Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-84-2020.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Subarea
3Co/84/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: H. D. G., Z..G.., V.: XX XXX XXX, C. XX, H., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., IČO: 36 858 731, Révova 7, Bratislava, proti žalovaným: X. I. W., C. R. XX, D., X. W. W., U. XX, I., o zaplatenie 443,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 20.02.2018, č.k. 6C/1353/2015-65, v spojení s uznesením zo dňa 11.03.2020, č.k. 6C/1353/2015-99, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 11.03.2020, č.k. 6C/1353/2015-99, v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.02.2018, č.k. 6C/1353/2015-65, v spojení s uznesením zo dňa 11.03.2020, č.k. 6C/1353/2015-99 (ďalej aj ako „opravné uznesenie“), zamietol žalobu žalobcu (výrok I.), konanie v časti istiny 340,76 eura zastavil (výrok II.) a žalovaným v 1. a v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 443,94 eura spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania z každej jednotlivej faktúry, počnúc od jej splatnosti do zaplatenia. Žalobu pritom skutkovo odôvodnil tým, že v zmysle § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „zákon č. 442/2002 Z.z.“) sa uskutočňuje odber pitnej vody, ako aj odvod odpadových vôd na základe písomnej zmluvy medzi žiadateľom a vlastníkom verejného vodovodu, čo je aj podmienkou pre oprávnený odber pitnej vody, resp. využívanie verejnej kanalizácie. Žalovaní odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejný vodovod a verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, čím mu spôsobili škodu. Svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom pritom žalobca právne kvalifikoval v zmysle § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a tiež ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti istiny 340,76 eura späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť dôvodiac tým, že žalovaný (bez uvedenia, či v 1. alebo v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu) túto sumu uhradil po podaní žaloby. V konaní si ďalej uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 103,18 eura spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania. Konajúci súd vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. v časti zaplatenia istiny 340,76 eura zastavil.
4. Následne súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca vyúčtovacou faktúrou č. 213148872 zo dňa 08.08.2013, splatnou dňa 26.08.2013, vyúčtoval osobe menom K. W., H. I..M.. Š.U. X, I., sumu 238,25 eura za dodávku pitnej vody za obdobie od augusta 2012 do júla 2013. Následným
faktúrami č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.09.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2013, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2013 vyúčtoval sumy á 24,14 eura za obdobie od augusta 2013 do decembra 2013 a faktúrami č. XXXXXXXXX zo dňa 31.01.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 29.10.2014, č. XXXXXXXXX zo dňa 27.05.2015 jej vyúčtoval sumy á 24,52 eura za obdobie od januára 2014 do mája 2015. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, Okresného úradu I., katastrálny odbor, žalovaní nadobudli nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným č. XXXX v I. dňa 29.11.2013, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie o prejednaní dedičstva sp. zn. 12D/840/2012, Dnot 50/12 (správne má byť Dnot 50/13-pozn. odvolacieho súdu) do podielového spoluvlastníctva, každý s podielom o veľkosti 1.
