Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Ek/1721/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BPT LEASING, a. s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, právny zástupca MST PARTNERS, s. r. o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti povinným: 1.) B. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/XXX, XXX XX J., 2.) P. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/XXX, XXX XX J. a 3.) B. Q., F.. XX.XX.XXXX, Q. H. U. XXXX/ XXX, XXX XX J. o vymoženie 53 303,70 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, so sídlom exekútorského úradu Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 782 868, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinných na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Povinní sú p o v i n n í nahradiť oprávnenému trovy exekúcie vo výške 331,42 Eur, ktoré sa budú vymáhať na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných.

III. Súd povinným náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2018 domáhal od povinných vymoženia 53 303,70 Eur s prísl., na podklade uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. - 260 zo dňa 26.04.2017, uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. - 267 zo dňa 29.11.2017 a uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. - 281 zo dňa 18.04.2018. Poverením zo dňa 10.01.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislav Laifer, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 100EX 10/2019.

2. Dňa 30.04.2019 bol prostredníctvom poštovej prepravy na exekútorský úrad súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie doručený návrh povinných na zastavenie exekúcie. Právny zástupca oprávneného na výzvu povereného súdneho exekútora sa k návrhu povinných na zastavenie exekúcie vyjadril dňa 22.05.2019. Následne dňa 31.05.2019 súdny exekútor predložil návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a vyjadrením právneho zástupcu oprávneného na rozhodnutie súdu.

3. Povinní v návrhu na zastavenie exekúcie na prvom mieste uviedli, že oprávnený v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný sa ako žalobca domáhal proti povinným ako žalovaným zaplatenia pohľadávky vzniknutej z dôvodu omeškania povinného v prvom a druhom rade s platením splátok zo zmluvy o úvere č. 5007/27 zo dňa 23.01.2007, zmluvy o úvere č. 5020/27 zo dňa 15.08.2007 a zmluvy o úvere č. 5037/27 zo dňa 19.12.2007. V čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu boli súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom vedené exekučné konania proti povinným v 1. a 2. rade, v ktorých oprávnený od povinných v 1. a 2. rade vymáha pohľadávky vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere. Predmetné exekučné konania nie sú do dňa podania návrhu povinných na zastavenie exekúcie

ukončené a v uvedených exekučných konaniach oprávnený vymáha identické pohľadávky, ako tie, ktoré boli predmetom konania vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. . Povinní podávajú návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). V ďalšom texte návrhu na zastavenie exekúcie povinní poukazujú na prekážku začatého konania. V priebehu konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že v exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky oprávneného. O existencii exekučných konaní, a teda o duplicitnom uplatnení pohľadávky oprávneného zo zmlúv o úvere č. 5007/27, 5020/27 a 5037/27 mal konajúci Okresný súd Pezinok vedomosť z vyjadrenia samotného oprávneného, ktorý v odvolaní zo dňa 18.04.2016 proti uzneseniu o zamietnutí návrhu oprávneného na prerušenie konania túto skutočnosť uviedol s tým, že predmetné konanie inicioval z opatrnosti, nakoľko exekučné konania sú vedené na podklade notárskych zápisníc a existujú (bližšie nešpecifikované) prípady, keď exekučné súdy prekvapivo po niekoľkých rokoch zastavia exekučné konania vedené na podklade notárskych zápisníc. Konajúci súd si od exekútorského úradu vyžiadal informáciu o priebehu týchto exekučných konaní, z ktorej vyplynulo, že exekučné konania prebiehajú štandardným spôsobom a nehrozí im zastavenie pred vymožením pohľadávky oprávneného. Podľa povinných absurdné bolo tvrdenie oprávneného, že povinní zavinili začatie konania ako aj jeho zastavenie. Začatie tohto konania zavinil podľa názoru povinných jedine oprávnený, ktorý duplicitne bez akéhokoľvek rozumného dôvodu inicioval súdne konanie a nakoniec ešte aj žiadal trovy konania, ktorého začatie aj zastavenie zavinil sám oprávnený. Povinní sú toho názoru, že konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný malo byť zastavené ex offo (z úradnej povinnosti, aj bez návrhu - poznámka súdu) hneď na začiatku pre procesnú prekážku, nakoľko v čase jeho začatia prebiehali exekučné konania v ktorých sa vymáhali tie isté pohľadávky, ktoré oprávnený proti povinným uplatňoval na súde v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. . Totiž, ak by bol oprávnený ako žalobca v predmetnom konaní úspešný, súd by mu rozsudkom priznal uplatnenú pohľadávku a ak by následne inicioval nútený výkon rozhodnutia, exekučný súd by musel exekúciu zastaviť z dôvodu prekážky iného prebiehajúceho konania. V prípade, ak oprávnený sa chcel novým exekučným titulom iba „poistiť” pre prípad predčasného zastavenia exekučných konaní vedených exekútorským úradom Mgr. Miroslava Pintera, malo byť rozhodnuté tak, že oprávnený znáša trovy konania v celom rozsahu, pretože prenášanie tejto povinnosti je podľa povinných v príkrom rozpore so zákonom aj dobrými mravmi. Dôvodom, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku podľa Exekučného poriadku je aj rozpor Exekučného poriadku s verejným poriadkom. Exekučný súd exekúciu zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Keďže legálna definícia pojmu verejný poriadok neexistuje, konštatovanie rozporu s verejným poriadku je na uvážení exekučného súdu. Pod pojem „rozpor s verejným poriadkom” je podľa povinných možné subsumovať napr. rozpor výkonu exekučného titulu s princípmi dobrých mravov. Z uvedeného dôvodu sú podľa názoru povinných exekučné tituly, na základe ktorých je vedená táto exekúcia ako celok v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda ide o skutočnosti, ktoré bránia ich vymáhateľnosti v tomto exekučnom konaní. Ďalším hlavným dôvodom zastavenia tejto exekúcie uvedeným povinnými v návrhu na zastavenie exekúcie je materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinných aj to, že rozhodnutie na podklade ktorého sa exekúcia vedie, nie je formálne alebo materiálne vykonateľné. Predmetné exekučné konanie je vedené na základe: a) uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. -260, ktorým súd určil, že „žalobca má nárok na náhradu trov konania”, b) uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. -267, ktorým súd rozhodol „výška náhrady trov konania v zmysle Uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 26.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2017, predstavuje sumu 24 607,35 EUR”, c) uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. -281, ktorým súd rozhodol že „výška náhrady trov konania v zmysle Uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 26.04.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.06.2017, predstavuje sumu 53 303,70 EUR”. Súd prvej inštancie v predmetných uzneseniach nevyjadril voči komu priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania a súčasne výrok o trovách konania neformuloval do povinnosti ich náhrady. Táto skutočnosť je o podľa povinných o to pálčivejšia, že súdne konanie bolo vedené proti trom žalovaným, pričom jeden z nich (povinný v 3. rade) bol v pozícii žalovaného z dôvodu ručenia za splnenie povinnosti povinných v 1. a 2. rade, preto mal výrok o trovách jednoznačne určiť aj spôsob úhrady pohľadávky žalobcu voči jednotlivým žalovaným. Z uvedeného dôvodu zostali výroky o trovách konania v tejto podobe nevykonateľné. Povinní v tejto súvislosti poukázali na závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a . Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je daná

len vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť a iné. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti, ktorý sa v praxi neraz nahrádza, najmä pri materiálnej vykonateľnosti, len výkladom namiesto jednoznačného obsahu exekučného titulu, spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie. Nevykonateľnosť exekučných titulov predstavuje skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku v exekučnom konaní, čím je podľa presvedčenia povinných daný ďalší dôvod na zastavenie exekúcie. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti povinní navrhujú, aby súd toto exekučné konanie zastavil a povinným priznal voči oprávnenému náhradu trov v rozsahu 100 %.

4. Súdny exekútor následne tento návrh na zastavenie exekúcie predložil na vyjadrenie oprávnenému. Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 22.05.2019 uviedol, že s návrhom povinných na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Na začiatku vyjadrenia oprávnený poukázal na to, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému v 1. a 3. rade, upovedomenie o začatí exekúcie povinnému v 2. rade doručené doposiaľ nebolo, nakoľko si ho neprevzal v odbernej lehote. Podľa oprávneného povinní v 1. a 3. rade podali návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a preto súd musí takýto návrh povinných v 1. a 3. rade podľa názoru oprávneného zamietnuť. Oprávnený vyslovil právny názor, podľa ktorého povinný ešte pred účinným doručením upovedomenia o začatí exekúcie postupom podľa § 61b Exekučného poriadku nie je oprávnený podať procesne relevantný návrh na zastavenie exekúcie a exekučný súd nie je oprávnený o takomto návrhu povinného rozhodnúť, resp. je povinný takýto návrh z dôvodu predčasnosti zamietnuť. Takýto záver podľa právneho zástupcu oprávneného vyplýva pri ústavne konformnom výklade a aplikácii Exekučného poriadku z rovnosti strán exekučného konania, keď pred účinným doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému sa ani oprávnený nemôže dovolávať účinkov vyplývajúcich s doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (napr. podľa § 61c a § 61d Exekučného poriadku). V opačnom prípade by podľa právneho zástupcu oprávneného bola negovaná rovnosť strán exekučného konania. Z uvedeného dôvodu oprávnený má za to, že povinný v 2. rade nebol oprávnený podať procesne relevantný návrh na zastavenie exekúcie. K prekážke začatého konania oprávnený uviedol, že vedenie exekučných konaní súdnym exekútorom Mgr. Pinterom na podklade exekučných titulov - exekučných notárskych zápisníc nezakladá a nezakladalo prekážku začatého konania vo vzťahu k začatiu sporového konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul a nárokom v ňom uplatňovaných žalobcom voči žalovaným. Takýto záver povinných nemá oporu v právnej úprave, procesnej teórii ako ani v existujúcej judikatúre. Z uvedeného dôvodu konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemalo byť zastavené ex offo pre procesnú prekážku, pričom navyše povinní v predmetom konaní takúto námietku nevzniesli. Oprávnený ako žalobca legálne a legitímne začal v dôsledku omeškania povinných v 1. až 3. rade ako dlžníkov s úhradou ich záväzkov sporové konanie voči povinným v 1. až 3. rade ako žalovaným a začatie ako aj zastavenie predmetného súdneho konania jednoznačne procesne zavinili povinní v 1. až 3. rade. Žalobca v snahe zabezpečiť si voči povinným v 1. až 3. rade exekučný titul vo forme právoplatného rozhodnutia súdu s účinkami exekučného titulu bol nútený začať a viesť predmetné sporové konanie. Exekučný súd podľa oprávneného však nie je oprávnený materiálne preskúmavať nárok právoplatne priznaný oprávnenému v sporovom konaní a preto sú námietky povinných podľa oprávneného bezpredmetné. V ďalšom texte sa právny zástupca oprávneného vyjadril k námietke povinných týkajúcej sa rozporu Exekučného poriadku s vereným poriadkom. Vzhľadom na prezumpciu ústavnosti zákonných noriem vznesená námietka je bezpredmetná, pričom exekučnému súdu neprislúcha právomoc zastaviť exekúciu na základe predmetnej námietky. Pokiaľ zo strany povinných došlo k vzneseniu námietky rozporu exekučného titulu s verejným poriadkom, čo podľa názoru právneho zástupcu oprávnených vzhľadom na obsah procesného prejavu povinných nedošlo, nakoľko v právnej úprave Exekučného poriadku absentuje oprávnenie exekučného súdu zastaviť exekúciu z dôvodu rozporu exekučného titulu s verejným poriadkom, je vylúčená možnosť zastavenia exekúcie exekučným súdom podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku aj v kontexte tejto námietky povinných. K námietke materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu skonštatoval, že exekučné tituly na základe ktorých je vedené toto exekučné konanie spĺňajú požiadavky materiálnej vykonateľnosti, čoho dôkazom je vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Okresným súdom Banská Bystrica. Zároveň exekučný súd je povinný vyhnúť sa takému výkladu a aplikácii Exekučného poriadku, ktorý by vykazoval znaky prehnaného formalizmu majúceho charakter porušenia práva oprávneného na súdnu ochranu garantovaného , neakceptovateľného v

