnej veci dopustil úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom za úmyselný trestný čin, navyše závažného sexuálneho charakteru s násilnými prvkami bol už obžalovaný v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody (odsúdenia č. 9, č. 11 a č. 12 odpisu registra trestov). Súd prihliadol na osobu obžalovaného, ktorý má Zmiešanú poruchu osobnosti prejavujúcu sa disociálnymi rysmi a ktorá sa prejavuje nezodpovednosťou, nerešpektovaním sociálnych noriem a pravidiel. Obžalovaný iba mesiac po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov spáchal úmyselný trestný čin, čo plne zodpovedá jeho psychiatrickej charakteristike tak, ako ju uviedla súdna znalkyňa H.. K. vo svojom znaleckom posudku. Obžalovaný aj počas krátkeho pobytu vo väzbe v prejednanávanej trestnej veci bol už tri krát disciplinárne potrestaný za porušenie ústavného poriadku, pričom aj zo správy Obce Huncovce, kde má obžalovaný trvalý pobyt a kde žije v rómskej osade spolu so svojimi rodičmi vyplýva, že obžalovaný má problémy so začlenením sa do normálneho života a s adaptáciou na sociálne pomery rodiny, zamestnaním či integráciou so širším sociálnym okolím. Preto vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť, vážnu mieru jeho kriminálneho narušenia, prostredie rómskej osady, v ktorom žije a ktoré nepodporuje dodržiavanie spoločenských noriem u obžalovaného, a povahu spáchanej trestnej činnosti pod vplyvom alkoholu, pri ktorej absolútne ignoroval vlastníctvo iného a súkromný majetok nedáva súdu priestor na očakávanie, že po výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, ktorý mu bol v tomto konaní uložený, povedie obžalovaný riadny život. Ani výkon trestu odňatia slobody v trvaní 14 rokov ho totiž neodradil od spáchania ďalšej trestnej činnosti ako aj od porušovania ústavného poriadku počas výkonu väzby. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 76 ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému ochranný dohľad, ktorého dĺžku v zmysle § 78 ods. 1 Trestného zákona stanovil na dobu jedného roka. Tento ochranný dohľad bude mať vzhľadom na jeho obsah stanovený v § 77 ods. 1 Trestného zákona za účel chrániť spoločnosť pred opätovným protiprávnym konaním obžalovaného
tým, že bude nútiť obžalovaného, aby sa začlenil do spoločnosti a adaptoval sa na podmienky bežného života spoločnosti pod dohľadom probačného a mediačného úradníka tak, aby už nedochádzalo k páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Na posilnenie účelu ochranného dohľadu súd vzhľadom na škodlivé užívanie alkoholu obžalovaným uložil obžalovanému v zmysle § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s ustanovením § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Poškodený K. J. si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.000,- Eur pozostávajúcej jednak z odcudzenej hotovosti vo výške 940,- Eur a jednak z nákladov potrebných na zasklenie rozbitej sklenenej výplne okna vo výške 60,- Eur. Oba nároky poškodeného považuje súd za dôvodné a riadne uplatnené, pričom medzi vznikom škody a konaním obžalovaného existuje priama príčinná súvislosť. Súd nemal dôvod neveriť poškodenému, že výška odcudzenej hotovosti predstavuje sumu 940,- Eur, nakoľko poškodený presne túto hotovosť identifikoval ako hotovosť vopred pripravenú na zaplatenie nájmu a na väčší nákup tovaru do predajne. Náklady vynaložené na zasklenie okna poškodený preukázal pokladničným dokladom dokonca vo väčšej výške, ako si škodu uplatnil (78,- Eur). Preto súd priznal poškodenému plnú sumu náhrady škody, ktorú si uplatnil (1.000,- Eur) a k jej náhrade zaviazal obžalovaného, ktorý svojím konaním túto škodu poškodenému spôsobil. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.