5. Konajúci súd, posúdiac uplatnený nárok žalobcu podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 3, 5 a 6, § 15 ods. 7 písm. b), § 17 ods. 3 písm. c), § 25 ods. 1 písm. a), § 28 ods. 1, 3 až 5, ods. 9, § 42 ods. 1, 4 a § 43 zákona č. 442/2002 Z.z. dospel k záveru, že tento nie je dôvodný. Mal za to, že pokiaľ žalobca vyvodzoval právo na zaplatenie za odber pitnej vody v období od augusta 2012 do mája 2015 od jednotlivo vystavených faktúr, tieto vystavoval na pôvodnú vlastníčku rodinného domu K. W., ktorá zrejme zomrela a v rámci dedičského konania nadobudli nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva žalovaní, každý v podiele 1, dňom 29.11.2013, a preto až od tohto dátumu im vznikla povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o odbere pitnej vody. Pokiaľ si preto žalobca voči nim uplatňoval dlh (správne má byť pohľadávku - pozn. odvolacieho súdu) za obdobie do 29.11.2013, cca v sume 248,16 eura, na jeho úhradu neboli žalovaní pasívne vecne legitimovaní, nakoľko v tomto období neboli vlastníkmi rodinného domu, ktorého sa odber vody týkal. Počnúc od novembra 2013, kedy žalovaní preukázateľne nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, predstavovala pohľadávka žalobcu za ober pitnej vody cca sumu 195,78 eura, ktorú boli žalovaní povinní uhradiť. Zistiac, že žalovaní po podaní žaloby zaplatili sumu 340,76 eura, konajúci súd konštatoval, že fakticky uhradili svoj dlh voči žalobcovi za obdobie, od kedy boli vlastníkmi nehnuteľnosti; z tohto dôvodu žalobu žalobcu v uplatnenej časti 103,18 eura zamietol ako nedôvodnú.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) dôvodiac, že žalobca mal úspech v časti žaloby o zaplatenie sumy 195,78 eura z pôvodne uplatnenej sumy 443,94 eura, a preto boli v konaní úspešnejší žalovaní. Vzhľadom na to, že ich úspech konajúci súd posúdil ako úspech len v nepatrnej časti, nepriznal im nárok na náhradu trov konania, s dodatkom, že im ani žiadne trovy nevznikli.
7. Proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie a výroku o náhrade trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovie, alternatívne vec zruší a vráti na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) C.s.p. Dôvodil, že v konaní sa voči žalovaným domáhal úhrady sumy 443,94 eura z dôvodu nezaplatenia spolu 13 faktúr za dodávku pitnej vody a odvod odpadových vôd. V dôsledku úhrady sumy 340,76 eura dňa 16.12.2016 žalovaným v 1. rade, zobral žalobu v tejto časti späť a žiadal konanie zastaviť. V tejto časti konania teda žalovaný v 1. rade zavinil zastavenie konania.
8. V ďalšom žalobca poukázal na to, že podľa platných právnych predpisov prechádzajú na dedičov momentom smrti poručiteľa aktíva a aj pasíva dedičstva, z ktorého dôvodu považoval za nesprávny názor konajúceho súdu, ktorý za rozhodný okamih prechodu práv a povinností na dedičov považoval dátum právoplatnosti uznesenia o prejednaní dedičstva. Za neštandardný hodnotil i ten záver konajúceho súdu o nedôvodnosti žaloby v určitej časti z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Ak by žalovaní v rozhodnom období, t.j. v období, kedy dochádzalo k odberu pitnej vody, aj neboli vlastníkmi nehnuteľnosti a poručiteľ by v tom čase žil, jeho záväzky by jeho smrťou prešli na žalovaných.
9. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
10. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom zamietajúcom
výroku a vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
12. Podľa § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
13. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si v konaní uplatňoval nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť neoprávneným odberom pitnej vody a neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd z/ do odberného miesta na adrese I.. M.. Š. X, I. (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“), podľa faktúr vystavených na meno K. W., za obdobie od augusta 2012 (č.l. 14) do mája 2015 (č.l.38), v celkovej sume 443,94 eura. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok ako nárok na náhradu škody vzniknutý v dôsledku neoprávneného odberu pitnej vody a odvodu odpadových vôd, keď žalovaní v 1. a v 2. rade ako dedičia pôvodnej odberateľky a zároveň vlastníci nehnuteľnosti s ním neuzavreli písomnú zmluvu podľa ustanovenia § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. Žalovaní tieto skutočnosti v konaní nerozporovali, a teda nenamietali, že sa stali dedičmi po pôvodnej odberateľke služieb poskytovaných žalobcom, pričom podľa výpisu z LV č. XXXX, pre kat. územie I., nadobudli nehnuteľnosť, ktorá bola evidovaná ako odberné miesto, každý v podiele o veľkosti 1. Rovnako nenamietali, že v období, na ktoré sa vzťahovala uplatňovaná pohľadávka žalobcu v