kontexte existujúcej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vzhľadom na povinnosť súdu uplatňovať ústavne konformný výklad a aplikáciu zákona. Na záver svojho vyjadrenia oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu skonštatoval neexistenciu zákonných dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, vzhľadom na čo navrhuje, aby súd návrh povinných v 1. až 3. rade na zastavenie predmetnej exekúcie zamietol a zaviazal povinných na náhradu trov konania. Súčasne oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušenie konania, pre prípad, ak by exekučný súd chcel o návrhu povinných rozhodnúť inak ako zamietnuť návrh povinných na zastavenie exekúcie. V kontexte námietky povinných týkajúcej sa podmienok materiálnej vykonateľnosti oprávnený podal na Okresnom súde Pezinok návrh na vydanie opravného uznesenia. V ďalšom texte právny zástupca oprávneného poukázal na ustanovenie Exekučného poriadku a na ustanovenie (ďalej len „”). Vzhľadom na povinnými vznesenú námietku vo vzťahu k materiálnej nevykonateľnosti exekučných titulov, na podklade ktorých je vedená táto exekúcia, napriek tomu, že oprávnený požaduje predmetnú námietku za neodôvodnenú a účelovú, oprávnený požiadal dňa 09.05.2019 Okresný súd Pezinok o vydanie opravného uznesenia podľa na doplnenie výrokových častí exekučných titulov spôsobom požadovaným povinnými. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade ak Okresný súd Pezinok návrhu vyhovie a vydá opravné uznesenie (čím v prípade ak by bola námietka povinných dôvodná, odpadne tak prípadná formálna vada exekučných titulov namietnutá povinnými), oprávnený navrhuje na základe ustanovenia Exekučného poriadku s spojení s ustanovením prerušenie tohto exekučného konania do doby právoplatného rozhodnutia Okresného súd Pezinok v č. k. o návrhu na vydanie opravného uznesenia vo vzťahu k exekučným titulom. Ako dôkaz právny zástupca oprávneného k vyjadreniu pripojil návrh na vydanie opravného uznesenia sp. zn. .

