Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8CoP-44-2020.pdf
PDF · 79.24 KB
Case nature
Subarea
8CoP/44/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. č. XX, S., právne zastúpená: JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka so sídlom G. č. XX, O. a otca: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. č. XX, S., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 19P/79/2020-17 z 01. júna 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým V., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. V ostatnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd poučil všetkých účastníkov tohto konania, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej, ktorého predmetom bude úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu a účastníkom tohto konania budú matka maloletého dieťaťa, otec maloletého dieťaťa a maloleté dieťa. Vyslovil, že žiadne z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Podaným návrhom sa otec maloletého dieťaťa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletého zveril do jeho osobnej starostlivosti alebo upravil jeho styk s maloletým.
3. Súd po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že otec maloletého dieťaťa čiastočne osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu nepreukázania straty spôsobilosti matky vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Súd mal za to, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa zabezpečiť mu pravidelný kontakt s otcom, ktorý mu nezabezpečuje osobnú starostlivosť, pričom pri určení rozsahu úpravy styku s maloletým vychádzal zo zistení uvedených v správne od kolízneho opatrovníka. Súd osobitne poučil účastníkov konania, že si môžu podať návrh vo veci samej, ktorého predmetom bude úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorým sa domáhala jeho zmeny tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým V. každú párnu sobotu v kalendárnom roku od 9.00 hod. do 18.00 hod. V odvolaní namietala rozsah v akom súd určil
stretávanie otca s maloletým V., pričom poukázala na konanie vedené pod sp. zn. 24P/11/2020, v ktorom sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nikdy nezdieľala spoločnú domácnosť, pričom v záujme maloletého dieťaťa otcovi navrhovala spoločné bývanie. Prosila otca maloletého dieťaťa, aby začal javiť o maloletého záujem. Keď si našla novú známosť, začalo dochádzať k nezhodám týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletého V.. Hoci sa súd prvej inštancie nevyjadril k tvrdeniam otca, že trpela psychickými problémami, považovala za nevyhnutné v odvolaní uviesť, že nikdy nebola hospitalizovaná na psychiatrii ani na inom obdobnom oddelení. Trpí len úzkosťami, ktoré neovplyvňujú jej správanie ani starostlivosť o maloletého V.. Vyjadrila obavy s úpravou styku maloletého V. s otcom, nakoľko nie je zvyknutý byť s otcom sám. Upravený rozsah stretávania sa maloletého s otcom by mohol nepriaznivo ovplyvniť správanie a zdravý vývin maloletého V.. Navrhla upraviť vzťah postupne, najskôr v rozsahu jedného dňa, pričom vychádzala z odôvodnených potrieb maloletého V..
5. Otec maloletého dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že plne zotrváva na všetkých svojich tvrdených skutočnostiach uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a podrobnejšie sa vyjadril k jednotlivým tvrdeniam matky uvedených v podanom odvolaní. Uviedol, že matka porušila rozhodnutie Okresného súdu Martin, nakoľko nepripravila maloletého prvý deň na styk a otcovi ho odovzdala v starých ošúchaných topánkach a v jedných teplákoch, pričom mu hneď musel ísť kúpiť nové oblečenie. Na druhý deň prišiel po maloletého, pričom maloletý s ním najskôr nechcel ísť. Porozprával sa s maloletým a následne bol celý deň pokojný a šťastný. Matka ho požiadala, aby maloletého priniesol skôr, aby sa stihol pripraviť do škôlky, čo otec akceptoval. V závere otec uviedol, že má novú priateľku, ktorá má dcéru. S maloletým V. si rozumejú.
6. Matka sa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca podrobne vyjadrila k jednotlivým tvrdeniam otca. Poprela tvrdenia otca, že maloletého na stretnutia s otcom nepripravovala. Vždy maloletého odovzdala otcovi v čistom a udržiavanom ošatení. Naviac mu dáva ruksak, kde má náhradné oblečenie a vždy si so sebou berie hračku. Opätovne tvrdila, že otec nie je zvyknutý sám tráviť čas s maloletým a ani venovať mu pozornosť, jeho úmyslom je kontrolovanie matky. V závere vyjadrenia akceptovala skutočnosť, že má otec nový vzťah, hoci ho zároveň poprela a tvrdenie otca označila za snaženie sa ovplyvniť súd vo svoj prospech.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355, § 357 písm. d/ CSP a § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 a contrario, § 378 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním mimo rozsahu odvolania a bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 65, § 66 CMP) a uznesenie súdu ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), a to z nasledovných dôvodov:
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, s prihliadnutím na odvolacie námietky matky maloletého dieťaťa, odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam účastníkov konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Naviac v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné starostlivo posúdiť, či sú osvedčené podmienky stanovené zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Otec maloletého v danom prípade dostatočným spôsobom osvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, keď navrhol úpravu styku s maloletým formou neodkladného opatrenia. Matka maloletého sa o neho osobne stará, pričom je v najlepšom záujme maloletého zabezpečiť mu pravidelný kontakt i s rodičom, ktorý mu nezabezpečuje osobnú starostlivosť. Súd prvej inštancie pritom postupoval v najlepšom záujme maloletého, keď pri určení rozsahu styku s maloletým
vychádzal i zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov u oboch rodičov maloletého. Odvolací súd zároveň uvádza, že matka opakovane súhlasila so stretávaním maloletého s jeho otcom, no namietala len rozsah. Naopak otec maloletého dieťaťa akceptoval i situácie, keď s ním maloletý nechcel ísť, pričom sa dokázali dohodnúť. Odvolací súd v danom prípade nevidel potrebu zásahu do súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia ani v súvislosti s dôvodmi uvedenými v odvolaní matky. Na záver odvolací súd uvádza, že inštitút neodkladného opatrenia je dočasným riešením, nie definitívnym.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil. V ostatných výrokoch ostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté, nakoľko nebolo odvolaním osobitne napadnuté.
12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).