sume 443,94 eura, neuzavreli so žalobcom písomnú zmluvu na uskutočnenie odberu pitnej vody a odvod odpadových vôd; tieto skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe sa tak stali nespornými (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Za tohto stavu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaní neboli pasívne vecne legitimovaní v časti pohľadávky žalobcu vzniknutej v období od augusta 2012 do 29.11.2013, v sume cca 248,16 eura, nakoľko sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti až na základe osvedčenia o dedičstve po nebohej K. W., právoplatného dňa 29.11.2013, a preto až počnúc týmto dňom im svedčala povinnosť hradiť žalobcovi za dodávku pitnej vody a odber odpadových vôd. Z tohto dôvodu boli žalovaní povinní zaplatiť len pohľadávku žalobcu za obdobie od novembra 2013 do mája 2015 v sume cca 195,78 eura. Zistiac, že v priebehu konania žalovaní zaplatili žalobcovi sumu 340,76 eura, v ktorej časti žalobca zobral žalobu následne späť, konajúci súd túto sumu započítal len na zostávajúcu časť uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 103,18 eura, majúc za to, že žalovaní fakticky uhradili záväzok, vo vzťahu ku ktorému boli pasívne vecne legitimovaní. S týmto záverom súdu prvej inštancie, ktorého správnosť napadol odvolaním žalobca, sa nemožno stotožniť.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd udáva, že žalobca v žalobe v rámci opisu podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1 C.s.p.) neuviedol, že sa voči žalovaným domáhal zaplatenia pohľadávky, ktorá mala vzniknúť aj za života pôvodnej odberateľky služieb K. W., na zaplatenie ktorej by boli žalovaní povinní titulom zodpovednosti za dlhy poručiteľky; uvedenému napokon nenasvedčuje ani formulácia petitu žalobného návrhu. I keby tomu tak bolo, samotná skutočnosť, že sa žalovaní stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to momentom smrti poručiteľky, a nie až dňom právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 12D/840/2012, Dnot 50/13, ako chybne konštatoval súd prvej inštancie, ešte nemala za následok, že ako univerzálni nástupcovia poručiteľky nezodpovedali aj za prípadné dlhy, ktoré vznikli za jej života, ako správne poznamenal žalobca. Právna úprava dedenia totiž vychádza zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, t.j. nielen do práv, ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. Preto dedičstvo tvoria nielen všetky veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Dedič však zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva, a ak je viac dedičov, zodpovedajú títo podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k cene celého dedičstva. Poručiteľovými dlhmi, ktoré prechádzajú na dedičov, sú pritom nielen povinnosti a záväzky, ktoré sa zakladajú na dôvode, ktorý nastal za života poručiteľa, ale aj povinnosti, ktoré majú pôvod v právnom úkone, protiprávnom úkone alebo inej právnej skutočnosti, z ktorej by mal poručiteľ plniť. Pritom nie je podstatné, či konkrétny dlh bol zahrnutý do pasív dedičstva v konaní o dedičstve alebo nie, keď pre zaradenie dlhov
do pasív dedičstva je rozhodujúce, či dlh v dobe smrti poručiteľa existoval. Preto i keby žalobcov nárok vznikol a pokrýval obdobie života poručiteľky, bola by daná zodpovednosť žalovaných ako dedičov za vzniknutý dlh.
16. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že pokiaľ mal súd prvej inštancie, pri nespornosti skutkových tvrdení uvedených žalobcom v žalobe, pochybnosti o predmete konania, bolo na mieste, aby žalobcu postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. vyzval na doplnenie podstatných skutkových tvrdení, tak, aby bolo zrejmé, či vôbec a akú časť pohľadávky (pôvodne v sume 443,94 eura s príslušenstvom) si žalobca voči žalovaným uplatňoval z titulu ich zodpovednosti za dlhy pôvodnej odberateľky služieb K. W. (v ktorom prípade by bola daná pomerná zodpovednosť žalovaných za záväzky poručiteľky, a to každý podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol k cene celého dedičstva) a pohľadávku v akej výške žiadal priznať z dôvodu, že žalovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti s ním neuzavreli písomnú zmluvu, a preto neoprávnene odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadové vody (v ktorom prípade sa na nich vzťahovala solidárna zodpovednosť za vznik prípadnej škody). Bez znalosti týchto skutočností nemohol konajúci súd v danej procesnej situácii pristúpiť k započítaniu sumy 340,76 eura, ktorú uhradili žalovaní, resp. žalovaný v 1. rade v priebehu konania, len na časť pôvodne uplatňovanej pohľadávky žalobcu vzťahujúcej sa k obdobiu od novembra 2013 do mája 2015, naviac len v odhadovanej výške cca 195,78 eura a žalobu vo zvyšku zamietnuť.