5. Súdny exekútor následne dňa 31.05.2019 predložil návrh povinných na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že povinní v prvom a treťom rade si upovedomenie o začatí exekúcie prevzali dňa 12.04.2019 a povinný v druhom rade si upovedomenie o začatí exekúcie neprevzal. Dňa 22.05.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vydanie opravného uznesenia podľa v spojení s ustanovením spolu s vyjadrením oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 22.05.2019. Návrh povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 22.05.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 30.04.2019. Na poštovú prepravu bol podaný dňa 29.04.2019 posledný deň zákonnej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Čo sa týka počítania lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, počítajúc jej začiatok dňom 13. apríla 2019 posledný pätnásty deň lehoty pripadol na sobotu 27. apríla 2019, a preto sa jej koniec presúva do najbližšieho pracovného dňa 29. apríla 2019 (pondelok), kedy bol návrh na zastavenie exekúcie podaný na poštovú prepravu. Návrh na zastavenie exekúcie podali všetci traja povinní. Povinný v druhom rade podal návrh na zastavenie exekúcie napriek tomu, že neprevzal upovedomenie o začatí exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie predpokladá, že s jeho obsahom sa povinný v druhom rade oboznámil od ostatných povinných. Návrh na zastavenie exekúcie obsahuje dve základné výhrady. V prvom rade povinní sa obhajujú tým, že toto exekučné konanie nemalo byť vôbec nariadené, nakoľko ide o konanie medzi tými istými účastníkmi, týkajúceho sa tej istej pohľadávky z nesplateného úveru, pričom z tohto hľadiska sa stále vedú neskončené exekučné konania súbežne pred súdnym exekútorom Mgr. Miroslavom Pinterom. V týchto exekúciách je podkladom exekúcie exekučný titul - notárska zápisnica, pričom časť plnení bola uhradená. Z tohto dôvodu oprávnený (vrátane zrejme aj právneho zástupcu) z dôvodu prekážky litispedencie nemal ani iniciovať súdne konanie, v rámci ktorého napokon vznikol exekučný titul, ktorý je podkladom tejto exekúcie. Povinní sa odvolávajú na priebeh súdneho konania na Okresnom súde Pezinok č. k. a vyjadrenia účastníkov a súdu, ktoré s tým súvisia, ale súdnemu exekútorovi neboli predložené, takže súdny exekútor sa k nim nevie zodpovedne vyjadriť. V druhom rade sa povinní obhajujú tým, že výrok Okresného súdu Pezinok -281 zo dňa 18.04.2018 v konečnom dôsledku neobsahuje výrok voči komu priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania (pričom ide o troch účastníkov) a zároveň absentuje spôsob úhrady pohľadávky žalobcu voči jednotlivým žalovaným. Z tohoto dôvodu podľa názoru povinných je uznesenie (exekučný titul), ktoré je podkladom tejto exekúcie nevykonateľné. Súdny exekútor sa predbežne stotožňuje s týmto spôsobom obrany povinných, najmä pokiaľ ide o túto druhú obhajobnú líniu. Nasvedčuje tomu aj reagencia právneho zástupcu oprávneného, ktorý podal Okresnému súdu Pezinok návrh na opravu uznesenia a navrhol alternatívne toto exekučné konanie prerušiť do vydania opravného uznesenia.

6. Dňa 07.06.2019 právny zástupca oprávneného doručil na exekútorský úrad súdneho exekútora povereného vykonaním tejto exekúcie podanie označené ako „Doloženie listín k vyjadreniu oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie”. Oprávnený týmto podaním predložil poverenému súdnemu exekútorovi uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.06.2019, ktorým Okresný súd Pezinok opravil výrok exekučných titulov. Oprávnený v celom rozsahu zotrval na svojich argumentoch uvedených vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie, vrátane argumentácie o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov. Ak by aj námietky povinných voči formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov boli dôvodné (s čím oprávnený nesúhlasí), vydaním opravného uznesenia boli prípadné nedostatky vo formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov odstránené. Oprávnený z týchto dôvodov navrhol, aby exekučný súd, vychádzajúc zo stavu v čase jeho rozhodovania, návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Prílohou predmetného podania právneho zástupcu oprávneného bolo uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. zo dňa 03.06.2019.

7. Následne dňa 14.06.2019 bol prostredníctvom poštovej prepravy poverenému súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného v druhom rade na zastavenie exekúcie, ktorý svojim obsahom je totožný s návrhom povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 30.04.2019. Podľa vyjadrenia povereného súdneho exekútora povinný v druhom rade prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.06.2019 a návrh na zastavenie exekúcie bol doručený poverenému súdnemu exekútorovi dňa 14.06.2019 v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko návrh povinného v druhom rade je identický ako návrh na zastavenie exekúcie povinných v prvom a treťom rade súdny exekútor nežiadal opätovne oprávneného o vyjadrenie sa k návrhu podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie povinného v druhom rade dal súdny exekútor oprávnenému iba na vedomie.

8. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa (ďalej len “”), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

13. Podľa , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

14. Podľa , právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

15. Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

16. Povinní sa domáhajú zastavenia exekúcie z viacerých dôvodov, ktoré podľa názoru povinných bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a teda sú dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súd dáva do pozornosti účastníkov konania tú skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený účastníkmi súdneho konania, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami uvedenými účastníkmi v ich podaniach, ale iba tými ktoré považuje súd za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Jednotlivým dôvodom zastavenia exekúcie uvedenými povinnými v návrhu na zastavenie exekúcie sa bude exekučný súd podrobne zaoberať v ďalšom texte odôvodnenia tohto uznesenia.

17. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného v exekučnom konaní, ktorej účelom je zastavenie exekúcie. Predmetom konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je spor medzi oprávneným a povinným o prípustnosť pokračovania exekúcie. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie má sporový charakter je potrebné pre toto konanie uplatniť aj zásady civilného procesu platné pre sporové konania. V civilnom sporovom procese platí, že strana sporu je povinná svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi ( základných princípov ). V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dôkazné bremeno preukázania zastavenia exekúcie zaťažuje toho, kto návrh na zastavenie exekúcie podal t.j. povinného. Preto pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza dôvody, pre ktoré má byť exekúcia zastavená je súčasne povinný aj uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť (a ktorých to povaha dovoľuje aj predložiť) dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností pre zastavenie exekúcie.

18. Zmysel a účel exekučného konania je nútený výkon nárokov priznaných exekučnými titulmi. Exekúcia môže byť zastavená podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku iba vtedy, ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere (musia mať dostatočnú relevanciu na zastavenie exekúcie). Prirodzeným zmyslom výkonu exekúcie je, aby bola exekúcia vykonaná, a nie aby bola zastavená; inými slovami podstatou exekučného konania resp. exekúcie je vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom v prospech oprávneného (Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 22. septembra 2005). Tomu zodpovedá aj miera ochrany, ktorá môže byť zo strany exekučného súdu poskytovaná povinnému, a ktorá je limitovaná tiež tým, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul.

19. Exekučné konanie je konanie, v ktorom sa nároky priznané exekučnými titulmi núteným spôsobom vymáhajú. Exekučné konanie nie je konanie, v ktorom sa exekučné tituly a konanie ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo preskúmava a ani ďalšou inštanciou konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (v tomto prípade civilného sporového procesu). Súd v exekučnom konaní je v celom rozsahu viazaný exekučným titulom (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.09.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.1997, sp. zn. , R 102/1998) a nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia. Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, ktorý je podkladom vedenia exekúcie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. júla 2008, sp. zn. ). Návrh na zastavenie exekúcie je procesná obrana povinného v exekučnom konaní a nemôže nahrádzať prostriedky procesnej obrany resp. opravné prostriedky v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný.

20. Ešte pred samotným posudzovaním dôvodov zastavenia exekúcie uvedenými povinnými v návrhu na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí posúdiť včasnosť podania návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinných na zastavenie exekúcie uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nebol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučný súd v tejto súvislosti preskúmal potvrdenia o doručení (doručenky) upovedomenia o začatí exekúcie povinným a zistil, že povinní v prvom a treťom rade prevzali upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12.04.2019, povinný v druhom rade si upovedomenie o začatí exekúcie prevzal dňa 11.06.2019. Deň nasledujúci po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. 13.04.2019 začala plynúť povinným v prvom a treťom rade zákonná lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( ). Posledný deň lehoty pripadol na sobotu 27.04.2019, v takomto prípade posledným dňom procesnej lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň t.j. pondelok 29.04.2019 ( ). Návrh povinných na

zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad povereného súdneho exekútora prostredníctvom poštovej prepravy. Na poštovú prepravu bol návrh povinných na zastavenie exekúcie podaný dňa 29.04.2019, teda v posledný deň lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinným. V zmysle je lehota na vykonanie procesného úkonu (procesná lehota) zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť (napríklad poštový podnik). Z uvedeného je nepochybné, že návrh povinných na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa Exekučného poriadku a teda exekučný súd bude návrh povinných na zastavenie exekúcie posudzovať podľa Exekučného poriadku.

21. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu namietol aj oprávnenie povinného v druhom rade podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie nebolo povinnému v druhom rade ku dňu podania návrhu povinných na zastavenie exekúcie doručené. Exekučný súd sa musí v tejto súvislosti stotožniť s predpokladom súdneho exekútora, podľa ktorého sa povinný v druhom rade oboznámil s obsahom upovedomenia o začatí exekúcie a aj o samotnej exekúcii od ostatných povinných (tzn. povinného v prvom a treťom rade). Následne dňa 14.06.2019 povinný v druhom rade podal samostatný návrh na zastavenie exekúcie, ktorý svojím obsahom je totožný s návrhom povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 30.04.2019. Na základe uvedeného exekučný súd má za to, že všetci povinní podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a bude o ňom rozhodovať ako jednom spoločnom návrhu všetkých povinných na zastavenie exekúcie.

22. Prvý dôvod zastavenia exekúcie uvedený povinnými v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka priebehu konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. V tejto súvislosti exekučný súd musí zopakovať, že exekučné konanie nie je preskumávacie konanie ku konaniu, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Exekučné konanie nie je ani konaním, v ktorom sa exekučné tituly preskúmavajú. Exekučné konanie nie je ďalšou procesnou inštanciou civilného procesu a ani opravným konaním vo vzťahu ku konaniu, v ktorom bol exekučný titul vydaný.

23. Exekučným titulom je uznesenie (civilného) súdu podľa o výške náhrady trov konania v spojení s uznesením o zastavení konania, v ktorom (civilný) súd priznal oprávnenému ako žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu ani konania, ktoré vydaniu (vzniku) exekučného titulu predchádzalo. Na to slúžia iné právne prostriedky, predovšetkým opravné prostriedky, a nie návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný súd na tomto mieste odôvodnenia tohto uznesenia sa musí stotožniť s právnym názorom právneho zástupcu oprávneného, podľa ktorého exekučný súd nie je oprávnený materiálne (vecne) preskúmavať nárok právoplatne priznaný oprávnenému v sporovom konaní rozhodnutím súdu (exekučným titulom) a preto exekučný súd konštatuje, že námietka povinných týkajúca priebehu konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný je pre posudzovanie návrhu povinných na zastavenie exekúcie bezpredmetná.