17. So zreteľom na vyššie uvedené možno konštatovať, že súd prvej inštancie pri nespornom skutkovom stave ohľadne existencie neoprávneného odberu pitnej vody a odvodu odpadových vôd zo strany žalovaných v žalovanom období, za ktoré si žalobca pôvodne uplatňoval peňažnú pohľadávku v sume 443,94 eura s príslušenstvom a bez zohľadnenia ustanovení o nadobudnutí dedičstva momentom smrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka) nesprávne vyvodil pasívnu legitimáciu žalovaných v konaní až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vydaného v dedičskom konaní po nebohej odberateľke služieb, ktorým dňom sa mali žalovaní stať vlastníkmi nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného pochybenia nebol správny ani jeho ďalší postup spočívajúci v započítaní sumy 340,76 eura (ktorú uhradil dňa 16.12.2016 žalovaný v 1. rade) len na časť pohľadávky žalobcu, vzniknutej v období od novembra 2013 do mája 2015, podľa udania konajúceho súdu v sume cca 195,78 eura, ktorý viedol k následnému zamietnutiu žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 103,18 eura spolu s čiastočne vyčísleným príslušenstvom. Vzhľadom na tieto pochybenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p. V novom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), opätovne vec prejedná a rozhodne o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 103,18 eura s príslušenstvom (ktoré žalobca vyčíslil v podaní zo dňa 10.07.2017), zohľadniac pritom, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 443,94 eura s príslušenstvom a žalovaní v priebehu konania zaplatili sumu 340,76 eura. Súd prvej inštancie vezme zreteľ na to, že pokiaľ žalovaní účinne nepopreli, resp. nespochybnili skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, je potrebné z týchto podľa ustanovenia § 186 ods. 2 veta prvá C.s.p. vychádzať, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. V opačnom prípade, súd prvej inštancie postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. žalobcu vyzve na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa pôvodne uplatneného nároku tak, aby z nich bolo zrejmé, či vôbec a ktorú časť z pôvodne uplatnenej pohľadávky (v sume 443,94 eura) a na akom základe si voči žalovaným uplatňoval z titulu ich zodpovednosti za dlhy poručiteľky K. W. (v ktorom prípade by bola daná pomerná zodpovednosť žalovaných za záväzky poručiteľky, a to každý podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudol k cene celého dedičstva) a ktorú časť pohľadávky žiadal priznať z dôvodu, že žalovaní ako spoluvlastníci nehnuteľnosti s ním neuzavreli písomnú zmluvu, a preto neoprávnene odoberali pitnú vodu a odvádzali odpadové vody (v ktorom prípade sa na nich vzťahuje solidárna zodpovednosť za vznik prípadnej škody). Súd prvej inštancie riadne ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p.
18. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).
19. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že vzhľadom na zrušenie napadnutého zamietajúceho výroku rozsudku, vrátane výroku o náhrade trov konania, nepovažoval za potrebné skúmať dôvodnosť odvolacích námietok žalobcu, ktorými spochybňoval správnosť výroku napadnutého rozsudku
týkajúceho sa náhrady trov konania, keďže výrok o náhrade trov konania bude závisieť od výsledku nového rozhodnutia o veci samej, v ktorom súd prvej inštancie zohľadní i skutočnosť, že z dôvodu späťvzatia žaloby došlo k zastaveniu konania, v ktorom prípade sa náhrada trov konania posudzuje z hľadiska procesného zavinenia na zastavení konania (§ 256 ods. 1 C.s.p.).
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).