24. Ďalším dôvodom zastavenia exekúcie je námietka rozporu exekučného titulu a vykonania exekúcie s verejným poriadkom a princípmi dobrých mravov. Exekučný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že sa nestotožňuje s právnym názorom právneho zástupcu oprávneného, podľa ktorého absentuje právomoc exekučného súdu zastaviť exekúciu z dôvodu rozporu exekučného titulu s verejným poriadkom.

25. Verejný poriadok predstavujú základné princípy právneho poriadku Slovenskej republiky (napr. sloboda a rovnosť v dôstojnosti a právach, ochrana základných práv a slobôd, právna istota, zákaz diskriminácie a iné), ktorých pôsobnosť a platnosť nemôže byť oslabená. Ide o také princípy a zásady štátu resp. ľudskej spoločnosti ako aj právneho poriadku, ktoré sú natoľko významné a zásadné, že za žiadnych okolností nemôžu byť popierané a porušované. Objektom ochrany nie je právne postavenie účastníka právneho vzťahu ako neúspešnej strany resp. účastníka konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný (v exekučnom konaní v postavení povinného subjektu) ale verejný poriadok Slovenskej republiky. Rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom a výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom je potrebné posudzovať prísne reštriktívne, pretože prelomenie záväznosti právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia z dôvodu rozporu exekučného titulu s verejným poriadkom musí pôsobiť veľmi intenzívne. Ako je už odôvodnení tohto uznesenia uvedené vyššie objektom ochrany je verený poriadok Slovenskej republiky. Exekučný titul resp. nútený výkon exekučného titulu exekúciou podľa Exekučného poriadku by mohol byť v rozpore s verejným poriadkom, ak by plnenie z exekučného

titulu zakladalo trestnoprávnu zodpovednosť alebo by išlo o nezmyslené alebo objektívne nemožné plnenie.

26. Dobré mravy sú všeobecne platné pravidlá morálky, pri ktorých je daný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktoré sú v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti tvoriaci kódex morálnych pravidiel. Dobré mravy možno chápať ako súbor určitých spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jedinca tak k vzájomnému rešpektovaniu sa navzájom, ako aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného zachovania). „Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku” (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2011, sp. zn. ). Dobré mravy zároveň predstavujú korektív doplňujúci súkromnoprávnu reguláciu umožňujúci súdu hľadať spravodlivé riešenie konkrétneho prípadu v prípadoch, ak aplikácia právnych noriem môže viesť k zjavne nespravodlivému riešeniu.

27. Dobré mravy zároveň predstavujú aj kritéria hodnotenia ľudského správania čo sa prejavuje aj v ustanovení , podľa ktorého výkon (subjektívnych) práv ale aj povinností nesmie byť v rozpore dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným názorom väčšiny spoločnosti, inak výkon práv a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi nemá právne účinky (účinky predpokladané právnym poriadkom) a nepožíva právnu ochranu. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená, že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných vzťahoch určuje, aký má výkon práv byť, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Právny úkon resp. výkon práva sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujúcu podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti. Príkladom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi môže byť uplatňovanie neprimeraných úrokov alebo zmluvnej pokuty alebo zákaz sankčnej náhrady škody.

28. Verejný poriadok je pojmom medzinárodného práva súkromného a legálnu definíciu vo vzťahu k medzinárodnému právu súkromnému nachádzame v ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Rozpor s verejným poriadkom je jeden z dôvodov odmietnutia uznania a vykonania cudzích exekučných titulov v Slovenskej republike. Podkladom vedenia tejto exekúcie však nie je cudzí exekučný titul ale rozhodnutie súdu Slovenskej republiky. Preto v tomto prípade nie je možné posudzovať rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom alebo skutočnosť rozporu vykonania exekúcie s verejným poriadkom. Dobré mravy naproti tomu predstavujú materiálny korektív doplňujúci právnu reguláciu súkromnoprávnych vzťahov vychádzajúci z morálneho kódexu spoločnosti. Význam dobrých mravov spočíva nielen v nepriznaní právnych účinkov ale aj v odopretí právnej ochrany takému konaniu, ktoré sa prieči všeobecne uznávaným morálnym zásadám demokratickej spoločnosti. V exekučnom konaní to znamená, že exekučný súd neprizná oprávnenému právo domáhať sa núteného výkonu splnenia nároku priznaného oprávnenému exekučným titulom v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak by vykonanie exekúcie bolo v rozpore s dobrými mravmi (napr. vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu priznávajúceho neprimeraný úrok alebo zmluvnú pokutu).

29. Exekučný súd po preskúmaní nároku priznaného exekučným titulom oprávnenému (nároku vymáhaného v tomto exekučnom konaní) má za to, že uplatňovanie nároku oprávneného na náhradu trov civilného sporového súdneho procesu priznaného rozhodnutím súdu, za súčasného uplatnenia prezumpcie správnosti súdnych rozhodnutí a nemožnosti preskúmania vecnej/materiálnej správnosti exekučného titulu v exekučnom konaní, prostredníctvom exekúcie nie je výkon práva, ktorý by vykazoval znaky rozporu s dobrými mravmi. Inými slovami exekučný súd sa nestotožňuje s názorom povinných, že exekučný titul ako aj nútený výkon nároku priznaného exekučným titulom prostredníctvom exekúcie podľa Exekučného poriadku by bol rozpore s dobrými mravmi. Preto exekučný súd aj túto námietku povinných nepovažuje za dôvodnú pre zastavenie tejto exekúcie. Exekučný súd záverom k uvedenému dodáva, že oprávnený využil svoje oprávnenie začať exekučné konanie proti povinným vyplývajúce s existencie exekučného titulu a pohľadávky priznanej exekučným titulom, ktorú povinní dobrovoľne oprávnenému neuhradili.

30. Ostatná námietka povinných uvedená v návrhu na zastavenie exekúcie sa týka materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný súd sa stotožňuje s právnym názorom povinných, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Ak absentuje niektorá zložka vykonateľnosti exekučného titulu, musí byť exekúcia resp. exekučné konanie v každom štádiu aj bez návrhu zastavená. (R 58/1997). „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako aj presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom štádiu konania i bez návrhu zastavený.” (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 18. februára 1981, R 21/1981 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 14. apríla 1999, R 4/2000).

31. Súčasne exekučný súd sa nestotožňuje s právnym názorom povinných, že chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti, ktorý sa v praxi neraz nahrádza len výkladom namiesto jednoznačného obsahu exekučného titulu spôsobuje neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie. V tejto súvislosti exekučný súd opätovne poukazuje na to, že exekúcia môže byť zastavená len vtedy ak ide o také okolnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu (§ 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku), ktoré sú trvalé a musia pôsobiť intenzívne a v podstatnej miere. Preto údajná chybnosť resp. nedostatok exekučného titulu, ktorý je možné nahradiť výkladom namiesto jednoznačného obsahu exekučného titulu, nemôže podľa exekučného súdu spôsobiť neprípustnosť vykonania exekúcie a jej zastavenie, pretože nepôsobí trvale. V tejto exekúcii sa vymáha nárok oprávneného na náhradu trov konania, ktorý bol exekučným titulom priznaný oprávnenému. Vo výrokovej časti uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 26.04.2017 je uvedené, že „Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu...”. Následne Okresný súd Pezinok v predmetnom konaní vydal uznesenie o výške náhrady trov konania podľa , ktorým vyčíslil nárok žalobcu (v tomto exekučnom konaní oprávneného) na náhradu trov konania.

32. V sporovom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. vystupoval na strane žalobcu oprávnený ako jediný subjekt. Na strane žalovaných vystupovali všetci povinní v tomto exekučnom konaní. Z doslovného znenia výroku uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 26.04.2017 vyplýva, že žalobca (oprávnený) má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, avšak nie je výslovne uvedené voči komu má oprávnený nárok na náhradu trov konania. V civilnom procese súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhoduje o nároku strán sporu na náhradu trov konania a to spravidla tak, že prizná náhradu trov konania úspešnej strane civilného (sporového) procesu proti neúspešnej strane civilného (sporového) procesu. Preto pokiaľ súd vo svojom rozhodnutí výslovne (explicitne) neurčí subjekt povinný náhrady trov konania je potrebné výkladom predmetného výroku dospieť k záveru, že nárok na náhradu trov bol priznaný voči protistrane civilného (sporového) procesu.

33. Vzhľadom na to, že na strane žalovaných vystupovali tri subjekty je potrebné skúmať aj to v akom rozsahu sú subjekty nachádzajúce sa na strane žalovaných zaviazané na náhradu trov konania. Aby bolo možné na základe exekučného titulu vymáhať celý dlh od povinných ako solidárne zaviazaných dlžníkov, musí byť vo výroku rozhodnutia súdu (exekučného titulu) výslovne uvedené, že žalovaní sú povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne alebo že sú povinní dlh zaplatiť s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Ak tomu tak nie je a súdne rozhodnutie (exekučný titul) ukladá viacerým žalovaným povinnosť plniť žalobcovi, žalovaní sú zaviazaní na deliteľné plnenie. Pokiaľ v rozhodnutí súdu nie je určené, aké sú konkrétne povinnosti každého z povinných voči každému oprávnenému a medzi nimi navzájom, povinní sú zaviazaní splniť povinnosť uloženú rozhodnutím súdu (exekučným titulom) rovným dielom. Okresný súd Pezinok vo svojom rozhodnutí už bližšie nešpecifikoval v akom rozsahu sú povinní zaviazaní na náhradu trov konania voči oprávnenému. V takomto prípade je potrebné skúmať či neexistujú výkladové pravidlá vyjadrujúce obsah právneho záväzku, ak na strane dlžníkov záväzkového právneho vzťahu vystupuje viacero subjektov/účastníkov. Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje výkladové pravidlá pre spoločné záväzky viacerých dlžníkov v ustanovení , právna teória túto situáciu pomenúva pasívna solidarita resp. solidarita dlžníkov. Podľa predmetného ustanovenia ak rozhodnutím súdu nie je určené, že viacero dlžníkov má tomu istému veriteľovi plniť spoločne a nerozdielne, veriteľ môže od každého dlžníka požadovať splnenie dlhu len v takej časti, ktorá zodpovedá podielu dlžníka na pohľadávke veriteľa pričom zákon pri absencii určenia výšky podielu každého dlžníka predpokladá, že podiely každého dlžníka sú rovnaké. Takto tomu je aj v predmetnej exekúcii. Oprávnený ako veriteľ pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii je oprávnený požadovať od

každého povinného ako dlžníka vymáhanej pohľadávky splnenie jeho podielu na dlhu, pričom podiel dlžníkov na dlhu je rovnaký. To znamená, že veriteľ môže od každého povinného požadovať resp. domáhať sa výkonu exekúcie na vymoženie 1/3 nároku priznaného exekučným titulom a vymáhaného v tejto exekúcii.

34. Na záver tejto časti odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd sa musí ešte vyjadriť k uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 03.06.2019. Predmetným (opravným) uznesením Okresný súd Pezinok opravil výrokové časti exekučných titulov, takým spôsobom, že doplnil výroky exekučných titulov o to, že plnením jedného zo žalovaných (v exekučnom konaní povinných) zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Opravou výrokových častí exekučných titulov konajúci súd upravil aj rozsah plnenia dlhu jednotlivými dlžníkmi a to tak, že veriteľ môže požadovať splnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek povinného. Exekučný súd dožiadaním na Okresný súd Pezinok zistil, že predmetné uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti nemu bolo podané odvolanie a spis sa nachádza na odvolacom súde.

35. Vzhľadom na to, že uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 03.06.2019 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, toto uznesenie nemôže zaväzovať strany predmetného civilného (sporového) procesu a teda ani účastníkov tohto exekučného konania ( v spojení s ). Z uvedeného dôvodu exekučný súd a ani súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie na toto uznesenie Okresného súdu Pezinok pri vykonávaní tejto exekúcie prihliadať nemôže a exekúcia musí prebehnúť na vymoženie nároku v rozsahu, ktorý vyplýva z pasívnej solidarity povinných v zmysle a exekučných titulov, ktoré sú podkladom vykonania tejto exekúcie.

36. Ak uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 03.06.2019, ktorým sa opravovala výroková časť exekučných titulov nadobudne právoplatnosť, stane sa predmetné uznesenie záväzným pre účastníkov exekučného konania a poverený súdny exekútor bude musieť pri ďalšom výkone exekúcie zohľadniť aj predmetné uznesenie a vykonať exekúciu spôsobom, ktorý bude zodpovedať pasívnej solidarite povinných podľa .

37. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinní v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie a ani exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinných na zastavenie exekúcie nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Preto exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

38. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovy exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

39. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovy oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

40. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

41. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. ( až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov)

42. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje

aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

43. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

44. Podľa , od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

45. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie zo dňa 22.05.2019 navrhol, aby súd zaviazal povinných na náhradu trov konania.

46. Vzhľadom na to, že exekučný súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnený si v súvislosti s konaním o tomto návrhu povinných na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí rozhodnúť o náhrade trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie vrátane určenia jej výšky.

47. Ako to exekučný súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol vyššie má za to, že bol podaný len jeden spoločný návrh všetkých povinných na zastavenie exekúcie. Teda všetci povinní jedným spoločným návrhom na zastavenie exekúcie ako jedným procesným úkonom spôsobili vznik trov exekučného konania oprávneného za vyjadrenie k návrhu povinných na zastavenie exekúcie. Exekučný súd konštatuje, že všetci povinní sú spoločne procesne zodpovední za vznik týchto trov exekučného konania oprávneného a preto súd zaviazal všetkých povinných na náhradu trov exekúcie oprávneného s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných na náhradu trov exekučného konania oprávneného.

48. Keďže oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyčíslil výšku trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie, exekučný súd musel pristúpiť k výpočtu trov exekúcie oprávneného v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie. Základ pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny je suma vymáhaná v tejto exekúcii t.j. suma vo výške 53 303,70 Eur, preto odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní v zmysle je 266, Eur. Trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie sú odmena za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - vyjadrenie oprávneného k návrhu povinných na zastavenie exekúcie a náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky za miestne prepravné podľa (režijný paušál) zvýšené o DPH, nakoľko právny zástupca oprávneného je platiteľom DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú vo výške 331,42 Eur (odmena advokáta 1 x 266,38 Eur + režijný paušál za rok 2019 vo výške 9,80 Eur + 20 % DPH vo výške 55,24 Eur).

49. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinných na zastavenie exekúcie v sume vo výške 331,42 Eur, s tým, že plnením jedného z povinných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných povinných, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

50. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktoré bude obsahovať sumu vo výške 331,42 Eur ako náhradu trov exekúcie oprávneného.

51. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

52. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

53. Vzhľadom na to, že povinní si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnili nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % a súd návrh povinných na zastavenie exekúcie zamietol. Súd povinným náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v treťom výroku tohto uznesenia. Exekučný súd v tejto súvislosti dodáva, že mu nie je zrejmé náhrady akých účelne vynaložených trov zaplatených povinnými v tomto exekučnom konaní sa povinní domáhajú a ani aké trovy (resp. trovy v akej výške) povinní v tomto exekučnom konaní vynaložili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.